Psík medvedíkovitý: lebka, vzhľad, spôsob života a riziká invázneho druhu

Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides), niekedy nazývaný aj mývalovec kuní, je pomerne malá psovitá šelma pôvodom z východnej Ázie. Na Slovensku sa vyskytuje takmer na celom území a pre svoju výraznú tvárovú masku sa často zamieňa s mývalom severným.

Hoci na prvý pohľad pôsobí ako roztomilé zviera, ide o zavlečený a v našej prírode nežiaduci druh. Nekontrolovane sa šíri, môže ohrozovať pôvodné druhy a je prenášačom viacerých nebezpečných patogénov.

Lebka psíka medvedíkovitého

Lebka psíka medvedíkovitého má typický vzhľad psovitej šelmy, hoci celkový tvar hlavy môže vďaka mohutným bokombradám a tmavej maske pripomínať skôr jazveca alebo mývala.

Hlava s mohutnými bokombradami má tmavú masku tiahnúcu sa od očí cez líca až ku krku.

Vďaka čiernej tvárovej maske sa podobá severoamerickému medvedíkovi čistotnému, hoci vôbec nie sú príbuzní.

Na pohľad sú si veľmi podobní, no patria do odlišných čeľadí. Psík medvedíkovitý je psovitá šelma, zatiaľ čo mýval severný patrí medzi medvedíkovité šelmy.

Rozpoznávacie znaky lebky

Pri určovaní lebky je dôležité vychádzať z toho, že psík medvedíkovitý patrí medzi psovité šelmy. Stavba jeho tela je podobná jazvecovi, no z hľadiska systematického zaradenia nejde o jazveca ani o mývala.

• Lebka a hlava: výrazná hlava s mohutnými bokombradami a tmavou maskou na tvári.
• Systematické zaradenie: psovitá šelma.
• Podobnosť: vzhľadom môže pripomínať jazveca alebo mývala severného.
• Rozdiel oproti mývalovi: psík medvedíkovitý pochádza z Ázie, mýval severný má pôvod v Severnej Amerike.

Vzhľad a telesné rozmery

Psík medvedíkovitý je veľký približne ako líška, má však omnoho kratšie nohy a chvost. Na prvý pohľad pripomína skôr jazveca než psovitú šelmu.

Dĺžku tela má do 80 cm, pričom je vysoký len asi 20 až 25 cm.

Je približne 20-30 cm vysoký.

Chvost psíka medvedíkovitého môže dorásť do dĺžky až 20 cm.

Dlhá srsť je hnedosivá, s tmavšími nohami a pozdĺžnom pruhom na chrbte.

Má veľmi hustú, huňatú srsť, ktorá je na chrbte čierna alebo hnedá, niekedy až ryšavá a na bokoch sivá až béžová.

Rozšírenie na Slovensku

Na Slovensku sa vyskytuje takmer na celom území.

Trvalý výskyt druhu bol doložený v 130 mapových kvadrátoch DFS, čo predstavuje 30, 2% rozlohy Slovenska.

Pôvodne sa vyskytoval len na Ďalekom východe.

Druh pochádza z JV Ázie, bol introdukovaný do európskej časti bývalého ZSSR (Ukrajina, Bielorusko, Rusko, Litva), z kadiaľ sa rozšíril aj do ďalších európskych štátov ako napr.

Kedysi bol chovaný pre kvalitnú kožušinu, a vďaka tomu sa dostal do Európy.

Biotop a spôsob života

Obýva rôzne typy stanovíšť od zalesnených oblastí (prevažne listnatých) až po agrocenózy v blízkosti vodných plôch.

Psík medvedíkovitý sa rád zdržiava v okolí vôd na podmáčaných stanovištiach a v listnatých lesoch.

Obývajú rozmanité biotopy, ale najradšej sa zdržiavajú v zalesnených územiach s dostatočne hustým porastom a v blízkosti riek či rybníkov, ktorých brehy bývajú zarastené tŕstím.

Psík medvedíkovitý deň prespáva väčšinou stočený do klbka v nejakom podzemnom úkryte.

Žije v norách, ktoré si väčšinou preberá po líške či jazvecovi lesnom.

Občas mu poslúži aj dobre ukrytý nocľah v hustom poraste, či v dutom strome.

Je to nočný živočích.

Tento druh je aktívny výlučne v noci. Za večerného súmraku opúšťa pelech a vydáva sa na lov.

Občas opustí noru tiež cez deň, avšak pri najmenšom náznaku nebezpečenstva okamžite mizne v úkryte.

Ak psíka medvedíkovitého zazriete počas dňa, môže ísť o choré alebo zranené zviera, keďže je aktívny prevažne v noci.

Sociálne správanie a rozmnožovanie

Psík medvedíkovitý je monogamný tvor, ktorý žije celý život v páre so samicou a spoločne sa starajú o mláďatá.

Psíky žijú v pároch či v malých rodinných svorkách na vlastných územiach, ktoré sa môžu prekrývať s územím inej skupiny.

Vo väčších skupinách sa zdržiavajú najmä v období rozmnožovania.

Párenie prebieha skoro na jar, po deviatich týždňoch samica vrhá 5 - 8 mláďat, ktoré pohlavne dospievajú po prvom roku života a dožívajú sa 10 - 12 rokov.

Vo februári a marci môžeme neraz počuť ich prenikavé a kňučavé zvuky, ktorými sa ozývajú, nebrechajú však ako naše psy.

Psík medvedíkovitý rozhodne nešteká ako pes. Jeho zvuky skôr pripomínajú mňaukanie alebo kňučanie. Keď sa cíti ohrozený, vrčí.

Zimný spánok

Za tuhej zimy upadá ako jediná psovitá šelma do nepravého zimného spánku.

Ak žije psík medvedíkovitý v oblastiach s tuhými zimami, upadá do zimného spánku, a to v období od novembra do marca.

Potrava a spôsob získavania potravy

Pri vyhľadávaní potravy, na ktorú využíva hlavne čuch, sa svojím územím pohybuje zväčša samotársky.

Nepatrí medzi vynikajúcich lovcov, a preto si vyberá ľahšie polapiteľnú korisť.

Jeho jedálny lístok je premenlivý a pestrejší ako majú iné psovité šelmy.

Ako už bolo spomenuté, ide o všežravca. V jeho jedálničku nájdeme rastlinnú aj živočíšnu stravu.

Obľubuje bobule, orechy, hľuzy rastlín a rôzne korene.

Tvoria ho najmä malé hlodavce, obzvlášť hryzce vodné a iné hraboše, vtáčie vajíčka a ich mláďatá.

Z rastlinnej potravy sú to rôzne bobule alebo žalude.

Nedokáže sa ani dobre šplhať, ale zato šikovne podlieza husté podrasty a majstrovsky sa v nich vie ukryť.

Stopy a trus

Stopa psíka medvedíkovitého je veľmi podobná stopám líšky alebo psa.

Typickým znakom trusu psíka medvedíkovitého je veľmi pravidelný tvar.

Trus je podlhovastý, 8-10 cm dlhý a približne 2 cm široký.

Je veľmi kompaktný, pevný a často býva zatočený.

Na určitých miestach zanechávajú výkaly a tieto miesta pravidelne navštevujú.

Predpokladá sa, že slúžia ako hraničné značky.

Rozdiel medzi psíkom medvedíkovitým a mývalom severným

Na prvý pohľad ide o veľmi roztomilé zvieratko, ktoré sa veľmi podobá na mývala severného.

Kým psík medvedíkovitý pochádza z Ázie, mýval severný má pôvod v Severnej Amerike.

Oba druhy uprednostňujú lesnaté a vlhšie biotopy, mýval severný sa však často vyskytuje aj v blízkosti miest a skládok.

Na rozdiel od mývala severného žije psík medvedíkovitý monogamným spôsobom života a o potomstvo sa stará spoločne so samicou.

Psík medvedíkovitý má v jednom vrhu zvyčajne až o 4 mláďatá viac než mýval severný.

Mýval severný je zároveň o niečo väčší a jeho srsť je svetlejšia, s typickým sivým nádychom.

Správanie pri ohrození

Je plachý a keď ho zaženieme do úzkych, bráni sa zúrivým hryzením.

Keď sa cíti ohrozený, vrčí.

Pri najmenšom náznaku nebezpečenstva okamžite mizne v úkryte.

Psík medvedíkovitý ako invázny druh

V skutočnosti je však invazívnym tvorom, ktorý u nás napácha viac škody než úžitku.

Psík medvedíkovitý je zavlečeným a v našej prírode nežiaducim živočíchom.

To znamená, že sa donedávna na našom území nevyskytoval a teraz sa nekontrolovane sa šíri a ohrozuje pôvodné druhy, ktoré majú v prírode podobnú funkciu.

Psík nepatrí medzi chránené druhy zveri.

Psík medvedíkovitý predstavuje najmä pre poľovníkov veľký problém a patrí medzi tzv. škodnú.

Vzhľadom na to, že má veľký počet mláďat, jeho populácia stále rastie.

V niektorých regiónoch sa dokonca premnožuje a predstavuje veľké riziko pre celkovú rovnováhu českého ekosystému.

Nemá totiž takmer žiadnych prirodzených predátorov, ktorí by jeho stavy regulovali.

Choroby a patogény

Je prenášačom rôznych patogénov.

Besnota

Besnota (rabies) - akonáhle ochorenie prepukne, vždy končí smrťou.

Pásomnica líščia

Pásomnica líščia (Echinococcus multilocularis) - ide o 1-5 mm dlhú pásomnicu, ktorá sa usadí v pečeni medzihostiteľa, ktorým môže byť popri iných cicavcoch aj človek.

Bez liečby toto napadnutie pásomnicou líščou končí smrťou.

Psinka

Psinka (Febris catarrhalis et nervosa canum) - vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré sa vyskytuje najmä u psovitých a lasicovitých šeliem.

Je životu nebezpečné a jedinou prevenciou je očkovanie psov proti tejto nákaze.

Výskyt v záhradách a možné škody

Psík medvedíkovitý je rozšírený takmer po celom Česku a môže sa stať veľmi nepríjemným nájomníkom v našich záhradách.

Ak sa u vás na záhrade opakovane objavuje psík medvedíkovitý, mali by ste sa ho rozhodne čo najrýchlejšie zbaviť.

Môže poškodiť vaše záhony a zároveň požierať mláďatá chovaných zvierat, ako sú králiky, sliepky a vajíčka alebo aj mačiatka.

Ako už bolo vyššie spomenuté, je navyše prenášačom rôznych nebezpečných chorôb.

Ochrana pozemku a prevencia

Platí, že najlepšou obranou je prevencia.

Ak sa psík medvedíkovitý na váš pozemok vôbec nedostane, máte vyhrané.

Na tento účel odporúčame siahnuť po elektrickej ohrade, ktorá spoľahlivo ochráni vašu záhradu, dom, kurník alebo napríklad jazierko.

Ide o rýchle a efektívne riešenie, ktoré zabráni prístupu nielen psíkom, ale aj ďalším nechceným návštevníkom, ako sú napr. vydry, kuny či líšky do vami vymedzenej oblasti.

V našej ponuke nájdete kompletný set elektrickej ohrady proti škodcom so sieťovým zdrojom a diskrétnym zeleným lankom.

Odchyt a bezpečný postup

Možno tiež rozmiestniť živolovné pasce.

Odporúčame kvalitnú odchytovú pascu na kuny, mačky, potkany, krysy, lasice a tchorov - ZL112x21x31 s dvoma vstupmi a drôteným sklopcom s bezpečným zatváracím mechanizmom.

Je plachý a keď ho zaženieme do úzkych, bráni sa zúrivým hryzením.

Pri manipulácii so zvieraťom preto treba postupovať opatrne a vyhnúť sa priamemu kontaktu.

Právny režim

Podľa českej legislatívy je psík medvedíkovitý zaradený na zoznam invazívnych druhov.

Do roku 2016 mohol byť psík medvedíkovitý ešte chovaný ako domáce zviera.

Podľa nariadenia a vyhlášky Európskej únie je však jeho chov, množenie, dovoz, prevoz a vypúšťanie do voľnej prírody zakázané.

Ľudia, ktorí si ho chovali ešte pred nadobudnutím platnosti tohto zákona, si svoje zvieratá môžu ponechať na tzv.

tags: #psik #medvedovity #lebka