Vedeli ste, že v priemere každý štvrtý pes trpí separačnou úzkosťou? Strach a celková nepohoda po tom, čo necháme našich štvornohých priateľov samých doma, sa vyskytuje bežne. Napriek tomu však negatívne vplýva na nažívanie psa a celkovú harmóniu v domácnosti.
Mnohí majitelia psov sa môžu u svojich psov stretnúť so separačnou úzkosťou. Jedná sa o psychický stav, ktorý mnoho psov postihuje a môže spôsobiť značný stres aj ich majiteľom.
Čo presne je separačná úzkosť?
Separačnou úzkosťou definujeme poruchu správania, kedy domáci miláčik začne pociťovať stres vo chvíli, kedy sa oddelí od majiteľa - spravidla vtedy, keď ostane doma sám.
Separačná úzkosť u psa je definovaná ako súbor úzkostného správania, keď je zviera ponechané osamote oddelené od ľudí, ktorým je oddané.
Separačná úzkosť je jednou z porúch správania psov. Môže sa vyvinúť u psov akéhokoľvek plemena.
Pes je v podstate spoločenský tvor a najlepšie sa cíti v svorke. Preto väčšina psov nemá rada samotu, ba dokonca ju môže veľmi zle znášať. V takých chvíľach sa cíti odlúčený od svojej svorky, môže pociťovať úzkosť, strach a paniku.
Pes pochádza z vlka a vlci sú známi ako zvieratá žijúce vo svorke. Vlci vzájomne spolupracujú. Či už ide o lov alebo výchovu mláďat. Žiadne zviera nie je ponechané osamote. Opustené zostanú len choré a slabé zvieratá, ktoré už pre svorku nie sú užitočné. Tento inštinkt je v našich psoch stále viac či menej pevne zakorenený.
Ako sa separačná úzkosť prejavuje
Medzi najčastejšie znaky separačnej úzkosti patrí deštruktívne správanie (ničenie nábytku, pelechu a iných predmetov) a ostatné prejavy vnútorného nepokoja (štekanie, kňučanie alebo triaška či nadmerné slinenie).
Spôsoby prejavu sú rôzne, napríklad deštruktívne správanie, štekanie, vrčanie a občas aj náročné psychické stavy.
Separačná úzkosť u psa sa tiež prejavuje psychomotorickou agitáciou, ako je krúženie pohyb a ďalšie opakujúce sa činnosti.
Psy majú tendenciu poškodzovať osobné veci členov domácnosti a vnútorné vybavenie, napríklad škriabaním dverí.
V hraničných prípadoch sa môže objaviť aj znečisťovanie domu či sebapoškodzovanie.
Typické symptomatické správanie môže u psa začať pri chystaní sa majiteľa z domu, alebo ihneď po odchode. Toto správanie však môže pokračovať 30 - 60 minút prípadne aj dlhšie, v extrémnych prípadoch až po celú dobu neprítomnosti majiteľa.
Deštruktívne správanie je jeden z najviac zrejmých a náročných príznakov separačnej úzkosti alebo stresu z odlúčenia (ďalej SU a SzO).
- Pes ako suchý zips: Pes so SU / SzO má tendenciu držať sa v tesnej blízkosti svojho pána, keď je doma.
- Prestupovanie: Keď sa pripravujete na odchod z domu, Váš pes rozpozná Váš ďalší krok a začne byť v strese.
- Intolerancia na klietku: Psy, ktoré sa správajú deštrukčne v dome, máme sklon, v snahe ochrániť svoj majetok, zavrieť do klietky. Toto však nie je šťastné riešenie.
- Nadmerné vzrušenie po návrate majiteľa: samozrejme väčšina psov je šťastná, keď sa pániček vráti domov. Ale psy, ktoré trpia SU / SzO, ukazujú extrémny level vzrušenia.
Zatiaľ čo niektoré psy hlasno štekajú a zavýjajú, nepokojne pobehujú sem a tam medzi oknom a vchodovými dverami alebo dokonca ničia nábytok, iné psy trpia potichu.
Stiahnu sa, nežerú, nespia a nanajvýš ticho kňučia.
Niektorí odborníci odporúčajú nastaviť kameru pre domáce zvieratá a sledovať, ako sa pes správa, keď zostane sám v miestnosti.
Vyberanie odpadkov z odpadkového koša, ohryzené topánky, poškriabaný nábytok: to všetko môže byť prejavom separačnej úzkosti.
Rozhryzené topánky, roztrhané posteľné obliečky a susedia sťažujúci sa na vytie psa: to je nočná mora každého majiteľa. Za deštruktívnym správaním však nestojí túžba po pomste za odchod majiteľa, ale panika a strach: odborne nazývaná separačná úzkosť.
Správanie spojené so separačnou úzkosťou sa mení od psa k psovi.
Strach z odlúčenia alebo zo straty kontroly?
Strach zo samoty nie je u každého psa vyvinutý v rovnakej miere. A na otázku, čo je príčinou strachu, nemožno všeobecne odpovedať.
Psy trpiace strachom z odlúčenia sa v skutočnosti boja byť samé. Bez svojho pána alebo pani sa cítia bezmocní a opustení.
Na druhej strane u psov so strachom zo straty kontroly ide skôr o obavy, že si pán alebo pani bez neho neporadia. Majú pocit, že ich musia chrániť a dávať na nich pozor. Ak odídete bez neho, nemôže túto úlohu splniť a cíti sa kvôli tomu znepokojený alebo nahnevaný.
Nižšie opísaný výcvik je zameraný predovšetkým na prekonanie tejto separačnej úzkosti.
Ak pes trpí strachom zo straty kontroly, často je potrebná odborná pomoc. Profesionálni tréneri psov alebo psí psychológovia vám pomôžu identifikovať a odstrániť príčiny tohto strachu.
Prečo separačná úzkosť vzniká
Zvyčajnými príčinami jej vzniku sú nedostatočná socializácia v ranom veku, náhle zmeny v domácom prostredí alebo prisilné puto medzi psom a majiteľom.
Príčiny separačnej úzkosti u psov môžu byť rôzne, napríklad nedostatočná socializácia v mladosti, rôzne traumatické skúsenosti, zmeny v rodinnej situácii, či príliš silné puto medzi psom a jeho majiteľom.
Do dnešného dňa sa s istotou nevie, čo je príčinou SU / SzO, ale pravdepodobne psy, u ktorých sa toto správanie objavilo, mali na to genetickú predispozíciu.
Niektoré psy prejavia toto správanie už ako šteniatko, iné až v dospelosti. Takéto správanie však môže byť spustené aj stresujúcim zážitkom z prostredia psa.
Hlavnou príčinou úzkosti psa je nesprávna a niekedy úplná absencia socializácie. Od veku 5 týždňov sú šteniatka náchylné na úzkostné reakcie, ktoré sa zvyšujú až do veku 12 týždňov.
V tejto dobe je potrebné im zabezpečiť pozitívne kontakty s ľuďmi, inými psami, prostredím s veľkým počtom podnetov.
Často to postihuje šteniatka, ktoré sú príliš rýchlo odobraté od matky alebo bez nej vyrastajú.
Tento stav môže byť spôsobený:
- náhlou zmenou, napríklad presťahovaním do nového domova,
- traumatizujúcimi zážitkami zo života zvieraťa, napríklad umiestnením do útulku,
- násilím a trestom,
- chorobami a bolesťami.
Stres spôsobený zo zmeny miesta spolu s nedostatkom pozornosti majiteľov môže byť spúšťačom SU / SzO.
Čokoľvek bolo dôvodom, nový domov a majiteľ je obrovská životná zmena pre psa. Akokoľvek by sme chceli pre svojho psa doživotne len jeden domov, niekedy to okolnosti jednoducho nedovolia.
Aj u najlepšie vychovaného psa sa môže stať, že počas samoty zažije traumu. Najčastejšie ide o desivé zvuky, napríklad zvuk petardy, ale paniku môže vyvolať aj vytie psa od susedov.
Tvoj domáci miláčik pravdepodobne s radosťou privítal, ak si počas pandémie koronavírusu pracoval z domu. To však zvyšuje riziko nadmernej väzby a po dlhom čase strávenom spolu bude samota obzvlášť náročná.
Čo nerobiť pri separačnej úzkosti
Ak chceme nášmu psíkovi pomôcť so separačnou úzkosťou, mali by sme najprv pochopiť, že to nie je prejav akejsi rebélie.
Nesnažia sa byť neposlušní, „karhať“ nás či vyprovokovať.
Separačná úzkosť je pre psa rovnaké bremeno ako pre jeho pána.
Trest nie je riešením. Ba naopak, stav psíka môže iba zhoršiť.
Pes so skutočnou separačnou úzkosťou zažíva stavy paniky, keď je doma sám.
Za toto je však zodpovedný stres a nie myšlienka psa „pomstiť sa majiteľovi“ za to, že ho nechal doma samého.
Pes by nikdy nemal byť trestaný za správanie, ktoré sa dostavilo počas separačnej úzkosti. Trestanie ho bude stresovať ešte viac a prehĺbi jeho úzkosť.
Nie je vhodné očakávať okamžité riešenie. Pokiaľ sa rozhodnete úzkosť neriešiť, počítajte s tým, že sa sama nezlepší a ani neodznie.
V 99 % prípadoch sa intenzita zvyšuje, ak sa nerieši.
Príprava psa na samotu
Prvotným krokom je trpezlivosť - a cieľom dostatočne vyrovnaný duševný stav psa aj po tom, čo ostane doma sám.
Je potrebné ustanoviť a dodržiavať harmonogram dňa, držať sa konkrétneho času stravovania, hry alebo prechádzky a organizovať aktivity, aby pes uvoľnil energiu a napätie.
Psy prospievajú z rutiny.
Najlepší stav na učenie psa niečomu novému je, keď je pes fyzicky aj psychicky dostatočne zamestnaný.
Ak má pes nedostatok aktivity a nudí sa, nie je vnímavý a ťažko bude schopný sa pri výcviku sústrediť.
Skôr ako začnete s nasledujúcimi cvikmi, mali by ste sa uistiť, že je váš pes dostatočne vyťažený a spokojný.
Najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, je venovať psovi dostatok času a hrať sa s ním: Vezmite ho na prechádzku, hrajte sa s ním hry na hľadanie a aportovanie a postarajte sa o to, aby mal dostatok pohybu.
Uistite sa, že váš psík má dostatok pohybu a mentálnej stimulácie - najmä pred tým, než ostane sám doma.
Unavený pes je menej náchylný na úzkosť.
Pred odchodom vezmite psa na prechádzku alebo sa s ním zahrajte.
Predtým, než psa necháte osamote, sú ideálne aportovacie hry. Fyzicky a psychicky vyťažený pes bude môcť prežívať samotu uvoľnene.
Bezpečné miesto a pomôcky
Vyhraďte psovi útulné miesto, kde môže odpočívať, keď nie ste doma.
Dané miesto by malo byť pre psa príjemné a mal by sa tam cítiť uvoľnený.
Naučte psa na povel „miesto“.
Na „mieste“ by mal byť pes schopný zotrvať nejakú dobu a mal by vždy ochotne svoje „miesto“ vyhľadať, keď mu to pán povie.
Po dlhšej prechádzke ho nasmerujte na jeho obľúbenú deku alebo pelech a dajte mu niečo, čím sa môže zamestnať, napr. kosť na žuvanie alebo hračku, s ktorou sa rád hrá.
Ak je váš pes zvyknutý na klietku, môže slúžiť ako bezpečné útočisko, kde sa bude cítiť chránený.
Ak pes nie je vycvičený na klietku, vyhraďte mu izbu alebo priestor s jeho pelechom, hračkami a čerstvou vodou.
Tréning v klietke však nie je šťastné riešenie pre psa, ktorý sa v nej počas samoty stresuje alebo správa deštruktívne.
Pomôcť môže aj predmet s pachom majiteľa.
Napríklad nechajte v mieste jeho odpočinku staré tričko alebo deku, ktoré nesú váš pach.
Stimulujte aj počas neprítomnosti - čuchacie koberčeky či hračky na granule dokážu psíka zabaviť vo vašej neprítomnosti.
Pomôžte svojmu psovi spojiť vašu neprítomnosť s niečím pozitívnym. Pred odchodom mu dajte špeciálnu pochúťku alebo obľúbenú hračku, ktorá mu prinesie radosť.
Takto si váš pes vytvorí pozitívne spojenie medzi vašimi odchodmi a príjemnými zážitkami.
Dôležité však je, aby táto „odmena“ bola podávaná aj v bežných situáciách, nielen pri odchode.
Existuje viacero produktov, ktoré sú navrhnuté na upokojenie a komfort pre úzkostných psov, keď zostanú sami.
Niektoré upokojujúce produkty uvoľňujú syntetické feromóny, ktoré napodobňujú prirodzené signály upokojenia produkované matkou psa.
Tieto produkty pomáhajú vytvoriť upokojujúce prostredie.
Postupný tréning samoty
Trénujte samotu. Je dobré na pár minút z prostredia, kde pes žije, odísť. Čoskoro sa vráťte a tento interval opakujte a neustále predlžujte.
Desenzibilizácia spočíva v tom, že psa postupne privykáte na to, že zostane sám.
Začnite tým, že svojho psa necháte osamote len na pár minút.
Najprv nechávaj svojho miláčika doma len na krátky čas a postupne predlžuj trvanie!
Pri navykaní na samotu je veľmi dôležité dodržiavať zásadu postupnosti.
Včasný tréning robí majstra: pokiaľ ide o to, aby sa váš pes naučil zostať sám, toto príslovie rozhodne platí.
Ak sa psy už v šteňacom veku naučia, že je úplne normálne, ak ich človek na krátky čas nechá samé, bude to pre nich samozrejmosťou aj v dospelosti.
Dobrá správa: aj dospelé psy sa môžu naučiť zostať samy.
Zlou správou je, že výcvik zvyčajne trvá oveľa dlhšie.
Vaša trpezlivosť sa však vyplatí a aj pes v pokročilom veku bude rád, keď bude môcť zostať sám bez stresu.
1. Začnite doma
Skôr než dom opustíte, začnite s tréningom doma.
Keď je pes dobre zamestnaný žuvaním kostí, hračkou a zdá sa, že je úplne uvoľnený, opustite na chvíľu miestnosť.
Zatvorte dvere do miestnosti, choďte do inej miestnosti a vráťte sa o niekoľko minút neskôr.
Povzbudzujte svojho psa, aby trávil čas osamote, kým ste ešte doma.
2. Čas neprítomnosti predlžujte pomaly
V najlepšom prípade si pes vaše zmiznutie spočiatku nevšimne.
Po niekoľkých opakovaniach môžete začať pomaly predlžovať čas, počas ktorého sa zdržiavate mimo domu - nie však nepretržite.
Zdržte sa desať minút, potom len päť minút a potom opäť 15 minút.
Takto si pes zvykne, že časy vašej neprítomnosti sú flexibilné a nemusí byť po určitom čase nepokojný.
Je to naozaj veľmi pomalý proces a každé urýchlenie Vás môže vrátiť na začiatok.
Ak si všimnete, že svojho psa príliš zaťažujete, je lepšie vrátiť sa pri výcviku o krok alebo dva späť.
3. Vracajte sa počas pokoja
Je dôležité, aby ste sa do miestnosti vrátili, až keď je pes pokojný.
Poznámka: Nedá vám pes ani na sekundu pokoj? V určitom okamihu samozrejme pomôže len to, že sa vrátite späť.
4. Odchody a návraty udržujte pokojné
Vytvorte pri odchode nenútenú atmosféru - vyhnite sa dlhým rozlúčkam.
Nelúčte sa - ak sa budeme plačlivo lúčiť s našimi psíkmi, zostať doma osamote bude pre nich oveľa náročnejšie.
Pre úspech tréningu je tiež veľmi dôležité, aby ste svojím odchodom nerobili veľký rozruch.
Rozsiahle hladkanie psa a niekoľkokrát opakované „čau“, kým za sebou naozaj nezatvoríte dvere, by bolo absolútne kontraproduktívne.
Psy sú inteligentné a okamžite by si všimli, že niečo nie je v poriadku.
Okrem toho sa vaša nervozita môže preniesť na psa.
Po návrate domov si zachovajte rovnaké pokojné správanie.
Vyhnite sa nadšenej reakcii pri pozdrave, kým váš pes nie je pokojný.
Aj keď sa vrátite naspäť do miestnosti, nemali by ste psa búrlivo vítať a hladiť.
Aj keď je to ťažké, nevenujte mu veľkú pozornosť a vždy zostaňte pokojní a uvoľnení.
Toto je najlepší spôsob, ako psovi ukázať, že je to úplne v poriadku, keď ho necháte samého.
5. Precvičujte signály odchodu
Aby ste znížili pravdepodobnosť spustenia separačnej úzkosti, precvičujte „prípravy na odchod“ bez toho, aby ste naozaj odišli.
Veľmi sa osvedčila taktika, že sa majiteľ počas dňa aj niekoľkokrát oblečie a predstiera, že ide von.
Každý pred odchodom z domu vezme do ruky kľúče, už vtedy môžete badať, že Vás pes je nepokojný.
Skúste kľúče brať do ruky v rôzne časti dňa a potom ich dať zas na miesto.
Oblečte si bundu, aj keď nikam nejdete a potom si ju opäť vyzlečte.
Obujte sa, ako keby ste odchádzali a zas sa vyzujte.
Tvárte sa, že víkend je pracovný deň a spravte všetko presne tak, ako v pracovný deň, len s tým rozdielom, že namiesto odchodu si sadnete na gauč.
Čím rozmanitejšie bude vaše krátke zmiznutie pri výcviku, tým menej sa váš pes bude fixovať na určitý postup.
Niekedy vyjdite von v teplákoch a teniskách, inokedy v šatách alebo obleku, niekedy v ponožkách alebo v elegantných topánkach, potom len s kabelkou alebo len s kľúčmi.
6. Prvé skutočné opustenie domu
Môžete nechať svojho psa doma v miestnosti samého a zavrieť za sebou dvere bez toho, aby bol nervózny? Skvelé! Potom môžete prvýkrát opustiť dom.
Rovnako ako pri tréningu v dome, by ste to však nemali robiť len vtedy, keď máte naozaj dohodnuté stretnutie.
Namiesto toho choďte k poštovej schránke, do garáže alebo zalejte kvety v predzáhradke.
Opäť, nerobte si z odchodu a návratu ťažkú hlavu a postupne predlžujte čas strávený mimo domu - bez toho, aby ste sa stali príliš predvídateľnými.
Ako dlho môže byť pes sám doma?
Bez ohľadu na to, ako veľmi je váš pes uvoľnený a pokojný, nechať ho celý deň samého, kým vy pracujete na plný úväzok, je určite príliš dlhý čas.
Psy potrebujú spoločenské prostredie, aby sa cítili dobre.
Z týchto poznatkov však bohužiaľ nie je možné odvodiť, ako dlho je v poriadku nechať psa osamote.
Psy sú jedinečné osobnosti a neexistuje všeobecná odpoveď na otázku, ako dlho ich môžete nechať osamote.
Zatiaľ čo niektoré psy začnú štekať už vtedy, keď ich majiteľ len siahne po kľúčoch od auta, iné sa prejavia nepokojne až po niekoľkých hodinách samoty.
Najneskôr po štyroch až piatich hodinách sa však táto hranica dosiahne u všetkých psov. Pretože najneskôr teraz musia ísť von a uľaviť si.
Bez ohľadu na to, ako pokojne sa váš pes správa, základné pravidlo znie: nemalo by byť pravidlom, že pes musí byť niekoľko hodín denne sám.
Veľmi úzkostlivé a citlivé psy môžu dokonca ochorieť alebo dostať depresiu, ak sú príliš často ponechané samé.
Na jednu vec však dávaj pozor: nikdy nenechávaj svojho štvornohého priateľa samého na celý deň, aj keby to inak dobre znášal!
Alternatívy k dlhému ponechaniu psa osamote
Okrem toho je užitočné zabezpečiť, aby váš pes nezostával sám na dlhé časové obdobia.
V tomto prípade môže pomôcť opatrovateľ psa alebo zdieľanie starostlivosti o psa s inou osobou (dogsharing).
Ďalším riešením môže byť poprosiť známeho, aby sa o psa na pár hodín postaral.
Najprv vyber niekoho, koho pes pozná, neskôr skús niekoho neznámeho a potom nechávaj psa samého na kratší a neskôr dlhší čas.
Ak je v okolí spoľahlivý pes bez príznakov úzkosti, môžeš svojho psa nechať s ním.
Ak je v okolí spoľahlivý pes bez príznakov úzkosti, môžeš svojho psa nechať s ním.
Keďže psy nemajú rady samotu, ideálne je, ak nie sú dlho sami.
Ak je v tvojom okolí psia denná škôlka, môže byť dobrým nápadom vyskúšať ju.
V nej sa o psov starajú vyškolení odborníci.
Psa môžete nechať napr. v dobrej psej škôlke, s priateľmi alebo členom rodiny, prípadne niekde, kde má psieho kamaráta a on to zvládne.
Vo väčšine prípadov dobre funguje, ak si adoptuješ ďalšieho psa.
V približne 80 % prípadov prítomnosť spoločníka psa upokojí a prestane panikáriť.
Toto riešenie zvoľ len vtedy, ak ti neprekáža dvojnásobná zodpovednosť a aj tak si plánoval ďalšieho psa.
Čo robiť pri ťažšej forme úzkosti
Pokiaľ nie ste schopní poradiť si sami, odporúčame vyhľadať špecialistu.
Pes s touto poruchou vyžaduje pomoc špecialistu - behaviorista.
Pes so separačnou úzkosťou vyžaduje pomoc špecialistu. Neoceniteľná je v tomto prípade pomoc behavioristu.
Ak je separačná úzkosť vášho psa vážna alebo sa nezlepšuje pomocou uvedených techník a produktov, odporúča sa konzultovať s profesionálnym trénerom psov alebo veterinárom.
Zmena správania sa psa bude v tomto prípade spočívať z veľmi pomalej a postupnej desenzibilizácie na malé vzdialenosti medzi psom a majiteľom.
Veterinárka a odborníčka v oblasti chovania sa psov Dr. Karen Overall vytvorila 15 dňový protokol, ktorý je vhodný práve pre ťažšie prípady SU.
Pokiaľ však už ide o vážny stupeň SU / SzO, tento postup pravdepodobne nebude stačiť.
Ak teda psík Vašu neprítomnosť naozaj prežíva ťažko, a spozorovali ste niektoré z uvedených príznakov, skúste so psíkom pracovať.
Nečakajte, že výsledky sa prejavia okamžite.
Zvládnutie SU / SzO je náročnou úlohou a väčšina ľudí nemá čas venovať sa dôkladne psovi po dobu niekoľkých týždňov, aby aplikovali potrebné kroky.
Avšak, čím viac času dokážete problému venovať, tým bližšie budete k úspechu, tzn. Pokiaľ Váš pes trpí ľahšou formou SzO, je jednoduhšie sa s ňou vysporiadať.
Liečba tejto poruchy závisí od podstatných prvkov, konkrétne od úpravy správania a kontroly prostredia.
Musí sa vykonať výcvik poslušnosti a samostatnosti.
Majiteľ nesmie zabudnúť pochváliť poslušnosť a kontrolovať pozornosť venovanú zvieraťu.
Doplnkové možnosti na upokojenie psa
Niektorí odporúčajú na liečbu porúch správania liečenie feromónmi.
CBD psov upokojuje, harmonizuje prirodzené procesy v tele a pomáha odbúravať stres.
Pôsobí v endokanabinoidnom systéme, ktorý všetky cicavce majú a ktorý ovláda naše telo (reguluje teplotu, bolesť, spánok, stres, úzkosť).
Práve pôsobením v tomto systéme je CBD veľmi účinné.
Ideálnou aplikáciou sú CBD oleje pre psov, prípadne maškrty s CBD.
Pri CBD je veľmi dôležité myslieť na to, že sa jedná o prírodnú látku, ktorá na každého psa zapôsobí pri rôznom dávkovaní.
U jedného psa budú stačiť 2x denne 2 kvapky, iný pes bude počas dňa potrebovať možno aj 10 kvapiek.
Dôležité je vyskúšať rôzne dávkovania, začať postupne, ponechať rovnaké dávkovanie vždy po dobu niekoľkých dní a pokiaľ sa vytúžený efekt nedostaví, dávkovanie zvýšiť.
Pokiaľ by ste si s dávkovaním kedykoľvek neboli istí, neváhajte nás kontaktovať.
Je to veľmi individuálne (rovnako ako dávkovanie CBD).
U niektorých psov zmizne do pár týždňov, iný zase potrebuje niekoľko mesiacov.
Ako dlho môže trvať zlepšenie
Najdôležitejšia je zo strany majiteľa trpezlivosť, úzkosť nie je možné vyriešiť počas jedného dňa, cesta k vyliečeniu často býva dlhá.
V závislosti od toho, aký je váš pes starý a aký silný je jeho strach zo samoty, možno budete musieť počítať s niekoľkotýždňovým tréningom.
Niekedy sú prvé úspechy viditeľné už po dvoch týždňoch, inokedy trvá šesť až osem týždňov, kým uvidíte pokroky.
Mladé psy sa v podstate učia rýchlejšie ako tie dospelé, ale aj dospelé psy sú schopné sa naučiť!
Ak napriek pravidelnému cvičeniu nezaznamenáte po dvoch až troch mesiacoch žiadny pokrok, môže byť užitočné vyhľadať odborníka.
Veterinári, zvierací psychológovia a tréneri psov sú dobrí odborníci, s ktorými sa môžete poradiť.
Možno je strach zo samoty väčší, ako si myslíte?
Niekedy môžu traumatické zážitky z minulosti viesť k separačnej úzkosti, ktorú možno prekonať len s odbornou pomocou.
Špecialisti na psie správanie sa zhodujú v tom, že je síce náročné, nie však nemožné, zmeniť nechcené správanie, pokiaľ je pes ochotný spolupracovať.
Hoci liečba separačnej úzkosti vyžaduje čas, trpezlivosť a dôslednosť, dá sa úspešne zvládnuť.
