Slovenský kopov: história, chov, pracovné vlastnosti a riadená plemenitba

Slovenský kopov je národné plemeno psa, ktoré má bohatú históriu a špecifické vlastnosti. Jeho chov si vyžaduje zodpovedný prístup a znalosti, ktoré vám pomôže získať tento poradca.

K vyšľachteniu slovenského kopova viedla potreba plemena vhodného na lov v slovenskom lesnom prostredí. Dnešné postavenie získal vďaka svojim vlastnostiam, ktoré z neho robia dokonalé pracovné poľovné plemeno.

Pôvod a historický vývoj slovenského kopova

Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí, aj keď nie úplne v dnešnej podobe. Z jeho stavby tela a osrstenia vyplýva, že patrí do skupiny prastarých historických plemien psov, ktoré žili na našom území. Vývoj tohto plemena prebiehal v našich podmienkach a musel prejsť dostatočne dlhý čas, aby sa práve takto vyformoval.

Vznikajúce plemeno udržiavali najmä poľovníci, ktorí potrebovali spoľahlivého, nebojácneho a odvážneho psa pre poľovanie na zver, žijúcu na našom území. Výberom sa niektoré jeho povahové a exteriérové vlastnosti zachovávali, iné, nevhodné sa z chovu vyraďovali. Tento proces prebiehal postupne, prirodzene a nenásilne.

Základom dnešnej podoby slovenského kopova sa teda stal výber. V tom je jeho podstatný rozdiel oproti mnohým iným plemenám, ktoré vznikali ako cieľavedomé kríženie dvoch alebo viacerých rozdielnych plemien.

V minulosti sa poľovníci zameriavali predovšetkým na jeho poľovnícke vlastnosti hlasito a vytrvalo prenasledovať zver, prípadne ju zastaviť a držať na mieste aj niekoľko hodín. Jednotný štandard, výška a sfarbenie boli iba druhoradé vlastnosti.

Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17. - 18. storočia a zakazuje sa v nich jeho kríženie s inými psami.

Slovenský kopov v lesnom prostredí

Začiatky organizovaného chovu

Snahy o presadenie kopovov do chovu sa na Slovensku začali ihneď po založení prvej kynologickej organizácie na území Československa. Vznikla v roku 1928 pod názvom Československá kynologická únia.

Podnety pre ňu vytvárala aj Medzinárodná kynologická federácia (FCI). Od jej zakladajúcich členov, kynológov z Belgicka a Francúzska prichádzali priame i sprostredkované podnety pre slovenských kynológov, aby uvažovali o vyšľachtení samostatného slovenského národného plemena poľovných psov.

V prvej celoslovenskej poľovníckej organizácii, v Loveckom ochrannom spolku (LOS), ktorý vznikol z iniciatívy MUDr. Jana Červínka 21.10. 1920 sa ešte neprikladá náležitý význam poľovníckej kynológii.

Zmena nastala až po roku 1934, keď sa LOS zmenil na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku.

Pod vedením slovenského kynológa Kolomana Slimáka sa v roku 1936 v Banskej Bystrici uskutočnil zvod kopovov, v ktorom sa vybrali vhodné jedince pre ďalší kontrolovaný chov a určil chovný plán.

Prehliadka kopovov v Banskej Bystrici

Podstatnejší význam pre toto plemeno mal 12. a 13. september roku 1936. V týchto dňoch sa v Banskej Bystrici uskutočnila prvá prehliadka slovenských kopovov, na ktorej odborníci vybrali vhodné typy pre ďalší kontrolovaný chov podľa chovateľského plánu.

Koloman Slimák začal propagovať toto plemeno na stránkach časopisu Lovec. Z jeho iniciatívy sa začali organizovať zvody slovenských kopovov.

V roku 1940 založil prvú slovenskú plemennú knihu. Postupne začal zapisovať narodené štence a vydávať na ne rodokmene. Zhromažďoval materiál o histórii slovenského kopova, pričom nabádal mladých zanietených chovateľov k chovu. Zároveň im odovzdával svoje teoretické i praktické skúsenosti.

Prvé zápisy kopovov do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo od roku 1940, kedy bola založená Slovenská plemenná kniha psov. Už vtedy bol vypracovaný štandard len málo sa líšiaci od dnešného.

Najväčší kus práce sa urobil po druhej svetovej vojne organizovaním chovateľských prehliadok, na ktorých sa vyberali vyhovujúce jedince zodpovedajúce predstavám slovenských šľachtiteľov.

V roku 1954 Andrej Renčo uverejnil fotografie najúspešnejších chovných jedincov.

Uznanie plemena a prvé skúšky

Prvé oficiálne skúšky duričov sa uskutočnili v roku 1962 v Pliešovciach, ďalšie neskôr v Krupine, Ľuboreči atď.

Kynologický svet začal uznávať slovenské kopovy ako samostatné plemeno poľovných psov až v roku 1963. Na valnom zhromaždení FCI, ktoré sa konalo v portugalskom Lisabone medzinárodná kynologická federácia štandardom číslo 243 potvrdila snahy slovenských poľovníkov o uznanie tohto plemena vo svete.

Počas 70 rokov šľachtenia museli chovatelia prekonať množstvo prekážok. Nezabránili im však dosiahnuť úspechy, aké v začiatkoch azda ani nepredpokladali.

Prví šľachtitelia sa stretávali s nepochopením až odmietaním zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno, ktoré sa stane pre poľovníka nenahraditeľným pomocníkom.

Dnes je im slovenský kopov dostatočnou odmenou. Bolo nepochybne šťastným rozhodnutím začať s jeho šľachtením. Samotná príprava projektu stála veľa času, odriekania, presviedčania, ale aj finančných prostriedkov.

Čas ukázal, že slovenský kopov je pes, ktorý si zaslúži pozornosť a ani oficiálne schválenie v FCI (v roku 1963) mu neprinieslo toľko uznaní ako jeho výkon, ktorým neustále presviedča, že patrí medzi najlepšie duriče svojej triedy.

Klub chovateľov duričov

V hoteli Nová Rabyně pri Slapskej priehrade sa pri príležitosti celoštátnej porady kynologických referentov a predsedov chovateľských klubov vytvoril Klub chovateľov duričov (KCHD).

Cez prestávku v rokovaní sa po prvý raz zišlo predsedníctvo Klubu chovateľov duričov pod vedením Andreja Renču. Podpredsedom sa stal Milan Nevický, tajomníkom Koloman Skurka, ekonómom Jozef Lapšanský, hlavným poradcom chovu Koloman Slimák.

Členmi výboru boli František Závint, Jozef Sedlačko, Ladislav Bobák, Michal Pečeňanský, MVDr. František Šamaj, Ján Krkoška, Anton Rakús, František Murgaš a Ján Kožár.

Klub sa podieľal aj na vytváraní zboru kvalifikovaných rozhodcov pre exteriér i výkon. Boli v ňom skúsení poľovnícki kynológovia Mikuláš Grígeľ z Modranky, Vojtech Michelčík z Blatnice, Jozef Lapšanský z Podolínca, Andrej Renčo z Banskej Bystrice, Jozef Potocký zo Žiliny, Koloman Skurka z Krompách, Mikuláš Nevický z Kežmarku a ďalší.

V KCHD počas jeho pôsobenia obhospodarovali viacero duričských plemien, medzi nimi štajerského duriča, jazvečíkovité duriče, basety, karelské medvedie psy, lajky a mnohé ďalšie chované plemená duričov. Dovedna ich bolo 82 a medzi nimi aj slovenské kopovy.

Do klubu chovateľov duričov patrilo 82 plemien duričov, okrem slovenského kopova to boli napríklad bassety, štajerské duriče ,lajky.

Samozrejme, také množstvo duričov združených pod jednou strechou výrazne ovplyvňovalo aj činnosť klubu a jeho výboru.

Vznik samostatného klubu slovenského kopova

Čoraz aktuálnejšou sa ukazovala potreba vytvorenia samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov nielen preto, že sa u nás stali jedným z najpočetnejších plemien poľovných psov, ale aj preto, že si vzhľadom na mladý vývoj vyžadovali zvýšenú starostlivosť o zavádzanie metód správnej plemenitby, a z toho vyplývajúce perspektívy ich rozvoja.

Slovenský kopov bol jedným z najpočetnejších plemien a jeho krátka existencia v FCI si vyžadovala zvýšenú starostlivosť o zavádzanie správnej plemenitby, aká mala byť nášmu národnému plemenu venovaná.

Snahy o vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov však mnohí chápali ako pokusy o rozbitie jednoty chovu duričov u nás a naštrbenie dobrej spolupráce medzi prívržencami jednotlivých plemien poľovných psov.

Niektorí funkcionári SPZ bránili vytvoreniu samostatného klubu. Tlaky na vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov narastali, až napokon vďaka mimoriadnemu úsiliu Ondreja Kanku uznal potrebu rozčlenenia KCHD a vytvorenia KCHSK aj Ústredný výbor SPZ 30. 1.

Ustanovujúca konferencia sa uskutočnila 24. apríla 1988 v hoteli Kyjev v Bratislave.

Predseda: Ing. Dan Michalovič, podpredseda: Vlastimil Fencl, tajomník: Ondrej Bartoš, hlavný poradca chovu: Ing. Stanislav Moravčík, ekonóm: Štefan Matta, výcvikár: Ján Pilát.

Matrikár nového klubu sa stal syn Andreja Renču - Ľubomír.

Členmi výboru boli zvolení: Pavel Urblík, Ondrej Kanka, Ing. Milan Černok, Libor Beníček, Jozef Havelka a Alojz Riško.

Za predsedu kontrolnej a revíznej komisie bol zvolený Ing. Boldiš a členovia boli Ervín Šumiaci a Ján Orečný.

Spravodaj a odborné zázemie chovu

Aby novozaložený klub chovateľov slovenského kopova mohol čo najoperatívnejšie pracovať, bolo treba vydávať i svoj samostatný časopis - spravodaj.

Redaktormi sa stali: Ondrej Bartoš, Albín Latko a Ing. Miroslav Valaštík.

V časopise boli uvedené zaujímavé príhody autorov i čitateľov, kalendáre podujatí, výsledky skúšok i výstav, rôzne rady a skrátka všetko o činnosti klubu.

Poslanie a činnosť KCHSK

Poslanie a ciele klub zabezpečuje prostredníctvom riadeného chovu na základe poznatkov vedy a praxe cez prácu poradcov chovu.

Klub navrhuje zo svojich členov čakateľov na rozhodcu pre exteriér a skúšky z výkonu slovenského kopova.

Vytvára podmienky pre odborný rast svojich členov cestou výcvikových kurzov.

Členstvo v klube

Členmi klubu chovateľov slovenských kopovov môžu byť chovatelia, majitelia, držitelia, alebo priaznivci tohto plemena.

Títo sa musia zaoberať čistokrvným chovom slovenských kopovov.

Členstvo schvaľuje výbor klubu.

Povinnosti člena klubu

Povinnosťou každého člena klubu je vzorne reprezentovať KCHSK na kynologických akciách každého druhu - výstavy, skúšky, súťaže, ale aj pri vedení svojich psov na poľovačkách.

Člen klubu je tiež povinný dodržiavať platný chovateľský, výstavný a skúšobný poriadok.

Memoriál Andreja Renču

Vrcholná súťaž pre majiteľov tohto plemena je Memoriál Andreja Renču.

Je to výber na ostatné súťaže duričov usporadúvané na Slovensku, alebo v zahraničí.

Organizuje sa každý rok pod záštitou slovenského zväzu, Slovenskej kynologickej jednoty a Medzinárodnej kynologickej jednoty FCI na počesť jedného zo zakladateľov tohto plemena, pána Andreja Renču.

Na memoriáli sa skúša podľa platného skúšobného poriadku pre skúšky duričov, tak aby všetky jedince mali rovnaké podmienky na predvedenie svojich schopností.

Disciplína - dohľadávka sa skúša na umelo založenej stope, disciplína- odvaha v diviačom oplotku.

Vývoj vedenia KCHSK

Stanovy KCHSK boli schválené dňa 20. 3. 1990.

Konferencia 31. marca 1990 v Banskej Bystrici

  • Predseda: Ondrej Kanka
  • Podpredseda: Vlastimil Fencl
  • Tajomník: Ondrej Bartoš
  • Hlavný poradca chovu: Ing. Stanislav Moravčík
  • Ekonóm: Dan Michalovič
  • Výcvikár: Marián Kuruc
  • Matrikár: Ľubomír Renčo
  • Vedúci klubových aktivistov: Libor Beníček
  • Členovia výboru: Jozef Havelka, Ing. Slavomír Marejka
  • Náhradníci: Dušan Buda, Ing. Peter Suchoň

Konferencia 12. júna 1993 v Banskej Bystrici

  • Predseda: Ondrej Kanka
  • Podpredseda: Ing. Cyril Boldiš
  • Tajomník: Ing. Jaroslav Dudík
  • Ekonóm: Štefan Matta
  • Matrikár: Ľubomír Renčo
  • Hlavný výcvikár: Ján Pilát
  • Výcvikár: František Homola
  • Hlavný poradca chovu: Pavol Urblík
  • Poradca chovu pre vých. Slovensko: Siegfried Korsch
  • Vedúci klubových aktivistov: MVDr. Marián Petro
  • Člen výboru, predseda red. rady: Ondrej Bartoš
  • Predseda dozornej rady: Ervín Šumjáci
  • Členovia DR: Ing. Stanislav Moravčík a Ing. Ján Lelko

Konferencia 20. júna 1998 vo Zvolene

  • Predseda: Ondrej Kanka
  • Podpredseda: Ing. Štefan Cimbalík
  • Tajomník: Ing. Jaroslav Dudík
  • Hlavný poradca chovu: MVDr. Marian Petro
  • Poradca chovu pre vých. Slovensko: Siegfrid Korsch
  • Poradca chovu pre záp. str. Slovensko: Pavol Urblík
  • Hlavný výcvikár: František Homola
  • Výcvikár: Ján Pilát
  • Ekonóm: Štefan Matta
  • Matrikár: Ľubomír Renčo
  • Členovia výboru: Ing. Miloš Kovář a Ing. Peter Suchoň
  • Redaktor spravodaja: Ing. Martin Šimiak, CSc.
  • Predseda DR: Ing. Miroslav Valaštík
  • Členovia DR: Ing. Stanislav Moravčík a Ing. Emil Hládek

V roku 2000 z funkcie poradcu chovu pre záp. a vých. Slovenska odstúpil Pavol Urblík, ktorého vystriedal František Homola, za hlavného výcvikára bol menovaný Ing. Ján Pilát.

Konferencia 31. marca 2007 v Liptovskom Hrádku

  • Predseda: Ing. Štefan Cimbalík
  • Podpredseda: Ondrej Kanka
  • Tajomník: Ing. Jaroslav Dudík
  • Hlavný poradca chovu: MVDr. Marian Petro
  • Poradca chovu: František Homola
  • Ekonóm: Rudolf Hládek
  • Výcvikár: Ing. Emil Hládek
  • Matrikár: Ľubomír Renčo
  • Člen výboru: Ing. Ivan Baran
  • Člen výboru: Ján Pilát
  • Redaktor spravodaja: Miroslav Gáfrik
  • Predseda DR: Ing. Miroslav Valaštík
  • Členovia DR: Ing. Stanislav Moravčík, Ing. Alexander Pereči

V roku 2003, na miesto Ing. Ivana Barana bol kooptovaný Mgr. Martin Šimiak.

Konferencia 31. marca 2007 v Liptovskom Hrádku, druhá konferencia

  • Predseda: Ing. Jaroslav Jevčák
  • Podpredseda: Ing. Štefan Cimbalík
  • Tajomník: Ing. Jaroslav Dudík
  • Hlavný poradca chovu: MVDr. Rastislav Siládi
  • Poradca chovu pre východné Slovensko: MVDr. Marián Petro
  • Poradca chovu pre str. a záp. Slovensko: František Homola
  • Hlavný výcvikár: Ing. Emil Hládek
  • Výcvikár: Milan Kovalčík
  • Výcvikár: Jozef Majerský
  • Ekonóm: Ing. Ján Pilát
  • Matrikár: Ľubomír Renčo
  • Redaktor spravodaja: Miroslav Gáfrik
  • Správca web stránky: Ing. Štefan Pavelka
  • Predseda DR: Rudolf Hládek
  • Členovia: Ing. Miroslav Valaštík a Ing. Alexander Pereči

Konferencia 6. apríla 2014 v Prešove

  • Predseda: MUDr. Adrián Kališ, PhD.
  • Podpredseda: Ing. Stanislav Moravčík
  • Tajomník: JUDr. Martin Lupták, PhD.
  • Hlavný poradca chovu: Ivan Minich
  • Poradca chovu: Milan Vetrák
  • Ekonóm: Ing. Štefan Fedorko
  • Hlavný výcvikár: Zoltán Híveš
  • Výcvikár: Peter Rusnák
  • Výcvikár: Ing. Jaroslav Kýpeť
  • Výcvikár: Peter Demeter
  • Matrikár, správca web stránky: Bc. Jozef Králik
  • Predseda DR: Ing. Ján Lelko
  • Členovia: Ivan Stodola, Ján Molitor

V roku 2016, po odstúpení predsedu a tajomníka bol menovaný predsedom Ing. Stanislav Moravčík, podpredsedom Ing. Peter Suchoň.

Konferencia 25. marca 2017 vo Zvolene

  • Predseda: František Homola
  • Podpredseda: Ing. Milan Černok
  • Tajomník: Milan Michalovič
  • Hlavný poradca chovu: Ing. Igor Hronček
  • Poradca chovu: Ing. Jozef Vakula, PhD.
  • Ekonóm: Ing. Tomáš Tomašec
  • Hlavný výcvikár: Peter Rusnák
  • Výcvikár: Ing. Jaroslav Kýpeť
  • Výcvikár: Marian Pollák
  • Matrikár: Ing. Zuzana Pavelková
  • Správca web stránky: Bc. Jozef Králik
  • Predseda DR: Ing. Ľubomír Podhorský
  • Členovia DR: Bc. Andrea Janovičová a Bc. Milan Sahajda

V roku 2018, po odstúpení ekonóma klubu sa stala ekonómkou Ing.

Pracovné vlastnosti slovenského kopova

Slovenský kopov preukazuje svoje vynikajúce povahové vlastnosti už celé desaťročia, minimálne od čias jeho čistokrvného chovu a uznania FCI (1963).

Medzi výrazné pozitíva patrí jeho temperament, často krát až neúnavná chuť do práce, ochota a záujem sledovať stopu zveri (nepofarbená aj pofarbená), hlasitosť na stope a jedinečná odvaha.

Tieto povahové črty sú neustále žiadané, v chove upevňované a selektované.

Slovenský kopov je v prvom rade pracovné plemeno a preto treba hlavne dbať na udržanie a zlepšenie pracovných vlastností plemena, ale pri zachovaní štandardom požadovaných exteriérových znakov.

Chovateľský výber a význam zodpovednej plemenitby

Chov slovenského kopova si vyžaduje riadený prístup založený na poznatkoch vedy a praxe. Dôležitú úlohu pri tom zohrávajú poradcovia chovu, výcvikári, rozhodcovia pre exteriér a rozhodcovia pre skúšky z výkonu.

Medzitým vznikali ďalšie chovné stanice. U niektorých však úroveň bola veľmi nízka. Majitelia síce psov kŕmili, ale o riadny a zdravý chov už dbali menej. Práve z týchto dôvodov väčšinu z chovateľských staníc neskôr zlikvidovali.

Aj napriek tomu však už v prvom roku zapísali do plemennej knihy do tridsať šteniec.

Úprava podmienok chovnosti u slovenského kopova vychádza z úrovne súčasného chovu a kvality jedincov predvádzaných na skúškach, výstavách a chovnom zvode.

Dôvodom tejto zmeny je skutočnosť, že časť psov a sučiek dostáva na výstave ohodnotenie veľmi dobrý pre nedostatočnú pripravenosť na výstavu (výstavná kondícia, predvedenie v kruhu, neskúsenosť majiteľa, …).

Ide o chyby často exteriérovo kvalitného jedinca, ktoré sú len dočasné a dajú sa odstrániť adekvátnou prípravou na výstavu a nesúvisia s anatomickými chybami jedinca, opodstatňujúcimi výstavné ohodnotenie veľmi dobrý.

Na druhej strane si treba uvedomiť, že aj jedinec s výstavným ocenením veľmi dobrý je stále kvalitný, spĺňajúci kritériá uvádzané v platnom štandarde, bez hrubých a závažných chýb exteriéru a pri výborných pracovných vlohách môže byť prínosom pre chov plemena.

Z vlastných skúseností tiež vieme, že posúdenie psa na výstave je zaťažené aj subjektívnym pohľadom rozhodcu (napr. preferovanie určitého typu, zahraniční rozhodcovia,…).

Tak sa stáva, že na jednej výstave je pes posúdený ako veľmi dobrý, a na ďalšej výstave ako výborný príp. aj so zadaním najvyššieho titulu, alebo naopak.

Ďalším dôvodom na návrh zmeny je skutočnosť, že je veľa pracovne výborných a vynikajúcich jedincov, ktorých výstavné ohodnotenie veľmi dobrý vyraďuje (vyraďovalo) z chovu resp. neumožňovalo účasť na bonitácii.

Tým sa predíde situáciám, kedy pracovne výborný jedinec s reálnym ohodnotením exteriéru veľmi dobrý dostane na výstave výborný len preto, aby prešiel do chovu.

Zmeny podmienok chovnosti

  • doteraz mohli byť do chovu zaradené jedince len s ohodnotením SD v I.
  • v nových podmienkach chovnosti sú možné SD aj v II.
  • zavedenie povinného testovania DNA je základom zachovania čistoty genetického materiálu plemena t.j.

Dúfame, že majitelia a chovatelia slovenských kopovov pochopia uvedené zmeny v pozitívnom zmysle ako zmeny, smerujúce ku stabilizácii a zlepšeniu úrovne plemena.

Návrh malého slovenského kopova

Chovateľským zámerom je vytvoriť novú formu plemena psa zodpovedajúcu a čo najviac sa približujúcu požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnej dobe - menšia rozloha poľovných revírov, platná legislatíva, charakter a štýl poľovania, prevaha poľovnej zveri - s ohľadom na potreby jeho výživy, starostlivosti, umiestnenia a prepravy.

Uvedeným požiadavkám sa najviac približuje nízkonohé plemeno duriča menšej, strednej až malej veľkosti typu slovenského kopova - tzv. malý slovenský kopov.

Ide o plemeno nenáročné na priestor a výživu (vhodný aj pre poľovníkov bývajúcich v meste, minimálne nároky na prepravu autom),pomerne ľahko manipulovateľné s ohľadom na veľkosť (transport na posed), odolné, bez významnejších zdravotných problémov (najmä dedičné ochorenia).

Vzhľadom na predpokladané uplatnenie v praxi by mohol vykonávať skúšky a nadobudnúť poľovnú upotrebiteľnosť ako slovenský kopov (SD, PF,LS,FSMP,FD,ŠSSK).

Vzorovým východzím plemenom je slovenský kopov vzhľadom na svoj pôvod, so zreteľom na žiaduce povahové a exteriérové vlastnosti.

Predpokladané využitie v poľovníctve

Avšak s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa výkonu práva poľovníctva a súčasne platnej legislatívy, môžu byť práve niektoré z jeho povahových vlastností obmedzujúcim a limitujúcim faktorom pre využitie kopova v mnohých revíroch a oblastiach Slovenska.

V praxi to znamená, že došlo ku rozdeleniu veľkého počtu pôvodne rozlohovo veľkých revírov na niekoľko menších a tento trend bude mať v blízkej budúcnosti (uzatváranie nových nájomných zmlúv, zmeny hraníc poľovných revírov s ohľadom na finančnú situáciu) znova stúpajúcu tendenciu, pričom v mnohých sa dnes aj pri výskyte diviačej zveri upustilo od poľovania formou spoločných poľovačiek s použitím u nás sa vyskytujúcich plemien duričov (slovenský kopov, štajerský durič)- prevláda individuálny spôsob poľovania.

A práve aj v takýchto revíroch by našla praktické uplatnenie nová forma národného nízkonohého plemena duriča pri zachovaní si uvedených žiaducich povahových čŕt slovenského kopova.

Jedným z podstatných rozdielov práce takéhoto typu duriča by bol jeho menší „akčný rádius“ pri durení, ktorý je často príčinou straty a zabehnutia slovenského kopova - ide síce o pomalšie, ale pritom vytrvalé, systematické a hlasité durenie.

Plemeno by našlo uplatnenie aj pri dohľadávkach postrieľanej najmä raticovej zveri, tak ako to v praxi dokazuje aj mnoho slovenských kopovov pri individuálnom spôsobe poľovania.

Jeho použitie by malo byť orientované v poľovných revíroch menších výmer (srnča oblasť) na rovinách až pahorkatinách kde sa v poslednom čase vo vyššom množstve vyskytuje a sústreďuje diviačia zver.

Navrhovaný telesný formát a pôvod

Telesný formát - ako slovenský kopov, v zmenšenej podobe , hmotnosť prispôsobená výške a dĺžke rámca.

Jednoznačne obdĺžnikový rámec , dĺžka presahuje 20 % výšky jedinca v kohútiku.

Oko - tmavohnedej príp. - hlasitý (voľný hlas) na teplej stope a pri kontakte so zverou -

Východzími plemenami, použitými pri vytvorení novej formy národného nízkonohého plemena duriča sú slovenský kopov a hladkosrstý jazvečík štandardnej veľkosti čiernohnedej farby.

Jedince obidvoch plemien, ako aj ich medziplemenné krížence sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, zohľadňujúcich vopred určené povahové a exteriérové charakteristiky plemena malý slovenský kopov.

Podiel genetických informácií by mal byť v pomere 70:30 resp. 80:20 (slovenský kopov : jazvečík).

Pri chove sa vedie presná evidencia dospelých jedincov uplatnených v chove, ako aj odchovaných šteniat, vrátane vystavenia preukazov o pôvode od prvej generácie chovu nového plemena.

Vzťah malého slovenského kopova k pôvodnému plemenu

Zámerom chovateľskej práce nie je vytvorenie úplne nového (geneticky neustáleného) plemena, získaného krížením rôznych plemien, ale určitým spôsobom „upravenie a prispôsobenie“ nášho národného plemena aj na zmenené podmienky poľovníckej praxe s jasne definovanou a ustálenou genetickou výbavou.

Zámerom nie je umelo vytvárať konkurenciu slovenskému kopovovi, ktorý jednoznačne svojim použitím dominuje resp. je určený do náročných podmienok horských revírov.

Úsilie nesmeruje k vytvoreniu „ideálneho“ plemena, ktoré neexistuje, ale plemena, ktoré by poľovníkom poskytlo možnosť čo najširšieho a pomerne všestranného praktického využitia pri spôsobe poľovania v našich podmienkach a získalo si tak (hlavne svojimi vlastnosťami) miesto medzi nespočetným množstvom doteraz medzinárodne uznaných plemien psov.

Cieľom je preukázať širokej kynologickej verejnosti, že aj v dnešnej dobe sa dajú mnohé už uznané čistokrvné plemená psov určitým spôsobom „prispôsobiť okolnostiam dnešnej doby“, čím môže celkom opodstatnene vzniknúť „nové plemeno“ s možnosťou medzinárodného uznania FCI a jeho následným etablovaním sa v plejáde už existujúcich plemien.

Chovné stanice a chovné sučky

Prehľad uvedených chovných staníc a chovných súk zachytáva záujem chovateľov o slovenského kopova a jeho línie.

Chovná sučkaChovná stanicaChovateľ
NOREENKrššákov dvorLukáš Ondrejmiška
Mollyz PoliakovcaIng. Barbora Klementová
GINAz JudavinklIng. Jaroslav Šmerda
CORAOrichov dvorIng. Jindřich Hýža
GAJAod Priehradného múruMgr. Martin Chrástecký, MBA
FATYspod LipoviceIng. Filip Procházka
Cindyz Vltavotýnských lesůIng. Martin Stiksa
CERAz Menšíkova dvoraIng. Kateřina Štolcová
ADELERožmitálBronislav Kunovský
DAFFYz Cepských blat
CESSNAz Cepských blat
A-Bonaz Doubravské hájenky
ETNAz Judavinkl
FABIz Judavinkl
BELLAz Menšíkova dvoraStanislav Švábenický
GARAz JudavinklIng. Zdeněk Vrchovský
JOLAz JudavinklBc. Martin Souček
CIRAz Cepských blatIng. Olga Menšíková
ARKAz Procházkova dvoraMgr. Michal Füleky

Odborné zdroje

  • BOLDIŠ, C. et al. Slovenský kopov v poľovníckej praxi,Bratislava : SPZ, 1998. ISBN 80-80-789-27-3.
  • CIBEREJ, J. et al. Poľovnícka kynológia,Zvolen : TUZVO, 2013.

tags: #slovensky #kopov #chov