Rodézsky ridgeback: FCI skupina, štandard, pôvod a charakter plemena

Rodézsky ridgeback patrí do FCI skupiny 6 - duriče, farbiare a príbuzné plemená, konkrétne do 3. sekcie - príbuzné plemená, bez povinnosti pracovnej skúšky. Ide o majestátne, atletické a odolné plemeno pochádzajúce z Južnej Afriky, ktoré bolo vyšľachtené na stopovanie veľkej zveri a dnes sa uplatňuje najmä ako strážny, rodinný a pracovný pes.

Rodézsky ridgeback si získal popularitu nielen vďaka charakteristickému pásu srsti na chrbte, ale aj pre svoju odvahu, lojalitu, inteligenciu a pracovitosť. Je to pes, ktorý potrebuje skúseného majiteľa, dostatok pohybu, mentálnu stimuláciu a dôslednú, ale láskavú výchovu.

Rodézsky ridgeback vo FCI

Rodézsky ridgeback je jediné plemeno z Južnej Afriky, ktoré bolo uznané FCI. V súčasnosti je jediným registrovaným plemenom pochádzajúcim z Južnej Afriky.

Čo znamená FCI skupina 6

Šiesta skupina FCI združuje duriče, farbiare a príbuzné plemená. Tieto psy boli historicky šľachtené predovšetkým na vyhľadávanie, sledovanie a prenasledovanie zveri pomocou výborne vyvinutého čuchu, vytrvalosti a schopnosti samostatne pracovať.

Rodézsky ridgeback patrí do tretej sekcie, teda medzi príbuzné plemená. Jeho zaradenie súvisí s pôvodným pracovným využitím, pri ktorom mal sledovať veľkú zver, najmä levy, a udržať ju na mieste do príchodu lovca.

Rodézsky ridžbek sa dodnes používa pri love v mnohých častiach sveta, ale najviac sa cení ako strážny a rodinný pes.

Pôvod a história plemena

Najstaršie dôkazy o prítomnosti psov podobných ridgebackom pochádzajú z obdobia pred niekoľkými tisícročiami. Skalné maľby v Južnej Afrike zobrazujú psy s charakteristickou líniou srsti na chrbte, podobnou dnešnému ridgebackovi.

Predkovia rodézskeho ridgebacka pochádzajú z Južnej Afriky, kde boli po celé storočia chovaní ako ochranné a poľovné psy. Ich pôvod možno vystopovať do Kapskej kolónie, kde boli krížení so psami prvých usadlíkov a polodomestikovanými poľovnými psami Khoikhoi, známych aj ako Hotentoti.

V 17. storočí dorazili do južnej Afriky holandskí osadníci známi ako Búri. Priniesli so sebou rôzne európske plemená, vrátane mastifov, chrtov a duričov. Tieto psy sa postupne krížili s domorodými psami Khoikhoi, ktorí boli známi svojou schopnosťou prežiť v extrémnych podmienkach africkej divočiny.

Medzi plemená, ktoré sa v historickom vývoji ridgebacka uvádzajú, patria mastif, nemecká doga, airedalský teriér, anglický chrt a svätohubertský pes. Práve po afrických psoch získal dnešný ridgeback takzvaný „ridž“ - pás srsti, ktorý sa tiahne v protichodnom smere pozdĺž celého chrbta.

Koncom 19. storočia začali juhoafrickí chovatelia selektívne šľachtiť ridgebacka na základe jeho pracovných schopností. Pri cielenom chove sa kládol dôraz najmä na funkčnosť, pohyblivosť, vytrvalosť a silnú, svalnatú, ale nie masívnu stavbu tela.

Prvý štandard plemena definoval v roku 1922 Cornelius van Rooyen, významný chovateľ v Južnej Afrike. Podľa štandardu FCI pôvodný štandard zostavil F. R. Barnes z Bulawaya v Rodézii, vychádzal zo štandardu dalmatínca a Juhoafrická kynologická únia ho uznala v roku 1926. Štandard plemena sa odvtedy prakticky nezmenil.

Názov „rodézsky“ odkazuje na bývalý štát Rhodézia, dnešné Zimbabwe, kde nadšenci plemena definovali prvý štandard plemena v roku 1922. Južná Afrika je však oficiálne považovaná za krajinu pôvodu.

Prečo sa nazýva ridgeback

Rodézsky ridgeback dostal názov podľa výrazného optického znaku na chrbte. Na jeho chrbte sa nachádza vyvýšený prúžok srsti rastúcej proti smeru ostatnej srsti.

„Ridge“ znamená „horský hrebeň“ a „back“ znamená „chrbát“. Doslovný preklad názvu plemena teda je „chrbát horského hrebeňa“.

Ridge je hlavným plemenným znakom rodézskeho ridgebacka. Tento jedinečný znak sa u žiadnej inej rasy uznanej FCI, s výnimkou thajského ridgebacka, nevyskytuje.

Ridge má začínať tesne za plecami a pokračovať až po bedrové hrbolce. Má byť jasne ohraničený, symetrický a postupne sa zužovať do špice. Má mať iba dve rovnako tvarované koruny obrátené proti sebe. Spodné okraje koruniek nesmú presiahnuť jednu tretinu celkovej dĺžky hrebeňa. Dobrá priemerná šírka ridge je 5 cm.

Poľovnícke psy dostali prezývku „Lion Dog“, teda „leví pes“, vďaka svojmu využitiu pri love levov. Ich úlohou nebolo leva zabiť. Niekoľko psov leva sledovalo a štekaním ho udržiavalo v šachu dovtedy, kým neprišiel lovec.

Celkový vzhľad podľa štandardu FCI

Rodézsky ridžbek má byť harmonický, silný, svalnatý, obratný a aktívny pes, súmerných línií, schopný veľkej vytrvalosti pri zodpovedajúcej rýchlosti.

Podstatná je čulosť, elegancia a dobrá telesná stavba bez tendencie k masívnosti. V začiatkoch cieleného chovu bol výber vhodných psov na krytie zameraný predovšetkým na funkčnosť, čo je vidno na stavbe tela: dbalo sa na pohyblivosť a silnú svalnatú stavbu tela, ale nikdy nie masívnu.

Rodézsky ridgeback je elegantné a svalnaté plemeno so silnou, no harmonickou stavbou tela. Má atletickú postavu s hlbokým hrudníkom, ktorý mu umožňuje efektívne dýchanie počas dlhodobého behu. Dlhé nohy mu poskytujú rýchlosť a vytrvalosť, zatiaľ čo dobre osvalený krk a pevný chrbát zabezpečujú stabilitu a silu.

Výška a hmotnosť

Staršie všeobecné opisy uvádzajú, že samci môžu mať pri hmotnosti okolo 34 kg kohútikovú výšku až do 70 cm a sučky výšku do 65 cm. Oficiálny štandard FCI č. 146 uvádza presnejšie rozmedzie 63-69 cm u psov a 61-66 cm u súk, pričom hmotnosť je približne 36,5 kg u psov a 32 kg u súk.

Hlava a výraz

Hlava je proporcionálna k telu, s mierne klenutým temenom a dobre vyvinutou papuľou. Lebka má byť primerane dlhá, plochá a dosť široká medzi ušami. Šírka hlavy medzi ušami a vzdialenosti od tylu po stop a od stopu po koniec nosa majú byť rovnaké.

V pokoji má byť hlava bez vrások. Stop má byť primerane dobre vyznačený a nemá tvoriť priamu líniu od konca nosa k tylu.

Nos má byť čierny alebo hnedý. Pri čiernom nose majú byť tmavé oči, pri hnedom jantárové oči. Papuľa má byť dlhá, hlboká a silná. Pysky majú byť suché a tesne priliehajúce k čeľustiam.

Čeľuste majú byť silné s perfektným a úplným nožnicovým zhryzom. Horné rezáky tesne prekrývajú dolné rezáky a sú kolmé na čeľusť. Zuby, hlavne očné, sú dobre vyvinuté. Líca majú byť ploché.

Oči majú byť umiestnené primerane ďaleko od seba, okrúhle, jasné a žiariace, s inteligentným výrazom. Ich farba harmonizuje s farbou osrstenia. Uvádzajú sa tmavohnedé alebo jantárové oči.

Uši majú byť nasadené pomerne vysoko, stredne veľké, dosť široké pri koreni a postupne sa zužujúce k zaoblenej špičke. Majú byť nesené tesne pri hlave.

Trup, končatiny a pohyb

Krk má byť dostatočne dlhý a silný, bez voľnej kože na hrdle. Chrbát má byť silný. Bedrá majú byť silné, svalnaté a mierne klenuté.

Hrudník nemá byť príliš široký, ale má byť veľmi hlboký a priestranný a siahať po lakte. Predhrudie má byť viditeľné pri pohľade z boku. Rebrá majú byť mierne klenuté, nikdy nie súdkovito okrúhle.

Chvost má byť pri koreni silný a postupne sa smerom ku koncu kužeľovito zužovať. Nemá byť ťažkopádny. Má mať primeranú dĺžku, nemá byť nasadený príliš vysoko ani nízko a má byť nesený mierne zahnutý dohora, nikdy nie stočený.

Hrudné končatiny majú byť úplne rovné, silné a so silnými kosťami, s lakťami tesne priliehajúcimi k telu. Pri pohľade z boku majú byť silnejšie ako pri pohľade spredu. Ramená majú byť šikmé, suché a svalnaté. Záprstie má byť silné a výrazne pružné.

Na zadných nohách majú byť svaly suché a jasne vykreslené. Kolená majú byť dobre zauhlené. Päty majú byť silné a pomerne nízko umiestnené.

Labky majú byť uzavreté a okrúhle, s dobre klenutými prstami a pružnými vankúšikmi. Medzi vankúšikmi ich chráni srsť.

Pohyb má byť priamy, voľný a aktívny. Osobitnú pozornosť si zaslúži prirodzený a efektívny pohyb, pretože rodézsky ridgeback bol šľachtený ako funkčný, vytrvalý a rýchly pracovný pes.

Srsť a sfarbenie

Srsť je krátka, hustá, hladká a lesklá, bez podsady. Nemá byť vlnitá ani hodvábna. Farba sa pohybuje od svetlej pšeničnej po červenú pšenicu alebo sýto červenú.

Malé biele znaky na hrudi a prstoch sú prípustné. Veľké biele znaky na bruchu a nad prstami sú nežiaduce. Tmavá papuľa a tmavé uši sú prípustné, ale príliš veľa čiernych chlpov v srsti je veľmi nežiaduce.

Rodézsky ridgeback má vďaka svojim africkým koreňom pomerne jemnú srsť, najmä v oblasti brucha. Krátka srsť bez podsady znamená, že nie je dobre prispôsobený extrémne chladným podmienkam. V zime mu môže byť rýchlo zima, preto mu treba doma zabezpečiť útulné miesto, kde sa môže počas chladného obdobia zahriať.

Povaha a charakter

Rodézsky ridgeback je sebavedomý, inteligentný a energický pes s vrodeným ochranným inštinktom. Je to nezávislý mysliteľ, ktorý potrebuje zmysluplný výcvik a dôslednú, ale pozitívnu výchovu.

Hlavné povahové črty zahŕňajú sebavedomie a odvahu, nezávislosť, citlivosť a zároveň dominantnosť, priateľskosť k rodine a rezervovanosť voči cudzím ľuďom.

• Sebavedomý a odvážny: má vrodený ochranný inštinkt a nikdy neprejavuje agresiu bez príčiny.
• Nezávislý mysliteľ: nie je to slepo poslušný pes, ale potrebuje zmysluplný výcvik.
• Citlivý, no dominantný: vyžaduje majiteľa, ktorý vie psa viesť pevným, ale láskavým prístupom.
• Priateľský k rodine a rezervovaný voči cudzím: je verný svojej rodine, ale k cudzím ľuďom si udržiava odstup.

Temperamentný a lojálny, inteligentný a svojhlavý - povaha rodézskeho ridgebacka vzbudzuje u mnohých milovníkov psov záujem o toto mimoriadne plemeno.

Ridgeback je rozvážny, veľmi inteligentný a citlivý spoločník a zriedkakedy šteká. Toto plemeno je vyhľadávané práve pre svoje spoločenské vlastnosti a je chované v rodinách s deťmi.

Je to pes pokojný, tichý a povahovo vyrovnaný. V mladosti je temperamentný a vyžaduje veľa pohybu mimo domova. V dospelosti môže byť vyrovnaný a dôstojný, pričom mu robí potešenie stráviť niekoľko hodín pozorovaním okolia alebo ležať vystretý na letnom slnku.

Vzťah k deťom a iným zvieratám

Rodézsky ridgeback môže byť skvelým rodinným psom, ale nie je vhodný pre veľmi malé deti. Deti by mali byť o niečo staršie, aby poznali základné pravidlá správneho zaobchádzania so psom s rešpektom.

V prípade malých detí existuje riziko, že ich silný pes nechtiac zhodí pri hraní alebo v rozrušení. U detí by mala byť interakcia vždy dohliadaná, aby sa predišlo nechceným súbojom o priestor a príliš divokej hre.

Ak bol ridgeback dobre socializovaný, môže vychádzať aj s inými psami. S mačkou v domácnosti si vie vychádzať, pokiaľ bol na mačku privykaný od šteniatka.

Cudzie vonkajšie mačky, vrátane mačiek od susedov, však môže vnímať ako korisť. Rodézsky ridgeback má silný lovecký inštinkt, preto sa veľmi odporúča vysoký plot okolo záhrady.

Výchova a výcvik

Výcvik rodézskeho ridgebacka je náročný aj pre psích expertov. Tento múdry, sebavedomý a svojhlavý pes potrebuje veľa dôslednosti a pozitívnej motivácie.

Výcvik vyžaduje pevnosť, dôslednosť a spravodlivý prístup. Majitelia by sa mali usilovať o správnu rovnováhu medzi láskyplnou prísnosťou a trpezlivosťou.

Pri výchove je dôležité používať pozitívne posilňovanie. Drsné metódy výcviku môžu viesť k nedôvere a nežiaducemu správaniu. Ak je ridgeback vystavený príliš veľkému tlaku, rýchlo stráca chuť spolupracovať.

Je vhodné začať s výchovou už v šteňacom veku a viesť psa k samostatnému mysleniu bez nadmerného tlaku. Predstavitelia tohto plemena sú fyzicky a psychicky dospelí až približne vo veku dvoch rokov, takže náročná fáza šteňaťa a dospievania trvá dlhšie.

Socializácia

Socializácia je kľúčová, pretože ridgebacki bývajú rezervovaní voči cudzím ľuďom. Ak sa správne nesocializujú, môžu byť nedôverčiví alebo až neprimerane ochranárski.

Od útleho veku by mali byť vystavení rôznym situáciám, miestam, ľuďom a zvieratám, aby sa z nich stali sebavedomí a dobre vychovaní psi. Šteňatá bývajú odchované vo veľkej psej svorke a učia sa komunikovať a socializovať medzi sebou.

M entálna stimulácia

Ridgeback potrebuje mentálnu stimuláciu, pretože nuda a frustrácia môžu viesť k nežiaducemu správaniu. Pomáhajú tréningové hry, pachové práce, schovávanie predmetov, inteligenčné hračky a učenie trikov.

Pohyb, šport a pracovné využitie

Rodézsky ridgeback potrebuje pravidelný pohyb a duševnú stimuláciu. V minulosti mal široké uplatnenie: strážil dom a dvor vrátane dobytka, používal sa na lov a ochranu majiteľa.

Aj dnes sa mnohí rodézski ridgebackovia používajú ako strážne, ochranné, lovecké alebo stopovacie psy. Vďaka skvelému čuchu majú dobré predpoklady na výcvik ako záchranársky alebo stopovací pes.

U záchranárskych psov sa vyžaduje vynikajúci čuch, absolútne vyrovnaná povaha, pevné nervy a dobrý fyzický fond.

Rodézsky ridgeback je predurčený na rôzne športy, ako sú coursing, agility, dostihy, canicross a výcvik poslušnosti. Obľubuje nespútaný pohyb, rýchle šprinty lesmi a lúkami.

Kvôli jeho veľkosti by ste tohto športového nadšenca nemali často povzbudzovať ku skákaniu, aby sa zabránilo problémom s kĺbmi. Opatrnosť je dôležitá najmä počas rastu.

Aportovanie, triky, inteligenčné hračky a pachové hry môžu byť vhodným spôsobom, ako psa zamestnať. Každý pes má chuť na niečo iné a líšiť sa môže aj množstvo aktivity, ktorú potrebuje na spokojný život.

Vopred sa u svojho chovateľa podrobne informujte, pretože psy pochádzajúce prevažne z línií čisto pracovných psov potrebujú viac pohybu ako psy, ktoré majú pohodlnejších predkov chovaných ako spoločenské psy. „Pohodlné“ však samozrejme neznamená, že ide o gaučové typy.

Poskytnite svojmu psovi dostatok príležitostí na šantenie a čuchanie pri každodenných prechádzkach. Prechádzku môžete urobiť zaujímavejšou trikmi, schovávacími hrami a novými trasami.

Bývanie a vhodný majiteľ

Toto plemeno je vhodné len pre skúsených majiteľov psov, ktorí môžu svojmu štvornohému priateľovi ponúknuť dostatok priestoru a sú tiež športovo aktívni.

Rodézski ridgebackovia sú psy s veľkou potrebou pohybu, a preto nie sú ideálnou voľbou pre ľudí, ktorí hľadajú pokojného psa bez nárokov na aktivitu. Samotné bývanie v byte však nemožno posudzovať oddelene od režimu psa, pretože rozhodujúci je najmä dostatok každodenného pohybu, priestoru a zamestnania.

Okrem toho by pes nemal veľa chodiť po schodoch, čo je obzvlášť dôležité u šteniat. Záhrada by mala byť bezpečne oplotená, pretože ridgeback môže cudzie mačky vnímať ako korisť.

Milovníci dokonale upravených zelených plôch sa tomuto psovi nemusia potešiť, pretože pravdepodobne rýchlo premení kvitnúcu oázu na záhradu plnú dier.

Všetci členovia rodiny by mali so štvornohým prírastkom súhlasiť a nikto by nemal byť alergický na psy. Pred zaobstaraním psa treba zvážiť aj to, kto sa oňho postará počas dovolenky. Ani v tomto období nepatrí do rúk začiatočníkom bez skúseností so psami.

Zdravie a dĺžka života

Rodézsky ridgeback je vo všeobecnosti robustné a odolné plemeno s dobrou genetickou výbavou. Priemerná dĺžka života sa pohybuje medzi 10 až 12 rokmi.

Pri výbere psa od seriózneho chovateľa, vhodnej výžive, dostatku pohybu a pravidelných veterinárnych kontrolách môže rodézsky ridgeback robiť spoločnosť až 12 rokov.

Medzi zdravotné problémy, ktoré sa u plemena môžu vyskytovať, patria:

• Dysplázia bedrového kĺbu a lakťového kĺbu: dedičné ochorenia môžu spôsobovať bolesť a obmedzenú pohyblivosť.
• Dermoidná cysta: špecifická vrodená anomália spojená s chrbtovým ridžom.
• Hypotyreóza: porucha funkcie štítnej žľazy môže viesť k letargii, nárastu hmotnosti a problémom s kožou a srsťou.
• Torzia žalúdka: vážny a život ohrozujúci stav, pri ktorom sa žalúdok prekrúti a blokuje prietok krvi.
• Alergie a kožné problémy: niektorí ridgebackovia môžu byť náchylní na potravinové alergie alebo citlivosť na prostredie, napríklad na peľ a roztoče.

Rodézsky ridgeback je považovaný za odolné plemeno a v porovnaní s inými veľkými plemenami sa očakávané zdravotné problémy vyskytujú zriedkavejšie. To však nenahrádza pravidelné veterinárne prehliadky a zodpovedný výber chovateľa.

Ridgebacki môžu mať vysoký prah bolesti, čo znamená, že nie vždy prejavujú bolesť tak ako iné plemená. Majiteľ by preto mal byť pozorný pri zmenách správania, pohybu, chuti do jedla alebo celkovej aktivity.

Výživa rodézskeho ridgebacka

Správna výživa je jedným zo základných kameňov zdravého života psa. Zuby rodézskeho ridgebacka sú prispôsobené na konzumáciu potravy s vysokým obsahom mäsa.

Bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre suché alebo mokré krmivo, vyberte krmivo s vysokým obsahom mäsa. Mäso by malo byť na prvom mieste v zozname ingrediencií.

Suché krmivo môže byť veľmi praktické, no mokré krmivo mnohým psom lepšie chutí a súčasne ich zásobuje tekutinami. To je výhodné najmä preto, že niektorí rodézski ridgebackovia majú tendenciu málo piť.

Šteňatá sú kŕmené B.A.R.F. a granulátmi, dospelým psom stačia dve denné porcie. Zatiaľ čo šteňa potrebuje žrať trikrát až štyrikrát denne, dospelému psovi stačia dve porcie denne.

Po kŕmení na nerušenom mieste by mal mať štvornohý priateľ možnosť odpočinku. Najlepšie je teda psa kŕmiť po športe alebo prechádzke.

Ak chcete krmivo zmeniť, nikdy to nerobte zo dňa na deň, lebo žalúdok psa potrebuje čas, aby si na nové krmivo zvykol. Zmenu krmiva vykonajte tak, že postupne budete pridávať stále viac nového krmiva do starého.

Treba dbať na štíhlu líniu psa. Odporúčania výrobcov týkajúce sa kŕmenia môžu byť základom pre výpočet denného množstva krmiva, no denná potreba krmiva u športového plemena závisí do značnej miery od úrovne aktivity.

V prípade nadváhy dávku krmiva znížte. Do dennej dávky treba započítať aj maškrty.

Na podporu zdravia zubov môžete svojmu štvornohému priateľovi pravidelne dávať žuvacie snacky, ako sú sušené hovädzie uši alebo špeciálne snacky na starostlivosť o zuby.

Starostlivosť o srsť a hygienu

Na rozdiel od výchovy nie je starostlivosť o srsť rodézskeho ridgebacka veľkou výzvou. Krátka srsť nemá podsadu a okrem obdobia výmeny srsti pĺzne len málo.

Pravidelná masáž kefou uvoľní odumretú pokožku a stimuluje krvný obeh. Kefovanie preto prospieva nielen vzhľadu, ale aj celkovému komfortu psa.

Oči a uši by ste mali zbežne prezrieť každý deň a nečistoty odstrániť vlhkou handričkou.

Pazúry si pes obvykle obrusuje chodením po tvrdom povrchu, napríklad po asfalte. Starším psom budete musieť pazúry skracovať. Najlepšie je požiadať veterinára, aby vám ukázal, ako pazúry pomocou nožníc na pazúry skracovať.

Výber šteňaťa a zodpovedný chov

Šteňa rodézskeho ridgebacka odporúčame kúpiť od seriózneho chovateľa, ktorý je členom chovateľského klubu.

Iba s preukazom o pôvode psa si môžete byť istí, že ide skutočne o rodézskeho ridgebacka. Pri výbere šteňaťa je dôležité zvoliť zodpovedného chovateľa s PP a kontrolovanými rodičmi.

Členovia klubu musia so svojimi štvornohými priateľmi absolvovať určité chovné skúšky týkajúce sa zdravia, charakteru a typu, aby psy bolo možné použiť na krytie.

Chovateľ vám umožní v pokoji spoznať šteňatá aj ich rodičov. Tak si urobíte predstavu o chove a chovateľa sa môžete ohľadom plemena opýtať na čokoľvek, čo vás napadne.

Chovateľ bude mať spravidla tiež niekoľko otázok, aby zistil, či ste vhodnými kandidátmi pre jeho chránencov a či im môžete ponúknuť dobrý domov.

Mnohí chovatelia chcú psíka do jeho nového domova sami priviezť, aby si urobili predstavu o jeho budúcich životných podmienkach. V takom prípade sa môžete tešiť z toho, že ste natrafili na zodpovedného chovateľa, ktorého môžete aj po kúpe šteniatka v prípade otázok kontaktovať.

Šteňatá sú pri odovzdávaní niekoľkokrát odčervené, očkované a začipované. Ku psíkovi dostanete preukaz pôvodu, očkovací preukaz a často aj zopár porcií krmiva, na ktoré je zvyknutý.

Šteňatá by mali byť socializované, očkované, odčervené a čipované s Európskym Pet pasom a očkovacím preukazom. Členovia chovateľského klubu často zabezpečujú aj produkty a poradenstvo na prvé mesiace po nadobudnutí psa.

Cena šteňaťa sa pohybuje v širokom rozmedzí a závisí od kvality a pôvodu, často s PP a zárukami zdravia.

Dospelý ridgeback z útulku

Ak chcete ponúknuť domov už dospelému rodézskemu ridgebackovi, môžete začať v miestnom útulku. Ak tam neuspejete, môžete skúsiť šťastie na internete.

Nájdete tu aj organizácie, ktoré sa špecializujú na umiestňovanie psov tohto plemena. Majte na pamäti, že niektorí zo psov nemuseli byť dobre vycvičení, preto sa o ich doterajšej známej histórii v útulku v každom prípade informujte.

Pracovníci útulku zvyčajne počas rozhovoru rýchlo zistia, či sa vami vybraný psík k vám hodí.

Náklady a vybavenie

Okrem kúpnej ceny psa a výdavkov na základnú výbavu musíte počítať aj s mesačnými výdavkami.

• misky,
• vodítko,
• postroj,
• obojok pre psa,
• pelech alebo deka pre psa,
• hračky,
• zabezpečenie do auta,
• psí šampón,
• kefa,
• pinzeta na kliešte.

Pre koho je rodézsky ridgeback vhodný

Rodézsky ridgeback je sebavedomý, inteligentný a energický pes, ktorý sa hodí pre skúsených a aktívnych majiteľov.

• Máte skúsenosti so psami a viete, ako viesť sebavedomé plemeno.
• Hľadáte aktívneho spoločníka, ktorý vás bude sprevádzať pri turistike, behu či športových aktivitách.
• Viete poskytnúť dôsledný a láskavý výcvik založený na pozitívnom posilňovaní.
• Máte priestor a čas na veľkého, pohybovo náročného psa.

Kedy ridgeback nemusí byť správnou voľbou

• Hľadáte pokojného psa, ktorý nepotrebuje veľa pohybu.
• Nemáte skúsenosti so psami s nezávislou a dominantnou povahou.
• Očakávate, že pes bude slepo poslúchať každý povel bez motivácie.
• Nemáte dostatok času na pravidelný výcvik a socializáciu.

Hodnotenie podľa štandardu FCI

Každá odchýlka od bodov uvedených v štandarde sa považuje za chybu a závažnosť posudzovania má byť v priamom pomere k jej stupňu a vplyvu na zdravie a pohodu psa.

Vylučujúcimi chybami sú agresívne alebo príliš plaché psy a psy, ktoré zjavne vykazujú fyzické abnormality alebo poruchy správania.

Psy musia mať obidva riadne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.

Žiadny pes nie je dokonalý. Rodézsky ridgebacka nemožno vnímať iba ako súbor jednotlivých anatomických detailov. Pri posudzovaní je dôležitý aj prirodzený a efektívny pohyb, celková funkčnosť, vyvážená stavba tela a povaha.

tags: #rhodezsky #ridgeback #fci #skupina