Riečna korytnačka v rieke Fitzroy: austrálsky druh, jeho biotop a ochrana

Rieka Fitzroy patrí medzi významné vodné toky austrálskeho Queenslandu a jej povodie je domovom viacerých pozoruhodných sladkovodných živočíchov. S riekou Fitzroy sa spája aj výskum korytnačiek, pretože výskumník John Cann, ktorý sa vo svojej výskumnej praxi dlhé roky zanietene zaoberal korytnačkami, učinil ešte pred rokom 1994 jeden významný objav - opísal aj druh Fitzroy.

Sladkovodné korytnačky patria medzi plazy, ktoré dokážu žiť v rybníkoch, jazerách aj riekach. Korytnačky obývali Zem už v čase dinosaurov a prežili tak mnoho druhov, ktoré sa do dnešného dňa nezachovali. Sú ešte staršie ako hady a krokodíly a na svojich predkov sa veľmi podobajú.

Čo znamená názov Fitzroy

Označenie Fitzroy sa v materiáloch spája s výskumníkom Johnom Cannom a s objavom druhu pomenovaného podľa tejto austrálskej lokality. Zároveň sa na pobreží tropického ostrova Fitzroy Island pri Austrálii nachádza budova rehabilitačného centra pre morské korytnačky. Fitzroy Island však leží asi hodinu cesty loďou z Cairns a nejde o rieku Fitzroy.

Pri téme riečnej korytnačky v rieke Fitzroy je preto dôležité rozlišovať medzi názvom rieky Fitzroy, pomenovaním druhu Fitzroy a ostrovom Fitzroy Island. Všetky tieto názvy súvisia s Austráliou, ale označujú odlišné geografické alebo biologické súvislosti.

Sladkovodné korytnačky a ich život vo vode

V rybníkoch a jazerách žijú sladkovodné korytnačky. Počas dňa zvyknú vyhľadávať teplé miesta na brehu vyhriate od slnka.

Jazerá, rybníky a rieky na celom svete poskytujú domov vodným korytnačkám, zatiaľ čo suchozemské korytnačky môžu žiť vo veľmi suchých oblastiach. Korytnačky žijú na všetkých kontinentoch mimo polárnej oblasti. Nájdeme ich v tropických lesoch, jazerách a močiaroch, rovnako ako v púšťach, brakických vodných plochách a moriach.

Vzhľadom k ich menším veľkosti tela sú vodné korytnačky vhodnejšie na chov v teráriu. To by však malo byť dostatočne veľké. V letných mesiacoch môžu byť niektoré druhy umiestnené do záhradného jazierka a potom prezimovať v byte.

Telesné prispôsobenie riečnemu prostrediu

Korytnačky patria medzi plazy a sú charakteristické svojím pancierom. Táto kostná kapsula, ktorá sa skladá z kostí a skostnatenej kože, je vybavená predným a zadným otvorom pre hlavu, krk, chvost a končatiny.

Pancier nie je ich prenosný domček, je to ich vlastné telo. Ide o modifikovanú kostru pevne zrastenú s chrbticou a rebrami. Je pretkaný nervovými zakončeniami a krvnými cievami.

Koža je kožovitá a vodeodolná, takže zvieratá optimálne chráni pred dehydratáciou a zraneniami. Koža však nemá potné žlazy, takže sa korytnačky musia vyhýbať silnému poludňajšiemu slnku, aby nedošlo k prehriatiu.

Sladkovodná korytnačka z rieky Mary má špecializované vaky v kloake pretkané krvnými cievami, ktoré fungujú podobne ako žiabre a extrahujú kyslík priamo z vody. Mary River dokáže vydržať pod vodou aj tri dni.

Nie každá riečna korytnačka však dýcha rovnakým spôsobom. Schopnosť dýchať pod vodou pomocou špecializovaných orgánov je výraznou vlastnosťou druhu Elusor macrurus, ktorý žije výhradne v austrálskej rieke Mary.

Mary River ako príklad austrálskej riečnej korytnačky

Jedinečná korytnačka Mary River nosí „číro” a dýcha zadkom. Krásavica Mary River (Elusor macrurus) vás už na prvý pohľad upúta svojím netradičným vzhľadom.

Na hlave totiž nosí „číro” z rias. Príležitostne ju preto nazývajú aj zelenovlasá či panková korytnačka. Pre zelené riasy, ktoré jej rastú na pancieri a hlave v tvare číra, získala prezývku „punková korytnačka“.

Sladkovodná korytnačka z rieky Mary (Elusor macrurus) je jednou z najunikátnejších a kriticky ohrozených austrálskych korytnačiek, ktorá žije iba v rieke Mary v juhovýchodnom Queenslande v Austrálii.

Mary River je endemitom rovnomennej rieky v regióne Brisbane v juhovýchodnom Queenslande. Žije v dobre okysličenej a rýchlo tečúcej vode, na miestach, kde sa striedajú plytké úseky s hlbšími.

Dospelý jedinec tohto druhu má menej zaoblený pancier, stredne krátky krk a predné a zadné končatiny s výraznými blanami medzi prstami. Prsty na predných a zadných končatinách má spojené blanami.

Už dlho predtým, než ju v roku 1994 opísali miestni výskumníci John Cann a John Leggler ako samostatný druh, ju ľudia zvykli v lokalite jej výskytu vo veľkom chovať a predávať ako domáce zvieratko.

Zber vajíčok pre obchod so zvieratami a výstavba hrádzí na rieke, ktorú osídľovala, Mary River doviedli už v roku 1970 takmer na prah vyhynutia.

Rozdiel medzi morskými, suchozemskými a sladkovodnými korytnačkami

Morské korytnačky

Morské korytnačky sú telom prispôsobené pohybu vo vode. Namiesto končatín majú štyri plutvy zakončené pazúrmi - s nimi sa posúvajú aj po brehu hlavne vtedy, keď kladú vajíčka do piesku.

Majú plochý pancier, do ktorého nevedia vsunúť hlavu ani plutvy. Zdržiavajú sa pri tropických plážach, ale pri zháňaní stravy často prekročia aj viaceré oceány.

Najväčšie z nich napríklad pravidelne putujú z pobrežia Japonska do Mexika a naspäť.

Suchozemské korytnačky

Nohy suchozemských korytnačiek sú okrúhle - prispôsobené životu na súši. Keď je slnko príliš vysoko, nohami si dokážu vykopať jamu v ktorej sa schladia.

Ich pancier má tvar oblúka a na rozdiel od morských korytnačiek do neho vedia vtiahnuť hlavu aj nohy.

Sladkovodné korytnačky

Sladkovodné korytnačky žijú v rybníkoch a jazerách, ale aj v riekach. Ich končatiny sú prispôsobené plávaniu a pohybu v prúde.

Riečne prostredie môže mať veľmi rozdielny charakter: od plytkých úsekov cez hlboké tône až po rýchlo tečúcu, dobre okysličenú vodu. Práve striedanie plytkých a hlbších miest je typické pre prostredie, v ktorom žije korytnačka Mary River.

Ohrozenie riečnych korytnačiek

Existuje celkom 313 druhov korytnačiek a viac ako 200 poddruhov. Od malých vodných korytnačiek, ktoré obývajú jazierka a rybníky až po obrie morské aj suchozemské korytnačky - taká je rozmanitosť druhov týchto plazov, ktorí obývajú našu planétu viac ako 220 miliónov rokov.

Aj napriek vysokému veku, ktorého sa dožívajú najmä veľké korytnačky, je mnoho druhov v dnešnej dobe ohrozené vyhynutím.

Podľa agentúry Reuters prežíva korytnačka Mary River ťažké časy. Vedci ju totiž zaradili na zoznam ohrozených druhov. Vzhľadom na to, že žije len v jednej oblasti, niet sa veľmi čomu čudovať.

Príčinou úbytku môže byť obmedzený areál výskytu, zmena riečneho prostredia, výstavba hrádzí aj historický zber vajíčok. Zber vajíčok pre obchod so zvieratami a výstavba hrádzí na rieke, ktorú osídľovala, Mary River doviedli už v roku 1970 takmer na prah vyhynutia.

Ochrana riečnych korytnačiek preto závisí od zachovania prirodzeného toku, vhodnej kvality vody, bezpečných miest na rozmnožovanie a obmedzenia odchytu vo voľnej prírode.

Rehabilitácia korytnačiek v Queenslande

Pôvodná budova záchrannej stanice Cairns Turtle Rehabilitation Centre leží v meste Cairns na východe Austrálie, ktoré je presláveným rajom potápačov. Odtiaľto je to už iba kúsok k veľkej koralovej bariére s bohatým podmorským životom.

V minulosti sem do miestnej atrakcie - podmorského akvária - začali ľudia z okolia donášať z útesu stále viac zranených korytnačiek. Keď bolo prípadov v akváriu stále viac, dvaja zamestnanci sa rozhodli založiť organizáciu pre ochranu korytnačiek.

Tá funguje už viac ako 15 rokov a za ten čas sa rozšírila o novú stanicu na ostrove porastenom pralesom - Fitzroy Island, asi hodinu cesty loďou z Cairns.

Keď sa zvieratá vyliečia, po dlhšej dobe ich pustia späť do vody v oceáne - tentokrát aj s prístrojom GPS na ich ďalšie pozorovanie.

Na pobreží tropického ostrova Fitzroy Island pri Austrálii sa nachádza budova rehabilitačného centra pre morské korytnačky. Okolo žltej steny s veľkou kreslenou korytnačkou prejdú denne desiatky dobrovoľníkov a tiež turistov, ktorí sa sem prídu na dočasne umiestnené korytnačky pozrieť.

Je pravdepodobné, že korytnačky, ktoré uvidia, budú už o necelý rok plávať späť v oceáne.

Táto rehabilitácia sa týka najmä morských korytnačiek poranených v pobrežnom prostredí, nie priamo riečnych korytnačiek z rieky Fitzroy. Ukazuje však význam záchranných centier pri liečbe, monitorovaní a návrate austrálskych korytnačiek do prirodzeného prostredia.

Vývoj a dávna história korytnačiek

Korytnačky sú skutoční králi prežitia, ktorí kráčajú po Zemi už viac ako 200 miliónov rokov. Na evolučnej mape sa oddelili tak skoro, že sú preukázateľne staršie ako dnešné hady či jaštery. O titul najstarších plazov sveta sa delia iba s krokodílmi.

Na svete tak úspešne fungovali dávno pred najväčšími dinosaurami. Keď po planéte kráčali giganti ako Tyrannosaurus rex, korytnačky mali za sebou milióny rokov úspešnej existencie.

Nový druh obrovskej korytnačky bol objavený v severnom Španielsku. Druh Leviathanochelys aenigmatica si treba predstaviť ako osobné auto plávajúce v mori, na dĺžku totiž merala takmer štyri metre.

Až donedávna boli fosílie takýchto veľkých korytnačiek nachádzané iba v Severnej Amerike, ako napríklad druhy Archelon alebo Protostega. Ale nový druh objavený v Španielsku podľa Prírodopisného múzea v Londýne ukazuje, že korytnačí gigantizmus nepredstavoval iba americký fenomén.

Rekordnú veľkosť v dávnych dobách dosahovala aj sladkovodná korytnačka Stupendemys geographica, ktorej fosílie vedci našli vo Venezuele a Kolumbii.

Prvý objav gigantických korytnačiek sa datuje do roku 1870, keď Edward Drinker Cope opísal druh Protostega gigas. Ako pripomína Prírodopisné múzeum v Londýne, o dve dekády neskôr boli objavené zvyšky ďalšej obrovskej korytnačky Archelon ischyros.

Na rozdiel od týchto dávnych gigantov je riečna korytnačka prispôsobená predovšetkým životu v sladkej vode a nie otvorenému oceánu. Jej význam preto nespočíva vo veľkosti, ale v špecializácii na konkrétny riečny biotop.

Starostlivosť o vodné korytnačky

Ozdobným korytnačkám, ktoré majú iba desať až pätnásť centimetrov, stačí akvárium vo veľkosti 80 cm, veľa druhov však vyžaduje väčšie akvárium. Presnejšie informácie Vám podajú v špecializovaných obchodoch.

Aby bolo akvárium rozmanité a poskytovalo korytnačkám dostatok úkrytov a slnečného žiarenia, malo by byť vybavené plávajúcimi ostrovčekmi, kameňmi a / alebo kusy dreva a netoxickými rastlinami.

Filtre na vodu a bublinkové filtre zaisťujú vhodnú kvalitu vody, zatiaľ čo špeciálne žiarivky zaisťujú vhodné osvetlenie a ohrev.

V prírode sú korytnačky skôr samotárky a nepotrebujú nevyhnutne spoločnosť. Môžete ich ale chovať v pároch alebo v malých skupinkách.

Upozorňujeme však, že pohlavie zvieraťa možno bezpečne rozoznať až po niekoľkých rokoch a v období sexuálnej zrelosti tak môžu korytnačky medzi sebou v skupinke súperiť.

Potrava vodných korytnačiek

Strava vodných korytnačiek sa výrazne líši. Hlavnou zložkou ich stravy je čerstvá, živá či mrazená potrava ako sú slimáky, vodné slimáky, dážďovky, cvrčky a rovnakonôžky.

Môžu však konzumovať aj celé sladkovodné ryby, malé myši, potkany, šváby a mäkkýše. Jedálniček možno doplniť žaburinkami, vodným morom, rožcom či listami lekna.

Sépiová kosť dodá korytnačkám dostatok vápnika pre zdravý pancier. Nesypte vápnik na krmivo, ale podávajte ho samostatne.

Všeobecne platí, že kŕmenie celými rybami, teda vrátane kože, kostí a čriev, je úplne dostatočné pre zásobovanie organizmu korytnačky vitamínmi a vápnom.

Dĺžka života a zodpovednosť chovateľa

Ak uvažujete o zaobstaraní korytnačky ako domáceho miláčika, mali by ste si uvedomiť, že menšie korytnačky môžu žiť až 70 rokov a stredne veľké až 120 rokov.

Morské korytnačky sa nedožívajú tak pokročilého veku, ale sú tiež veľmi dlho žijúcimi živočíchmi a nie len nákupom „na niekoľko rokov“.

Pokiaľ si chcete zaobstarať korytnačku ako domáceho miláčika, mali by ste si dôkladne preveriť jej pôvod a vyvarovať sa kúpe chráneného druhu z voľnej prírody. Navyše nie každý druh je vhodný na domáci chov.

Ak si chcete zaobstarať korytnačku z pôvodného chovu a zachovať tak populáciu týchto živočíchov, mali by ste si kúpiť korytnačku výhradne od uznávaného chovateľa korytnačiek alebo v záchytnej stanici.

Tu získate tiež cenné rady, ako sa o korytnačku starať a detailne sa zoznámite s ich chovom. Navyše Vám chovateľ poradí aj v prípade neskorších otázok či problémov.

tags: #riecna #korytnacka #v #rieke #fitzroy