Psík kašľajúci hlieny: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba

Kašeľ u psa nie je samostatným ochorením, ale sprievodným príznakom respiračného alebo iného ochorenia. Ide o prirodzený reflex, ktorým telo reaguje na podráždenie alebo prítomnosť cudzích látok v dýchacích cestách, napríklad dráždivých častíc či hlienu.

Ak psík kašle a vykašliava hlieny, môže ísť o infekciu dýchacích ciest, zápal priedušiek alebo pľúc, ale aj o alergiu, cudzie teleso, ochorenie srdca, kolaps priedušnice či parazitárne ochorenie. Hlien po záchvate kašľa môže vyzerať ako biela pena alebo tekutina, a preto si majitelia niekedy myslia, že pes zvracia.

Pes kašle a vykašliava hlieny

Ako vyzerá kašeľ s hlienmi u psa

Rozlišujeme kašeľ dráždivý bez hlienu, teda neproduktívny kašeľ, a vlhký kašeľ s hlienom, ktorý označujeme ako produktívny kašeľ. Oba typy môžu byť akútne alebo chronické.

Pri mokrom kašli pes často vykašliava hlien alebo tekutinu. Tento druh kašľa je často spojený s infekciami dolných dýchacích ciest, ako je zápal pľúc alebo bronchitída.

Vlhký kašeľ sa vyznačuje sekréciou hlienu. Pri kašľaní môžete väčšinou počuť chrčavý zvuk. Tento kašeľ je skôr tlmený a často je sprevádzaný dusením. Hlien je po kašľaní často „vyzvracaný“.

Vlhký kašeľ väčšinou nastupuje po období odpočinku, napríklad po spánku. Pes môže hlien prehltnúť alebo ho vypľuť, pričom jeho vyvrátenie nemusí znamenať skutočné zvracanie zo žalúdka.

Suchý, silný alebo dávivý kašeľ sa tiež nazýva dráždivý kašeľ. Dráždivý kašeľ môže byť pre psa veľmi bolestivý. Ak podráždenie pretrváva, môže silnieť a spustiť začarovaný kruh: intenzívne nasávanie vzduchu dráždi a poškodzuje sliznicu, čo zosilňuje kašeľ a znova dochádza k intenzívnemu nasávaniu vzduchu a stále dookola.

Často môže byť kašeľ vyvolaný miernym tlakom na obojok, tlakom na hrtan alebo priedušnicu, vzrušením a silným vdychovaním studeného a suchého vzduchu.

Prečo si majiteľ môže kašeľ pomýliť so zvracaním

Mnoho majiteľov psov stále vôbec netuší, že pes vie kašľať a ako taký kašeľ u psa vyzerá. Veľmi často sa stane, že majiteľ sa objednáva na termín k veterinárovi s takýmto popisom problému: pes zvracia bielu spenenú tekutinu a je smutnejší.

V skutočnosti však nemusí zvracať. Pri silnom alebo záchvatovitom kašli môže pes vykašľať bielu penu či hlien a následne ho vypľuť alebo prehltnúť.

Niekedy môže byť kašeľ pomýlený s príznakmi zvracania alebo regurgitácie, reverzného kýchania, dušnosti a intenzívneho dýchania.

Najčastejšie príčiny kašľa a hlienov u psov

Príčin kašľania môže byť viacero. Najbežnejšou príčinou bývajú rôzne prechladnutia a infekcie, ako napríklad kotercový alebo psincový kašeľ, odborne infekčná tracheobronchitída.

Kotercový kašeľ

Kotercový kašeľ, v minulosti nazývaný aj psincový kašeľ a anglicky kennel cough, je ľudový názov pre infekčný zápal horných dýchacích ciest psov, odborne laryngotracheitídu alebo tracheobronchitídu.

Samotné pomenovanie „kotercový kašeľ“ nepredstavuje ochorenie, ktoré by spôsoboval len jeden patogén, veľmi často ide o zmiešanú infekciu.

V úvode ide spravidla o virózu, pričom najčastejším patogénom je vírus parainfluenzy, ku ktorej sa časom pridáva bakteriálna infekcia, najčastejšie baktéria Bordetella bronchiseptica.

Medzi možných pôvodcov infekcie patria rôzne vírusy, najčastejšie psí adenovírus a vírus parainfluenzy, ale aj bocavírus, psí koronavírus, vírus psinky, psí herpesvírus, vírus chrípky psov H3N8 a H3N2 a iné.

Medzi bakteriálnych pôvodcov patria najmä Bordetella a Mycoplasma, ale aj Streptococcus a iné baktérie.

Treba si však uvedomiť, že nie každý kašeľ u psa je infekčného pôvodu.

Infekcie priedušiek a pľúc

K ďalším infekčným ochoreniam patrí napríklad zápal pľúc alebo priedušiek, ktorý môže mať bakteriálny aj vírusový pôvod.

Pri vlhkom kašli je potrebné myslieť najmä na infekcie dolných dýchacích ciest, ako je bronchitída alebo zápal pľúc. Malé prechladnutie sa môže rýchlo zmeniť na závažné ochorenie, ako je zápal pľúc.

Prechladnutie a podráždenie dýchacích ciest

Psy môžu tiež prechladnúť. Ak je ich imunitný systém nejakým spôsobom narušený, organizmus je vystavený zvýšenému riziku vírusových a bakteriálnych infekcií.

Chladné počasie k tomu len prispieva. Ak psa po prechádzke v daždi alebo v snehu správne neosušíte, môže ľahko prechladnúť.

Ochorieť môže napríklad pri náhlych zmenách teploty, pobyte v prievane, pití príliš studenej vody alebo dokonca pri konzumácii zasneženého či zmrznutého jedla.

Rovnako tak oslabenie organizmu vplyvom iného ochorenia môže prispieť k infekcii.

Alergie

Tak ako ľudia, aj psy môžu byť citlivé na rôzne alergény, napríklad na peľ, prach, plesne, roztoče či chemikálie, medzi ktoré patria parfumy a čistiace prostriedky.

Niekedy môžu byť príčinou aj potravinové alergie. Alergický kašeľ je často sprevádzaný kýchaním, svrbením, škriabaním či výtokom z nosa alebo očí.

Chronická bronchitída sa môže vyvinúť ako zvýšená reakcia sliznice dýchacích ciest na dlhodobo pôsobiace vonkajšie podnety, ako sú vysoká prašnosť alebo cigaretový dym.

Alergická bronchitída sa môže prejaviť aj astmatickým záchvatom, dýchavičnosťou a celkovou slabosťou.

Cudzie teleso v dýchacích cestách

Ak pes začne náhle kašľať alebo vydávať dusivé zvuky, mohol vdýchnuť niečo, čo podráždilo jeho dýchacie cesty.

Mohlo ísť o prach či inú dráždivú látku, ale tiež o cudzie teleso, napríklad steblo trávy, osinu, kúsok jedla či kosti, ktoré mohlo uviaznuť v nose alebo hrdle.

V takom prípade je potrebné urýchlene uvoľniť dýchacie cesty, aby nedošlo k uduseniu.

Srdcové problémy

Z vážnejších príčin kašľania môžeme spomenúť ochorenia srdca, napríklad zlyhávanie alebo zväčšenie srdca.

Vtedy môže byť kašeľ spôsobený hromadením tekutiny v pľúcach alebo tlačením srdca na dýchacie cesty. Zvyčajne sa spolu s kašľom objavuje dýchavičnosť a únava.

Pri pľúcnom edéme sa v pľúcach hromadí voda.

Kolaps priedušnice

Najmä u malých plemien sa môže vyskytnúť kolaps priedušnice. Ide o progresívne ochorenie, ktoré sa prejavuje práve suchým, dráždivým a záchvatovitým kašľom, nazývaným aj husací či štekavý kašeľ.

Často sa zhoršuje pri zvýšenej námahe alebo vzrušení.

Parazity

Niektoré druhy parazitov môžu taktiež spôsobiť kašeľ. Patria k nim najmä srdcové alebo pľúcne červy, ktoré sa usádzajú v srdcových a pľúcnych cievach, v pľúcach či nosových a prínosových dutinách a dráždia dýchacie cesty.

Kotercový kašeľ: prenos a inkubačná doba

K prenosu ochorenia dochádza najmä vzduchom, čiže ide o kvapôčkovú infekciu, ale rizikové sú aj kontaminované predmety.

Psy nemusia byť vo vzájomnom priamom kontakte. Nakaziť sa môžu pri spoločnom dotyku, olizovaní rovnakej misky alebo hračky, prípadne pri pobyte v blízkom kontakte s iným psom.

Rizikové sú miesta s vysokou koncentráciou psov. V takomto prípade stačí jeden kašľajúci pes a do pár dní môžu kašľať takmer všetky psy v okolí.

  • výstavy
  • súťaže
  • hromadné akcie
  • cvičiská
  • verejné venčoviská a výbehy
  • sídliská
  • hotely pre psy
  • útulky
  • psie škôlky

Inkubačná doba je vysoko variabilná. V závislosti od zdroja a pôvodcu je uvádzaná v rozpätí od 2 do 14 dní.

Pri iných opisoch psincového kašľa sa uvádza inkubačná doba 1 až 4 dni, zriedkavo dlhšia. Rozdiel v uvádzaných intervaloch súvisí s rôznymi pôvodcami a odlišným priebehom zmiešanej infekcie.

Všeobecne je udávané, že pes je infekčný približne 10 až 14 dní od prepuknutia ochorenia.

Príznaky kotercového kašľa a ďalších ochorení

Ako z názvu vyplýva, najtypickejším príznakom kotercového kašľa je kašeľ, pričom jeho charakter môže byť vysoko variabilný - od suchého dráždivého až po vlhký produktívny.

Závisí to najmä od kombinácie patogénov, ktorá sa na rozvoji ochorenia u psa podieľa, a takisto od závažnosti a štádia ochorenia.

  • suchý dráždivý kašeľ
  • záchvaty kašľa
  • vykašliavanie bielej peny alebo hlienov
  • výtok z nosa
  • kýchanie
  • slzenie alebo výtok z očí
  • zmena hlasu
  • únava a ospalosť
  • znížená chuť do jedla
  • problémy s prehĺtaním
  • bolesť v oblasti hrdla
  • zvýšená telesná teplota alebo horúčka

Zvýšenie telesnej teploty a nechutenstvo nemusia byť zakaždým prítomné. Väčšinou sa s nimi stretávame u psov s bakteriálnym pôvodom infekcie a sú príznakom ťažšieho priebehu ochorenia.

Najčastejšia forma ochorenia je mierna, pri ktorej sú psy normálne aktívne a jedia bez zmeny.

Klasickými príznakmi prechladnutia u psov sú výtok z nosa, červené oči a výtok z očí, strata chuti do jedla a únava. Niektoré psy kýchajú obzvlášť často alebo si pozoruhodne často olizujú nos jazykom.

Prechladnutí psi majú často menšiu chuť do jedla a veľa spia. Zviera s ochorením horných dýchacích ciest vykašliava hlieny, niekedy zvracia, má problémy s prehĺtaním a môže reagovať bolesťou v oblasti hrdla.

Pri miernych virózach je výtok zvyčajne číry a vodnatý a zvyčajne trvá len niekoľko dní. Ak u svojho domáceho miláčika pozorujete hustý alebo zafarbený výtok, návšteva veterinára je na mieste.

Krvavý kašeľ alebo kašeľ s prímesou krvi ukazuje na závažný stav, ako sú zranenia v dýchacích cestách, vdýchnutie cudzích telies, závažný zápal dýchacích ciest alebo dokonca nádor, a príčiny by mali byť čo najrýchlejšie objasnené.

Rizikové skupiny psov

Závažnosť priebehu závisí od viacerých faktorov, napríklad od sily imunity, infekčnej nálože pri nakazení a prítomnosti rizikových faktorov.

Za rizikové skupiny psov považujeme najmä:

  • šteňatá
  • mladé psy
  • gravídne a laktujúce suky
  • chovné suky
  • staré psy
  • chronicky choré psy
  • obézne psy
  • brachycefalické plemená psov
  • psy s ochoreniami srdca a dýchacieho aparátu

U šteniat, gravidných súk, starších, oslabených alebo chorých psov sa môže vyvinúť vážnejšie ochorenie.

Neliečené alebo neadekvátne riešené prípady môžu prerásť až do zápalu pľúc.

Kedy vyhľadať veterinára

Klinické vyšetrenie urobené veterinárom môže určiť, či ide o prosté nachladnutie alebo závažnejšie ochorenie.

Ak je kašeľ intenzívny, trvá niekoľko dní, opakuje sa alebo sa objavujú ďalšie príznaky, odporúčame vyšetrenie u veterinára.

Veterinára kontaktujte bez odkladu pri dýchavičnosti, dusení, výraznej slabosti, nechutenstve, horúčke, modrastom sfarbení slizníc, krvavom kašli alebo podozrení na cudzie teleso.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú šteňatá, seniori, obézne psy a jedince s chronickým alebo srdcovým ochorením.

Diagnostika kašľa a vykašliavania hlienov

Základom diagnostiky je anamnéza, teda história problému, a klinické vyšetrenie psa.

Veterinár zisťuje dĺžku trvania kašľa, možné spúšťače, charakter kašľa, prítomnosť hlienov, prípadný kontakt so znečisteným vzduchom a zmeny v okolí.

Dôležité je uviesť, či pes nedávno navštívil výstavu, cvičisko, hotel pre psy, útulok, psí park alebo iné miesto s väčšou koncentráciou zvierat.

Pri klinickom vyšetrení sa veterinár zameriava na posluch hrudníka a kontrolu hrdla, slizníc a celkového stavu.

Zväčšené krčné lymfatické uzliny, zvýšená telesná teplota alebo horúčka, načervenalý hltan a opuchnuté mandle poukazujú na infekciu.

Ak veterinár vyhodnotí, že u daného pacienta ide pravdepodobne o infekčný kašeľ, vo väčšine prípadov nie je potrebné ďalšie vyšetrenie ani stanovenie konkrétneho pôvodcu ochorenia.

V mnohých prípadoch sa konkrétny patogén neurčuje, pretože prístup k terapii je zväčša jednotný bez ohľadu na pôvodcu infekcie.

V ťažších prípadoch môže veterinár doplniť mikrobiologické vyšetrenie, vyšetrenie krvi alebo RTG vyšetrenie hrudníka.

V niektorých prípadoch sú potrebné stery na bakteriálne vyšetrenie a antibiogram.

Ďalšie vyšetrenia môžu zahŕňať endoskopiu, MRI alebo CT vyšetrenie.

VyšetrenieČo môže pomôcť objasniť
Klinické vyšetrenieCelkový stav, infekcia, hrdlo, dýchanie a charakter kašľa
RTG hrudníkaZmeny na pľúcach, srdci alebo priedušnici
Krvné testyZápal a celkový zdravotný stav
Mikrobiologické vyšetrenieMožný pôvodca infekcie
AntibiogramCitlivosť baktérie na antibiotiká
EndoskopiaVyšetrenie horných dýchacích ciest a hľadanie cudzieho telesa

Čo robiť doma, kým sa dostanete k veterinárovi

Ak je pes napriek prebiehajúcemu ochoreniu aktívny a má chuť do jedla, zvyčajne stačí poskytnúť mu odpočinok, teplo, dostatok tekutín a kvalitnú vlhkú stravu, ktorá mu nedráždi hrdlo.

Obmedzte prechádzky a doprajte mu odpočinkový režim. Udržujte ho v teple a zabezpečte mu dostatok tekutín.

Vhodné je vlhké a mäkké krmivo, napríklad varená strava alebo konzervované krmivo. Pri suchom kašli a nechutenstve psík možno nebude chcieť papať suché granulky, preto je vhodné podávať ich zvlhčené vodou alebo nesoleným vývarom.

Vynechajte v tomto období vyvádzanie s ostatnými psami, plávanie alebo prechádzky v daždi.

Kľudový režim by mal trvať aspoň týždeň, čiže žiadne dlhé vychádzky, športy alebo návštevy s inými psami.

Ak sa bude psík cítiť lepšie, môžete doma precvičovať základné povely, urobiť mu čuchací koberček a potrénovať mozgové závity s interaktívnymi hračkami.

Liečba psa, ktorý kašle hlieny

Pre úspešnú liečbu je potrebné poznať príčinu kašľa.

Základom liečby kotercového kašľa je kľudový režim a podpora imunity.

V závislosti od závažnosti priebehu a charakteru kašľa možno následne použiť protizápalové lieky, mukolytiká, teda lieky rozpúšťajúce hlien, antitusiká v prípade suchého dráždivého kašľa a v prípade bakteriálnej infekcie aj antibiotiká.

Pri vlhkom kašli môže pomôcť prostriedok na rozpustenie hlienu, avšak iba po konzultácii s veterinárom.

Antitusiká sa nemajú používať automaticky pri každom kašli. Pri niektorých ochoreniach môže byť kašeľ dôležitý na odstraňovanie hlienu z dýchacích ciest.

V závislosti od závažnosti a príčiny môže byť nutné podávať protizápalové lieky, antibiotiká, lieky na tlmenie kašľa, prostriedky na rozšírenie priedušiek alebo lieky na odvodnenie pľúc.

Antibiotiká patria do liečby vtedy, keď je bakteriálna infekcia potvrdená alebo keď veterinár na základe príznakov vyhodnotí, že sú indikované.

Osobne mám na upokojenie dráždivého kašľa počas prvých dní terapie dobré skúsenosti s použitím antihistaminík.

Psovi s kotercovým kašľom neuškodí ani kalciový sirup, treba však dávať pozor na obsah umelých sladidiel v sirupoch pre ľudí, pretože xylitol je pre psa toxický.

O použití voľnopredajných liekov na terapiu kašľa u psa sa však vždy najskôr poraďte s veterinárom.

Čo psovi pri kašli nepodávať

Nepodávajte psovi bez konzultácie s veterinárnym lekárom žiadne lieky určené pre ľudí, pretože väčšina týchto prostriedkov nie je pre psov vhodná.

Podávanie domácich prostriedkov vždy konzultujte s veterinárom, pretože väčšina z nich nie je pre psov vhodná.

Osobitne nebezpečné sú prípravky obsahujúce xylitol. Xylitol je pre psa vysoko toxický.

Pri výbere sirupu preto vždy skontrolujte jeho zloženie a nepoužívajte ľudské prípravky bez odporúčania veterinára.

Priebeh a dĺžka ochorenia

Kotercový kašeľ má väčšinou ľahký priebeh a trvá približne 5 až 14 dní.

U zdravého psa trvá uzdravenie približne 7 až 10 dní.

O sedem až desať dní je väčšina psov opäť fit, hoci kašeľ môže pri niektorých priebehoch pretrvávať dlhšie.

U šteniat, psích seniorov a chorých psov môže byť priebeh choroby komplikovanejší a dlhší, pretože majú oslabený imunitný systém a horšie sa s chorobou vyrovnávajú.

Nie je to časté, ale v ojedinelých prípadoch, najmä u rizikových psov, môže neliečený kotercový kašeľ alebo jeho následky vyústiť do vážnejších zdravotných komplikácií, ktoré môžu skončiť fatálne.

Neliečené alebo neadekvátne riešené prípady môžu prerásť až do zápalu pľúc.

Je kotercový kašeľ prenosný na človeka

Prenos psieho kašľa na človeka je veľmi zriedkavý. Ľudia nie sú vhodnými hostiteľmi pre väčšinu uvedených patogénov.

Príležitostne sa však stretávame s prenosom bordetely, najmä u starších ľudí alebo ľudí so zníženou imunitou, malých detí a tehotných žien.

Prevencia kašľa a infekcií dýchacích ciest

Lepšia ako liečba je samozrejme prevencia.

Základom prevencie infekčných ochorení je zdravý životný štýl. Za ten psí sme zodpovední my, majitelia.

Patrí sem vyvážená strava, neprekrmovanie a udržiavanie dobrej fyzickej kondície, čo ide ruka v ruke s pravidelným a dostatočným pohybom.

K nešpecifickej podpore imunity možno psovi dlhodobo podávať do krmiva rybí olej ako zdroj omega-3 mastných kyselín.

V období zvýšeného rizika nakazenia nie je na škodu podávať psovi beta-glukány a probiotiká.

Aby ste sa vyhli riziku infekcie, zabráňte kontaktu svojho psa s chorými zvieratami, či už na prechádzke alebo pri strážení psa v inom prostredí.

Ako zodpovedný majiteľ psa by ste nemali brať svojho chorého psa do škôlok pre psov ani na miesta, kde sa pohybujú iné psy, aby ste zabránili prenosu infekčného kašľa.

Chorého psa držte mimo spoločných výbehov, cvičísk, výstav, hotelov a hromadných akcií.

Treba tiež zabrániť tomu, aby pes dýchal dráždivé látky, napríklad cigaretový dym alebo čistiace prostriedky.

Hltajúcim psom odporúčame podávať krmivo zo špeciálnej protihltacej misky.

Očkovanie proti kotercovému kašľu

Na trhu sú dostupné vakcíny „proti kotercovému kašľu“. Tento názov je zjednodušený, pretože kotercový kašeľ označuje veľkú skupinu infekcií horných dýchacích ciest, ktoré môžu byť spôsobené rôznymi patogénmi.

Je takmer nereálne a aj trochu zbytočné vytvoriť jednu vakcínu proti všetkým pôvodcom infekčného kašľa u psov.

Vakcíny dostupné na našom trhu navodzujú u psa imunitu proti psiemu vírusu parainfluenzy a baktérii Bordetella bronchiseptica, ktoré patria medzi najčastejších pôvodcov kotercového kašľa u psov.

Ochranu proti psiemu adenovírusu 2 a vírusu parainfluenzy zahŕňa kombinovaná vakcína známa ako DHPPi.

Očkovanie proti kotercovému kašľu nepatrí medzi povinné očkovania, ale vysoko ho odporúčam najmä u rizikových skupín psov a psov so zvýšeným rizikom nákazy.

Zvýšené riziko nákazy majú psy v útulkoch, hoteloch pre psy, na výstavách, cvičiskách, výcvikových akciách, spoločných venčeniach a na sídliskách.

U týchto jedincov je vzhľadom na rýchle šírenie ochorenia vysoké riziko nákazy, pričom u psov z rizikových skupín hrozí ťažší priebeh alebo zhoršenie už existujúceho ochorenia.

Vakcinácia môže priebeh infekcie zmierniť, ale očkovaný pes sa môže nakaziť iným patogénom, proti ktorému vakcína nefunguje.

Preto je potrebná aj nešpecifická prevencia v podobe vyváženej stravy, adekvátneho pohybu, udržiavania zdravej kondície a podpory imunity.

Kedy očkovať psa proti kotercovému kašľu

V závislosti od použitej vakcíny trvá nástup imunity proti Bordetella bronchiseptica od 3 dní po 4 týždne a proti vírusu parainfluenzy od 1 po 4 týždne.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa odporúča podať vakcínu približne 4 týždne pred predpokladaným vznikom rizika, napríklad pred výstavou alebo návštevou hotela pre psy.

Za rizikové obdobie pre akútne respiračné ochorenia sú všeobecne považované jar a jeseň.

Pri kotercovom kašli to však nie je také jednoznačné. Z pohľadu konania rizikových akcií je rizikovým obdobím jednoznačne leto a akékoľvek prázdniny, vrátane vianočných.

Majitelia idú na dovolenky a psy z rôznych domácností sa stretávajú v hoteloch pre psy.

V závislosti od použitej vakcíny je minimálny vek na jej podanie výrobcami uvádzaný na 3 až 4 týždne veku šteniatka.

Vedľajšie účinky vakcinácie

Túto vakcínu psy všeobecne dobre znášajú.

Medzi najčastejšie prechodné vedľajšie účinky po podaní intranazálnej vakcíny, teda vakcíny aplikovanej do nosa, patrí vodnatý výtok z nosa spojený s kýchaním.

Tieto príznaky spravidla trvajú 3 až 5 dní, ojedinele 7 dní po očkovaní.

Po subkutánnom podaní vakcíny, teda pod kožu, sa podobne ako pri iných vakcínach môžeme stretnúť s niekoľko dní trvajúcim bolestivým opuchom v mieste vpichu a zdurením, ktoré do niekoľkých týždňov odoznie.

V oboch prípadoch môže byť pes 24 hodín po očkovaní ospalejší.

Menej závažné alergické reakcie v podobe opuchu v tvárovej oblasti alebo zvracania sa vyskytujú veľmi ojedinele.

V ojedinelých prípadoch môže dôjsť po vakcinácii k rozvoju symptomatického ochorenia, teda k tomu, že pes začne kašľať.

Pre riziká konkrétnych vakcín dostupných na trhu odporúčame kontaktovať svojho veterinára.

Imunita po prekonaní kotercového kašľa a po očkovaní

Vzhľadom na to, že príčinou kotercového kašľa môže byť viacero patogénov, nedá sa bez určenia pôvodcu zovšeobecniť, ako dlho je pes po prekonaní ochorenia imúnny.

K typizácii pôvodcu sa pristupuje len ojedinele, pretože pre úspešnú terapiu to väčšinou nie je potrebné.

Čo sa týka bakteriálnej infekcie spôsobenej baktériou Bordetella bronchiseptica, odborné zdroje uvádzajú, že pes je po jej prekonaní imúnny približne jeden rok.

To zodpovedá aj postvakcinačnej imunite, pretože výrobcovia vakcín dostupných na trhu odporúčajú každoročnú revakcináciu psov.

Imunita psov si jednoducho nedokáže udržať imunitnú pamäť proti týmto patogénom na dlhšiu dobu.

Nie je vhodné spoliehať sa na postinfekčnú imunitu po prekonaní ochorenia. Pokiaľ nemáme dokázané, že pes prekonal infekciu baktériou Bordetella bronchiseptica alebo virózu spôsobenú psím vírusom parainfluenzy, nemôžeme si byť istí, že sa pes po prekonaní ochorenia opäť nenakazí týmito patogénmi.

Imunita po očkovaní vydrží psovi približne jeden rok.

Psincový kašeľ a psinka nie sú to isté

Psinka patrí medzi smrteľné choroby. V súčasnej dobe sa už vďaka dôslednému očkovaniu na Slovensku takmer nevyskytuje.

Psinka postihuje dýchacie cesty aj tráviaci trakt a nezriedka spôsobuje aj nervové príznaky.

Psincový kašeľ sa prevažne v období jari a jesene vyskytuje u psov veľmi často.

Psincový kašeľ sa medzi psičkármi označuje aj ako psincák alebo kotcový kašeľ. Patrí medzi vysoko infekčné ochorenia a prenáša sa kvapôčkovou infekciou a priamym kontaktom s nakazeným zvieraťom.

Obe ochorenia preto nemožno zamieňať, hoci ich názvy znejú podobne.

Najdôležitejšie upozornenie pre majiteľa

Kašeľ s hlienmi môže byť prejavom bežnej infekcie, ale aj zápalu pľúc, srdcového ochorenia, cudzieho telesa alebo iného závažného problému.

Ak psík kašle, vykašliava bielu penu alebo hlieny, je dôležité sledovať jeho dýchanie, chuť do jedla, telesnú teplotu, aktivitu a výtok z nosa či očí.

Pri zhoršovaní stavu, dýchavičnosti, horúčke, výraznej apatii, krvavom kašli alebo pri podozrení na cudzie teleso vyhľadajte veterinárneho lekára čo najskôr.

tags: #psik #kaslajuci #hlieny