Veľký pudel, označovaný aj ako kráľovský pudel, je najväčším zo štyroch veľkostných variantov pudla. Vyniká harmonickou stavbou tela, elegantným pohybom, kučeravou alebo šnúrovou srsťou a mimoriadnou inteligenciou.
Pudel je veselý, inteligentný pes s veľkou energiou, ktorý je rád stredobodom pozornosti. Je to veľmi temperamentný, veselý a energický pes, s večne dobrou náladou. Je veľmi príjemným spoločníkom a parťákom pre akékoľvek spoločné aktivity.
Akú výšku má veľký pudel?
Veľký pudel má podľa štandardu FCI výšku v kohútiku viac ako 45 cm až do 60 cm, pričom je povolená tolerancia plus 2 cm.
| Veľkostný variant | Výška v kohútiku |
|---|---|
| Veľký alebo kráľovský pudel | Viac ako 45 cm až do 60 cm s toleranciou plus 2 cm |
| Trpasličí pudel | Viac ako 28 cm až do 35 cm |
| Toy pudel | Viac ako 24 cm až do 28 cm, tolerancia menej ako 1 cm |
Podľa typu pudla sa ich výška v kohútiku pohybuje od 24 do 60 cm. Ako sme si už vyššie spomenuli, existujú 4 typy pudlov: najmenší pudel - toy pudel, trpasličí pudel, stredný a nakoniec veľký pudel (kráľovský).
Veľké pudle: Viac ako 45 cm až do 60 cm s toleranciou plus 2 cm.
Veľký pudel sa vyznačuje harmonickými proporciami a jeho celkový vzhľad má pôsobiť ako elegantný, ušľachtilý a vyvážený pes. Svojím zjavom musí pripomínať dokonalú zmenšeninu stredného pudla.
Celkový vzhľad veľkého pudla
Štandard F.C.I. č. harmonický, s dobrými proporciami, s charakteristickou kučeravou alebo šnúrovou srsťou. Vzbudzuje dojem inteligentného, stále pozorného, živého psa, harmonicky stavaného, ktorý je veľmi elegantný a hrdý.
Veľký pudel je malý, ale harmonickej stavby tela, čulý a pozorný. Elegantný, s ľahkým tanečným krokom, ktorý je charakteristický pre všetky varianty pudlov.
Pudlíci iste patria medzi najviac elegantné a hrdé spoločenské plemená. Harmonické proporcie, tanečná chodza a v neposlednom rade tiež vlnitá alebo kučeravá srsť, ktorá môže mať veľmi osobité zostrihy, dáva pudlovi takmer majestátny dojem.
Pudlík je veľmi hrdým a elegantným plemenom. Vznešene sa nesie a vyžaruje sebavedomie. Jeho chôdza by sa dala prirovnať k tanečným krokom.
Typický je skôr krátky chrbát v porovnaní s pomerne dlhými nohami. Chvost je nastavený vysoko a pohybuje sa šikmo vzpriamene.
Proporcie tela veľkého pudla
Štandard vyžaduje psa s dobrými proporciami, harmonickými líniami a vyváženým pomerom jednotlivých častí tela.
Hrudník a predhrudie
Predhrudie: normálne, zodpovedá pudlovi správnych proporcií.
Predhrudie: Zakončenie hrudnej kosti by malo mierne vyčnievať a byť umiestnené pomerne vysoko.
Hrudník: siaha až po lakte. Jeho šírka zodpovedá dvom tretinám výšky (merané od chrbtice po prsnú kosť).
U veľkých jedincov pudlov musí byť obvod hrudníka meraný za plecami najmenej o 10 cm väčší ako výška v kohútiku.
Rebrá: oválny hrudný kôš.
Chrbát a krk
Chrbát: krátky, s harmonickými líniami. Nesmie byť kaprí ani voľný.
Krk: pevný, mierne klenutý, stredne dlhý, s harmonickými proporciami, nesie hlavu vysoko a hrdo.
Krk bez laloku, oválneho prierezu.
Končatiny a labky
Predok: končatiny sú celkom rovné, paralelne postavené; elegantné, svalnaté, s dobrými kosťami.
Všeobecný vzhľad: Sú dokonale rovné a paralelné, dobre osvalené s dobrou kostrovou štruktúrou.
Plecia: ležia šikmo a sú svalnaté, lopatka má s ramenom zvierať 90° až 110° uhol.
Plecia: Šikmo uložené, dobre osvalené.
Labky: skôr malé, uzavreté, tvoria krátky ovál, prsty klenuté, šľachovité, kompaktné, spojené plávacími blanami, stoja kolmo na tvrdých a kompaktných vankúšikoch.
Labky hrudných končatín: Skôr malé, pevné, krátkeho oválneho tvaru. Prsty dobre klenuté a tesne ku sebe priliehajúce. Vankúšiky sú tvrdé a hrubé.
Stehná: Dobre osvalené, robustné a silné.
Zadok: pri pohľade zozadu majú byť postavené paralelne. Svalstvo dobre vyvinuté, jasne viditeľné. Dosť výrazne zauhlené kolená.
Metatarsus (priehlavok, nadprstie): Pomerne krátky a zvislý.
Chvost
Chvost: nasadený dosť vysoko, vo výške línie bedier. Skracuje sa na jednu tretinu od koreňa chvosta alebo na polovicu prirodzenej dĺžky.
Dlhý, správne nesený chvost sa však nepokladá za chybu. Šnúrové pudle môžu mať chvost prirodzenej dĺžky.
Chvost je nasadený dosť vysoko, na úrovni bedrovej línie. Ideálne je nesený na „09:10 hod.“ voči hornej línii.
Hlava a výraz veľkého pudla
Hlava: ušľachtilá, s rovnými líniami, správnych proporcií k telu. Jej dĺžka má byť o niečo väčšia ako 2/5 výšky v kohútiku.
Nesmie pôsobiť ťažko ani masívne, ale nesmie byť ani príliš jemná.
Hlava pudla je ušľachtilá, s rovnými líniami. Je dobre modelovaná a nesmie byť ťažká ani príliš masívna, ani prehnane jemná.
Temeno a čelová brázda
Temeno: dobre tvarované. Šírka predstavuje menej ako polovicu dĺžky hlavy.
Pri pohľade zhora vyzerá byť temeno pozdĺžne oválne, z profilu je mierne klenuté.
Lebka: Šírka lebky je menšia ako polovica dĺžky hlavy. Pri pohľade zhora sa lebka javí ako oválna a z profilu mierne vypuklá.
Čelová brázda: široká medzi očami, smerom k výraznému výbežku medzitemennej kosti sa zužuje.
Čelová brázda: Medzi očami široká, zužujúca sa smerom k veľmi výraznému tylovému hrboľu.
Ňucháč a papuľa
Ňucháč: výrazný a dobre vyvinutý, z profilu kolmý, nosné dierky dobre otvorené.
Ňufák je z profilu kolmý, nozdry sú otvorené.
Papuľa: rovný chrbát nosa, dlhý asi 9/10 dĺžky temena. Obe časti čeľuste prebiehajú takmer paralelne.
Papuľa pôsobí silno a elegantne, ale nie špicato.
Papuľa je rovná, pričom jej dĺžka zodpovedá približne 9/10 dĺžky lebky.
Papuľa (tlama): Horný profil je rovný a priamočiary, dĺžka papule predstavuje cca 9/10 dĺžky lebky. Obe strany dolnej čeľuste sú takmer rovnobežné. Papuľa je pevná a silná.
Čeľusť je silná, dlhá, s nožnicovým zhryzom, hodná jeho poľovníckym predkom.
Pysky, chrup a líca
Pysky: sú slabo vyvinuté, skôr suché, stredne hrubé. Horné pysky ležia na spodných tak, aby neprevísali.
Pysky: Stredne vyvinuté, skôr suché, priemernej hrúbky, horné pysky priliehajú na spodné, nie sú prevísajúce.
Chrup: normálny zhryz, silné zuby.
Čeľuste/zuby: Plne nožnicový zhryz (skus).
Líca: nevystupujú, sú formované kosťami. Partia pod očami je dobre cizelovaná a málo vyplnená.
Líca: Nie sú výrazné, sú vymodelované na kostiach. Partie pod očami sú dokonale vytvarované a málo vyplnené.
Oči
Oči: majú ohnivý výraz. Sú uložené vo výške čelového sklonu, mierne šikmé, viečka sú mandľového tvaru.
Oči majú živý výraz, sú uložené vo výške čelového sklonu a mierne šikmo.
OČI: Oči majú plamenno-ohnivý výraz, uložené sú vo výške čelového stopu / čelového sklonu a sú umiestnené mierne šikmo. Oči majú mandľový tvar.
Pri čiernych, bielych, strieborných a marhuľových pudloch majú byť čierne alebo veľmi tmavohnedé.
Farba očí je čierna alebo tmavohnedá. U hnedých jedincov môžu byť oči tmavo jantárového zafarbenia.
Uši
Uši: dosť dlhé, visia popri lícach. Sú nasadené v línii prebiehajúcej od ňucháča tesne pod vonkajším kútikom oka.
Uši sú ploché, pod nasadením širšie, so zaoblenou špičkou, pokryté dlhou zvlnenou srsťou.
UŠI: Sú dosť dlhé, ovísajú pozdĺž líc, nasadené sú v predĺžení línie vychádzajúcej od vrchnej časti papule (tlamy) a prechádzajúcej pod vonkajším kútikom oka; sú ploché, rozširujú sa pod nasadením a na koncoch sú zaoblené, pokryté vlnitou a veľmi dlhou srsťou.
Srsť veľkého pudla
Charakteristickým znakom pudla je jeho mäkká, kučeravá srsť, ale existuje aj verzia šnúrková.
Srsť pudla je jemná, vlnitá a hustá. Nepodlieha žiadnemu plznutiu a neustále rastie. Preto pudle potrebujú pravidelné strihanie.
Veľkou výhodou plemena je, že nemá podsadu. Vďaka tomu síce pĺzne, ale jeho vypadané chlpy zostávajú v srsti, takže srsť pudla vo svojom byte stretnete len zriedka.
Pudel s kučeravou srsťou
Pudel s kučeravou srsťou: bohatá srsť s jemnou, vlnovitou štruktúrou, dobre skučeravená, elastická, odoláva dotyku.
Srsť je veľmi hustá, bohatá, rovnomerne dlhá, tvorí rovnaké kučery a obvykle sa češe.
Pudel s kučeravou srsťou: bohatá srsť jemnej vlnitej štruktúry, dostatočne kučeravá, pružná, elastická a odolná voči stláčaniu rukou.
Pudel so šnúrovou srsťou
Pudel so šnúrovou srsťou: bohatá, hustá srsť s jemnou vlnovitou štruktúrou, tvorí rovnomerné šnúry, ktoré majú mať dĺžku najmenej 20 cm.
Cenia sa tým viac, čím sú dlhšie.
Pudel so šnúrovou srsťou: bohatá srsť s jemnou, vlnitou a pevnou štruktúrou, vytvárajúca charakteristické šnúry.
V dnešnej dobe vzácny “pudel so šnúrkovou srsťou” má chlpy ako dlhé struny, ktoré by mali mať dĺžku najmenej 20 cm.
Farby a pigmentácia
Najčastejšie sfarbenia: čierne, biele, hnedé, svetlohnedá, strieborné, aprikot (oranžovo plavá) a harlekýn (bielo-čierne sfarbenie).
Farba srsti pudla je rovnako rozmanitá ako varianty strihu: najrôznejšie farby, ktoré sú marné vo väčšine ostatných plemien psov. Spektrum sa pohybuje od čiernej po striebornú, šedú a bielu až po hnedú, svetlú a marhuľovú.
Jednofarebné varianty
Hnedá: čistá, dosť tmavá, rovnomerného a teplého odtieňa. Farebný odtieň nesmie zachádzať do béžového alebo svetlejšieho tónu.
hnedá/brown/marron: musí byť pevná, silná, dostatočne tmavá, jednotná a teplá.
Strieborná: rovnomerná.
Sivá farba musí byť rovnomerná, sýta, nesmie prechádzať do čiernej ani bielej farby, avšak v závislosti od veku môže srsť vykazovať niekoľko odtieňov sivej.
Marhuľová: rovnomerná.
Plavá farba musí mať jednotný odtieň, ktorý môže prechádzať od svetloplavej cez oranžovú (marhuľovú) až po červeno-plavú.
Béžová a jej svetlejšie odtiene nie sú prípustné.
Znaky a pigmentácia
Trojfarebné pudle: Majú čierne, biele a plavé znaky.
Viacfarebné pudle patria od 01.08.2024 oficiálne pod štandard Pudla a ich chov opäť zastrešuje Slovenský klub chovateľov pudlov.
Očné viečka, ňuchák, pysky, ďasná, podnebie, prirodzené otvory, semenníky, vankúšiky labiek musia byť dostatočne pigmentované.
Pri čiernych, hnedých, strieborných a marhuľových jedincoch musí pigmentácia kože zodpovedať sfarbeniu.
Pri bielych pudloch je žiaduca strieborná farba kože, čo nesmie mať vplyv na farbu srsti.
Celková pigmentácia má byť čo najsilnejšia.
Čierne, biele a strieborné psy majú čierny ňucháč, hnedé majú hnedý, pričom farebná škála siaha od tmavohnedej po čiernu.
Úprava srsti veľkého pudla
Pudel, nezávisle od toho, či s kučeravou alebo šnúrovou srsťou, sa strihá od zadných končatín až po rebrá.
Strihá sa tiež papuľa, nad a pod viečkami, líca, predné a zadné končatiny, až na manžety alebo krúžky a ľubovoľné vzory, ktoré zostávajú na zadnej časti, chvost, okrem okrúhleho alebo podlhovastého brmbolca.
Fúzy sú predpísané pre všetky pudle.
Typ strihu, ktorý sa použil, nesmie v žiadnom prípade ovplyvniť hodnotenie.
V žiadnom prípade by nemalo byť hodnotenie pudla na výstave súťažou o úprave strihov.
Strih „na leva“
Strih „na leva“: Pudel s kučeravou alebo šnúrovou srsťou by mal byť ostrihaný na zadnej časti tela až po rebrá.
Taktiež je potrebné ostrihať papuľu (tlamu), tvárovú časť nad spodnými viečkami a pod nimi, líca, hrudné a panvové končatiny, s výnimkou manžiet alebo náramkov a ľubovoľných motívov na bedrách, a chvost s výnimkou okrúhleho alebo podlhovastého brmbolca na konci chvosta.
Na tele - na chrbte sa ponecháva maximálne 1 cm dlhá srsť, aby bola zreteľná kresba moaré.
Na hlave ostáva korunka primeranej dĺžky, tak aj na krku až po kohútik, ako aj vpredu bez prerušenia v mierne šikmej línii od hornej časti predhrudia po ostrihané časti končatín.
Na končatinách sú nohavice, ktoré majú zreteľný prechod do oholenej časti labiek.
Dĺžka srsti sa smerom nahor predlžuje, takže na pleciach a stehnách je dlhá asi 4 až 7 cm.
Dĺžka srsti závisí od veľkosti jednotlivých psov, ale nemá vyzerať huňato.
Nohavice na zadných končatinách majú zvýrazňovať typickú stavbu pudla.
Každý iný strih, ktorý nezodpovedá týmto údajom, sa diskvalifikuje.
Akýkoľvek iný strih, vytvorený fantáziou majiteľa psa, ktorý sa odchyľuje od týchto štandardov a noriem vedie ku diskvalifikácii psa.
Anglický strih
Anglický strih: pri tomto strihu dopĺňajú motív levieho strihu napríklad prstence alebo manžety na zadných končatinách alebo čuprina ponechaná na hlave.
Pri tomto strihu fúzy nie sú povinné a sú dobrovoľné.
Korunka (topknot) je nepovinná.
Chýbajúce ohraničenie na srsti zadných končatín je povolené.
Pôvod a pracovné využitie
Presný pôvod plemena pudla nie je dodnes úplne objasnený. Domnievame sa, že psi existovali už v staroveku, a to v Rímskej ríši a Perzii.
V stredoveku sa v Maďarsku, Rusku, Francúzsku a Nemecku vyskytovali kučeravé a brčkavé psy.
Dodnes nie je presný pôvod pudla dostatočne objasnený. Pravdepodobne podobní psi existovali už v staroveku, v Rímskej ríši a v starovekej Perzii.
V stredoveku sa v Maďarsku a Rusku, rovnako ako vo Francúzsku a Nemecku, vyskytovali kučeraví psi.
Presná krajina pôvodu nie je jasná a dlho sa viedol spor o to, ktorá krajina bude mať zásluhy na plemene pudlíkov.
Spor o zem pôvodu pudla skončil až v 30. rokoch, keď FCI uviedla pudla ako samostatné plemeno psa a pudel bol zapísaný pod štandardným číslom 172 v najväčšej kynologicky zastrešujúcej organizácii.
Ako zem pôvodu bolo dohodnuté Francúzsko.
Pôvodne boli chované ako poľovnícke psy.
Pôvodne bol tento pes využívaný na lovenie vodných vtákov.
V minulosti sa väčšie pudle používali pri love, a to veľmi úspešne.
Pôvodne sa považovalli za poľovné psy, ktoré sa využívali prevažne na prácu vo vode.
Predkovia pudla slúžili na lov kačíc.
Je potomkom plemena Barbet, po ktorom mu zostali zachované mnohé vlastnosti.
Plemeno, ktoré pochádza z barbetov (tiež známy ako francúzsky vodný pes - druh poľovného psa), z ktorých si zachovali množstvo charakteristických znakov.
Charakteristická kučeravá, ako i rúrkovitá srsť je pravdepodobne dedičstvom po vodných psoch, ktorí boli rozšírení po celom západoeurópskom pobreží.
V tejto dobe existovala len jedna veľkosť - stredná, ktorá sa dnes podobá malej veľkosti pudlíka.
S cieleným chovom tohto plemena sa začalo v 20. storočí, a to hlavne kvôli ich inteligencii a ochote učiť sa nové veci, obzvlášť rôzne kúsky.
Presne pre túto úžasnú vlastnosť sa začali cvičiť v cirkusoch, kde mohli predvádzať svoj talent pred publikom.
V priebehu cielených šľachtiteľských snáh nakoniec vzišli veľkí, malí a miniatúrni pudlíci, ktorí vzhľadom k svojej rozmanitosti vo vzhľade a ich povahe získali veľkú obľubu.
Pudlíka sme mohli stretnúť okrem lovu, v cirkuse a taktiež sa zúčastnil pri bitkách.
Po druhej svetovej vojne pudlíci dosiahli vrchol svojej populácie a dokonca na čas predbehli aj nemeckého ovčiaka.
Význam názvu pudel a caniche
Aj keď je to národný pes Francúzska, pudel skutočne pochádza z Nemecka.
Názov plemena pochádza z nemeckého slova „pudel“ alebo „pudelin“, čo znamená „špliechať do vody“.
To je tiež záver nemeckého názvu “pudl”, ktorý pochádzal zo staronemeckého “puddlingu”, čo znamená “striekajúci sa vo vode”.
Pojem „francúzsky pudel“ je v skutočnosti nesprávny názov.
Francúzsky názov „CANICHE“ súvisí s historickým využitím pudla.
Slovo „caniche“ pochádza z francúzskeho slova „cane“, čo znamená samica kačky.
V iných jazykoch tento termín odkazuje na činnosť brodenia sa vo vode.
Meno pochádza etymologicky z francúzskeho slova „cane”, ktorí znamená kačaciu samicu.
Inteligencia a povaha
Pudle sú považované za jedno z najinteligentnejších plemien na svete.
Pudle patria medzi najchytrejšie plemená psov.
Fanúšikovia radi nazývajú pudle najinteligentnejším psím plemenom na svete.
Bez ohľadu na jeho veľkosť je jeho inteligencia medzi svojimi rovesníkmi vynikajúca: považuje sa za jedno z troch najinteligentnejších plemien psov.
Vďaka svojej inteligencií sa stali skvelými služobnými psami.
Pudlíci sa tiež používajú ako vodiace psy, asistenčné psy pre ľudí s iným fyzickým postihnutím a terapeutické psy.
Pudlíci sú považovaní za veľmi prispôsobivé plemeno s výbornými adaptačnými vlastnosťami.
Ich využitie je širokospektrálne - od záchranárskych psov po canisterapeutov.
Ich extrémna vernosť z nich robí úžasných spoločníkov.
Sú veľmi otvorení a priateľskí k ľuďom.
Ich veľká citlivosť, kľudná povaha a skutočnosť, že im nevadia dotyky cudzích ľudí, ich predurčuje na terapeutického psa.
Vďaka týmto vlastnostiam sú skvelými a obľúbenými rodinnými psami.
Pudel sa vyznačuje vernosťou, učenlivosťou a veľmi dobrou schopnosťou výcviku.
Nie nadarmo ho vídať na prvých priečkach v rebríčkoch najinteligentnejších plemien.
Jeho temperament je priamo úmerný malej postave.
Je veľmi bystrý, hravý a pomerne ľahko ovládateľný.
Vďaka svojej chápavosti a citlivej povahe sa dokáže priam empaticky vcítiť do potrieb svojho majiteľa.
Veľký pudel výborne vychádza s deťmi i ostatnými zvieratami v domácnosti.
K cudzím je nedôverčivý, ale nikdy neútočí.
Pudlíky sú vo všeobecnosti poslušné, inteligentné a hravé.
Nie sú ani zďaleka agresívnym plemenom, ale majú tendenciu strážiť a budú na vás štekať, aby vás upozornili na akékoľvek zvuky.
Reakcia plemena na cudzích ľudí môže byť od priateľskej a pútavej až po plachú a zdržanlivú.
Pudlík miluje interakciu so svojím majiteľom a urobí všetko pre to, aby vás potešil či rozveselil.
Je oddaný svojmu majiteľovi telom i dušou, avšak treba si uvedomiť, že pudel je osobnosť, ktorá musí byť stredobodom pozornosti.
Veľký pudle si kvôli svojej citlivej povahe môžu vypestovať až chorobnú závislosť na svojom pánovi, žiarliť na svoje okolie a urazene, alebo z demonštrácie svojho smútku odmietať opateru, či potravu od iných.
Agresívne správanie nie je v jeho génoch a je naozaj veľmi zriedkavé, rovnako ako hryzenie.
Spolunažívanie s inými psami nie je problém, no odporúčame mať pudlíka ako jedináčika, aby sa mu mohlo naplno venovať a rozvíjať jeho schopnosti.
Rovnako tak nemá problém pri spolužití s ostatnými psami.
Výcvik a socializácia
Výcvik pudlíka môže vyzerať jednoduchý. Pudlík je veľmi inteligentný pes, ktorý je ochotný sa neustále učiť nové veci.
Patrí medzi naozaj ľahko cvičiteľné psy.
Už v šteňacom veku sú pudlíci veľmi vnímaví, preto by sme mali s výcvikom začať už v rannom veku.
Pri každej rase, dokonca aj pri takomto plemene ako je pudlík, je dôsledná výchova a socializácia dôležitá pre harmonický vzťah.
Pri všetkých psoch, dokonca aj ľahko vychovateľných, je nevyhnutná dôsledná výchova k harmonickému spolužitiu ľudí a psov.
Pudlíka sa nesnažte lámať klasickými metódami výcviku.
Zvyšovanie hlasu, či telesné tresty vôbec nepripadajú do úvahy.
Pudlíci, ktorým je venovaná pozornosť a láska, sú naozaj vernými a dobrými spoločníkmi.
Treba si však uvedomiť, že takto inteligentné plemeno musí byť zamestnávané, aby bolo šťastné.
S pudlíkom by ste si mali zorganizovať čas tak, aby mal stále čo objavovať.
Bez ohľadu na veľkosť sú pudle veľmi aktívne psy.
Majitelia pudlov by mali svojim psom dopriať veľa pohybu.
Sú vynikajúcimi športovcami, ktorí majú radi rôzne hry a aport, rovnako ako jogging či dlhé prechádzky.
Rád si s vami zašportuje, môžete ho vziať na dlhé túry a väčšie pudlíky vás budú sprevádzať aj pri behu, či jazdení na koni.
Veľký pudel, podobne ako všetky pudle, skvele zvláda cvičenia v rámci agility, učí sa rýchlo a najlepšie formou hry i rôzne fyzicky náročnejšie kreácie.
Najdôležitejšou črtou pudla je jeho extra inteligencia a energia.
Preto je veľmi dôležité, aby dostával primeranú fyzickú a najmä psychickú záťaž: aj veľkosť hračky si vyžaduje úlohy.
Pohybové potreby veľkého pudla
Ako sme už spomenuli, potreby pudla na pohyb sú veľmi vysoké.
Veľký pudel je výhradne spoločenský pes, skvelý spoločník osamelých ľudí i početných rodín.
Nenáročný na priestor, ale milujúci dostatok aktívneho pohybu, ideálne s možnosťou voľného výbehu aspoň v mestskom parku.
U veľkého pudla by sa mala venovať pozornosť hlavne tréningu a cvičeniu adekvátnemu veku a využiteľnosti, či už športovou formou alebo výstavnou.
Je veľmi dôležité nepreťažovať ich v mladosti.
Zdravie veľkého pudla
Pudel je v zásade zdravé plemeno psa.
Pudel patrí medzi pomerne zdravé a dlhoveké psy; je množstvo pudlov, ktoré sa dožívajú 18 až 20 rokov.
Samozrejme, ako u všetkých plemien psov, existujú choroby, ktoré sa u pudlov vyskytujú častejšie.
Taktiež sú náchylné na choroby očí a kĺbov.
Dedičné ochorenie oka, pri ktorom je poškodená sietnica: bunky v nej, čapíky a tyčinky sa degenerujú. Je spojená s neustálym zhoršovaním zraku a nakoniec slepotou.
Ochorenie, ktoré spôsobuje zákal očnej šošovky, sa rozvíja najmä v starobe, často sprevádzané PRA. Sivý zákal je jasne viditeľný pre vonkajšieho pozorovateľa.
Rovnako ako pri iných plemenách sa u nich môže objaviť dysplázia bedrového kĺbu (DKK), ktorá je obzvlášť častá pri veľkých psoch a patelárna dislokácia.
Choroba pohybového ústrojenstva, známa aj ako luxácia patelárna luxácia, zahŕňa posunutie jabĺčka, v dôsledku čoho je bolestivé zaťažovať zranenú nohu.
Najviac sú ohrozené sučky mladého a stredného veku, častejšie sa vyskytuje u veľkých pudlov.
Pudel je takzvané plemeno s hlbokým hrudníkom, takže aj trpasličiemu pudlovi hrozí torzia žalúdka.
Toto plemeno, rovnako ako iné veľké a stredné plemená, trpí na torziu žalúdku, preto je dôležité kŕmiť ich hlavne po prechádzke, tréningu a podobne.
Do šiestich mesiacov je vhodné pudlíka kŕmiť 3x denne a potom 2x denne.
Kŕmenie tohto plemena v jednej dávke sa neodporúča kvôli jeho sklonu k nadúvaniu.
Prvým krokom je výber renomovaného množiteľa.
Zodpovedný chovateľ vykoná potrebné skríningové testy a tiež zabezpečí, aby rodičia mali vhodné vlastnosti.
Je oveľa dôležitejšie kúpiť si pudla od uznávaného chovateľa.
Ak by ste mali záujem o šteňa, mali by ste sa kompletne informovať o výbere chovateľa, podmienkach chovu a zdravotných prehliadkach, ktoré chovateľ vykonáva so svojimi zvieratami.
Renomovaní chovatelia sa správajú podľa špecifikácií FCI a sú zvyčajne členovia združenia.
Starostlivosť o srsť
Najväčšiu časť starostlivosti zaberá srsť a jej úprava.
Srsť sa odporúča kefovať niekoľkokrát týždenne, aby sa zabránilo pĺznutiu.
Najväčšou časťou starostlivosti je srsť a jej úprava.
Pudle by sa mali kúpať aspoň raz za mesiac.
Ich srsť by mala dostať kozmetickú bombu vo forme prípravkov na srsť, kondicionérov a podobne.
Sušenie takejto srsti trvá aj 4-5 hodín a počas sušenia by sme mali aj česať.
Pudel je plemeno náročné na údržbu, hoci úprava srsti je jednoduchšia, ak mu skrátite srsť.
Oplatí sa to však zveriť strihačovi psov alebo sa aspoň odučiť od profesionála: príliš krátka srsť môže spôsobiť vyrážku alebo dokonca viesť k dermatitíde.
Pudlíci vyžadujú pravidelný zostrih strihacím strojom.
Nakoľko nevypadáva, ale stále rastie, je nutné jej pravidelné strihanie.
Zatiaľ čo strih mal v minulosti prevažne funkčné dôvody, pretože chránil pľúce a srdce pred chladom vody a súčasne poskytoval maximálny pohyb, dnešní rodinní a výstavní psi sú strihaní predovšetkým z estetických dôvodov.
Výživa veľkého pudla
K zdraviu každého psíka patrí kvalitná strava.
Dlhý, zdravý život a výbušná energia pudla sú možné len vtedy, ak kŕmite svojho domáceho maznáčika vyváženou stravou, ktorá spĺňa ich nutričné potreby.
Čo Váš pudel potrebuje presne, závisí na niekoľkých faktoroch. Vek, váha, aktivita a zdravie by mali hrať rolu pri výbere správneho krmiva.
Môžte využiť granule, vlhké krmivo alebo čerstvé jedlo.
Okrem granúl môžete svojich psíkov kŕmiť aj napríklad surovou (barf) alebo varenou stravou.
Ak sa rozhodnete pre tento spôsob kŕmenia, určite si vždy preštudujte zloženie, ktoré sa nachádza na zadnej strane balenia granúl.
Kvalitné granule by mali začínať so zložením mäsa (čerstvé alebo sušené) a s uvedením, o aký druh sa jedná (kuracie, bravčové, jahňacie atď…).
Dobré krmivo pre psov poznáte podľa vyváženého zloženia živín.
Či už sa rozhodnete pre granule, mokré krmivo, čerstvé alebo surové potraviny (BARF), vyberte to, čo sa Vám v každodennom živote osvedčí najviac.
Konieckoncov pri vybranej strave by ste mali chvíľu vydržať.
Časté zmeny v miske netoleruje mnoho psov dobre.
Pokiaľ chcete prejsť na iné krmivo, mali by ste postupovať krok za krokom.
Takže Váš pudel si môže pomaly zvyknúť na nové jedlo a užiť si ho bez žalúdočných problémov.
V jedálničku pudlíka by nemali chýbať omega-3 nenasýtené mastné kyseliny, ktoré zlepšia kvalitu srsti.
Omega-6 nenasýtené mastné kyseliny pomôžu aj na jeho kĺby.
Pre koho je veľký pudel vhodný?
Veľkého pudla je možné odporučiť i začiatočníkovi, či odrastenému dieťaťu.
Je veľmi príjemným spoločníkom a parťákom pre akékoľvek spoločné aktivity.
Výhradne spoločenský pes, skvelý spoločník osamelých ľudí i početných rodín.
Veľký pudel výborne vychádza s deťmi i ostatnými zvieratami v domácnosti.
Pudlíci sú veľmi prispôsobiví a pociťujú komfort aj v mestských domoch.
Je však dôležité, aby inteligentné a športové plemeno bolo fyzicky aj psychicky zaneprázdnené.
Zanedbané alebo znudené pudle často používajú svoju inteligenciu k tomu, aby rozvíjali vlastné správanie, ktoré nemusí byť v záujme ich majiteľov.
Pudlík, ktorému sa nevenuje dostatok času a vyrastá sám, sa môže rozvíjať v smere vlastnej výchovy a správania, ktoré nám nemusia vyhovovať.
Naopak, pudlíci, ktorí sú úzko zapojení do rodinného života a je im venovaná veľká pozornosť, sú extrémne verní, poslušní a milí psíci.
Psy poskytujú ľuďom bezpodmienečnú lásku a emocionálnu podporu, za čo môžu byť majitelia domácich miláčikov obzvlášť vďační počas stresujúcich období.
