Tráviaci systém psov sa v mnohých ohľadoch výrazne líši od tráviaceho systému ľudí. Napriek tomu o ňom kolujú rôzne mýty, ktoré niekedy vedú k nesprávnym stravovacím návykom.
Je pes naozaj všežravec, ako sa často hovorí? A ako dlho trvá trávenie potravy? V dnešnom článku sa dozviete viac než len to.
Je pes mäsožravec alebo všežravec?
Odpoveď nie je taká jednoduchá. Z biologického a fyziologického hľadiska sú psy klasifikované ako fakultatívne mäsožravce. To znamená, že ich organizmus je primárne prispôsobený konzumácii živočíšnej potravy, ale zároveň majú určitú schopnosť tráviť rastlinné zložky.
Mäso by preto malo tvoriť väčšinu vyváženej stravy, ale na rozdiel od obligátnych mäsožravcov (napríklad mačiek) nie sú psy výlučne závislé od živočíšnych zdrojov živín.
Niekedy sa stretávame aj s pojmom „mäsožravý všežravec“, ktorý sa snaží tento fakt opísať zjednodušeným spôsobom. To však neznamená, že psy sú skutočnými všežravcami ako ľudia alebo ošípané.
Ich zuby, krátky tráviaci trakt, kyslé prostredie žalúdka a metabolizmus ich stále klasifikujú ako mäsožravce. Ich schopnosť využívať uhľohydráty a určité rastlinné živiny je skôr adaptáciou vyplývajúcou z dlhodobého spolunažívania s ľuďmi, ako dôkazom všežravosti v pravom zmysle slova.
Ako dlho trvá trávenie u psa
Psy spracúvajú potravu približne trikrát rýchlejšie ako ľudia, čo úzko súvisí s fyziológiou ich tráviaceho traktu. U väčšiny psov prechádza potravina celým tráviacim traktom približne za 4 až 12 hodín, v závislosti od druhu potravy, veľkosti psa a jeho zdravotného stavu.
Len vo výnimočných prípadoch trvá trávenie až 24 až 36 hodín. A čo ľudia? My ľudia zvyčajne trávime potravu za 24 až 72 hodín.
Čas trávenia u psa sa líši podľa typu potravy, veľkosti psa a aktivity. Mäso a varená strava opúšťajú žalúdok zhruba za 4-6 hodín, zatiaľ čo granule sa trávia 12 až 24 hodín - podľa zloženia, veľkosti porcie a množstva tuku či vlákniny.
Vyšší obsah tuku a vlákniny spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, čo predlžuje pocit sýtosti, ale aj čas trávenia.
Trávenie granúl trvá približne 12 až 24 hodín, podľa zloženia a veľkosti porcie. Mäso alebo varená strava prechádzajú žalúdkom rýchlejšie - asi za 4-6 hodín.
| Typ potravy | Približný čas |
|---|---|
| Mäso a varená strava | 4-6 hodín |
| Granule | 12 až 24 hodín |
| Celý tráviaci trakt u väčšiny psov | 4 až 12 hodín |
| Výnimočné prípady | 24 až 36 hodín |
Prečo je trávenie psa rýchlejšie než u človeka
Tento rozdiel je spôsobený hlavne kratším tráviacim traktom psa, výrazne kyslým prostredím žalúdka a enzýmovým vybavením prispôsobeným rýchlemu rozkladu živočíšnych bielkovín a tukov.
Na rozdiel od ľudských slín, psie sliny neobsahujú tráviaci enzým amylázu, ktorý u ľudí začína rozklad škrobov v ústach. U psov sa trávenie týchto komplexných sacharidov nezačína počas žuvania, ale neskôr - v tenkom čreve.
To je ďalší dôkaz, že trávenie psov je primárne navrhnuté na spracovanie živočíšnych bielkovín a tukov.
Prostredie psieho žalúdka je výrazne kyslejšie ako u ľudí - pH psieho žalúdka počas trávenia sa pohybuje v rozmedzí približne 1 až 2, zatiaľ čo u ľudí je to zvyčajne okolo 2 až 4.
Vďaka tejto vysokej kyslosťi môžu psy účinne rozkladať surové mäso, tuky a kosti a zároveň ničiť veľké množstvo baktérií, ktoré by u ľudí mohli spôsobiť vážne tráviace problémy.
Preto telo psov dokáže spracovať potraviny, ktoré by boli nevhodné alebo dokonca nebezpečné pre ľudské trávenie.

Čo sa deje v papuli, pažeráku a žalúdku
Na rozdiel od človeka pes potravu dlho nežuje.
Prvou zastávkou potravy je papuľa - miesto, kde sa psí organizmus prvýkrát stretne s jedlom.
Psie sliny totiž neobsahujú takmer žiadnu amylázu, teda enzým, ktorý u ľudí štiepi škroby už v ústach.
Preto pes potravu často len párkrát rozhryzie a hneď prehltne.
Zuby sú prispôsobené skôr na uchopenie, trhanie a drvenie, než na dlhé žuvanie.
Pes produkuje sliny hlavne ako súčasť tzv. cefalickej fázy trávenia - teda už pri predstave jedla.
Z papule sa potrava dostáva do pažeráka - svalovej rúrky, ktorá funguje ako dopravný pás medzi papuľou a žalúdkom.
U psa je pažerák tvorený priečne pruhovanou svalovinou po celej dĺžke, čo znamená, že pohyb potravy (tzv. peristaltika) je veľmi silný a rýchly.
Ak pes krátko po jedle vráti nestrávené alebo len rozmočené granule bez zjavnej námahy, nejde o vracanie, ale o tzv. regurgitáciu.
Žalúdok psa produkuje veľmi silnú kyselinu chlorovodíkovú, ktorá je nevyhnutná pre rýchle a efektívne trávenie mäsa.
Ak je však žalúdok dlho prázdny, kyselina nemá čo tráviť a môže dráždiť sliznicu.
U psov môžete pozorovať ranné zvracanie na prázdny žalúdok (často žltkasté farby), nadmerné slinenie, prehĺtanie bez jedla a nepokoj.
Pálenie záhy u psov je tiež jedným z možných dôvodov prežúvania trávy.
Okrem dlhých intervalov medzi jedlami môže pálenie záhy u psov spôsobiť nevhodná strava, nadbytok nekvalitných sacharidov alebo tukov, stres alebo nepravidelný režim.
Riešením je zvyčajne upraviť dávku krmiva, rozdeliť jedlo na niekoľko menších porcií alebo zahrnúť „desiate“ počas dňa.
Tenké črevo, enzýmy a vstrebávanie živín
V tenkom čreve sa potrava stretáva s tráviacimi šťavami z podžalúdkovej žľazy (pankreasu) a pečene (žlč). Tu prebieha hlavná fáza štiepenia a vstrebávania živín, ktoré telo využíva ako palivo aj stavebný materiál.
Podžalúdková žľaza (pankreas) vylučuje enzýmy - proteázy, ktoré štiepia bielkoviny, lipázu, ktorá rozkladá tuky, a amylázu, ktorá spracováva škroby a sacharidy.
Bielkoviny ➜ aminokyseliny. Slúžia ako stavebný materiál pre svaly, orgány, enzýmy, hormóny a imunitné bunky.
Tuky ➜ mastné kyseliny a glycerol. Sú hlavným zdrojom dlhodobej energie a zároveň dôležité pre vstrebávanie vitamínov A, D, E a K.
Sacharidy ➜ glukóza. Predstavujú rýchly zdroj energie pre mozog, svaly a červené krvinky.
V tenkom čreve začína chemické trávenie. Tým sa rozumie rozloženie živín biochemickými pomocníkmi, teda enzýmy.
Tie sa tvoria v pankrease a pečeni a do čreva sú privádzané vývody.
Niektoré enzýmy sa aktivujú až v čreve, pretože inak by hneď začali tráviť orgán, z ktorého pochádzajú.
Črevo je pred sebetrávením chránené: Rovnako ako žalúdok tvorí ochranný sliz.
Ale k tráveniu prispievajú nielen enzýmy, aj vlastné pohyby črevnej svaloviny stále premiešavajú obsah čreva.
Takzvané črevnej klky (čo sú tisíce malých, rozštiepených vychlípenín sliznice) zväčšujú povrch čreva 600násobně.
Tým je zaručené optimálne prijímanie živín.
Črevné bunky previedli tieto časti, vitamíny a minerálne látky do krvi.
Pečeň je rozvodnú centrálou pre látkovú premenu.
Hrubé črevo a črevná mikroflóra
V tráviacom trakte sa nachádza aj mikroflóra - prospešné baktérie, ktoré pomáhajú črevám psa udržať si zdravie.
Keď sa obsah tenkého čreva dostane do čreva hrubého, je trávenie z väčšej časti ukončené.
Hrubé črevo je osídlené baktériami, ktoré sa "pustia" do rozkladu doteraz nestrávených živín.
Ak potrava obsahuje zle stráviteľné proteíny (ako sú chrupavky a väzivové tkanivá), potom dochádza v hrubom čreve k ich dodatočnému rozkladu črevnými baktériami.
Tie potom môžu "přebujet", potom sa ďalej rozšíriť až do tenkého čreva (kde býva normálne len malé množstvo baktérií) a viesť k poruchám trávenia.
Aj príliš veľké množstvo sacharidov (škrobov a cukrov) môže narušuje bakteriálnu rovnováhu.
Mimochodom mnohý psom chýba v dospelom veku enzým laktáza, ktorý štiepi mliečne cukry. Tie sú potom v hrubom čreve štiepia baktériami a to môže viesť k problémom.
Ďalšiu dôležitú úlohu hrubého čreva spočíva vo vstrebávanie vody. Tak dochádza k zahusteniu (doteraz tekutého) obsahu čriev a nakoniec k jeho vylúčenie v podobe výkalov.
Hrubom čreve už nejde o trávenie ako také, ale o fermentáciu zvyškov potravy pomocou mikroorganizmov.
Tento malý vesmír tvoria miliardy "dobrých" baktérií - hlavne Lactobacillus, Bifidobacterium, Faecalibacterium.
Spoločne rozkladajú nestráviteľnú vlákninu a pritom vznikajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA) - predovšetkým acetát, propionát a butyrát.
Zdravý mikrobióm = zdravé trávenie.

Vláknina, prebiotiká a probiotiká
Zdravé trávenie stojí hlavne na tom, čím kŕmime svojich „vnútorných pomocníkov“ - teda baktérie v črevách. A ich hlavným palivom je vláknina.
Rozpustná vláknina (napr. psyllium, repná dužina, FOS alebo MOS) slúži ako výživa pre baktérie v hrubom čreve.
Pre väčšinu psov funguje kombinácia oboch typov - zabezpečí pravidelnú stolicu, zdravé hrubé črevo a prirodzený pocit sýtosti.
Prebiotiká (napr. FOS - fruktooligosacharidy, inulín) sú ďalšou potravou pre dobré baktérie. Zlepšujú zloženie črevnej mikroflóry, znižujú zápach 💩 a pomáhajú imunite.
Probiotiká sú naopak živé baktérie, ktoré pomáhajú obnoviť rovnováhu po antibiotikách, strese alebo akútnej hnačke.
Nie všetky ale fungujú rovnako - účinok je špecifický podľa kmeňa.
Ano - rozpustná vláknina (napr. repná dužina, inulín) podporuje tvorbu SCFA a zdravú stolicu, zatiaľ čo nerozpustná vláknina (napr. ryžové otruby, klíčky) stimuluje črevný pohyb.
Čo prezradí stolica a kedy zbystriť pozornosť
Ako často má mať pes stolicu? U zdravého psa zvyčajne 1 až 2-krát denne, v závislosti od veku, veľkosti psa a typu krmiva.
Šteniatka môžu mať stolicu častejšie (aj 3 až 5-krát denne) - pretože majú rýchlejší metabolizmus a kratší tráviaci trakt.
To, čo zostane po celom procese, prezradí o zdraví psa viac, než si myslíme.
Tráviace problémy u psa spoznáte často skôr, než sa stihnú "plne rozvinúť" - stačí len vedieť, čo si všímať.
Tráviace problémy u psov sa prejavujú rôznymi príznakmi, ako sú hnačka, zvracanie, plynatosť, strata chuti do jedla, bolesť brucha alebo nepravidelná stolica.
Tieto problémy môžu byť krátkodobé, spôsobené napríklad zmenou stravy, ale aj chronické, ktoré si vyžadujú dlhodobú starostlivosť a diagnostiku.
Ak má pes hnačku, obsah čriev sa začne vyprázdňovať častejšie a jeho stolica môže byť redšia, dokonca aj tekutá.
Ak je stolica psa tvrdá alebo suchá a vyprázdňuje sa nepravidelne alebo sa pri snahe o vyprázdnenie namáha, možno má zápchu.
Rôzne príčiny - od povrchového podráždenia konečníka cez parazity či zápal čriev až po vážnejšie ochorenie ako ulcerácie, nádory alebo krvácanie do žalúdka.
Jasne červená krv na povrchu stolice pochádza väčšinou z konečníka alebo hrubého čreva.
Tmavá, dechtovitá stolica (meléna) ukazuje na krvácanie z hornej časti tráviaceho traktu - žalúdka alebo čreva.
Tento typ stolice (svetlejšia, objemná, "mazľavá") býva typickým znakom poruchy trávenia tukov.
Najčastejšie ide o exokrinnú pankreatickú insuficienciu (EPI) - podžalúdková žľaza nevylučuje dostatok enzýmov, ktoré štiepia živiny.
Nadmerná plynatosť býva spôsobená zlou stráviteľnosťou krmiva alebo nerovnováhou mikrobiómu.
Áno. Zlé vstrebávanie živín, nedostatok bielkovín alebo omega-3 mastných kyselín sa často prejaví línaním, suchou kožou alebo matnou srsťou.
Pokojne áno. Často ide o potravinovú intoleranciu alebo alergiu. Typicky sa objavuje svrbenie labiek, uší a začervenanie kože.
Kosti a pes: môžu psy jesť kosti?
Roky boli kosti považované za prirodzenú pochúťku pre psov. Na prvý pohľad to vyzerá nevinne - veď pes a kosť patria k sebe, nie?
Lenže realita je trochu iná.
Kuracie a bravčové kosti - sú malé, krehké a veľmi ľahko sa štiepia.
Rebrá a hovädzie kosti - síce pôsobia robustne, ale vedia sa rozštiepiť a spôsobiť poriadny problém.
Parohy - nie sú síce kosti, ale fungujú podobne.
U šteniat je riziko ešte vyššie - ich zúbky sú krehké a tráviaci trakt citlivý. Kosť pre nich môže znamenať vážne zdravotné komplikácie.
Kuracie kosti môžu v črevách stvrdnúť a vytvoriť tzv. "kostnú zápchu". Tá sa prejavuje bolesťou brucha, snahou o vyprázdnenie bez výsledku a tvrdou, bielou stolicou.
Varené kosti sú úplne nevhodné - stávajú sa krehkými a ľahko sa lámu na ostré kúsky.
Niektorí veterinári síce surové kosti občas odporúčajú (napr. na čistenie zubov), no vždy s veľkou opatrnosťou a dohľadom.
Aj keď sa predstava psa s kosťou môže zdať romantická, realita je často iná - kosti môžu uškodiť.
Namiesto toho siahnite po bezpečných žuvacích hračkách a produktoch určených špeciálne pre psov.
Ak pes zjedol kosti
To, že sa pes dostane k vareným kuracím kostiam a rozhodne si na nich pochutí, je nočná mora väčšiny majiteľov.
Rizikovosť varených kostí je dobre známa, no táto situácia môže nastať prekvapivo jednoducho.
Neprepadajte panike. Mnoho psov zvládne malé množstvo kuracích kostí bez problémov, ale je potrebné ich starostlivo sledovať.
Psa nenechávajte bez dozoru. Po konzumácii kuracích kostí je potrebné ho sledovať minimálne 48 hodín, pretože problémy sa môžu prejaviť oneskorene.
V niektorých prípadoch, najmä pri podozrení na upchatie čriev, môže byť potrebné sledovanie až 5 dní.
Pozorne si všímajte nasledujúce príznaky a ak sa niektorý z nich objaví, okamžite kontaktujte veterinára: nadmerné slinenie, pokusy o zvracanie, apatia a nepokoj, bolesť brucha, strata chuti do jedla, krvavá stolica alebo zápcha.
Vyvolať u psa vracanie je v tomto prípade veľmi zlý nápad, ktorý by napáchal viac škody než úžitku.
Kosti by totiž mohli poraniť pažerák alebo poškodiť ústnu dutinu psa.
Ak pes nevykazuje žiadne varovné signály, môžete mu pomôcť lepšie kosti stráviť:
Varená ryža a tekvica - zmäkčia stolicu a uľahčia prechod tráviacim traktom.
Touto zmesou nahraďte bežné krmivo psa, ale prvýkrát mu dajte jesť najskôr 12 hodín po konzumácii kostí.
Biele pečivo alebo varené zemiaky - môžu obaliť ostré úlomky a pomôcť im prejsť tráviacim traktom bezpečnejšie.
Dostatok vody - zabezpečte psovi prístup k čerstvej vode, ktorá pomáha tráveniu a hydratácii.
Bežné krmivo - ak pes vyzerá v poriadku, po 24 hodinách mu môžete začať podávať bežné krmivo. Naďalej ho však sledujte.
Röntgenové vyšetrenie môže odhaliť, či sa kosti pohybujú tráviacim traktom bezpečne, alebo či hrozia komplikácie.
Prečo sú kuracie kosti pre psa nebezpečné
Rovnako ako iné kosti, aj kuracie kosti vo varenom stave sú pre psa nevhodné, a to z nasledujúcich dôvodov:
- Trieštivosť - varené kosti sa ľahko lámu na ostré úlomky, ktoré môžu poraniť vnútorné orgány.
- Dusenie - pes sa môže kosťou zadusiť, najmä ak ju prehltne bez rozhryzenia.
- Upchatie čriev - veľké kusy kostí môžu spôsobiť nepriechodnosť čriev, čo si vyžaduje chirurgický zákrok.
- Infekcia a zápal pobrušnice - ak dôjde k pretrhnutiu črevnej steny, hrozí infekcia a zápal, čo je život ohrozujúci stav.
Keď sa kúsky kosti zaseknú v pažeráku, vytvoria akúsi „zátku“, ktorá bráni prechodu potravy. Bez rýchleho zásahu to môže byť pre psíka fatálne.
Liečba si vyžaduje urgentnú operáciu.
Ak sa rozhodnete riskovať a dať psíkovi kosť, vyberte takú, ktorú nemôže prehltnúť celú, aby ste predišli zaduseniu.
Pes smie jesť iba surové kosti, a to také, na ktorých je ešte mäso a šľachy. Mäso chráni črevá a žalúdok a pomáha, aby stolica nebola príliš tvrdá.
Kosti z hydiny (napr. kačacie či morčacie) nikdy nedávajte psíkovi.
Po uvarení sa lámu na ostré kúsky, ktoré môžu prepichnúť hrdlo, pažerák alebo črevá.
Bravčové a diviačie kosti sú úplne zakázané, pretože surové môžu prenášať choroby, ako je besnota, a varené sú zase nebezpečné pre svoje krehké štruktúry.
Plné kosti, ako napríklad hovädzia stehenná kosť, sa pri žutí lámu na menšie a tupšie kúsky, ktoré sú menej nebezpečné.
Naopak, dlhé, duté kosti hydiny sú veľmi rizikové.
Ako predchádzať tomu, aby pes zjedol kosti
Prevencia je základ, preto dodržiavajte tieto opatrenia:
- Nikdy nenechávajte kosti v dosahu psa - vyhadzujte ich do koša s pevným uzáverom a nenechávajte kosti na linke či stole, ak sa tam pes dokáže dostať.
- Dávajte psovi bezpečné alternatívy - psy kosti milujú, tak im ich doprajte. Preferujte však nevarené hovädzie špikové kosti, kuracie krky, krídla a chrbty, morčacie a kačacie chrbty a jahňacie kosti.
- Kŕmte psa vyváženou stravou - dobre nakŕmený pes menej často hľadá zvyšky jedla.
- Používajte pozitívny výcvik - učte psa povel „pusti“, aby vám v prípade potreby dobrovoľne vydal nebezpečný predmet.
Neodkladné stavy a cudzie telesá v tráviacom trakte
Ak máte pocit, že váš pes má problémy s trávením, je naozaj dôležité obrátiť sa na veterinára.
Veterinár psa vyšetrí a preskúma možné príčiny ťažkostí.
Či už si myslíte, že má váš pes tráviaci problém, alebo nie, je dôležité poradiť sa s veterinárom a požiadať ho o radu o najlepšej strave.
Niektoré prípady vyžadujú urgentné ošetrenie, u niektorých sa čaká, či cudzí predmet „prejde“ tráviacim traktom prirodzene bez toho, aby ho poškodil.
Za cudzie teleso označujeme predmet, ktorý nie je telu vlastný a organizmus ho väčšinou nie je schopný sám vylúčiť.
V najčastejších prípadoch sa jedná o požitie hračiek, výplne do hračiek a pelechov, kusy kobercov a pokrývok, plastové viečka a kusy predmetov, gumové rukavice, handričky a kusy vášho oblečenia.
Jednotlivé príznaky závisia od lokalizácie cudzieho predmetu.
Ak cudzie teleso uviazne v predných častiach tráviaceho traktu (dutina ústna, pažerák, žalúdok), tak sa najčastejšie prejavuje zvracanie a slinenie, nechuť do jedla, bolestivosť a naťahovanie krku a hlavy dopredu, opakované prehĺtanie či iba nápinky na zvracanie.
Pokiaľ máte podozrenie, že psík pozrel cudzí predmet, volajte radšej veterinári.
Veľa závisí od druhu predmetu - či je malý, veľký, ostrý alebo tupý az akého je materiálu.
U týchto predmetov sa zvracanie rozhodne neodporúča z dôvodu, že by napríklad ostrý predmet poranil sliznicu a mäkké okolité tkanivá žalúdka a pažeráka, čo nie je rozhodne žiaduce.
Dalo by sa povedať, že všetky, ale najhoršie sú však dlhé nite a povrázky, rôzne druhy textílií.
Tie sa čoskoro menia na tzv. lineárne cudzie teleso, ktoré je veľmi nebezpečné, pretože sa dlhé časti zamotávajú do črevnej peristaltiky.
Pozor najmä na tzv. torziu žalúdka - žalúdok sa po nakŕmení naplní plynom a otočí okolo vlastnej osi.
Je to život ohrozujúci akútny stav, ktorý sa vyvíja rýchlo - často v priebehu niekoľkých hodín.
Najčastejšie postihuje veľké a obrie plemená s hlbokým hrudníkom.
Aký je rozdiel medzi anatómiou psa a človeka
Čo ovplyvňuje trávenie psa v každodennej praxi
Každé krmivo ovplyvňuje zloženie črevného mikrobiómu, teda populáciu "dobrých" baktérií, ktoré pomáhajú tráviť vlákninu, vytvárajú ochranné látky a udržiavajú zápaly pod kontrolou.
Určite ste si všimli, že pes po zmene krmiva, inej značke krmiva, alebo napríklad po dovolenke začne mať riedku stolicu, alebo zvýšené nadúvanie.
Výživa ovplyvňuje prakticky každý krok trávenia - od činnosti enzýmov až po zloženie mikrobiómu.
Tráviaci systém psa je citlivý, ale zároveň úžasne prispôsobivý.
Tráviaci systém psa je neuveriteľne odolný, ale zároveň citlivý na naše rozhodnutia - od kvality krmiva až po tempo, akým sa miska vyprázdni.
Základom je kvalitné, dobre stráviteľné krmivo s vyváženým obsahom bielkovín, tukov a vlákniny.
Kvalita krmiva má väčší vplyv, než si väčšina ľudí myslí - nekvalitné suroviny, nadbytok plnidiel alebo lacných tukov môžu dlhodobo zaťažovať trávenie aj pečeň.
Vyberajte krmivá s jasne uvedeným pôvodom mäsa, bez zbytočných obilnín a umelých dochucovadiel.
Podávajte menšie porcie niekoľkokrát denne, najmä u psov, ktorí hltajú. Pomôže to k prevencii torzie u predisponovaných plemien aj lepšiemu tráveniu.
Dostatok vody. Dehydratácia spomaľuje trávenie a zvyšuje riziko zápchy aj močových kameňov.
Postupné zmeny krmiva.
Vláknina & probiotiká. Podporujú zdravú mikroflóru, imunitu a pravidelnú stolicu. Skvelým zdrojom rozpustnej vlákniny je napríklad repná vláknina.
Pozor na pohyb po jedle.
Starostlivosť o zuby. Zubný kameň a zápal ďasien ovplyvňujú aj trávenie a mikrobióm.
Hygiena a prevencia. Zbierajte exkrementy, udržujte misky v čistote a pravidelne odčervujte.
Veterinárna kontrola.
Kedy vyhľadať veterinárnu pomoc
Ak hnačka či vracanie trvá dlhšie ako 24-48 hodín, obsahuje krv, alebo je pes apatický, stráca chuť do jedla či má bolesť brucha - navštívte veterinára.
Zaistite stály prístup k vode, ľahko stráviteľnú stravu s vlákninou.
Krátkodobá ľahšia diéta (varená ryža, kura, tekvica) je vhodná len pri prechodných miernych, nekomplikovaných hnačkách u inak zdravých psov.
U inak zdravého dospelého psa, ktorý vracia raz a potom je pokojný, môžete skúsiť krátku pauzu od krmiva na 6-12 hodín.
Ponúkajte vodu často v malých dávkach.
Ak je bruško mäkké, pes sa správa normálne a len si ľahko prdí alebo si spokojne odgrgne, dajte mu pokoj - od jedla aj od pohybu.
Zmerajte teplotu (normálne rozmedzie 38-39 °C), sledujte, koľko pije a ako močí, skontrolujte aj stolicu, prípadné vracanie.
Odborný pohľad na výživu a prevenciu
Ak si má pes zachovať celkové zdravie, potrebuje zdravú tráviacu sústavu, pričom jeho strava je kľúčovým faktorom, ktorý k tomuto zdraviu prispieva.
Veterinár vám môže poradiť najlepšiu stravu vzhľadom na konkrétne potreby vášho psa.
Mnoho psov má silnú tráviacu sústavu. Napriek tomu sa u psov môžu vyskytovať niektoré bežné problémy s trávením.
A to, čo sa môže javiť ako problém s trávením, napokon môže byť znakom iných zdravotných problémov.
Tráviace ťažkosti u psa nikdy nie sú "len o jedle". Za hnačkou, zápchou, nadúvaním alebo nechutenstvom sa môže skrývať stres, infekcia, porucha podžalúdkovej žľazy, ale aj banalita ako hltanie alebo prebytok kostí.
Tráviaci systém psa je malý zázrak biológie - komplexná sústava, ktorá dokáže zo sústa granúl vytvoriť energiu, živiny a životnú silu. Lenže táto rovnováha je krehká.
Pes slúži ako veľmi dobrý príklad toho, ako úzko súvisia jedlo, črevá, mikrobióm a celková vitalita.