Každý nový majiteľ šteňaťa sa pýta, ako rýchlo jeho miláčik rastie a kedy prestane rásť. Psy sa však neriadia univerzálnym rastovým diagramom - úlohu zohráva množstvo faktorov vrátane ich plemena a genetického pôvodu.
Kľúčové faktory ovplyvňujúce rast psa
Pri odhadovaní toho, ako veľké šteniatko vyrastie, veterinári zohľadňujú rôzne aspekty. Hlavný vplyv na rýchlosť rastu má genetika. Hoci plemeno dáva približnú predstavu, skutočná veľkosť sa môže líšiť na základe faktorov, ako je veľkosť rodičov šteniatka. A na rozdiel od všeobecného presvedčenia, veľkosť labiek šteniatka nezaručuje, ako veľké narastie.
Rastové hormóny tiež výrazne ovplyvňujú konečnú veľkosť psa. Skorá kastrácia môže ovplyvniť rast psa veľkého plemena inak v porovnaní so psom malého plemena - u malých psov môže zmeniť rast len o milimetre a u väčších plemien o centimetre.
Kedy psy zvyčajne dosahujú svoju dospelú veľkosť?
Rýchlosť, akou pes rastie, sa môže výrazne líšiť v závislosti od jeho veľkostnej kategórie. Menšie plemená často dosahujú plnú veľkosť rýchlejšie ako ich väčšie náprotivky, pretože väčšie telá potrebujú viac času na vývoj kostí, ktorý zahŕňa väčšiu integráciu vápnika.
Tu je stručný prehľad toho, kedy rôzne veľkosti psov bežne dospievajú:
| Kategória | Hmotnosť / príklady | Typický rast |
|---|---|---|
| Malé plemená | do 10 kg, napríklad jazvečík | najväčší rast medzi 4. a 6. mesiacom, plná veľkosť okolo 10. až 12. mesiaca |
| Stredné plemená psov | 10 - 20 kilogramov, ako sú bígly a baset | zdvojnásobujú svoju veľkosť od 8 - 12 týždňov, plný rast do 12 - 15 mesiacov |
| Psy veľkých plemien | nad 20 kg, ako sú labradorský retriever a nemecký ovčiak | plnú veľkosť dosahujú približne v 18 mesiacoch |
| Obrovské plemená psov | ako je nemecká doga a mastif | plný vývoj až 18-24 mesiacov, do plnej hmotnosti približne do troch rokov |
Rastový hormón sa v organizme syntetizuje každé tri až päť hodín počas dňa. K maximálnej produkcii somatotropínu dochádza medzi desiatou hodinou večer a druhou hodinou ráno počas spánku. Neskorý čas spánku môže spomaliť tvorbu rastového hormónu STH, preto je dôležité chodiť spať v rovnakom čase.
Produkciu rastového hormónu u detí možno stimulovať dodržiavaním zdravého životného štýlu a zdravou stravou. Medzi faktory, ktoré zvyšujú produkciu somatotropínu patrí: pravidelný spánok (aspoň sedem až osem hodín denne); mierna fyzická aktivita (aspoň trikrát týždenne); udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti; vyvážená strava, ktorá obsahuje bielkoviny, tuky, sacharidy a vitamíny; udržiavanie nízkej hladiny glukózy v krvi; užívanie aminokyselín (arginín a lyzín).
Rast vlasov môžete urýchliť pomocou správnej životosprávy. Odporúča sa konzumovať potraviny bohaté na vitamíny B, C a E (ovocie, zelenina, orechy).
Dospelý človek potrebuje sedem až osem hodín spánku. Odporúča sa ísť spať medzi 22. a 23.
Na nedostatok rastového hormónu u dieťaťa môže poukazovať oneskorený telesný a duševný vývoj. Dieťa môže mať dlhodobú absenciu reči, neskorý rast zubov a začiatok chôdze.
Prečo je rastový hormón dôležitý
Rastový hormón (somatotropín) je zodpovedný za telesný vývoj a rast buniek. Rastový hormón (somatotropný hormón, STH) je bielkovinový hormón, ktorý reguluje rast a vývoj organizmu. Rastový hormón sa produkuje v prednom laloku hypofýzy (žľaza s vnútornou sekréciou). Rastový hormón sa podieľa na vývoji kostí a kostrového svalstva, čím ovplyvňuje rast človeka. Somatotropín tiež reguluje metabolizmus v organizme.
Hladina rastového hormónu sa môže meniť v závislosti od veku, fyzickej aktivity a životného štýlu. Najväčšie množstvo somatotropínu sa uvoľňuje v období aktívneho rastu v detstve a dospievaní. Somatotropín u detí a dospievajúcich stimuluje rast dĺžky kostí do dĺžky. Po skončení puberty sa v tele naďalej syntetizuje rastový hormón, ktorý udržiava funkčnosť organizmu.
Somatotropín má tieto funkcie: zintenzívňuje rast svalovej hmoty; je zodpovedný za metabolizmus bielkovín, tukov a sacharidov; reguluje hladinu cukru v krvi; podporuje obnovu tkanív v tele; zlepšuje imunitný systém; ovplyvňuje cyklus spánku a bdenia (reguluje fázy spánku a hladinu energie počas bdenia).
Somatotropín podporuje regeneráciu buniek, podieľa sa na procesoch obnovy tkanív po úrazoch a operáciách. Pri úrazoch a zraneniach ovplyvňuje rýchlosť regenerácie tkanív.
Rastový hormón u dospievajúcich ovplyvňuje tvorbu sekundárnych pohlavných znakov (rast prsníkov). Somatotropín urýchľuje rast vlasov a podporuje rast svalovej hmoty počas celého života.
Somatotropín ovplyvňuje metabolizmus sacharidov a reguluje hladinu inzulínu v krvi. Fyzická a emocionálna pohoda a množstvo energie závisí od hladiny STH.
Nedostatok rastového hormónu zhoršuje psychickú a emocionálnu pohodu a spôsobuje poruchy spánku.
Somatotropín sa nazýva hormón mladosti, pretože má omladzujúci účinok a podporuje regeneráciu buniek. Najväčšie množstvo rastového hormónu sa uvoľňuje v mladom veku. Čím je človek starší, tým je hladina somatotropínu nižšia.
Nedostatok a nadbytok rastového hormónu
Vylučovanie rastového hormónu sa vekom znižuje v dôsledku prirodzeného procesu starnutia organizmu. Medzi ďalšie príčiny zníženej produkcie somatotropínu patrí: nadváha a obezita; zlá strava s vysokým obsahom rýchlych sacharidov; vysoká hladina inzulínu v krvi; stres a nedostatok spánku; požívanie alkoholu a psychotropných látok; diabetes mellitus; rakovina; užívanie niektorých liekov (hormonálne a steroidné lieky).
Ovplyvniť hladinu somatotropínu a znížiť jeho produkciu môže aj nadmerná konzumácia kávy.
V dôsledku nádorov hypofýzy môže telo produkovať nadmerné množstvo somatotropínu. Nadmerné množstvo rastového hormónu môže vyvolať: gigantizmus - problém s rastom u dieťaťa, pri ktorom dochádza k abnormálnemu zväčšeniu trupu, končatín alebo niektorých častí tela; akromegália - nadmerná sekrécia rastového hormónu u dospelých, charakterizovaná zväčšením rúk, nôh, nosa, uší, čeľuste, pier; hyperplázia vnútorných orgánov - zväčšenie srdca, obličiek, pečene; diabetes mellitus; hyperkalciémia - zvýšená hladina vápnika v krvi; poruchy spánku (dlhé zaspávanie, časté prebúdzanie).
Aj nadmerná produkcia somatotropného hormónu môže viesť ku kardiovaskulárnym patológiám a poruchám zraku. Nadbytok somatotropínu môže spôsobiť opuch končatín a zvýšenú inzulínovú rezistenciu.
Nedostatok somatotropínu spomaľuje rast človeka v detstve a počas dospievania. Dieťa rastie pomaly a môže dôjsť k oneskoreniu mentálneho vývoja. U dospelých s nedostatkom STH sa vyskytujú problémy s rastom vlasov, nechtov, znižuje sa svalová hmota.
Medzi ďalšie dôsledky nedostatku rastového hormónu patrí: únava; depresia; znížená fyzická aktivita; opuchy končatín; zvýšenie hmotnosti telesného tuku (môže sa zväčšiť brucho); zvýšená hladina cholesterolu v krvi; znížená kontraktilita srdca.
Nedostatok somatotropného hormónu môže viesť k oslabeniu kostí a riziku osteoporózy. Nedostatok somatotropínu je možné identifikovať podľa vonkajších príznakov. Príznakmi nedostatku rastového hormónu u detí sú zmenšenie tvárovej časti lebky a končatín. Môže sa vyskytnúť zhoršenie kognitívnych funkcií, poruchy pamäti a koncentrácie. Nedostatok somatotropínu vedie aj k zníženiu svalovej hmoty a vytrvalosti.
Pri výskyte abnormalít v produkcii somatotropínu je potrebné navštíviť endokrinológa. Endokrinológ sa špecializuje na poruchy žliaz s vnútorným vylučovaním a lieči hormonálnu nerovnováhu.
Diagnostika a vyšetrenie krvi
Na diagnostiku somatotropínových abnormalít je potrebné vyšetrenie krvi. Na vyšetrenie hormonálneho profilu by ste sa mali pripraviť nasledovne: 12 hodín pred odberom krvi nejedzte; dva dni pred odberom vylúčte zo stravy tučné jedlá a necvičte; tri hodiny pred odberom nefajčite.
Vyšetrenie krvi na somatotropín sa vykonáva ráno nalačno. Asi 15 - 20 minút pred odberom krvi sa odporúča v pokoji sedieť.
Ako zvýšiť sekréciu rastového hormónu
Zvýšiť sekréciu somatotropínu je možné dodržiavaním denného režimu a správnej výživy.
Medzi potraviny, ktoré obsahujú rastový hormón patrí: mäso a ryby; strukoviny; vajcia; fermentované mliečne výrobky; orechy; huby; obilniny.
Odporúča sa konzumovať potraviny obsahujúce aminokyseliny arginín a lyzín (orechy, sója, vajcia, fazuľa). Pozitívny vplyv na tvorbu somatotropínu majú aj potraviny s veľkým množstvom vitamínu D (losos, treska, vajcia).
Na vylučovanie serotonínu majú vplyv aj iné hormóny.
Na zvýšenie hladiny rastového hormónu u žien je potrebné normalizovať hladinu estrogénu a u mužov zas testosterónu.
Zavedenie syntetického rastového hormónu do organizmu bez lekárskeho predpisu na zvýšenie svalovej hmoty a predĺženie mladosti je zdraviu nebezpečné. Užívanie rastového hormónu vo forme injekcií alebo tabletiek môže viesť k zvýšenému rastu nádorov, bolesti svalov a cukrovke 2. typu.
Rastový hormón sa dáva deťom, ktoré ho neprodukujú dostatočné množstvo a inak by ostali nízke. V týchto prípadoch je však dávka 50-krát vyššia ako v prípade, keď sa tento hormón dáva dospelým na vitalitu.
Terapia rastovým hormónom u dospelých má primárne za úlohu zlepšiť kvalitu života. Liečení pacienti často uvádzajú, že majú viac energie a lepšie zvládajú svoj každodenný život. Rastový hormón má ďalšie prospešné efekty. Zvyšuje kostnú denzitu, podiel svalovej hmoty v tele a naopak, znižuje podiel tuku (pri zachovaní rovnakej telesnej hmotnosti). Významne sa znižujú hladiny cholesterolu v krvi, srdce pracuje efektívnejšie a ďalšie príznaky eventuálneho srdcového ochorenia sa zlepšujú. Cieľom substitučnej liečby rastovým hormónom v dospelom veku je napraviť nepriaznivé vplyvy deficitu rastového hormónu na metabolizmus jedinca.
Tu je pár tipov ako zvýšiť produkciu rastového hormónu bez tohot aby ste ho prijímali v tabletkovej forme. Keďže najvyššia koncentrácia rastového hormónu v krvi je skoro po zaspatí a najvyššie hodnoty rastového hormónu sa vyskytujú práve počas spánku, prvoradým by malo byť dopriať si čo najviac kvalitného spánku ešte pred polnocou.
Približne 1 hodinu po zahájení spánku sa niekoľkonásobne zvyšuje jeho hladina, ktorá pretrváva 1,5 - 3,5 hodiny. Tento vrchol nastáva počas najhlbšieho spánku a potom postupne jeho hladina klesá, pretože spánok už nie je tak hlboký. Kvalita a množstvo spánku teda výrazne ovplyvňujú produkciu rastového hormónu.
Stredná a staršia generácia majú v tomto smere nevýhodu kvôli s vekom klesajúcej kvalite spánku. K tomu ďalej prispievajú aj náročné a stresujúce povolania a elektromagnetické polia (TV, mobily, PC, spotrebiče, WI-FI a iné), ktorými sme dnes rozsiahlo obklopení. Toto všetko narúša kvalitu spánku a keď tá je znížená, stúpa hladina stresového hormónu kortizol, čo môže viesť k chronickému stresu. Kortizol následne znižuje produkciu rastového hormónu a urýchľuje starnutie aj inými mechanizmami, čo vytvára ďalšie problémy. Postupne z toho môže vzniknúť začarovaný kruh, preto je potrebné dopriať si pravidelne kvalitný a dostatočne dlhý spánok (7 - 10 hodín) a aspoň 2 hodiny pred spaním už nesledovať TV a nepozerať na obrazovky mobilov, notebookov, tabletov a iných zariadení, ktoré vyžarujú modré svetlo.
Ďalší silný stimulátor produkcie rastového hormónu je kvalitná strava. Ľudské telo potrebuje dostatok bielkovín, aby mohlo produkovať tento hormón. V tomto smere sú potrebné najmä živočíšne bielkoviny, napríklad z mäsa a rýb. Veľmi vhodný je tiež srvátkový proteín, ktorý obsahuje najväčšie množstvo leucínu, čo je kritická aminokyselina pre rast svalovej hmoty. Pre produkciu rastového hormónu sú prospešné najmä aminokyseliny (časti bielkovín) ako arginín a glutamín, ale ideálne je prijímať všetky potrebné aminokyseliny, ktoré je možné prijať z kvalitných živočíšnych produktov. Z uvedených dôvodov majú vegáni nižšie hladiny rastového hormónu.
Príjem vysoko koncentrovaných sacharidov ako cestoviny, pečivo, obilniny, ryža či zemiaky znižuje rastový hormón aj iným spôsobom než len zvýšenou hladinou glukózy v krvi, ktorá po ich konzumácii nastáva. Ďalší dôvod je zvýšená hladina hormónu inzulín, ktorý sa vylučuje najmä po konzumácii sacharidových potravín práve ako reakcia na zvýšenú hladinu glukózy v krvi.
Ďalší narušiteľ hormónu mladosti je alkohol. Stačí 1 až 2 poháre alkoholu každý deň a jeho hladina sa môže znížiť až o 75 percent.
Veľmi silná zbraň pre podporu rastového hormónu je cvičenie. Avšak pozor, nie akékoľvek cvičenie. Najmocnejšie stimulátory rastového hormónu sú intenzívne cvičenie a silový tréning. Počas týchto cvičení sa zapoja všetky svalové vlákna, čo stimuluje jeho produkciu.
Dôležitú úlohu v tomto procese hrá produkcia laktátu, ktorý vzniká pri zapojení rýchlych svalových vlákien, ktoré spaľujú glykogén v tzv. anaeróbnom metabolizme bez prístupu kyslíka.
Ďalšia možnosť je vynechať akékoľvek jedlo po cvičení aspoň 2 až 6 hodín, čo by malo znásobiť produkciu rastového hormónu. Pretože aj bielkoviny dokážu stimulovať inzulín, ktorý brzdí rastový hormón. Tento postup je vhodné zaviesť zo začiatku len 1- až 2-krát do týždňa a následne v ňom pokračovať podľa získaných výsledkov.
Dôvod je ten, že po docvičení vzniká 2-hodinové okno, počas ktorého je organizmus najviac citlivý na príjem živín a správny príjem bielkovín (20 g) by mal podporiť rast svalovej hmoty.
Rastový hormón je prirodzene proteínový hormón, čo znamená, že jeho produkcia je stimulovaná príjmom aminokyselín. Rovnako ako melatonín, rastový hormón spadá pod skupinu „nočných hormónov“, takže konzumácia večere s množstvom bielkovín bude podporovať produkciu tohto hormónu a taktiež odstráni akékoľvek chúťky na sladké, ktoré sa zvyčajne objavia po 22:00.
Ak večer o 19:00 prijmeme jedlo bohaté na bielkoviny a do postele ideme medzi 21:00 - 22:00, naštartuje to v našom tele proces regenerácie. Pravidelným spánkom tiež znížime nočné hladiny kortizolu. Tento hormón sa musí udržiavať nízky, aby sa v našom tele mohol tvoriť rastový hormón. Ďalej by sme mali do našich večerných jedál pridať antioxidanty (na pomoc melatonínu) a adaptogény, ktoré počas noci pomáhajú udržiavať nízku hladinu kortizolu.
Hoci je všeobecne známe, že nedostatok rastového hormónu spôsobuje symptómy starnutia a teda ho urýchľuje, musíme mať na pamäti aj to, že rovnako stojí pri našom metabolizme, srdci, svaloch či kostiach. Ak ho chceme udržiavať v rovnováhe, nesmieme zabúdať na kvalitný spánok, dopriať si ho už aspoň dve hodiny pred polnocou.
Rastový hormón u detí, vývoj a liečba
Ak vaše dieťa vykazuje príznaky porúch rastu, môže lekár začať pravidelne sledovať jeho prírastky telesnej výšky aj hmotnosti. Merania sa budú zaznamenávať do rastovej tabuľky, aby sa mohla zistiť rýchlosť rastu vášho dieťaťa. Ak dochádza k zmenám rastového tempa (aktuálna výška je v rozpore s cieľovou výškou podľa geneticky predisponovanej výšky rodičov), môže lekár odporučiť vaše dieťa na vyšetrenie k detskému endokrinológovi, ktorý sa pokúsi zistiť príčinu vzniku poruchy rastu u vášho dieťaťa.
Diagnostika poruchy rastu je mnohokrát veľmi zložitá a vyžaduje často multidisciplinárny prístup. Je dôležité vylúčiť problémy so stravovaním, trávením alebo vážne ochorenia obličiek, pľúc, pečene a iných dôležitých orgánov. To často vyžaduje konzultácie s odborníkmi ako gastroenterológ, nefrológ, pneumológ alebo genetik.
Správna diagnóza a liečba chronického ochorenia môžu často zlepšiť rast dieťaťa, ako napríklad v prípade celiakie, keď po nasadení diéty dieťa začne lepšie rásť. Správne a komplexné vyhodnotenie rastových dát, ťažkostí dieťaťa a výsledkov uvedených vyšetrení je už ale v rukách špecialistu - endokrinológa.
Dieťa malé na svoj gestačný vek
Ako sa diagnostikuje dieťa malé na svoj gestačný vek?
Aby sa potvrdilo, že vaše dieťa sa narodilo malé na svoj gestačný vek, detský lekár odmeria dĺžku a hmotnosť dieťaťa pri narodení. Hodnoty vášho dieťaťa sa porovnajú s ostatnými novorodencami rovnakého gestačného veku pomocou rastových tabuliek.
Dieťa sa považuje za malé na svoj gestačný vek, ak je ľahšie alebo menšie ako 95 % novorodencov.
Deti narodené ako malé na svoj gestačný vek môžu dobehnúť rast v prvých rokoch života. Ak dieťa nedobehne rast v prvých 4 rokoch a je stále menšie ako jeho rovesníci, lekár dieťa vyšetrí, aby vylúčil, či sa nejedná o iné ochorenie, ktoré by mohlo ovplyvniť jeho rast. Krvné testy pomôžu odhaliť problémy s obličkami, výživou alebo cukrovku, ochorenia, ktoré môžu spomaľovať rast dieťaťa. Rast dieťaťa je možné posúdiť aj z röntgenovej snímky, prípadne z vyšetrenia magnetickou rezonanciou, ktorá môže odhaliť problémy s hypofýzou, či hypotalamom.
Liečba dieťaťa malého na svoj gestačný vek bude najúčinnejšia, ak sa začne čo najskôr ako je možné3. Najrýchlejšie dobehnú rast deti, ktoré začnú liečbu rastovým hormónom v nižšom veku a liečba trvá dlhšie 4,5. Včasná liečba znamená, že dieťa bude mať lepšiu šancu zlepšiť svoj rast aj celkové zdravie.
Od roku 2007 je možné v rámci SR liečiť rastovým hormónom nízke deti, ktoré sa narodili malé vzhľadom na gestačný vek (SGA), ak svojich rovesníkov výškovo nedobehli do 4. roku veku a ďalej rastú pod 3. percentilom. Pritom postačuje, ak len jeden z pôrodných parametrov, hmotnosť alebo dĺžka, je nižší ku gestačnému veku. Nízke deti, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, sú v súčasnosti najčastejšou skupinou, kde začíname liečbu rastovým hormónom
Rastový hormón u dospelých
Nedostatok rastového hormónu sa nemusí týkať výlučne detí - môže to byť významný problém aj pre dospelých. Nedostatok rastového hormónu v dospelosti vedie k chronickej únave, poruche tukového metabolizmu, osteoporóze atď. Ak vám v dospelosti diagnostikovali nedostatok rastového hormónu, váš lekár vám pravdepodobne predpíše liečbu rastovým hormónom. Táto liečba vám pomôže upraviť nedostatok rastového hormónu ako aj komplikácie s tým spojené.
Zlepšenie pri liečbe rastovým hormónom pocítite až po určitom čase, takže je dôležité byť trpezlivý. Štúdie preukázali, že priaznivé účinky pretrvávajú počas užívania rastového hormónu. Na začiatku vám lekár pravdepodobne predpíše nižšiu dávku hormónu, ktorú môže postupne prispôsobiť podľa výsledkov vyšetrení, aby bola liečba čo najefektívnejšia1,2.
