Tráviaca sústava je skupina orgánov, ktoré sa zúčastňujú príjmu, spracovania a vylučovania potravy. Morfologicky predstavuje nerovnomernú trubicu, ktorá sa začína ústnym otvorom, prechádza telom a končí ritným otvorom.
Tráviaca sústava zabezpečuje prijímanie potravy, jej krátkodobé uskladňovanie, mechanické, chemické a biologické spracovanie, vstrebávanie výživných látok, odvádzanie nestrávených zvyškov, ako aj exkretorickú, metabolickú a syntetickú funkciu.

Význam tráviacej sústavy
Základnou vlastnosťou tela je neustály rast a obnova buniek, na čo organizmus nevyhnutne potrebuje stavebné látky a energiu. Tráviaca sústava - gastrointestinálny trakt - slúži na príjem a spracovanie potravy, vstrebávanie živín, a teda na premieňanie cudzích látok z potravy na látky telu vlastné.
Výživné látky sú bielkoviny, tuky a sacharidy. Plnia funkciu zdroja energie a materiálu pre rast a obnovu opotrebovaných buniek, enzýmov, hormónov a protilátok. Sú tiež surovinou potrebnou na tvorbu produktov živočíšneho pôvodu, ako sú mlieko, mäso, vajcia, vlna a koža.
Krmivá sa skladajú z rovnakých organických a anorganických látok ako organizmus zvierat, ale majú inú chemickú štruktúru a kvalitatívne vlastnosti, a preto ich v prirodzenom stave zvieratá nemôžu utilizovať. Aby si zvieratá mohli osvojiť výživné látky krmív a premeniť ich na bielkoviny, sacharidy a tuky vlastného tela a na produkty živočíšneho pôvodu, musia sa tieto látky v tráviacom trakte rozložiť na jednoduchšie, ktoré sú schopné sa vstrebať, teda prechádzať cez sliznicu tráviaceho traktu do krvi alebo do lymfy.
Základná stavba tráviacej sústavy
Základná stavba tráviacej sústavy všetkých druhov hospodárskych zvierat je rovnaká, ale fylogeneticky prispôsobená určitému druhu potravy. Skladá sa z ústnej dutiny, hltanu, pažeráka, žalúdka, čreva a tráviacich žliaz.
- ústna dutina - prijímanie potravy, jej mechanické spracovanie a začiatok chemického trávenia;
- hltan - spoločná križovatka tráviacej a dýchacej sústavy;
- pažerák - posúvanie sústa do žalúdka;
- žalúdok - zhromažďovanie, premiešavanie a chemické trávenie potravy;
- tenké črevo - hlavné miesto trávenia a vstrebávania živín;
- hrubé črevo - vstrebávanie vody a solí, činnosť črevnej mikroflóry a tvorba stolice;
- konečník a ritný otvor - odvádzanie nestrávených zvyškov;
- tráviace žľazy - tvorba slín, žalúdočnej, pankreatickej a črevnej šťavy a žlče.
Malé tráviace žľazy sú uložené v stene tráviacej rúry. Veľké tráviace žľazy ústia do tráviacej rúry svojimi vývodmi.
Spôsoby prijímania potravy
Spôsoby prijímania potravy sú v živočíšnej ríši mimoriadne rozmanité a úzko súvisia s fylogenetickým stupňom vývoja a ekologickou špecializáciou organizmu.
Najjednoduchším spôsobom je prijímanie živín celým povrchom tela difúziou. Dochádza tak k príjmu tekutín s rozpustenými živinami.
Pri jednobunkovcoch môže ísť o osmotický príjem rozpustených látok celým povrchom tela, pohlcovanie tekutín procesom pinocytózy alebo lov pevných častíc fagocytózou.
Príjem potravy jednobunkovcami
Jednobunkovce prijímajú potravu difúziou alebo fagocytózou na ktoromkoľvek mieste tela alebo cez bunkové ústa, cytostoma.
Fagocytóza je pohltenie pevnej potravy, napríklad baktérií, siníc alebo rias. Fagocytovaný obsah je obklopený panôžkami a vzniká vakuola, ktorá sa spojí s vakuolou s tráviacimi enzýmami. Splynutím vzniká tráviaca vakuola, organela s tráviacou funkciou.
Kým meňavky pohlcujú potravu pomocou panôžok na ktoromkoľvek mieste bunky, evolučne vyššie nálevníky na tento účel využívajú špecializované bunkové ústa, cytostóm.
U nálevníkov sa nachádzajú na určitom mieste bunky bunkové ústa. Vírením bŕv sú do nich strhávané čiastočky potravy. Bunkové ústa prechádzajú do bunkového pažeráka a na jeho konci sa nachádza potravová vakuola.
Potravová vakuola sa po naplnení potravou oddelí od bunkového pažeráka a putuje po tele. Tento proces sa označuje ako cyklóza. Nestrávená potrava sa vyvrhne na ktoromkoľvek mieste povrchu bunky alebo na mieste bunkového konečníka.
Filtrácia potravy
Príjem drobnej potravy filtrovaním z vody, takzvaná mikrofágia, je typická napríklad pre hubky a lastúrniky, ale vďaka modifikovaným štruktúram sa k nej fylogeneticky vrátili aj obrovské živočíchy, akými sú veľryby s kosticami.
Hubky filtrujú drobnú potravu cez bočné otvory tela. V bunkách vystielajúcich telovú dutinu prebieha vnútrobunkové trávenie. V hubke prebieha vnútrobunkové trávenie v golierikatých bunkách, choanocytoch, vystielajúcich telovú dutinu.
Voda s nestrávenými zvyškami následne opúšťa telo hubky cez veľký vyvrhovací otvor, osculum.
U lastúrnikov sú filtračným orgánom štetinovité mikroskopické nožičky, cirry. Bezzubý podrad veľrýb, kosicovité, má kostice - rohovité lišty, ktoré vyrastajú šikmo z hornej čeľuste.
Príjem tekutej potravy
Špecifickou stratégiou je prijímanie tekutej potravy. Veľká časť hmyzu pomocou špecializovaných bodavo-cicavých ústnych ústrojov cicia rastlinné alebo živočíšne šťavy, napríklad komáre a bzdochy.
Veľká časť hmyzu pomocou špeciálneho zariadenia a pomocného bodacieho orgánu cicia rastlinné a živočíšne tekutiny, tak ako u komárov a vší.
Ektoparazity cicajúce krv majú v slinách špeciálne látky zabraňujúce zrážaniu krvi hostiteľa, akým je napríklad hirudín u pijavíc. Živočíchy, ktoré cicajú krv, majú nielen v slinách, ale aj v žalúdku špeciálnu protizrážaciu látku.
Motýle sú schopné cicať rastlinné šťavy cuciakom, čo sú premenené čeľuste, aj bez bodacieho zariadenia. Niektoré živočíchy, napríklad motýle a kolibríky, sú schopné cicať rastlinné šťavy cuciakom, „sosákom“, aj bez bodacieho zariadenia.
Uchopenie a drvenie potravy
Pred ústami a v ústach rôznych živočíchov sa formujú štruktúry, ktoré umožňujú chytanie, zahusťovanie alebo drvenie potravy, napríklad chápadlá, hryzadlá a zuby.
Oveľa pestrejšia je makrofágia, čiže príjem väčšej pevnej koristi. Na tento účel sa u živočíchov pred ústami a priamo v nich formujú zložité uchopovacie a drviace štruktúry, akými sú ramená s explozívnymi pŕhlivými bunkami u pŕhlivcov, chitinózne hryzadlá u článkonožcov či rozmanité typy zubov stavovcov.
Mechanické, chemické a biologické trávenie
Trávenie je biologický proces, v ktorom sa prijaté organické látky v tráviacom trakte štiepia a prispôsobujú na príjem a osvojenie organizmom zvieraťa.
Mechanické spracovanie potravy
Základným spôsobom úpravy prijatej potravy je jej mechanické spracovanie. Pri mechanickom spracovaní sa potrava v hornej časti tráviacej sústavy, spravidla v ústnej dutine, rozomieľa, navlhčuje a mení na kašovitú hmotu.
Prijatá potrava sa pomocou príslušných svalov a pomocných orgánov, ako sú zuby, pery a slinné žľazy, mechanicky melie a navlhčuje hlavne v predných a stredných oddieloch tráviaceho traktu pri žuvaní, prežúvaní a pri pohyboch žalúdka a čriev.
Uplatňujú sa pritom rôzne pomocné orgány. Slimák strúha potravu drsným jazýčkom - radulou, v zobáku vtákov sú to zrohovatené útvary a v ústach cicavcov zuby.
Ulitníky a hlavonožce strúhajú potravu drsným chitinóznym jazýčkom, takzvanou radulou. Keďže recentné vtáky nemajú zuby a ich zrohovatený zobák slúži spravidla len na uchopenie či roztrhanie, potravu mechanicky drvia až hlbšie v tele v špeciálnom svalnatom žalúdku pomocou prehltnutých kamienkov, gastrolitov.
Chemické trávenie
Na mechanickú úpravu nadväzuje chemické trávenie, pri ktorom sa zložité makromolekuly enzymatickým štiepením rozkladajú na jednoduchšie látky, ktoré dokáže organizmus vstrebať a využiť v metabolizme.
Chemické trávenie potravy prebieha pomocou tráviacich štiav, medzi ktoré patria sliny, žalúdočná šťava, pankreatická šťava, žlč a črevná šťava. Obsahujú enzýmy, ktoré hydrolýzou štiepia vysokomolekulárne zlúčeniny potravy, teda bielkoviny, tuky a sacharidy, na jednoduchšie látky.
Hydrolýza je rozkladná reakcia vyvolaná pôsobením vody. Rôzne organické a anorganické látky zároveň vytvárajú vhodné prostredie pre pôsobenie enzýmov. Pre optimálne pôsobenie žalúdočného enzýmu pepsínu je potrebné kyslé prostredie, ktoré vytvára kyselina chlorovodíková ako súčasť žalúdočnej šťavy.
Biologické trávenie
Pri biologickom trávení je prijatá potrava trávená enzýmami, ktoré nie sú produktom sekrečnej činnosti tráviacich žliaz organizmu, ale produktom činnosti rôznych mikroorganizmov prítomných v jednotlivých oddieloch tráviaceho traktu.
Biologické trávenie má veľký význam najmä u bylinožravých živočíchov. Pomocou špeciálnych baktérií a prvokov, ktoré žijú symbioticky v žalúdku, rozkladajú celulózový obal rastlinných buniek a až potom sa tieto bunky trávia enzýmami.
Typy trávenia podľa miesta trávenia
Vnútrobunkové trávenie
Vnútrobunkové trávenie je najjednoduchší a fylogeneticky najstarší typ trávenia, typický pre jednobunkové a primitívne mnohobunkové živočíchy. Uskutočňuje sa na princípe fagocytózy.
Prebieha výlučne vo vnútri bunky v tráviacej vakuole, fagozóme. Po jej splynutí s lyzozómom vyliate enzýmy rozložia prijatú potravu a nestráviteľné zvyšky sú následne z bunky odstránené exocytózou, u jednobunkovcov často na špecifickom mieste zvanom cytopyge.
Vnútrobunkové trávenie sa vyskytuje aj pri najjednoduchších bezstavovcoch, napríklad pri hubkách, ploskavcoch a niektorých mäkkýšoch. U mnohobunkovcov je čistý typ tohto trávenia zachovaný už len u hubiek.
Mimobunkové trávenie
Mimobunkové trávenie je vývojovo pokročilejší stupeň. Chemické štiepenie živín sa uskutočňuje mimo samotných buniek, v špecializovanom vnútornom priestore, do ktorého bunky a žľazy vylučujú tráviace šťavy.
Mimobunkové trávenie sa prvýkrát objavuje pri dvojstranne súmerných živočíchoch, napríklad pri hlístovcoch, mäkkýšoch a obrúčkavcoch.
U stavovcov nastáva úplná diferenciácia buniek črevnej výstelky na sekrečné a vstrebávacie bunky. Postupne sa tráviaci trakt diferencoval na jednotlivé oddiely so špecifickými funkciami.
Mimotelové trávenie
Mimotelové trávenie je zriedkavý typ trávenia, typický napríklad pre pavúky. Pavúk striekne do koristi sliny s tráviacimi enzýmami, ktoré rozložia potravu, potom tekuté živiny vysaje a trávenie je dokončené mimo jeho tela.
Fylogenetický vývoj tráviacej sústavy
Tráviace sústavy sa vyvíjali v závislosti od rozmanitosti živočíšnych druhov a podmienok vonkajšieho prostredia. Na začiatku fylogenetického vývoja sú jednoduché, ale variabilné tráviace sústavy bezstavovcov.
Hubky
Hubky patria k živočíchom, ktoré drobnú potravu pasívne filtrujú z vody. Nemajú ešte skutočné tkanivá, no ich centrálnu, paragastrálnu dutinu, vystielajú špecializované golierikaté bunky, choanocyty, v ktorých prebieha výlučne vnútrobunkové trávenie.
Voda s nestrávenými zvyškami následne opúšťa telo hubky cez veľký vyvrhovací otvor, osculum.
Pŕhlivce a ploskavce
Tráviacu sústavu pŕhlivcov tvorí dutina s jedným otvorom, ktorý je súčasne prijímací aj vyvrhovací. U pŕhlivcov a ploskavcov tvorí tráviacu sústavu vakovitá dutina s jediným otvorom, ktorý slúži na prijímanie potravy i na vyvrhovanie.
Proces trávenia sa cyklicky opakuje, lebo prijatie ďalšej potravy je nevyhnutne viazané na vyvrhnutie nestrávených zvyškov z predchádzajúcej fázy.
Pri niektorých pŕhlivcoch, napríklad medúzovcoch, sa tráviaca dutina lúčovito rozvetvuje do systému kanálikov. Rozvádzanie živín do všetkých častí tela zabezpečuje rozvetvená tráviaca sústava, ktorá má zároveň aj obehovú funkciu. Takáto sústava sa nazýva gastrovaskulárna sústava.
Vznik priechodnej tráviacej rúry
Zásadným evolučným skokom u dvojstranne súmerných živočíchov bol vznik priechodnej rúrovitej tráviacej sústavy, ktorá má dva otvory na opačných koncoch tela, ústny a análny otvor.
Vďaka tomu už príjem potravy nie je závislý od vylúčenia nestrávených zvyškov a spracovanie môže prebiehať plynule a priebežne.
Tráviaca rúra sa vo fylogenéze postupne predlžuje a člení na špecializované oddiely. Vzniká ústna dutina, hltan, pažerák, žalúdok, črevo a konečník.
Hlístovce a obrúčkavce
Hlístovce majú vyvinutý prijímací otvor, ústnu dutinu, a vyvrhovací otvor, análny otvor. Tráviaca sústava sa u nich diferencuje a predlžuje, vytvára sa pažerák, žalúdok, črevo a análny otvor.
Pri obrúčkavcoch vedie ďalšie zdokonalenie tráviacej sústavy k zväčšovaniu povrchu tráviacej rúry a jej diferenciácii.
Dážďovky to vyriešili špeciálnym pozdĺžnym záhybom, ktorý vyrastá z chrbtovej steny čreva. Nazýva sa črevný záves, typhlosolis, a výrazne zväčšuje resorpčnú plochu na získavanie živín z pôdy.
V odbornejšej literatúre sa upozorňuje na častý omyl týkajúci sa tráviacej sústavy pijavíc. Črevný záves, typhlosolis, je charakteristický primárne pre dážďovky a iné máloštetinavce. Pijavice typhlosolis nemajú; objem ich tráviacej rúry sa zväčšuje odlišnou stratégiou - pomocou početných bočných slepých vakovitých výbežkov, caeca, v čreve.
Mäkkýše
Mäkkýše majú radulu, strúhadlový jazýček. Ulitníky a hlavonožce ňou strúhajú potravu.
Pri mäkkýšoch pečeň a podžalúdková žľaza tvoria spolu jednu žľazu - hepatopankreas. Táto žľaza nielenže produkuje tráviace enzýmy, ale prebieha v nej aj priame vstrebávanie živín a slúži ako významný zásobný orgán.
Stavovce
Tráviace systémy stavovcov sa v mnohom podobajú na dokonalejšie bezstavovce, majú však rad špecifických odlišností a inovácií.
Vnútorný povrch ich čreva sa mnohonásobne zväčšil vznikom záhybov, klkov a mikroklkov, ktoré sa uplatňujú pri vstrebávaní živín.
Bunky produkujúce jednotlivé enzýmy sa vo fylogenéze združili do samostatných veľkých žliaz. Kľúčovými orgánmi sú pečeň a podžalúdková žľaza.
Obojživelníky nie sú fylogeneticky prvou skupinou s kompletnou tráviacou sústavou a špeciálnymi žľazami, keďže pečeň a podžalúdkovú žľazu majú plne vyvinutú už ryby a drsnokožce. Zásadnou inováciou obojživelníkov pri prechode na súš je však vývoj skutočných slinných žliaz v ústnej dutine.
Zatiaľ čo primárne vodné stavovce slinné žľazy nepotrebujú a majú ich redukované, v suchozemskom prostredí sú kľúčové na zvlhčovanie a prehĺtanie suchej potravy.
Tráviaca sústava cicavcov
Ústna dutina
V ústnej dutine sa začína celá tráviaca cesta. Predstavuje vstupnú bránu pre potravu a tekutiny. Prebieha v nej mechanické a čiastočne chemické trávenie potravy.
Ústna dutina je spredu ohraničená perami, po bokoch lícami a zhora je od nosovej dutiny oddelená tvrdým a mäkkým podnebím. Tvrdé podnebie je tvorené kostnými výbežkami hornej čeľuste a podnebnými kosťami. Smerom dozadu plynule prechádza do mäkkého podnebia, ktoré je tvorené väzivom a svalmi.
Významné pre spracovanie potravy v ústnej dutine sú žuvacie svaly, zuby, jazyk a sliny.
Jazyk
Jazyk je svalový orgán, ktorý sa podieľa na mechanickom spracovaní potravy, jej miešaní, posúvaní a prehĺtaní. Slúži aj ako dôležitý orgán reči a chuti.
Jeho povrch pokrýva sliznica z viacvrstvového plochého epitelu, ktorá vytvára drobné výbežky - papily. V nich sa nachádzajú chuťové poháriky so zmyslovými chuťovými bunkami.
Lymfatické tkanivo v sliznici na koreni jazyka vytvára jazykovú mandľu, ktorá funguje ako lymfatická bariéra dôležitá pre imunitný systém.
Svalstvo jazyka je priečne pruhované a ovládané vôľou. Delí sa na intraglosálne svaly, ktoré sú celé uložené priamo v jazyku a pri stiahnutí menia jeho tvar, a extraglosálne svaly, ktoré odstupujú mimo jazyka a spájajú ho s okolitými kosťami.
Zuby
Funkciou zubov je mechanické spracovanie potravy, odhrýzanie a žuvanie, pričom sa významne podieľajú aj na tvorbe hlások.
Zuby sú ukotvené v čeľustiach v zubných lôžkach, alveolách, kde ich pružne pridržiava tuhé väzivo, ozubica.
Anatomicky zub tvorí koreň, krčok a korunka.
- zubovina, dentín - základný stavebný materiál zubov;
- zubný cement - pokrýva povrch krčka a koreňa;
- zubná dreň, pulpa - nachádza sa v centrálnej dutine zuba a je to prekrvené rôsolovité tkanivo.
Dočasný, mliečny chrup má 20 zubov a zubný vzorec 2-1-0-2. Definitívny, trvalý chrup má 32 zubov a zubný vzorec 2-1-2-3.
Slinné žľazy
Existujú tri páry veľkých slinných žliaz: príušná žľaza, podsánková žľaza a podjazyková žľaza. Okrem nich poznáme drobné slinné žľazy rozptýlené v sliznici.
U človeka sa začína enzymatické štiepenie škrobu slinami. Denne človek vyprodukuje približne 1 až 1,5 l slín.
Sliny navlhčujú a zmäkčujú potravu, čím uľahčujú žuvanie. Obsahujú hlienovitú bielkovinu mucín, ktorá robí hlt potravy klzkým a viskóznym a pomáha tak pri prehĺtaní.
Sliny zároveň rozpúšťajú v potrave pevné látky a zosilňujú dráždenie chuťových receptorov. Pomáhajú čistiť zuby aj ústa od zvyškov jedál a vďaka enzýmu lyzozým majú dezinfekčné účinky.
Hltan a prehĺtanie
Hltan je lievikovito rozšírená svalovo-väzivová rúra, ktorá predstavuje dôležitú križovatku a spoločnú cestu pre tráviacu aj dýchaciu sústavu.
- nosová časť - nosohltan;
- ústna časť;
- hrtanová časť.
Prehĺtací reflex je komplexný a vrodený reflex s centrom v predĺženej mieche. Spúšťa sa v momente, keď jazyk pritlačí prežuté sústo o mäkké podnebie.
Následne sa mäkké podnebie reflexne zdvihne, čím uzavrie vchod do nosohltana, aby jedlo nešlo do nosa, a zároveň sa hrtanovou príklopkou uzavrie vchod do hrtana.
Pri prehĺtaní uzavrie hrtanová príklopka priedušnicu, aby sa do nej nedostala nijaká potrava. V tomto okamihu sa na zlomok sekundy automaticky dočasne preruší dýchanie, čo zabráni preniknutiu potravy alebo tekutín do dýchacích ciest.
Pažerák
Pažerák je elastická svalová rúra, ktorá zabezpečuje spojenie medzi hltanom a žalúdkom. Nachádza sa za priedušnicou a vedie do žalúdka.
Prechádza hrudnou dutinou cez medzihrudie a bránicu, dostáva sa do brušnej dutiny a napája sa na žalúdok. Posúvaniu potravy nadol aktívne napomáhajú peristaltické pohyby.
Do žalúdka sa prostredníctvom svalových sťahov vtlačí potrava v priebehu niekoľkých sekúnd. Tento proces sa označuje ako peristaltika.
Žalúdok
Žalúdok je svalovitý vak s objemom približne 1,5 až 2,5 litra. Jeho vnútorná sliznica vytvára výrazné záhyby, ktoré sa po naplnení potravou postupne vystierajú.
- kardia - vchod do žalúdka a zúžená časť oddeľujúca žalúdok od pažeráka;
- klenba a telo - vlastné telo žalúdka, kde sa potrava dočasne zadržiava a premiešava;
- vrátnik, pylorus - zhrubnutá kruhová svalovina oddeľujúca žalúdok od dvanástnika a regulujúca postupné uvoľňovanie tráveniny.
Prvotnou funkciou žalúdka je zhromaždiť a zadržať väčšie množstvo naraz prijatej potravy. Stenu žalúdka tvoria pozdĺžne, kruhové a priečne svalové vrstvy, ktoré tráveninu pomaly posúvajú k vrátniku.
Stena žalúdka má tri vrstvy svaloviny, ktoré vykonávajú pomalé rytmické sťahy. Týmito pohybmi sa potrava mechanicky drobí a dôkladne premiešava so žalúdočnou šťavou. Takto vzniká riedka trávenina - chýmus.
V žalúdku sa z fyziologického hľadiska živiny ešte nevstrebávajú. Do krvi tu prechádza len veľmi obmedzené množstvo vody, niektorých minerálnych látok, alkoholu a určitých liekov.
V sliznici žalúdka je množstvo žliazok, ktoré denne vyprodukujú 1,5 až 2 l žalúdočnej šťavy.
- kyselina chlorovodíková vytvára v žalúdku silne kyslé prostredie s pH 1-2;
- pepsín začína trávenie bielkovín a štiepi ich na menšie polypeptidy;
- katepsín sa podieľa na trávení bielkovín;
- chymozín sa tvorí v žalúdku dojčiat a zráža mlieko;
- mucín vytvára ochrannú vrstvu na sliznici žalúdka.
Pepsín sa do žalúdka vylučuje ako neúčinný proenzým pepsinogén, ktorý sa až v kyslom prostredí aktivuje na účinný pepsín.
Sekrécia žalúdočnej šťavy a pohyby žalúdka sú riadené nervovo a hormonálne. Stimuluje ich peptidový hormón gastrín, ktorý produkujú bunky v pylorickej časti žalúdka. Hormón somatostatín naopak pôsobí proti produkcii gastrínu a tlmí pocit hladu.
Dôležitým reflexným obranným mechanizmom je zvracanie. Je to vyprázdňovanie žalúdka pažerákom a ústami von z tela.
Tenké črevo
Tenké črevo je kľúčovým miestom, v ktorom prebieha až 90 % všetkého trávenia a vstrebávania živín. Je to svalová rúra dlhá približne 4 až 6 metrov a široká 3 až 4 cm.
V tenkom čreve prebieha najdôležitejšia časť trávenia. Je voľne uložené vo forme slučiek v brušnej dutine a prichytené okružím.
Vnútorná strana tenkého čreva je zvrásnená sliznica. Na jej povrchu sú črevné klky a mikroklky, ktoré mnohonásobne zväčšujú vnútorný povrch tenkého čreva.
- dvanástnik, duodenum - prvý a najkratší úsek, dlhý približne 25 cm;
- lačník, jejunum - stredná časť dlhá približne 2,5 m;
- bedrovník, ileum - najdlhšia koncová časť, dlhá približne 3,5 m.
Do dvanástnika ústia vývody z pečene a podžalúdkovej žľazy. Priteká sem zásaditá pankreatická šťava a žlč.
Podžalúdková žľaza produkuje pankreatickú šťavu, ktorá obsahuje soli na neutralizáciu kyslej tráveniny zo žalúdka a enzýmy štiepiace všetky typy živín.
- trypsín štiepi bielkoviny;
- pankreatická amyláza štiepi škroby na jednoduché cukry;
- lipáza štiepi tuky na glycerol a mastné kyseliny.
Trypsín sa vylučuje ako neaktívny trypsinogén a aktivuje sa až v čreve vďaka enterokináze.
Žliazky v sliznici tenkého čreva produkujú črevnú šťavu. Obsahuje hlien a enzýmy, napríklad erepsín, nukleázy a enterokinázu.
Úplne sa tu dokončuje chemický rozklad a tenké črevo je vďaka svojej veľkej ploche hlavným miestom vstrebávania živín.
Vstrebávanie prebieha pasívne osmózou a difúziou, ale vo veľkej miere aj aktívne pomocou bunkových prenášačov za spotreby energie.
Pečeň, žlčník a podžalúdková žľaza
Dôležitými orgánmi tráviacej sústavy sú pečeň a podžalúdková žľaza.
Pečeň je najväčšia žľaza v ľudskom organizme. Z pohľadu tráviaceho procesu sa v nej neustále tvorí žlč, ktorá odteká a dočasne sa zhromažďuje v žlčníku, kde sa zahusťuje.
Najdôležitejšou zložkou žlče sú soli žlčových kyselín. Tieto soli v dvanástniku znižujú povrchové napätie a rozptyľujú prijaté tuky na jemné kvapôčky.
Pečeň okrem toho spracúva živiny, detoxikuje organizmus, tvorí dôležité bielkoviny krvnej plazmy a ukladá glukózu vo forme glykogénu.
Podžalúdková žľaza funguje ako žľaza s vonkajším aj vnútorným vylučovaním. Jej endokrinnú funkciu zabezpečujú Langerhansove ostrovčeky, ktoré produkujú hormóny regulujúce hladinu cukru v krvi.
Hrubé črevo
Hrubé črevo je posledným úsekom tráviacej rúry. Je približne 1,5 m dlhé a 5-7 cm široké.
Do hrubého čreva putujú nestráviteľné zvyšky z tenkého čreva. Jeho sliznica neobsahuje klky a je hrubšia ako sliznica tenkého čreva.
Hrubé črevo sa začína v pravej dolnej časti brušnej dutiny. Tenké črevo do neho neústi na jeho konci, ale o niečo vyššie. Toto slepé zakončenie tvorí slepé črevo.
Na konci slepého čreva sa nachádza 7 až 10 cm dlhý červovitý prívesok, appendix. U človeka sa v jeho stene nachádza veľké množstvo lymfatického tkaniva, takže funguje ako lokálny imunitný orgán.
Chlopňa slepého čreva, ktorá sa nachádza medzi tenkým a hrubým črevom, zabraňuje spätnému prechodu obsahu hrubého čreva.
V hrubom čreve sa vstrebáva voda a soli. Riedky obsah tenkého čreva sa tým zhustí. Nevylučujú sa do neho už žiadne tráviace enzýmy, no nachádza sa tu veľké množstvo pohárikovitých buniek, ktoré produkujú hlien.
Črevná mikroflóra a tvorba stolice
Črevná mikroflóra predstavuje vzájomne prospešné spoločenstvo mikroorganizmov. Až 99 % črevných baktérií tvoria prísne anaeróbne organizmy, napríklad rody Bacteroides či Bifidobacterium.
Kvasné baktérie fermentujú nestrávenú rastlinnú vlákninu a sacharidy. Produkujú malé mastné kyseliny, ktoré slúžia ako priamy zdroj energie pre bunky čreva.
Hnilobné baktérie rozkladajú zvyšky bielkovín, pričom sa uvoľňujú látky ako amoniak, fenol či sulfán. S týmito látkami si zdravá pečeň po ich vstrebaní do krvi dokáže poradiť a zneškodniť ich.
Črevné baktérie dokážu pre telo vytvárať vitamíny komplexu B a vitamín K, priaznivo ovplyvňujú imunitu a chránia črevo pred patogénmi.
Nestráviteľné zvyšky sa sformujú do stolice, obalia sa hlienom a cez konečník sa posúvajú k análnemu otvoru. Análny otvor sa uzatvára zvieračom.
Tráviaca sústava bylinožravých živočíchov
Bylinožravé živočíchy prijímajú potravu bohatú na celulózu, ktorú samotné stavovce nedokážu rozštiepiť. Ich tráviaca sústava je preto podstatne zložitejšia, objemnejšia a črevo je mnohonásobne predĺžené.
Pomocou špeciálnych baktérií a prvokov, ktoré žijú symbioticky v žalúdku, rozkladajú celulózový obal rastlinných buniek a až potom sa tieto bunky trávia enzýmami.
Naopak, slinné žľazy napríklad hovädzieho dobytka produkujú veľké množstvo slín, približne 120 litrov za deň.
Prežúvavce
Klasickým príkladom extrémnej adaptácie na rastlinnú potravu je tráviaca sústava prežúvavcov. Zvláštnosťou je obrovský fermentačný komplex zložený z troch predžalúdkov - bachor, čepiec a kniha - a jedného vlastného žľaznatého žalúdka, ktorým je slez.
| Časť žalúdka | Hlavná funkcia |
|---|---|
| bachor | zásobáreň potravy a fermentácia celulózy |
| čepiec | triedenie potravy a návrat sústa do ústnej dutiny |
| kniha | vstrebávanie prebytočnej vody |
| slez | klasické chemické trávenie kyselinou a enzýmami |
V ústnej dutine sa potrava pri pasení len nepatrne a narýchlo požuje, aby zviera v čo najkratšom čase prijalo čo najväčšie množstvo, a ihneď putuje do bachora.
Bachor slúži ako obrovská zásobáreň. U hovädzieho dobytka má objem vyše 100 litrov, pričom v inom opise sa uvádza objem až 100 litrov.
V bachore sa potrava rytmickými pohybmi premiešava, napučiava a miliardy symbiotických mikroorganizmov spúšťajú rozklad celulózy.
Z bachora prechádza potrava do čepca, odkiaľ sa v malých dávkach vyvrhuje späť do ústnej dutiny na dôkladné mechanické prežúvanie.
Dôkladne rozžutá a slinami premiešaná kaša sa opäť prehltne, preteká do knihy, kde sa z nej vstrebáva prebytočná voda, a odtiaľ do slezu, kde prebieha klasické chemické trávenie kyselinou a enzýmami.
Vlastné vstrebávanie živín pokračuje v čreve, ktoré je vzhľadom na veľké množstvo prijímanej potravy až 20-krát dlhšie ako telo zvieraťa.
Tráviaca sústava vtákov
Špecifickým spôsobom prebieha trávenie pri vtákoch. Vtáky nemajú zuby, čo si vyžiadalo špecifický spôsob spracovania potravy.
Pažerák sa u mnohých druhov, najmä semenožravých, rozširuje do slepého vaku - hrvoľa, kde sa prijatá potrava dočasne hromadí, zmäkčuje a napučiava.
Odtiaľ prechádza do špecializovaného dvojdielneho žalúdka.
- žľaznatý žalúdok, proventriculus - potrava sa zmieša s tráviacimi šťavami a chemicky sa natrávi;
- svalnatý žalúdok, ventriculus - silná svalovina potravu mechanicky rozomieľa a drví.
V svalnatom žalúdku sa potrava mechanicky spracúva. Nachádzajú sa v ňom drobné kamienky a piesok, ktoré pomáhajú drviť potravu.
Tráviaca sústava mäsožravých živočíchov
Mäsožravé živočíchy konzumujú potravu, ktorá je ľahko stráviteľná a bohatá na bielkoviny. Majú výborne vyvinuté orgány na uchopenie koristi a ich tráviaca rúra, najmä črevo, je relatívne krátka.
Mäsožravé živočíchy majú dobre vyvinuté orgány, ktorými uchopujú korisť. Ich chrup a čeľuste sú prispôsobené na zachytenie, usmrtenie a roztrhanie potravy.
Prijímanie potravy u hospodárskych zvierat
Prijímanie pevnej potravy súvisí s výberom potravy, uchopovaním, žuvaním, formovaním sústa a prehĺtaním.
K prijímaniu potravy zvieratá používajú zmyslové orgány, pysky, jazyk a zuby. Pomocou zmyslových orgánov potravu vyhľadávajú, vyberajú a určujú jej konzistenciu, pomocou pyskov, jazyka a zubov potravu uchopujú.
Prijímanie potravy začína podráždením potravového centra v postrannom hypotalame. Nervové centrá súvisiace s nepodmienenými reflexami, ako sú žuvanie, prehĺtanie a vylučovanie slín, sú uložené v mozgovom kmeni. Tieto centrá sú pod kontrolou hypotalamických centier.
Vo ventromediálnej časti hypotalamu sa nachádza centrum nasýtenosti a laterálne od neho centrum hladu.
Pri znížení množstva energie v organizme sa rôznymi podnetmi dráždi centrum hladu. Pri zvýšení množstva energie nad normálnu hranicu sa dráždi centrum nasýtenosti, ktoré tlmí centrum prijímania krmiva.
Na prijímanie potravy má vplyv aj mozgová kôra s limbickým systémom mozgu. Limbický systém ovplyvňuje prijímanie krmiva prostredníctvom zmyslových orgánov a podmienených reflexov.
Príjem tekutej potravy a satia mláďat
Pitie je reflexný proces, pri ktorom v ústnej dutine vznikne podtlak.
Satie mláďat je reflexný dej. Po zachytení struku pyskami priloží mláďa k jeho hrotu jazyk, ktorý vytvorí pozdĺžny žliabok od struku k hltanu.
Pohybom jazyka dozadu, natiahnutím tvárového svalstva a znížením spodnej čeľuste vzniká v ústnej dutine podtlak a tlak na stenu struku, pričom mlieko steká žliabkom jazyka do hltanu.
Mláďatá cicavcov pri satí vykonávajú za minútu priemerne 100 rytmických pohybov.
Regulácia príjmu potravy
Zachovanie zdravia a úžitkovosti hospodárskych zvierat si vyžaduje zabezpečiť prívod dostatočného množstva krmív, ktoré zodpovedajú požiadavkám zvieraťa po stránke výživnej, energetickej, kvantitatívnej a kvalitatívnej.
Hlad sa prejavuje nepríjemným pocitom, ktorý vzniká pri hladovaní v dôsledku hladových kontrakcií žalúdka. Vyvoláva potrebu hľadať potravu a prijímať ju.
Chuť je príjemný pocit čakania na príjem krmiva. Spôsobuje prijímanie niektorých krmív aj vtedy, keď zviera nepociťuje hlad.
Nasýtenosť je opakom hladu. V dôsledku pocitu plnosti zviera prestáva prijímať ďalšiu potravu.
Prijímanie, respektíve spotreba krmiva, je fyziologický proces riadený zložitým integrovaným neurohumorálnym mechanizmom na základe pôsobenia rôznych vonkajších a vnútorných faktorov.
Na príjem krmiva majú vplyv zmyslové podnety a metabolické podnety. Zmyslové podnety zahŕňajú chuť, čuch, duševný stav, teplotu, viskozitu a vzhľad. Metabolické podnety predstavujú sacharidy, tuky, bielkoviny, vitamíny a minerálne látky.
Receptory prenášajú vzruchy neurohumorálnou cestou do centrálnej nervovej sústavy, ktorá riadi sýtosť alebo zvýšenie príjmu krmiva.