Shiba inu čierna s pálením: vzhľad, povaha, výchova a starostlivosť

Shiba inu so svojimi žiarivými očami, plyšovou srsťou, zatočeným chvostom a vzhľadom pripomínajúcim medvedíka i líšku je oficiálnym štvornohým národným pokladom Japonska.

Čierna s pálením patrí medzi výrazné a atraktívne sfarbenia tohto japonského špica. Shiba inu je očarujúci, oddaný, má skvelý zmysel pre humor a zvláštnu reakciu na to, čo ľudia nazývajú príkazmi. Je bystrý, odvážny a temperamentný, no zároveň samostatný a často veľmi svojrázny.

Čo znamená čierna s pálením

Shiba inu sa vyskytuje v červenej, čiernej a pálennej alebo sezamovej farbe s podsadou bielej, žltohnedej alebo sivej farby.

Farba srsti môže byť čierna s pálením, biela, sezamová červená (červená a čierna)a červená.

Každé sfarbenie by malo vykazovať „Urajiro“ - t. j. belavé chlpy okolo papule, na krku, hrudníku a bruchu, ako aj na spodnej strane chvosta a na vnútornej strane končatín.

Všetky sfarbenie musia vykazovať urajiro = svetlejšie srsť na ňufáku, lícach, hrdle, hrudi, bruchu, spodnej strane chvosta a spodku končatín.

Čierna s pálením preto neznamená úplne jednoliatu čiernu srsť. Typické sú svetlejšie znaky na tvári, lícach, hrudi, bruchu, končatinách a spodnej strane chvosta.

Vzhľad čiernej shiby

Shiba Inu je menšie, kompaktné a dobre stavané plemeno, ktoré sa svojím vzhľadom veľmi podobá líške.

Jeho kompaktné, svalnaté telo, klinovitá hlava, tmavohnedé oči a vzpriamené trojuholníkové uši vyžarujú sebavedomie a silu.

Má širšiu hlavu, ktorá by nám mohla pripomínať líšku. Hlavu zdobia primerane malé, trojuholníkové, tmavohnedé oči. Papuľa je primerane široká, pri konci sa zúžuje.

Ušká sú v pomere k hlave dosť malé, trojuholníkového tvaru a vždy vztýčené. Tmavé oči majú mandľový tvar a sú orámované čiernou linkou.

Podľa štandardu by mal byť chvost zatočený a nesený tesne nad chrbtom.

Shiba inu sú stredne veľké plemeno typu špic pripomínajúce líšku. Majú vztýčené uši, hustú srsť a zatočený chvost typický pre tento typ.

Shiba Inu s hmotnosťou do 13 kg je v skutočnosti najmenším zástupcom šiestich japonských plemien psov uznaných FCI.

Výška v kohútiku je u psov 35-42 cm, u sučiek 33-41 cm.

Veľkosť u psa 40 cm, u sučky 37 cm v kohútiku.

Váha Shiba Inu sa pohybuje od 6 do 11kg a výška - samec 34-43 cm, samica 32-41 cm.

Shiba Inu je menšieho zrastu, avšak je dosť silná a svalnatá.

Srsť a typické znaky

Jeho srsť pôsobí na prvý pohľad ako plyšová, má hrubú kryciu srsť a hustú, mäkkú podsadu.

Telo pokrýva huňatý kožuch zložený z hustej a mäkkej na dotyk podsady a rovnej a tvrdej krycej srsti.

Krycia srsť je tvrdá a rovná, podsada je jemná a hustá. Na chvoste je srsť mierne dlhšia a odstávajúce.

Huňatá srsť Shiba Inu pozostáva z rovnej krycej srsti a veľmi jemnej podsady.

Krátka srsť môže byť červená, čierna s pálením alebo sezamová, pričom „sezam“ znamená zmes červených a čiernych chlpov.

Čierna shiba má často veľmi kontrastný vzhľad, pretože tmavá krycia srsť vyniká vedľa svetlejších urajiro znakov. Pri posudzovaní sfarbenia je však dôležitý celkový vzhľad, stavba tela a zdravie, nielen farba srsti.

Pôvod a história plemena

Shiba Inu patrí medzi najstaršie japonské plemená.

Jeho korene siahajú do horských oblastí stredného Japonska, kde bol využívaný ako lovecký pes, najmä na lov drobnej zveri, ako sú vtáky a malé cicavce.

Korene tohto plemena siahajú do hornatých oblastí stredného Japonska, kde predkovia Shiba Inu po stáročia slúžili obyvateľom ako strážcovia a spoločníci pri love drobnej zveri a vtákov, napríklad bažantov.

Shiba inu bol vyšľachtený na lov malej zveri, ako sú králiky alebo vtáky, a má stále veľmi silné lovecké inštinkty, pretože uteká prakticky za čímkoľvek, čo upúta jeho pozornosť.

Pre svoju odvahu, mrštnosť a bystrosť bola shiba používaná k lovu - a nielen drobnej zveri. Jej statočnosť umožňovala tiež použitie na veľké zvieratá - ošípané, medvede či jelene.

Shiba sa od svojich počiatkov využíva ako lovecké plemeno. Lovila malé a veľké zvieratá (vrátane jeleňov a medveďov). Na tieto účely sa niekedy používa aj dnes.

Vďaka izolovanosti týchto regiónov si Shiba zachovala svoju pôvodnú podobu bez veľkých zásahov iných plemien až do 19. storočia.

Vďaka svojej polohe a vládnucim dynastiám tej doby bolo Japonsko po dlhé stáročia izolované pred vonkajším svetom a nájazdom cudzincov.

Západnému svetu sa Japonsko otvorilo v polovici 19. storočia, a tým odštartovalo dovoz psov európskych a amerických plemien a nekontrolovateľné kríženia s miestnymi unikátnymi rasami.

Keď Briti koncom 19. storočia priviezli so sebou ďalšie psy, došlo ku kríženiu so setrami a pointermi.

V priebehu niekoľkých desaťročí sa čistokrvné plemeno Shiba Inu stalo raritou.

Hoci je shiba inu dlhodobo považovaný za jeden z národných pokladov Japonska, ani to ho neuchránilo pred takmer úplným vyhynutím počas druhej svetovej vojny.

Po vojne prežili iba tri línie shiba inu. Epidémia psinky v roku 1952 plemeno ďalej ohrozila.

V roku 1928 sa japonskí nadšenci plemena rozhodli obnoviť chov pôvodnej Shiba Inu.

V roku 1928 tak japonský etnológ Hiroyoši Saito so svojimi priateľmi založil Klub pre záchranu japonských prírodných plemien vrátane shiba-inu.

Na záchranu shiba inu sa začal chovný program, ktorý kombinoval dva odlišné typy: robustnejší, s hrubšími kosťami, pochádzajúci z horských oblastí a používaný na lov, a druhý s dlhšími nohami.

V roku 1934 bol vytvorený štandard plemena, ktorý sa dodnes príliš nezmenil.

V roku 1937 získala Shiba Inu status „národnej prírodnej pamiatky Japonska“, čo výrazne podporilo jej popularitu.

Plemeno bolo prvýkrát dovezené do USA v roku 1954, no vážnejší chov alebo výstavné účely začali až koncom 70. rokov 20. storočia.

Prvý vrh sa narodil v roku 1979. Americký Kennel Club uznal plemeno v roku 1993.

Prvá shiba prišla do Európy v roku 1969.

Význam názvu Shiba Inu

V preklade znamená „Shiba Inu“ jednoducho „malý pes“.

„Shiba“ znamená „krovie“, čo odkazuje na kríky, ktorých listy na jeseň sčervenajú.

Niektorí tvrdia, že plemeno dostalo meno preto, že tieto psy lovili v takýchto krovinách.

Na vznik názvu tohto plemena existuje niekoľko teórií, podľa ktorých by názov shiba-inu mohol znamenať "pes z krovinatého lesa" či jednoducho "malý pes" (inu = pes) - záleží na tom, z ktorého japonského nárečia názov pochádza.

Povaha čiernej shiby

Shiba inu je známy svojou odvážnou a temperamentnou osobnosťou.

Japonci opisujú jeho mentálne vlastnosti tromi slovami: kaan-ii (temperamentná odvaha), ryosei (dobrá povaha) a soboku (ostražitosť).

Tieto vlastnosti spolu tvoria jeho zaujímavú, inteligentnú a silnú osobnosť.

Shiba Inu je známa svojou nezávislosťou a sebavedomím. Toto plemeno je veľmi samostatné a nie vždy prejavuje ochotu vyhovieť majiteľovi.

Vyznačuje sa určitou nadradenosťou, svet pozoruje s pokojnou dôstojnosťou a často ho obviňujú z tvrdohlavosti.

Shiba-inu má veľmi svojráznu povahu. Jej základným rysom je veľmi teritoriálne správanie a majetnícke maniere.

Má "tvrdú palicu" a na všetko svoj vlastný názor, z ktorého nemieni ustupovať za žiadnych okolností.

Psíka mnohí odborníci popisujú ako tvrdohlavého či voľnomyšlienkarského.

Je to svojrázne plemeno, milujúci človeka a zároveň veľmi samostatné, vyžadujúce veľký kus slobody.

Celkovo by som podľa mojich skúseností charakterizovala povahu shiby ako niečo medzi psom a mačkou.

Je spontánna a temperamentná, rada vás bude sprevádzať pri dlhých prechádzkach.

Na druhú stranu k jej povahovým vlastnostiam patrí i vyrovnanosť a oddanosť svojmu majiteľovi a ak na to bude mať náladu tak i maznavosť.

Shiba inu je skvelý rodinný pes, verný a oddaný.

Rýchlo si však vytvorí silné puto k majiteľovi a svojej rodine, ku ktorej je lojálna.

Ak príde rodina po denných povinnostiach domov, bude ju milujúci shiba radostne vítať sa sklopenými ušami a úsmevom na tvári, akonáhle sa ale dostatočne vybláznia, začne sa tváriť, že vlastne ľudí vôbec nepotrebuje a že sú to práve ľudia, ktorí potrebujú ju.

Dokáže vám dať úžasne najavo, že ste jej miláčik a zároveň si zachovať svoju osobnosť.

Shiba Scream a ďalšie zvuky

Shiba je skutočná osobnosť a skvelý herec.

Keď chce upútať pozornosť, napríklad ak nedostane jedlo načas, hlasno „jódluje“.

Shiba Inu je známa svojím špecifickým zvukom, tzv.

Charakteristický pre ne je tzv „shiba výkrik“. Keď sú nervózni alebo nadšení, vydávajú zo seba vysoký pisk.

Nie je hlučná. Nešteká. Skôr vydáva piskot podobný pískaniu pískacej hračky.

Shiba Inu je dobrý strážny pes, ale nemá tendenciu zbytočne vyštekávať.

Vzťah k ľuďom, deťom a zvieratám

Voči iným psom a zvieratám prejavuje svoju temperamentnú stránku.

S inými psami, najmä s inými samcami, môže byť agresívny.

Shiba Inu má svoju vlastnú hlavu: nezávislý, samostatný pes, ktorý sa nechce podriaďovať.

Okrem toho sa vyznačuje silným teritoriálnym správaním, vášňou pre lov a veľkou nedôverou voči cudzím - či už ľuďom alebo psom.

Shiba-inu a agresivita. Tieto dva pojmy sa často spájajú.

Hlavnou príčinou možnej agresie je teritorialita. To znamená, že shiba si veľmi chráni svoje územie.

Jej teritoriálnost sa totiž môže prejavovať aj známkami agresie voči iným psom, bez ohľadu, či sa jedná o psa cudzieho alebo vlastného súrodenca.

Shiba sa môže spriateliť s inými domácimi zvieratami v domácnosti, ale zvyčajne len vtedy, ak sa s nimi zoznámila už ako šteňa.

Pri správnej socializácii od šteňacieho veku sa Shiba dokáže zžiť aj s inými domácimi zvieratami, ak ich považuje za členov svojej „svorky“.

Shiba Inu prijme iné domáce zvieratá len vtedy, ak bol ako šteniatko vhodne socializovaný.

Napriek tomu by ste ho nemali nechať s morčaťom osamote, pretože lov má v krvi.

Shiba môže loviť menšie zvieratá.

Shiba nie je vhodná pre rodiny s malými deťmi, ktoré sa nedokážu naučiť princíp „psej etikety“.

Toto plemeno môže dobre vychádzať so staršími deťmi, ale tie by mu mali nechať priestor na odpočinok.

Ak však chce mať človek istotu, nemal by si shibu do domácnosti s deťmi zaobstarať.

Existuje mnoho plemien (napríklad labrador, retriever alebo bígl), ktoré sú priateľské k iným zvieratám aj k deťom.

Výchova a výcvik

Kvôli svojej nezávislosti nie je shiba inu najľahšie cvičiteľné plemeno.

Je inteligentný a rýchlo sa učí, no nie vždy je ochotný urobiť to, čo od neho žiadaš.

Shiba je tvrdohlavý pes. Rada robí vlastné rozhodnutia.

Shiba Inu sa nechová pri výcviku tak ako napríklad border kólia. Zatiaľ čo border kólia s radosťou príde, keď ju zavolajú, Shiba Inu príde iba keď bude mať chuť.

Môžete jej teda dať príkaz, ale nikdy nemôžete zaručiť, že ho splní.

To, že shiba nechce poslúchnuť nejaký povel, neznamená, že by ho nemala vedieť.

Je samostatná. Nemá prirodzenú potrebu držať sa pri svojom pánovi alebo ho aspoň mať na očiach.

Ak chceš byť úspešný vo výchove, musíš pochopiť jeho slobodomyseľnú povahu.

Je veľmi inteligentný, ale nechce vždy robiť to, čo si vymyslíš.

Preto ho musíš presvedčiť, že poslušnosť je jeho nápad.

Máte vodcovskú osobnosť? Len tak budete môcť úspešne vycvičiť psa tohto plemena.

Preto si výchova a výcvik vyžadujú veľa empatie, skúseností, láskyplnej dôslednosti a v neposlednom rade: trpezlivosť.

Výcvik by mal byť vedený pozitívnou metódou - tvrdé správanie a tresty by mohli viesť k nedôvere a neposlušnosti.

Neistota, nedôslednosť alebo hrubé zaobchádzanie. To všetko si Shiba Inu všimne a v prípade takéhoto nevhodného správania sa nebude chcieť podriaďovať.

Vtedy do hry vstupuje charakteristické dominantné správanie tohto plemena.

Na jeho výcvik budeš potrebovať chutné, no zdravé odmeny.

Motivácia a odmeňovanie tvojho psíka je dôležitou súčasťou vášho každodenného vzťahu - k tomu vám pomôže niekoľko zdravých maškŕt!

Je dôležité socializovať ho od útleho veku, aby sa stretol s čo najviac ľuďmi, zvieratami, obrazmi a zvukmi.

Socializácia by sa mala začať už u chovateľa, kde si šteniatko osvojuje prvé základné vzorce správania.

Od šteňacieho veku by sa Shiba mala stretávať s inými psami a ľuďmi, aby si zvykla na rôznorodé prostredie.

Veľká miera socializácie v mladom veku (čím skôr, tým lepšie), či už s ľuďmi, psami, inými zvieratami a situáciami, je preto žiaduca a môže eliminovať neúmyselnú potenciálnu agresiu na minimum.

Uisti sa, že chápe, že nemôže vrčať ani hrýzť, aby ochránil svoje jedlo alebo obľúbenú hračku, a že iné domáce zvieratá sú priatelia, nie nepriatelia.

Jednou zo slabín shiba inu je jeho majetníckosť. Stráži všetko, vrátane hračiek, jedla či územia.

Jednou z kuriozít jeho osobnosti je, že nemá rád, keď ho držíš, ani ak je to kvôli jeho bezpečnosti.

Privolanie a bezpečný pohyb

Kvôli jej silnému loveckému pudu je potrebné medzi prvé povely zaradiť povel „Ku mne“ alebo „Privolanie“, ktorý sa bude musieť často trénovať, aby pes okamžite reagoval.

Takže človek musí tak trochu počítať s tým, že jeho shiba bude musieť byť na verejnosti na vodítku skôr viac ako menej.

Podobne sa možno bude musieť niektorým situáciám úplne vyhnúť.

To však neznamená, že poctivý výcvik nie je potrebný alebo sa nevyžaduje!

Nie je to prehnane hlučný pes, ale vykazuje veľkú tendenciu k úteku, preto je potrebné vybaviť ho adresárom, vďaka ktorému ho v prípade straty ľahšie nájdete.

Shiba sa najlepšie hodí do domu s dobrým oploteným.

Vďaka svojej nezávislosti a loveckému inštinktu nie je bezpečné spoliehať sa iba na voľný pohyb bez dôkladne zabezpečeného priestoru.

Vtedy by ste mohli zvážiť prechádzky na stopovačke alebo, ľudovo povedané, na backstretcheri (dlhom vodítku) alebo použitie elektrického obojku.

Pohyb a každodenný režim

Shiba inu je energický a aktívny pes, ktorý rád vyjde von za každého počasia - v daždi, snehu, mraze či blate.

Je pre neho dôležité, aby sa mohol pohybovať na čerstvom vzduchu.

Potrebuje pravidelný denný pohyb, či už ide o prechádzku v okolí, alebo príjemné poklusanie vedľa bicyklujúceho majiteľa.

Majitelia by si mali všeobecne naplánovať minimálne 30 minút aktívneho cvičenia denne.

Príroda za každého počasia - dlhé prechádzky sú obľúbenou zábavou japonského špica.

Aj v daždi sa bude chcieť ísť prebehnúť.

Dospelé zvieratá môžu byť dobrými spoločníkmi tiež pri behu alebo jazde na bicykli: Kondíciu svojho štvornohého priateľa budujte pomaly a nezabudnite zohľadniť jeho lovecké inštinkty.

Športovo založené majiteľa shiby rady neúnavne sprevádzajú na peších túrach či bežkách.

Inak si ale vystačí s bežnou prechádzkou.

Shiba Inu chce plniť úlohy, ktoré sú preňho zmysluplné, takže čisté aportovanie je preňho menej atraktívne.

Sú rýchle, energické a obratné. Mali by ste sa starať o ich fyzický a ale psychický tréning.

Starostlivosť o čiernu shibu

Starostlivosť o shiba inu je jednoduchá a nevyžaduje veľkú pozornosť.

Čo sa týka starostlivosti o srsť, je úplne postačujúce príležitostné prekefovanie srsti, pretože krátka srsť tohto plemena nemá sklon k plstnateniu.

Shiba inu je potrebné pravidelne česať raz týždenne.

Shiba má krásnu, huňatú a dlhšiu srsť. Je potrebné sa o ňu starať. Mala by sa česať raz týždenne.

Počas výmeny srsti by ste mali srsť kefovať častejšie: psy vtedy v priebehu dvoch až štyroch týždňov pomerne intenzívne pĺznu.

Vtedy intenzívne pĺzne a potrebuje časté vyčesávanie, ideálne každý deň počas niekoľkých týždňov.

Japonský špic nie je pes pre ľudí, ktorí príliš dbajú na čistotu ani pre milovníkov čiernych zamatových nohavíc, pretože veľmi pĺzne, najmä počas výmeny srsti dvakrát ročne.

Upratovanie domu je jednoduchšie, pretože chlpy Shiba Inu nie sú ostré, takže sa z nábytku a oblečenia dajú pomerne ľahko odstrániť.

Plus pre milovníkov psov s citlivým nosom: Shiba Inu nemá takmer žiadny typický psí zápach, ani keď je mokrý.

Pazúry, zuby a hygiena

Raz alebo dvakrát mesačne mu zastrihni pazúry, ak sa prirodzene neobrusujú, aby si predišiel bolestivým zlomeninám a iným problémom.

Pazúry by sa mali pravidelne strihať, najmä ak má Shiba menej pohybu na tvrdých povrchoch.

Na udržanie zdravých zubov pravidelne odstraňuj povlak, ktorý by pri nedostatočnej starostlivosti viedol k tvorbe zubného kameňa.

Zubný kameň môže dlhodobo spôsobiť ochorenia zubov a ďasien.

Hygiena ústnej dutiny je dôležitá, preto je vhodné už od šteňacieho veku začať s čistením zubov špeciálnymi kefkami pre psov.

Tip pre zdravé zuby: Okrem podávania suchých snackov na žuvanie môžete prispieť k dentálnej hygiene svojho štvornohého priateľa pravidelným čistením zubov.

Medzi čisteniami zubov ti môže veľmi pomôcť prírodná, výživná žuvacia maškrta.

Maškrty z islandskej tresky, žuvacie maškrty zo sumca atlantického a islandskej tresky sú dokonalou voľbou.

Ich každodenným používaním sa dá zredukovať hnedý zubný povlak a zubný kameň, zlepšiť sa vďaka tomu môže aj dych psa.

V ponuke PetChef už nájdeš lahodné a krehké žuvacie maškrty ktoré sú vyrobené metódou sušenia mrazom z čerstvej tresky a sumca atlantického.

Výživa a kŕmenie

Strava Shiba Inu by mala byť vyvážená a bohatá na kvalitné bielkoviny a živiny.

Správne kŕmenie Shiba Inu je taktiež jedným z najdôležitejších faktorov pri chove psa.

Aké množstvo krmiva dať vášmu psíkovi, záleží tiež od veku, stavby tela, metabolizmu a úrovne aktivity.

Je takmer samozrejmé, že vysoko aktívny pes bude potrebovať viac krmiva ako taký gaučový pes.

Dbajte na to, aby Váš pes nemal nadváhu, a zabezpečte mu druhovo vhodnú stravu s vysokým obsahom mäsa a dostatkom pohybu.

Je relatívne aktívny pes, no treba dávať pozor, aby si ho neprekŕmil, pretože nadbytočné kilogramy môžu viesť k problémom s kĺbmi.

Granule pre Shiba Inu by mali obsahovať vysoký podiel mäsa a mali by byť bez pridaných obilnín ako sója alebo kukurica, na ktoré sú citlivé.

Rovnako ako u každého iného psa, zuby a tráviaci trakt Shiba Inu jasne naznačujú, že ide o mäsožravca.

Bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre mokré alebo suché krmivo: uistite sa, že mäso je na prvom mieste v zozname ingrediencií a krmivo obsahuje čo najmenej obilia.

Suché krmivo je pomerne lacné a nekomplikované, dávajte však pozor na pitný režim Vášho psa, aby pil dostatok vody.

Mokré krmivo pozostáva z približne 80 percent vody a je u psov často oveľa obľúbenejšie kvôli intenzívnej vôni.

Samozrejme môžete psa striedavo kŕmiť mokrým aj suchým krmivom.

Jeden z najkvalitnejších spôsobov stravovania pre psíkov je napríklad surová alebo varená strava.

Výhodou týchto dvoch spôsobov stravovania je to, že presne vieme čo dávate do misky.

Ak sa rozhodnete pre metódu kŕmenia „BARF“ (BARF znamená „biologicky vhodná surová strava“), a teda pre vlastnú prípravu jedla pre psa, mali by ste sa vopred dôkladne informovať, pretože okrem surového mäsa potrebuje Shiba Inu aj zeleninu, oleje, kosti a byliny vo vyváženom množstve, aby sa zabránilo podvýžive.

Pri zmene stravy je vždy lepšie postupovať pomaly, pretože niektoré psy reagujú na náhlu zmenu stravy žalúdočnými ťažkosťami alebo dokonca hnačkou.

Preto niekoľko dní postupne primiešavajte nové krmivo v narastajúcich množstvách do bežného krmiva.

Mladé psy potrebujú niekoľko dávok denne, 3 až 4 dávky v závislosti od veku, na rozdiel od dospelých psov plemena Shiba Inu, ktorým stačia dve kŕmenia denne.

Dennú dávku potravy je dobré rozdeliť na dve menšie porcie, aby pes udržiaval stabilnú hladinu energie.

Nekŕmte mladého ani dospelého psa každý deň v presne rovnakom čase, aby si nezvykol v danom čase stáť v kuchyni a štekať.

Krmivo podávajte na určenom, tichom mieste, ktoré môžete ľahko vyčistiť.

Čerstvo uvarené krmivá PetChef zostavil veterinár špecializovaný na výživu psov, Dr. Jozef Varga.

Ak chceš zvýšiť dennú porciu krmiva pre svojho psa rozpočtovo priateľským spôsobom, máme skvelé riešenie: doplň krmivo PetChef ľahko stráviteľnou prílohou.

Môže to byť napríklad proso, pohánka alebo ďalšie zeleniny (napr.

Alergie a zdravotné riziká

Shiba inu sú veľmi robustné plemeno a genetické ochorenia sa u nich zvyčajne nevyskytujú, pokiaľ nejde o nevhodný chov.

Shiba Inu sa vyznačuje dobrým zdravím a odolnosťou, bez výrazných predispozícií na genetické ochorenia.

Aktívni Japonci nemajú takmer žiadne genetické predispozície k určitým chorobám, pokiaľ nedôjde k príbuzenskému kríženiu.

Samozrejme, aj u takéhoto odolného psa ako je Shiba Inu, sa môže vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu alebo šedý zákal, ale nehrozí žiadne zvýšené riziko - najmä ak si psa zadovážite od seriózneho chovateľa.

Alergie sú bežným problémom u psov, vrátane shiba inu.

Inhalačná alergia: Vyvolaná alergénmi vo vzduchu, ako sú peľ, prach či plesne.

Zástupcovia tohto plemena majú potravinovú intoleranciu. Vtedy je potrebné dávať krmivo bez obilia.

Čo sa týka zdravia každé plemená sú náchylné na určité zdravotné ochorenia.

Epilepsia

Epilepsia je porucha fungovania mozgu, pri ktorej vzniká nadmerná elektrická aktivita v určitých oblastiach mozgu.

Epilepsia je častým neurologickým ochorením psov.

Glaukóm

Shiba inu sú náchylné na zelený zákal (glaukóm), pri ktorom sa v oku produkuje viac komorovej vody, než sa dokáže odvádzať.

Dlhodobo zvýšený tlak môže spôsobiť poškodenie tkanív oka, čiastočnú alebo úplnú stratu zraku.

Liečba môže zahŕňať priame odstránenie komorovej vody a nepretržitú medikamentóznu terapiu.

Dysplázia bedrového kĺbu

Ide o dedičnú poruchu, pri ktorej je nedostatočné prekrvenie bedrového kĺbu, čo vedie k poškodeniu hornej časti stehennej kosti.

Spočiatku môže byť dysplázia bez príznakov, no ako pes starne, môže sa objaviť zápal, bolesť a krívanie.

Typickým príznakom je, že pes vlečie nohu.

Hypotyreóza

Pri hypotyreóze organizmus nie je schopný udržať dostatočnú úroveň hormónov štítnej žľazy.

Príznaky zahŕňajú priberanie, stenčenie srsti, suchú kožu, spomalený srdcový tep a citlivosť na chlad.

Hypotyreóza sa ľahko lieči dennou medikamentóznou terapiou, ktorú musí pes užívať celý život.

Vykĺbenie jabĺčka

Vykĺbenie jabĺčka znamená, že jabĺčko (patella) sa vymkne zo svojej normálnej polohy.

Zaťažovanie nohy je pre psa bolestivé.

Progresívna degenerácia sietnice

Ide o dedičné ochorenie očí, pri ktorom sa poškodzuje sietnica, pričom svetlocitlivé bunky (čapíky a tyčinky) degenerujú a odumierajú.

Zrak sa postupne zhoršuje, až môže dôjsť k úplnej slepote.

Podľa súčasných poznatkov nie je toto ochorenie vyliečiteľné.

Letné horúčavy

V letných mesiacoch je Shiba náchylná na prehriatie kvôli hustej srsti.

Preto sa odporúča vyhýbať sa dlhým aktivitám na slnku.

Dĺžka života

Shiba inu žijú priemerne 12-15 rokov.

Priemerná dĺžka života shiba inu je 13-16 rokov.

Podobne ako Japonci, aj shiba-inu má vysoký priemerný vek dožitia.

Všetky čísla ovplyvňuje pohlavie, kvalita a množstvo stravy a pohybu, zdravotný stav a predispozície (gény) psa.

Hoci väčšina shiba inu žije dlhý a šťastný život, kvôli náchylnosti na vyššie uvedené choroby je dobré uzavrieť poistenie domáceho zvieraťa už v šteniatkovom veku.

Bývanie a vhodný majiteľ

Shiba sa hodí na dedinu i do mesta.

Vďaka svojej otužilosti môže zdržiavať celoročne vonku na dvore, ale zároveň si rada pohovie niekde v teplúčku v byte.

Ak je majiteľ väčšinu dňa mimo domova, bude shiba pokojne spať a čakať, nebude rušiť susedov zbytočným štekaním a vytím.

Ak môžete tomuto štvornohému priateľovi poskytnúť primeranú výchovu a dostatok pohybu, je vhodný aj na bývanie v byte - môže byť potrebný súhlas prenajímateľa bytu.

Každý, kto uvažuje o spoločnom živote so Shiba Inu, by už mal mať nejaké skúsenosti so psami, pretože toto plemeno nie je vhodné pre začiatočníkov.

Na výchovu psa majitelia potrebujú čas, trpezlivosť a pevné nervy.

Okrem toho by mali radi chodiť so psíkom von aj v nepriaznivom počasí.

Ak teda nevyžadujete po svojom psovi, aby robil "psie kusy", máte pokojnú a vyrovnanú povahu s dostatkom sebavedomia a nebude vám vadiť, že ste tu pre shibu a nie ona pre vás, potom ste našli dokonalého štvornohého parťáka.

Všetci členovia rodiny by mali s novým spolubývajúcim súhlasiť, a nemali by byť alergickí.

Vyjasnite si, kto sa o psa postará v prípade Vašej dovolenky alebo choroby.

So svojím Shiba Inu by ste však nemali cestovať do veľmi teplých destinácií, pretože vplyvom horúčav by mohol trpieť.

Výber chovateľa a šteniatka

Prvým krokom je výber spoľahlivého chovateľa.

Žiaľ, kvôli popularite shiba inu a veľkému dopytu ho mnohí množia kvôli zisku, bez ohľadu na záujmy plemena alebo možné genetické ochorenia.

Ak kupujete šteňa, nájdite dobrého chovateľa, ktorý vám preukáže, že psík má “PP” (preukaz o pôvode).

Vyhýbajte sa ponukám bez preukazu o pôvode (rodokmeňa), pretože len tento Vám zaručí čistokrvného Shiba Inu.

Uistite sa, že chovateľ je členom združenia, pretože to je minimálna požiadavka na zodpovedný chov pre dobro plemena.

Rodičovské zvieratá tu musia spĺňať určité zdravotné a charakterové vlastnosti predtým, než ich schvália na chov.

Ďalej by Vám mal chovateľ poskytnúť príležitosť uňho doma v pokoji šteniatka spoznať.

Všetky zvieratá by na Vás mali pôsobiť vyváženým a čulým dojmom.

V prípade Shiba Inu je obzvlášť dôležitá fáza socializácie šteniatka - chovateľ by mal prikladať veľký význam tomu, aby šteňatá boli čo najskôr integrované do každodenného života a spoznali veľa vecí.

Ak chcete, aby sa Váš pes socializoval s mačkami, ideálne je nájsť chovateľa, ktorý chová aj mačky.

Spolu s Vaším zaočkovaným a odčerveným šteniatkom dostanete preukaz o pôvode, očkovací preukaz a drobnosti, ktoré psíkovi uľahčia zabývanie sa v novom domove - napríklad známa deka a zopár porcií známeho krmiva.

Zodpovední chovatelia Shiba Inu sú Vám k dispozícii aj po predaji šteniatka v prípade, že máte konkrétne otázky týkajúce sa vývoja alebo zdravia Vášho štvornohého priateľa.

Adopcia dospelej shiby

Ak nehľadáte šteniatko, ale chcete dať nový domov dospelému psovi, máte niekoľko možností.

Aj keď šanca, že natrafíte na čistokrvného Shiba Inu v miestnom útulku, je pomerne nízka, pretože toto plemeno nie je veľmi rozšírené, na internete pravdepodobne nájdete mnohých Shiba Inu, ktorí z rôznych dôvodov hľadajú svoj nový domov.

Niektorých sa majitelia vzdali, pretože podcenili dominantné správanie plemena a precenili svoje vlastné schopnosti.

Takéto psy, ktoré boli často len základne vychované a socializované, patria ideálne do rúk profesionálov alebo psíčkarov, ktorí spolu so svojím novým štvornohým priateľom môžu využiť odbornú pomoc cvičiteľov psov alebo psích škôl.

Ale samozrejme existujú aj dobre vychovaní zástupcovia tohto plemena v dočasných rodinách alebo útulkoch.

Intenzívnym rozhovorom s miestom sprostredkovania, či už ide o bývalého majiteľa, ochranu zvierat alebo dočasnú rodinu, môžu obe strany zvyčajne dobre zistiť, či by sa psík s novým majiteľom k sebe hodili.

Optimálne je samozrejme osobné zoznámenie.

tags: #siba #inu #cierno #palena