Štajersko v Rakúsku: zelené srdce, vinice a pohraničné chodníky

Štajersko je rakúska spolková krajina, druhá najväčšia rozlohou a štvrtá najväčšia počtom obyvateľov. Leží na juhovýchode Rakúska, susedí so Slovinskom a s ďalšími spolkovými krajinami ako Horné a Dolné Rakúsko, Salcbursko, Burgenland a Korutánsko.

Graz je najväčšie mesto, po ňom nasledujú Leoben, Kapfenberg, Bruck an der Mur a Leibnitz. Štajersko je známe ako „Zelené srdce Rakúska“: približne 61 % jeho rozlohy pokrývajú lesy.

Základné údaje o Štajersku

Krajina medzi Alpami, Panóniou a Slovinskom

O krajine Štajersko má dejiny typické pre strednú Európu. Presúvalo sa z jednej koruny do druhej a naostatok ho politici po I. svetovej roztrhali v záujme svetovej bezpečnosti.

Časť Štajerska, označovaná ako dolné pripadlo po r. 1919 Juhoslávii - dnešné Slovinsko. Štajersko bolo kedysi súčasťou Štajerského vojvodstva, z ktorého štvrtina od roku 1919 patrí Slovinsku.

Südsteiermark sa často označuje aj ako štajerské Toskánsko. Je to oblasť mierne zvlnenej pahorkatiny, hraničiacej s alpskou hradbou na západe a čiastočne na severe (Koralpe, Gleinalpe), na východe s lenivo dvíhajúcim sa terénom Burgenlandu, v blízkosti Panónskej nížiny a z juhu horstvami Possruck (slovinsky Kozjak), Slovenske gorice a tokom rieky Dráva.

Za týmto dravým tokom sa už vypína Pohorje. Od Grazu rozkrajuje krajinu na dve polovičky údolie rieky Mur.

Doslova mixér klímy Panónie, vlhkosti Stredomoria a blízkych Álp, špecifického geologického podložia, štajerskej húževnatosti vytvorili z tejto časti Rakúska jedinečný kraj, ktorý okamžite zaujme každého prišelca.

Každý vyšší kopec alebo ktorákoľvek z rozhľadní ponúka nevšedný pohľad na rozparcelovaný kultúrny kopaničiarsky kraj alebo zasnežené vrcholce blízkych Álp.

Hlavnou riekou je Mur, ktorá preteká krajinou v dĺžke 290,9 km. Najväčším jazerom je Grundlsee s rozlohou 4,3 km².

Regióny a prírodné bohatstvo

Štajersko sa delí na Horné Štajersko, Západné Štajersko, Východné Štajersko, Centrálne Štajersko a Južné Štajersko, hoci toto rozdelenie je historicky založené a môže byť neprehľadné.

Štajersko sa vyznačuje pozoruhodnou rozmanitosťou chránených oblastí: nájdete tu 1 národný park, 7 prírodných parkov, biosférickú rezerváciu UNESCO a Chránený biotop UNESCO Lassingtal v najvyššej kategórii ochrany, ako aj vyše 50 území Natura 2000.

Tieto prírodné územia patria k vzácnym klenotom krajiny. Každý z nich ma osobitný charakter, ktorý určujú prírodné podmienky a kultúrna krajina - od vinohradov a horských lúk cez lesnaté oblasti s rybníkmi a riekami po ovocné sady - ktoré sa vyvíjali stovky rokov a je potrebné ich zachovať aj do budúcnosti.

Nie sú to iba návštevníci, ktorí majú príležitosť ponoriť sa do nedotknutej prírody v „Zelenom srdci Rakúska“. Sedem prírodných parkov ponúka chránený životný priestor aj zriedkavým druhom rastlín a živočíchov.

Celá oblasť je popretkávaná turistickými chodníkmi, vedie tu niekoľko medzinárodných turistických trás, cyklomagistrál a vínnych ciest.

Južné Štajersko a štajerské Toskánsko

Z Viedne je to do najjužnejšej časti rakúskeho Štajerska asi 2,5 hodiny diaľnicou (smer Graz).

Pred veľkonočnými sviatkami sme mali namierené k dedinke Leutschach, ktorá je známa aj svojím pôvodne gotickým kostol a v blízkom okolí aj hradom Trautenburg.

V miestnom Spare je možné zakúpiť si turistickú alebo cykloturistickú mapu a doplniť poživeň.

Nad Leutschachom sa vypína pohorie Possruck s najvyšším vrchom Klementkogel (1052 m n. m.). Tento horský hrebeň tvorí aj hranicu so Slovinskou republikou.

Possruck je súčasťou Lavanttalských Álp, ktoré ležia v Rakúsku a malou časťou zasahujú do Slovinska. Táto časť Álp je veľká horská sústava zložená z niekoľkých horských skupín.

V juhovýchodnej časti Rakúska je okolo 3000 hektárov viničov. Pestujú sa tu zvláštne druhy hrozna a nachádza sa tu aj najvyššie položený vinohrad Európy, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 600 metrov.

Typickým pre túto oblasť je aj pestovanie chmelu a tekvíc, z ktorých tu lisujú známy Kernol.

Nad vinohradmi často vidieť klapotez, veľký drevený veterný mlyn, ktorý je akýmsi znakom krajiny. Pôvodne slúžil svojim klepotaním ako strašidlo na vtáky.

Ubytovanie na bauerhofe

V okolí sme nezaregistrovali hotely alebo penzióny, s výnimkou jedného kempu. Všetko tu vychytávajú miestni sedliaci so svojimi bauerhofmi.

Neviem, či to bola v našom prípade náhoda alebo bežné pravidlo - s ubytovaním aj s pohostinnosťou a prístupom osadenstva statku neďaleko mlynu Oberguess sme boli nadmieru spokojní.

Náš pán domáci - skromný sympaťák s výzorom spisovateľa ochotne odpovedal na naše zvedavé otázky, poradil, kam by sme mohli na túru a poučil o histórii kraja.

Ubytoval nás v malej dreveničke za kopcom pri dvoch malých rybníkoch.

Povedal, že susedné pozemky v Slovinsku patrili jeho rodine ešte za C. a K. monarchie a po páde železnej opony na nich opäť hospodári.

Všetky usadlosti sú starostlivo udržiavané a všade v okolí badať štedré dotácie Európskej únie. Jedinými opustenými budovami tu sú strážnice so zdvihnutými závorami na bývalých hraničných priechodoch.

Turistická trasa cez Heiligengeistsklamm

Odporúčal nám výstup na Ostry vruh s pekným kostolíkom Sv. Duh (Kirche zum Heilige Geist) v Possrucku.

Trasa Oberguess - Spitzmühle - Heiligengeistsklamm - Ostry vruh - osada Srsen - Kreinz - Oberguess

Pri najbližšom rybníčku, ktorých bolo v okolí niekoľko, sme sa pred cestou posilnili a vydali sa vinicami na cestu.

Miestnou križovatkou turistických chodníkov je Spitzmühle. Vedie sem cesta od Leutschachu s pokračovaním až na Ostry vruh.

Nachádza sa tu parkovisko, na ktorom už bolo odstavených niekoľko „medveďov“ a bavorákov s nemeckými značkami.

Chodníky sú veľmi dobre značené. Je dostatok smerovníkov. Ale pozor! Všetky sú jednofarebne značené - červenou farbou.

Vyrazili sme po značke roklinou Heiligengeistsklamm.

Horský potok vymodeloval hlboké koryto, niečo na spôsob rokliny v Slovenskom raji, ale s oveľa nižšou náročnosťou a bez rebríkov.

Po snehu už síce nebolo ani chýru, ale zima tu musela byť tuhá, pretože množstvo snehu spôsobilo menšiu lavínu, ktorá strhla veľa stromov a chodník bol miestami zatarasený, za čo sa na začiatku rokliny miestna správa oznamom zdvorilo ospravedlňovala.

Prechádzkovým tempom sme preskakovali potok a stúpali po skalách vedľa bystriny asi 80 minút.

Je tu umiestnených niekoľko tabúľ náučného chodníka, zameraného na miestny národopis, flóru a faunu.

Napríklad na zbytky vodných mlynov natrafíte takmer pri každom väčšom potoku.

Roklina končí tesne pod vysokohorským lazom v nadmorskej výške cca 750 m n. m.

Na obrovskej pokosenej lúke sa neďaleko pásla v obore akási zverina.

Výhľady sa ponúkali náramné nielen na kostolík na Ostrom vruhu, ale aj na kopaničiarsku krajinu s vinohradmi hlboko pod nami.

Hranica so Slovinskom a kostol Svätého Ducha

Asi po 30 minutách sme prekročili hranicu označenú mohutným hraničným kameňom s vytesaným nápisom „St. Germain, 10 sept. 1919“ - teda, aby každý vedel, že čo.

Tunajšia slovinská osada má niekoľko pekne upravených domov, obchod, krčmu, školu, cintorín a samozrejme kaplnku a kostolík Sv. Duha s hradbami.

Kostol s nádherným barokovým oltárom sa čnie nad dedinou vo výške 903 m n. m. ako hradisko.

Pochádza zo 17. storočia, kedy tu zrejme tento kraj zažíval populačný boom a hospodársky rozkvet.

Prechádza tadiaľto turistická cesta „Kirchen und Linden“ (Kostoly a lipy).

Na množstve okolitých vrchov sa nachádzajú malé kostolíky s farnosťami, ktoré tu v minulosti civilizovali miestnych horalov.

Každý väčší laz má svoj svätostánok s lipkami a s národnostne zmiešaným cintorínom.

Niečo ako slovinské sudety.

V tunajšej útulnej a čistej reštike, v ktorej na nás dýchol duch juhoslovanského socializmu, sme sa občerstvili dobrou kávičkou a šli sme ďalej.

Pod kostolnými schodmi, hneď naľavo od pomníka bývalej miestnej organizácie KPJ, vedie ďalej do slovinského vnútrozemia lesná dobre upravená cesta.

Na rozdiel od rakúskych osád, slovinské nie sú pospájané kvalitnými asfaltkami.

Výhľady na Drávu, Pohorje a Karavanky

Zvedavosť ako vyzerá slovinská časť Štajerska nás hnala ďalej a po 20 minútach sme nad menším statkom narazili na pasienky s nízkou trávou a širokým výhľadom na meandre mohutnej Drávy, hlboko pod nami, slovinský masív Pohorja a zasnežené štíty Karavanken a Koralpen.

Pozdĺž hranice vedie ďalšia diaľková turistická cesta „Der Grenz - Panoramaweg“.

Pop Ostrym vruhom sa tiahne z lazu na laz a človek niekedy čumiac na okolitú prírodu stráca prehľad, či naňho breše slovinský orech alebo štajerský.

Kopaničiari majú obľubu v koníčkoch a v zapadajúcom slnku si pripadáte ako súčasť veľkého gýča.

Všetko je vzorne upravené, pasienky pokosené, jablone zastrihnuté, prežúvajúce kravy nažraté.

Za celé dva dni, ktoré sme strávili v tomto kraji, som však videl maximálne len 2-3 ľudí, ktorí manuálne pracovali.

Asi po 6 hodinách cesty sme cez vrch Krainz (750 m n. m.) pozdĺž hraníc dorazili do „nášho“ bauerhofu.

Gazdovská večera

Domáci pán nás privítal na dvore a vysvetľoval, že všetko je pripravené a ak máme hlad, nevtieravo pozýval na večeru.

Praženicu na tekvicovom oleji s tekvicovými jadierkami a domácu klobásu s chrenom sme spláchli výborným miestnym muškátom.

S posledným sústom sme sa rozdelili s Kirou, ktorá pribehla od búdy a sadla si vedľa nás na lavicu, keď zacítila čosi na šporáku v kuchyni a neskôr sa nazbieralo aj pár starých štamgastov.

Po večeri sme sa rozlúčili aj so srdečnou domácou pani, ktorá nás upozornila na fajnovú hruškovicu, čo nás čaká v bare na chate.

Len čo sme zložili veci, sadli sme pred chatku do kresiel a vychutnávali si rajský pokoj, ticho, žblnkot rybníka a tuhú pálenku.

Bol apríl, takže komáre neotravovali, ale v nadmorskej výške 600 m n. m. ani so štamperlíkom pri rybníku dlho nevydržíte.

Výjazd do Slovinska a Radlpass

Na druhý deň sme sa rozhodli pre menší výjazd do Slovinska.

Hlbokými dolinami sme sa po celkom kvalitnej horskej ceste dostali až k rieke Dráve a ďalej údolím na horský priesmyk Radlpass nad mestom Radlje.

Tu sa pohorie Possruck dotýka predhoria Koralpen.

Nachádza sa tu bývalý hraničný priechod a samozrejme križovatka mnohých turistických ciest.

My sme sa vybrali po hrebeni smerom na východ, ale o tom až niekedy nabudúce.

Štajersko pre turistov, cyklistov aj rodiny

Nie je potrebné byť zdatným cyklistom ani turistom. Na svoje si v Hornom Štajersku príde každý. Milovník prírody aj dobrého jedla a piva.

Široké chodníky v Lese zmyslov - Wald der Sinne pri Altenbergu sú prístupné pre všetkých.

Barbara Holzerová, naša sprievodkyňa zážitkovým zastaveniami, je zároveň autorkou myšlienky.

Ešte predtým sa však dotýkame odrezkov zo stromov.

Viete, že každé znamenie má svoj strom? K tomu môjmu, aprílovému, vraj patrí vlašský orech.

Že zle počujete? Sluch si potrénujete pri veľkom zelenom lieviku.

„Každé drevo má vlastnú rezonanciu a kvalitu zvuku.

Fascinované našimi krikľavozelenými pršiplášťami inokedy plaché zvieratá stoja ako prikované k zemi.

Napriek predpovedi počasia, ktorá hlási prehánky, sadáme na požičané e-biky.

Cyklistický chodník, ktorým pokračujeme do Brucku, nemá takmer žiadne prevýšenia, v trochu nevľúdnom počasí sa navyše nemusíme vyhýbať iným cyklistom.

Spálené kalórie na záver našej bicyklovačky doplníme v štýlovom hostinci.

Neuberg an der Mürz, Bruck a železničné múzeum

O pár kilometrov južnejšie, v meste Neuberg an der Mürz, vstupujeme do gotického chrámu.

Jeho strecha má najväčší drevený kostolný krov v Rakúsku.

Strešné trámy z prvej polovice 15.

V interiéri kostola dominuje barokový oltár z roku 1612.

Železničné múzeum svoje zbierky po prvý raz otvorilo verejnosti v roku 2007.

Vedeli ste, že drezina nesie názov podľa vynálezcu Karla Friedricha Draisa, ktorý žil v rokoch 1785 až 1851 v Bádensku?

Vynašiel drevené jednostopové odrážadlo, ktoré bolo predchodcom dnešných bicyklov.

Unikátom múzea je však päťmotorová parná lokomotíva 180.01, zapožičaná z Viedenského technického múzea.

Aj milovníci histórie a prírody si prídu v Leobene na svoje.

Zelené jazero v Tragösse

K ďalšej zástavke - Zelenému jazeru v Tragosse - sa už vydávame po vlastných.

V roku 2015 sa v ankete ORF stalo najkrajším rakúskym miestom.

Smaragdovozelené jazero sa každý rok v období, keď sa v horách topí sneh, napĺňa priezračnou pramenitou vodou.

Jedlo, kláštory a regionálne špeciality

To, že sa v mnohých cirkevných svätostánkoch dorába víno, nie je nič nové.

V susednom Rakúsku takmer neexistuje kláštor, ktorý by vo svojom repertoári nemal gastronomickú vychytávku, na ktorú láka aj ateistických kulinárov.

Štajerská kuchyňa využíva tekvicový olej, tekvicové jadierka, domácu klobásu, chren, miestne víno a pálenku.

Štajerský klobúk a regionálna tradícia

Štajerský klobúk s kamzíčou štetkou je známy aj ako klobúk z Aussee a kedysi zdobil hlavy zámožných obyvateľov v období Biedermeiera.

Dnes je ozdobou milovníkov tradícií a Štajerska.

Charakteristickým znakom štajerského klobúka sú čierny alebo zelený filc a zelená stužka.

Ozdobený je tento dobre strážený vývesný štít Štajerska kamžíčou štetkou alebo štetinami z chrbta kamzíka.

Dodatočne pripevnené hluchánie perá symbolizujú poľovníctvo.

Strana klobúka, na ktorej sa nachádza kamzíčia štetka, vám prezradí pôvod jeho nositeľa: obyvatelia Horného Štajerska nosia tieto zviazané štetiny vzadu, zatiaľ čo všetci ostatní majú kamzíčiu štetku umiestnenú po stranách.

Okrem štajerského klobúka dopĺňajú typický mužský odev v Štajersku tradičné sivé sako zo strižnej vlny a pravé Goiserské topánky.

Steiermark-Card a možnosti výletov

Po zakúpení turistickej karty Steiermark-Card získajú hostia od apríla do októbra voľný vstup na 177 výletných cieľov a 30 % zľavu u 24 partnerov.

Najvhodnejšie podmienky pre zimnú dovolenku ponúka oblasť Dachsteinu, pre priaznivcov prírody potom obľúbené Soľné komory, ktoré ponúkajú pôsobivé skalné jazerá.

Štajersko je známe ako krajina tisícich jazier a horských údolí.

Vynikajuca strava, mily a vtipny personal, prekrasne prostredie... vyborne sme si to uzili!

Okolie nahornej plosiny bolo prekrasne... kravicky nam zvonili pod oknami, vsade jazera, v niektorych sa da aj kupat. Vhodne aj pre detskych turistov.

Jedlo bolo fantasticke! 4-chodove vecere, jedlo nielen velmi chutne, ale aj pekne naaranzovane.

Na ranajky bufetove stoly s dostacujucim vyberom aj pre narocnejsich stravnikov.

Ocenujem kazdy den dostatok cerstveho ovocia a zeleniny v dobrej kvalite.

Izba bola cista, dostatok skladovacieho priestoru, mala chladnicka... nic nam nechybalo.

Personal velmi mily, vzdy sa usmievali, vzdy k dispozicii.

Bylo to příjemné na odpočinek...chtělo by to více dní na prozkoumání okolních vesnic...jako zoo s lanovkou a bobovou dráhou.

V okolí jsou i doly a za tu cenu to stojí dobrý zážitek.

Pláž nemáme ale hory nádherné. Poblíž jezero s průzračnou vodou.

Snídaně výborné a nic nám nechybělo, personál u snídani byl velice milý.

Ubytování bylo skvělé akorát velký, čistý, jediné co mi tam chybělo byla trouba ale to si člověk nějak pořadí za pár dnů.

Celkový dojem apartmánu byl zážitkový. Krásný výhled čisto.

tags: #rakusko #stajersko #kon #stajerak