Stná pes suka: rozdiely medzi psom a sukou, háranie, párenie a starostlivosť

Každý, kto sa rozhodne adoptovať alebo kúpiť psa, stojí pred dôležitou dilemou: pes alebo suka? Pohlavie psa, rovnako ako pohlavie akéhokoľvek iného zvieraťa, má veľký vplyv na rozhodnutie vziať si konkrétneho domáceho miláčika.

Fenka alebo pes - na prvý pohľad sa môže zdať, že je to veľmi jednoduchá otázka. Obe pohlavia však majú svoje výhody aj nevýhody a samotné pohlavie nie je jediným faktorom, ktorý určuje povahu, správanie či vhodnosť psa do konkrétnej domácnosti.

Pes alebo suka: základné rozdiely

Psy ako zástupcovia samčieho druhu majú iné pohlavné orgány ako samice. Tieto orgány sú u dospelých jedincov viditeľné voľným okom.

Zaujímavé je, že u šteniat, najmä u tých, ktoré sú staré niekoľko týždňov, nie je rozpoznanie pohlavia vždy také jednoduché a zrejmé. U každého druhu sa pohlavie mláďat rozlišuje pomocou pohlavných orgánov.

Vzhľad a správanie novorodencov zvyčajne neumožňuje stopercentne rozlíšiť pohlavie, preto je potrebné bližšie preskúmať pohlavné orgány.

U psíkov je rozdiel aj v pohlavných orgánoch, ktoré sa však v prvých dňoch alebo týždňoch života dajú rozpoznať o niečo ťažšie ako v neskoršom štádiu života psa.

Hlavným rozdielom medzi samcami a samicami je prítomnosť alebo neprítomnosť penisu, ktorý sa u samcov nachádza na bruchu. Rovnako ako u človeka má aj pes penis a semenníky, ktoré sú u dospelých psov jasne viditeľné.

Veľmi mladé ženy však majú podobný pohlavný orgán, ktorý sa často mylne považuje za penis. Avšak pohlavné orgány samičiek sú umiestnené oveľa nižšie, bližšie ku konečníku, medzi nohami.

Najlepšie je položiť šteňa na chrbát a skontrolovať, kde sa nachádzajú pohlavné orgány. Táto úloha je oveľa jednoduchšia, ak je vo vrhu niekoľko šteniat rôznych pohlaví.

Bradavky neurčujú pohlavie šteňaťa

Tiež sa uznáva, že pohlavie šteňaťa sa dá rozlíšiť podľa počtu bradaviek, ktoré sa nachádzajú po celej dĺžke bruška. To však nie je pravda.

Počet bradaviek závisí od plemena a veľkosti psa. Samičie bradavky sú samozrejme určené na kŕmenie, ale aktívne sú až v dospelosti, počas tehotenstva.

U samcov sú prítomné aj bradavky, ale nikdy nie sú aktívne.

Rozdiely v močení

Existuje však aj iný spôsob, ako rozpoznať, ktorého pohlavia je vrh - psa alebo suky.

U dospelých psov je tento rozdiel veľmi viditeľný - samice močia v sede, zatiaľ čo samci v stoji a zdvihnutím jednej nohy.

Nebuďte prekvapení, ak malé psy oboch pohlaví močia v sede. Suky aj malé psy ešte nemajú silné svaly, preto malé psy ešte nedokážu močiť zdvihnutou nohou.

Robia to v polosede, podobne ako suky. Rozdiel je však v tom, že samice sa krčia veľmi nízko a ich zadok sa takmer dotýka zeme, zatiaľ čo mladí samci si udržujú značnú vzdialenosť od zeme.

Samce tiež močia oveľa častejšie ako samice.

Povaha psa a suky

Aké rozdiely sa prejavujú u dospelých jedincov? Je to samica alebo samec - ako rozpoznáte pohlavie psa podľa jeho správania a čo to pre vás ako majiteľa znamená?

Platí, že pohlavie psa do značnej miery určuje jeho správanie. Príbehy o agresivite u sučiek nie sú vždy pravdivé. Podobná situácia je aj u mužov.

O ženách sa hovorí, že majú prirodzene viac dámskych vlastností, ako je jemnosť, určitá jemnosť a sklon k nežnému správaniu.

O psoch sa hovorí, že sa rodia ako strážcovia a ochrancovia, zatiaľ čo suky sú typické domáce zvieratá, ktoré sa najlepšie cítia obklopené blízkymi ľuďmi.

Nie všetky tieto predpoklady sa potvrdzujú u každého jednotlivca.

Je pohlavie psa naozaj takým dôležitým kritériom pri výbere šteňaťa? Ak si vyberiete určité pohlavie len na základe sľubovaného správania, ktoré mu je priradené, nebuďte prekvapení neskorším vývojom individuálnych vlastností vášho domáceho maznáčika.

Pes alebo suka - na pohlaví nakoniec nezáleží toľko, ako na výbere jedinca.

Ostatné osobnostné vlastnosti veľmi závisia od plemena, génov a individuálnej výchovy psa.

Všeobecne uvádzané výhody a nevýhody

FENA je vhodnejšia pre začiatočníkov, je na Vás viac závislá, je Vám oddaná.

Hára sa - vtedy je plodná a treba ju chrániť pred psami, nedávať ju dole z vôdzky.

PES je vhodný pre pokročilých psíčkarov, často býva tvrdohlavý. Má silný rozmnožovací pud. Treba ho strážiť, počas hárania fien za nimi stále pobehuje.

Je dobré si v prvom rade uvedomiť, že prejavy sexuálneho správania sú pre psa úplne normálnou prirodzenou súčasťou jeho života.

Ide však o to, do akej miery je toto správanie zvládnuteľné alebo nie.

Háranie suky a pohlavná dospelosť

V živote každého psíka nastane čas, keď dosiahne svoju pohlavnú dospelosť. Od tejto chvíle sa háranie, ruja, párenie stáva dôležitou otázkou, a to aj vtedy, keď nie ste chovateľ.

Existuje však niekoľko otázok týkajúcich sa párenia psov, ktoré by mal každý majiteľ psa poznať.

Pre suky znamená dosiahnutie pohlavnej zrelosti prakticky prvé háranie.

U sučiek s menším telom k tomu dochádza skôr, približne vo veku 6-8 mesiacov.

Suka pohlavne dospieva medzi ôsmym a dvanástym mesiacom. V niektorých prípadoch to býva už v šiestich mesiacoch alebo oneskorene až do osemnásteho mesiaca.

Prvé háranie u sučiek je prvým znakom pohlavnej zrelosti, ktorá nastáva približne vo veku 6 až 10 mesiacov, v závislosti od telesnej veľkosti.

Príznaky pohlavnej zrelosti u psích samcov už nie sú také jasné. Pohlavná zrelosť u psov totiž nie je spojená so žiadnymi vonkajšími fyzickými príznakmi alebo stavmi.

Ani pohyby imitujúce párenie nie sú smerodajné, pretože Váš miláčik ich môže predvádzať aj pred dosiahnutím pohlavnej zrelosti.

Je dôležité si uvedomiť, že len preto, že sa Váš psík stal pohlavne zrelým, ešte nie je zrelým na chov.

O chovateľskej zrelosti hovoríme vtedy, keď je zviera schopné nielen porodiť potomstvo, ale ho aj vychovať.

Chovateľská zrelosť je silnejšia, pokročilejšia fáza ako pohlavná zrelosť, ktorá sa vytvorí zvyčajne po 3. alebo 4. háraniach.

Frekvencia hárania

Potom sa háranie bude objavovať pravidelne po zvyšok života suky, dokonca aj v starom veku, zvyčajne každý rok.

Je potrebné vedieť, že cyklus hárania suky je veľmi odlišný od ľudského menštruačného cyklu, a to z hľadiska frekvencie aj charakteru.

Suky zvyčajne hárajú dvakrát do roka, najprv na jar a potom na jeseň.

Doba jarného hárania je zvyčajne od konca februára do začiatku marca a jesenné od októbra do novembra.

U domáceho psa sa obdobie honcovania normálne vyskytuje dva razy ročne s výnimkou basenjiho, ktorý podobne ako divé psy, vlky a líšky má v priebehu roka iba jeden sexuálny cyklus.

Väčšina súk má svoje obdobie honcovania v januári až v marci a v auguste až v septembri.

U niektorých psíkov však môže byť cyklus hárania oneskorený a obdobie pokoja môže byť kratšie alebo dlhšie ako zvyčajne.

Fázy hárania

Cyklus hárania súk sa skladá zo 4 hlavných fáz.

1. Obdobie bezprostredne predchádzajúce háraniu, obdobie trvajúce zvyčajne 7-10 dní. Vulva produkuje tmavšie sfarbený, krvavý hlienový výtok. Psov výrazne ovplyvňuje „hormónový kokteil“, ktorý sa uvoľňuje z ich hlienového výtoku a moču.

2. Ide o fázu nasledujúcu po začiatku hárania, ktorá trvá 5-9 dní. Nazýva sa aj skutočným háraním, pretože vtedy sa začína ovulácia.

3. Fáza po háraní, nazývaná aj fáza žltého telieska. Po ovulácii sa na povrchu vaječníka vytvoria tzv. žlté telieska. Tie vylučujú hormón progesterón, ktorý prispieva k vývoju embryí. Žlté telieska prestávajú fungovať a odumierajú po 9-12 týždňoch.

4. Správanie suky, jej chuť do jedla atď.

Následne sa spúšťa produkcia ďalšieho hormónu nazývaného prolaktín.

Funkcia žltých teliesok a vylučovanie hormónu, ktorý stimuluje produkciu mlieka, sa môže vyskytnúť aj v prípade, že zviera nebolo oplodnené.

Obdobie honcovania spravidla trvá osemnásť až dvadsaťjeden dní, hoci iba niekoľko dní uprostred tohto obdobia suka pripúšťa k sebe psa a môže počať.

V prvom štádiu honcovania opuchnú na vulve pysky.

Zakrátko suka začne krvácať, čo nemožno porovnávať s krvácaním ženy pri menštruácii.

Krváca štyri až štrnásť dní, priemerne desať dní.

Postupne sa krvácanie zoslabuje alebo celkom prestáva.

Vulva sa maximálne rozšíri a suka je pripravená pripustiť si psa.

Začína sa plodné obdobie, ktoré trvá päť až dvanásť dní, pričom pohlavná žiadostivosť vrcholí v jeho prvé dva-tri dni.

Plodné obdobie a ochrana suky

Ak plánujete šteňatá, vtedy dovoľte suke páriť sa.

Párenie by sa malo o dva dni zopakovať, aby sa zvýšili vyhliadky na úspešné oplodnenie.

Keď suka počne, obdobie honcovania sa zvyčajne skončí skôr ako inokedy.

Na zastavenie honcovania, odsunutie alebo potlačenie sexuálneho cyklu sa podávajú orálne alebo injekciami hormóny.

Nepríjemnosť cyklu suky alebo útek psa naháňajúceho suku možno vyriešiť zdravou a odporúčanou kastráciou/sterilizáciou.

Keď suka nemá byť zaradená do chovu, je dôležité poradiť sa s veterinárom o vhodnom postupe.

Ak je krytá sučka, bude ešte niekoľko dní zatvorená alebo na bezpečnom mieste v dokonale oplotenom dvore.

Sexuálne správanie psa

Predovšetkým v období jarných mesiacov, kedy má väčšina feniek prvú ruju v roku a vzduch je tak načuchnutý feromónmi, sa jarné túžby psov i feniek stávajú úplne prirodzenými.

Takí jedinci si „nacvičujú“ sexuálne správanie, ktoré budú potrebovať až pohlavne dospejú.

Je vysoko pravdepodobné, že v tomto smere zohráva úlohu aj psia psychika.

Prejavy masturbácie sa týkajú nielen psov, ale aj sučiek, šteniat a psích dorastencov, avšak ich snaha nie je tak urputná ako u psích samcov.

Vo väčšine prípadov sú problémom iba bujné hormonálne výkyvy.

Prečo pes naskakuje na nohu alebo predmety

Majitelia psíkov môžu často pozorovať, že sa ich miláčik pokúša s nimi kopulovať, teda s ich nohami.

Pes sa o ňu oprie a majiteľ ho už začína trestať.

Je dôležité si v prvom rade uvedomiť, že prejavy sexuálneho správania sú pre psa úplne normálnou prirodzenou súčasťou jeho života.

Na prvý pohľad sa zdá, že pes počúva svoj sexuálny pud a kopuluje s čímkoľvek, čo sa hýbe.

Nie! Pes je iba dezorientovaný pobytom v izolácii s ľuďmi.

Keby ste pozvali k vám do bytu fenku, psa by prestala vaša noha zaujímať.

Nejedna publikácia, aj zahraničná, uvádza, že masturbácie na končatinách ľudí alebo na obľúbených predmetoch, ako sú deka, vankúšik či plyšová hračka, vykazujú oveľa častejšie psy, ktorí majú aj ďalšie problémy so správaním, než psy inak bezproblémoví.

Tieto psy potom môžu trpieť separačnou úzkosťou, strachom, agresiou voči ostatným a ďalšími problémami.

Bohužiaľ nie je celkom jasné, prečo sa toto správanie prejavuje u mladých a rastúcich jedincov.

Najčastejšie obete sú napríklad deti, ostatné šteňatá alebo dorastenci a veľmi často aj nastavené nohy a ruky majiteľov.

Ako reagovať na obťažujúce naskakovanie

Kým je naskakovanie zamerané na iné šteňatá a nie je nijako časté a obťažujúce, nie je potrebné nijako zasahovať.

Ale ak už masturbačné obskakovanie obťažuje deti alebo iných členov domácnosti, je v týchto chvíľach vhodné vydať nejaký silný zvuk, napríklad tlesknutie alebo písknutie, či inak šteňa rázne okríknuť, aby vedelo, že sa to nepristane.

Keď šteniatko skáče majiteľovi na nohu a predvádza frikčné pohyby, väčšinou sa na tom ľudia zabávajú a smejú. A tým ho podporujú.

Takéto pohyby sú normálne, robia to šteňatá, dospelé psy a dokonca aj suky.

Vychovaný pes neobťažuje rodinných príslušníkov, svoje „problémy“ si rieši sám.

Myslíme si, že si robí hygienu, a pritom si olizuje genitálie.

U psov, ktoré nemajú príležitosť, je takáto autoerotika úplne bežná.

U niektorých psov však snahy uspokojovať sa na náhradných objektoch pretrvávajú do dospelosti a nepodarilo sa úplne objasniť dôvody, prečo to tak je.

Z masturbácie sa tiež môže stať stereotypné, respektíve obsedantno-kompulzívne správanie, teda že sa váš pes začne uspokojovať častejšie napríklad pri nejakej stresovej situácii alebo úzkosti.

Ak vlastníte aj takého psieho sexuálneho devianta, zvážte chirurgickú kastráciu, ktorá v prevažnej väčšine tieto nežiaduce sexuálne pudy upokojí a eliminuje.

Povaha aj iné správanie sa vďaka kastrácii nezmení a preto pokiaľ si nie ste istí, či by vášmu psiemu parťákovi kastrácia pomohla, opýtajte sa svojho veterinára na kastráciu.

Príprava suky na párenie

Dôležitým prvkom toho je, aby bola sučka už zrelá na chov, preto sa ju neoplatí kryť počas prvých 3-4 háraní.

Je tiež dôležité, aby boli sučka aj pes v čo najlepšej kondícii.

Na dosiahnutie tohto cieľa je dobré, aby bol Váš pes čo najviac vonku, aby sa mohol pohybovať, prechádzať a hrať.

Počas honcovania je suka plodná a treba ju chrániť pred psami, nedávať ju dole z vôdzky.

Keď príde čas párenia, väčšina majiteľov si myslí, že príroda sa o to už sama postará.

V žiadnom prípade by psy nemali začínať zoznamovanie s plným žalúdkom.

Najprv je dobré vodiť oboch psov na vôdzke.

Šance na úspešné krytie sú oveľa vyššie, ak sú obaja účastníci rutinní a majú skúsenosti.

Zvyčajne je tiež dobrou kombináciou spojenie panenskej suky so skúseným psom alebo neskúseného psa so skúsenou sukou.

Najmä pre samcov začiatočníkov je dôležité, aby sa párenie uskutočnilo v pokojnom a známom prostredí.

Neskúsené páry môžu potrebovať pomoc svojich majiteľov, ale súčasne ich prítomnosť môže byť aj prekážkou samotného aktu.

Správanie suky pri párení

Po ukončení dvorenia, teda kratšej alebo dlhšej hry, sa sučka zastaví a plesknе chvostom do strany.

To psovi signalizuje, že je pripravená na párenie.

Neskúsené suky nemusia dobre znášať pokusy psa a môžu ho dokonca uhryznúť.

Niekedy si sučka sadne, keď sa k nej pes priblíži, čo je tiež typické pre neskúsené zvieratá.

Môžete tomu pomôcť tak, že jednou rukou budete držať obojok tak, aby sa nemohol hýbať, a druhou rukou ju môžete postaviť a držať sučku pod bruchom.

Zvyčajne sa párenie skončí po 2-4 minútach.

Spermie sa dostanú do vajíčkovodov za 15-20 minút. Tu sú schopné na oplodnenie ešte ďalších 4-7 dní.

Čo robiť, keď sa psy po párení zviažu

Prirodzeným dôsledkom párenia psov je, že sa potom psi zviažu spolu.

Je to preto, že penis opuchne a stena pošvy sa stiahne.

Najlepšie, čo môžete urobiť, je hladkať a upokojovať psíka.

Najmä suky to môžu potrebovať.

V žiadnom prípade sa ich nepokúšajte oddeliť násilím, pretože by ste mohli spôsobiť zranenia zvierat!

Po párení je účelné genitálie psov umyť.

Keď pes alebo suka nechcú párenie

Úspešné párenie môže zlyhať z viacerých dôvodov.

Psy môžu mať problémy s orgánmi, ktoré neumožňujú počatie.

Psy sa tiež nemusia páriť z dôvodu zlyhania orgánov alebo choroby.

Zápal semenníkov, ochorenie zadných nôh, nesprávna výživa a mnohé ďalšie príčiny môžu stáť za tým, že pes alebo suka neprejavujú záujem o párenie alebo je párenie neúspešné z iného dôvodu.

Nezabúdajte ani na to, čo inak väčšina majiteľov vie: aj psíkovia sú cítiace bytosti!

Majú veľkú mieru individuality a vkus.

Je dôležité, aby ste rešpektovali rozhodnutie psa, aj keď ste z neho sklamaní!

Nie každý pes prejaví záujem o suku automaticky, ani keď sa hára.

Pri podozrení na zdravotný problém by mal psa alebo suku vyšetriť veterinár.

Citová väzba nie je to isté ako párenie

Výnimočne sa stáva, že v domácnosti alebo na dvore sú verní druhovia - pes a suka, ktorí sú na seba veľmi citovo naviazaní a dlhé roky nemajú šteniatka.

Napriek reprodukčným cyklom suky nedôjde medzi nimi k spojeniu.

Pri psoch a mačkách to tak nie je ako pri labutiach či mnohých druhoch papagájov, ktoré žijú verným partnerským životom.

Majú silnejší rozmnožovací pud, idú za pachom, ktorý hlási - je tu samica, ktorá sa práve potrebuje rozmnožovať.

Aj medzi psami existuje ozajstná citová väzba.

Veľmi silná emócia je aj smútok.

Ak ich načas oddelia, mávajú vážne citové dôsledky.

Citový život netreba spájať s kopuláciou.

Kto si vyberá partnera

Vo veľmi civilizovaných podmienkach majiteľ.

Ak je to nechané na prírodu, psy medzi sebou zvádzajú boje o hierarchicky najvyššie miesto.

Vyberá si dominantný psí samec.

Ak je suka agresívna voči psom, psy to akceptujú, neznásilňujú ju.

Ale sú aj sučky radodajky, ktoré sa pária s viacerými psami.

Zvieratá, ktoré rodia viac mláďat, môžu byť oplodnené od viacerých otcov.

Nie je to výnimka. Rovnako pri mačkách.

Gravidita a príprava na pôrod

Kotnosť trvá priemerne 63 dní.

Ak je párenie úspešné, nastane gravidita a približne po 68 dňoch sa narodia rozkošné šteniatka.

Rozdiel v uvádzanom trvaní súvisí s tým, od ktorého okamihu sa gravidita počíta; presný termín pôrodu preto nemožno určiť iba podľa dátumu párenia.

Až v piatom týždni spozorujeme napuchnutie brucha.

Lenže ak má suka vrhnúť jedno-dve šteňatá alebo je tučná, vôbec nemusíme zistiť príznaky blížiaceho sa materstva.

Približne od tridsiateho piateho dňa kotnosti sa zväčšujú struky a aj bradavky sú väčšie a ružové.

Tri-štyri dni pred vrhom šteniat možno z bradaviek vysať vodnatý sekrét.

U súk, ktoré už niekoľko ráz vrhli, sa zväčšenie strukov prejaví v poslednom týždni kotnosti.

Materské mlieko sa vytvára už päť-šesť dní pred kotením.

Počas kotnosti suku kŕmte dostatočným množstvom najkvalitnejšieho krmiva, podľa zverolekárovej rady pridávajte k potrave polyvitamínové a kalciové prípravky.

Až do kotenia mierne s ňou cvičte.

Na príchod šteniat sa pripravte.

Kotiaca a dojčiaca suka si vyžaduje tichý čistý úkryt, napríklad debničku, kôš alebo búdu s podstielkou z novinového papiera.

Znaky blížiaceho sa pôrodu

S približujúcim sa vrhom suka sa stáva nepokojná, stráca záujem o krmivo, kŕčovito lapá dych a pripravuje si lôžko.

Pobieha dookola, niekedy si zvolí celkom iné miesto, ako ste jej pripravili, podráždene prehrabáva podstielku, krúti sa, ľahne si a vzápätí sa zase postaví.

Niekedy sa vyskytnú prestávky, keď sa suka správa celkom normálne.

Kým sa na suke neprejavuje kŕčovité napätie a kým nemá z vulvy sfarbený výtok, neznepokojujte sa.

Kotenie sa začína vo chvíli, keď sa u suky prejavia prvé sťahy alebo začne vylučovať sfarbený, často fľaškovozelený výtok.

Vtedy už ide do tuhého.

Priebeh kotenia

Krátke sťahy uvedú prvý plod do panvy.

To privedie plodové blany do krčka a stimuluje jeho otvorenie.

Sučka je nepokojná a netrpezlivá, nevie sa upokojiť a často horúčkovite prehrabúva svoju podstielku.

Celková dĺžka druhej fázy úplne presne závisí od počtu šteniat.

Keď prvé šteňa vstúpi do panvy, sťahy sú prudšie, dlhšie a častejšie.

Sučka reaguje kŕčovitým vystieraním zadných končatín.

Niekedy sa vytlačí celý plodový obal, amniálny vak, inokedy bude prvé šteňa predtým, ako sa objaví vonku, pretlačené membránou vaku a uvidíte malý výtok tekutiny.

Sučka pretrhne objavujúci sa vak a zubami vytiahne viditeľné membrány.

V tejto fáze sučka normálne leží.

Často sa obracia a čistí.

Neponáhľajte sa pomáhať, ale obďaleč sučku sledujte.

Niektoré nervózne sučky musia mať blízko svojho pána, ktorý im dáva istotu, ale nezasahuje.

Takých sučiek je však menej.

Neznepokojujte sa, ak šteňa prichádza na svet zadnou časťou - 40 % vrhov šteniat sa uskutočňuje takto.

Neskúsená sučka obvykle porodí svoje prvé šteňa 3 alebo 4 hodiny po začiatku tlačenia.

V priebehu jednej hodiny prichádza na svet prvé šteňa.

Časové údaje sa môžu líšiť podľa fázy pôrodu: od začiatku tlačenia môže prvé šteňa pri neskúsenej suke prísť neskôr, no po objavení sa prvých účinných sťahov alebo sfarbeného výtoku treba postup sledovať veľmi pozorne.

Starostlivosť o narodené šteňa

Najprv sa zjaví plodový obal, ktorý suka niekedy roztrhne oblizovaním.

Potom nasleduje šteňa, ktoré je čiastočne alebo celkom v blane plodového obalu.

Šteňatá sa niekedy kotia zadnými labkami dopredu.

Vyvrhnuté šteňa spája s placentou pupočná šnúra, ktorú suka prehryzne.

Narodené šteňa energicky očistí dôkladným olízaním, čím sa odstránia všetky membrány, ktoré sučka obvykle zožerie.

Prehryzne tiež pupočnú šnúru.

Ak to neurobí, alebo ak šteňaťu blana zakrýva tvár, pomôžte.

Odstráňte z nozdier a z tváre blanu a roztrhnite pupočnú šnúru.

Nepoužívajte nožnice. Šnúru roztrhnite rukami.

Oddeľte ju asi 4 cm od pupka.

Potom hneď šteňa vráťte matke.

Ak sučka nejaví znaky starostlivosti o šteňa, stimulujte ju očistením membrán z jeho ňucháčika a očistite ho uterákom.

Robte to iba v prípade absolútnej nutnosti, dajte pozor, aby ste neočistili zo šteňaťa všetku tekutinu - nechajte ju očistiť sučke.

Mohla by odmietnuť šteňa, ktorému ste venovali prílišnú pozornosť.

Nikdy neberte šteňa preč - urobte iba najpotrebnejšie a vráťte ho sučke.

Intervaly medzi šteniatami

Suka oddychuje celé minúty, kým vrhne ďalšie šteňa.

Vo vulve sa zjaví plodový obal s plodom.

Maximálny časový limit na vrhnutie jedného šteňaťa, rátajúc od prvého sťahu, sú dve hodiny.

Sú to dve hodiny od začiatku kotenia každého šteňaťa, nie od začiatku celého vrhu.

Keď suka po dvoch hodinách šteňa nevyvrhne, spojte sa so zverolekárom.

Druhé šteňa nasleduje v rozmedzí dvoch hodín.

Niekedy to môže trvať dlhšie, ale po dvoch hodinách zdržania by ste mali vyhľadať pomoc veterinára.

Ostávajúce intervaly medzi jednotlivými šteňatami sú obvykle kratšie.

Pri veľkom vrhu - 10 až 14 šteniat to môže sučku trvať veľmi dlho.

Skúsená rodiaca sučka to dokáže obvykle skôr.

Placenta a pomoc pri pôrode

Placentu suka vytláča buď po každom šteňati, alebo vychádza v istých intervaloch nepravidelne v chuchvalcoch, alebo až na konci vrhu.

Placenta šteňaťa môže vyjsť naraz s ním, alebo až o 15 minút.

Membrány placenty obvykle odchádzajú s každým šteňaťom po 15 minútach.

Môžu sa dostávať z tela spolu s nasledujúcim šteňaťom.

Sučka sa pravdepodobne pokúsi tieto placenty zožrať, čo jej neuškodí, v najhoršom ich môže neskôr vyvrátiť alebo dostať zelenú hnačku.

Zabráňte suke, aby ju zožrala, k čomu ju vedie prirodzený pud.

Ak môžete niektoré pozbierať bez rozrušenia sučky, urobte tak, ale nie je to dôležité.

Pri vrhu pomáhajte iba vtedy, keď šteňa spolovice uviazne vo vulve a vychádza veľmi pomaly.

Najprv si overte, či máte čisté ruky.

Potom mláďa pevne uchopte, hladko, jemne, miernym krútivým pohybom ho ťahajte a zároveň sa oprite o telo suky.

Keď vidíte šteňa dlhšie ako niekoľko minút v pôrodných cestách a sučka stále tlačí, pomôžte ho veľmi jemne vytiahnuť.

Pri čistení šteňaťa od membrán budete musieť odrezať pupočnú šnúru.

Presvedčte sa o čistote a sterilite rúk.

Zviažte šnúru jemnou bavlnenou niťou vo vzdialenosti asi 1,5-2,5 cm od šteňaťa.

Odstrihnite konce nite a odrežte šnúru vo vzdialenosti 5 mm-1 cm od nite.

Sučka pravdepodobne zvládne celý proces pôrodu s minimom vašej pomoci, ale sledujte jednotlivé fázy.

Neponáhľajte sa pomáhať, ale obďaleč sučku sledujte.

Kedy je potrebný veterinár a cisársky rez

Väčšina súk vrhá ľahko.

Ak sa vyskytujú problémy, zverolekár pomôže ručne, podá lieky alebo odporučí cisársky rez.

Cisársky rez sa vykonáva za celkovej anestézy a pristupuje sa k nemu zväčša v prípadoch, keď vrh trvá viac ako dvanásť hodín.

O potrebe a čase cisárskeho rezu rozhodne váš veterinár.

I keď všeobecná narkóza predstavuje určitý stupeň rizika, nemusíte sa obávať tejto operácie.

Budete musieť dopraviť sučku na veterinárnu chirurgiu a počkať tam asi 1,5 až 2,5 hodiny, potom môžete sučku a šteňatá odviezť domov.

Cisársky rez pozostáva z rezu stredovou čiarou alebo na bokoch brucha, z vybratia šteniat z maternice a zašitia rezu.

Ak sa šteňatá nezjavia ani v priebehu najbližších dvoch hodín, hneď sa poraďte so zverolekárom.

Odpovede na naliehavé otázky, ako napríklad či sučka normálne žerie, či bola v poslednom čase chorá alebo či zvracala, môžu veterinárovi pomôcť posúdiť jej stav.

Starostlivosť o suku po pôrode

Väčšina súk má ľahký krvavý alebo zelený výtok najmenej 24 hodín po pôrode.

Po veľkom vrhu to môže trvať aj týždeň.

Umývajte sučku antiseptickým prostriedkom.

Ak výtok pretrváva, poraďte sa so zverolekárom.

Sučka môže po zožraní placent zvracať alebo dostať hnačku.

Intenzívne dojčiaca sučka musí dostať trikrát viac krmiva ako normálne.

Pravidelne kontrolujte, či sa mliečne žľazy nezapaľujú, teda či sa neobjavujú bolestivé červené rozšírené oblasti.

Budete mať na to príležitosť, keď sučka na chvíľu opustí šteňatá, aby si oddýchla.

Oznámte akékoľvek symptómy vášmu veterinárovi.

Niekedy dochádza k abnormálnemu napuchnutiu po 24 až 48 hodinách po pôrode.

Umývajte bradavky teplou vodou a vytláčajte prebytočné mlieko striedavým stláčaním a uvoľňovaním, kvôli naplneniu, okolia bradaviek.

V prvých mesiacoch po pôrode zabezpečte vždy niekoho, kto bude kontrolovať spokojnosť a pohodu sučky.

To je obzvlášť dôležité u malých plemien, najmä yorkshirských teriérov.

Eklampsia po pôrode

Problém vzniká obvykle pred pôrodom, alebo v prvých mesiacoch dojčenia.

Postihuje sučky s veľkým vrhom, ktoré museli veľa dojčiť.

Sučka sa stáva nepokojnou, chodí dookola, dychčí, skučí, striedavo vstáva a sadá si.

Ak sa problém zhorší, dostáva kŕče sprevádzané trasúcimi sa svalmi a zrejmým nedostatkom koordinácie.

Eklampsia je veterinársky závažný prípad.

Ak máte podozrenie, okamžite zavolajte veterinára - musí dať sučke injekciu vápnika.

Nie je vždy možné vyhnúť sa tomuto stavu, vznikajúcemu v dôsledku straty vápnika v období vnútromaternicového vývoja šteniat a dojčenia.

Samovražedné správanie zvierat

Je isté, že aj zvieratá majú dôvod a existujú situácie, kedy upadnú do depresie.

Zvieratá však nepáchajú samovraždy v zmysle ľudskej definície.

Hlodavec lumík sa uvádza ako klasický príklad živočíšneho samovraha.

Lumíky však nemajú deštruktívne sklony.

Pri masovej migrácii občas niektoré spadnú zo skaly, ale ich smrť je náhodná.

Aj iné zvieratá vyzerajú, akoby páchali samovraždy.

Matka chobotnica kŕmi svoje mladé, ale sama hladuje.

V tele austrálskeho pavúka bežníkovitého sa tvoria také veľké vajíčka, že ich nevie zo seba dostať.

Tieto pavúčatká sa doslova prehryzú cez svoju úbohú mamičku.

Vieme, že zvieratá bývajú skľúčené, ale doteraz ich nikto nevidel, aby sa zamkli vo svojej izbe a stiahli žalúzie.

Ďalšie zdravotné problémy psov

Aj váš psík či iné domáce zvieratko môže mať rakovinu.

Táto hrozná diagnóza sa nevyhýba ani zvieratám.

Riziko ochorenia stúpa s pribúdajúcim vekom, psy sú však na rakovinu náchylnejšie než napríklad mačky.

Táto choroba sa u psíkov vyskytuje zhruba rovnako často ako u ľudí.

Medzi najčastejšie typy rakoviny u zvierat patrí rakovina kože.

Hlavne u starších psov možno pozorovať rozličné kožné tumory.

Mačky sú na tieto ochorenia odolnejšie.

Každý nález na koži by ste mali konzultovať s veterinárom.

Cukrovka a obezita

Nielen rakovina, ale napríklad aj cukrovka trápi zvieratá, hlavne psov.

Sučky sú na cukrovku náchylnejšie, choroba je neliečiteľná, avšak pacient dostáva obdobnú liečbu ako človek, v prípade potreby dostáva inzulínové injekcie každý deň a je potrebné upraviť mu stravu.

Jedným z najväčších zdravotných problémov domácich miláčikov všeobecne je obezita.

Tak ako priberajú ich ľudskí páni, priberajú aj domáce zvieratká.

Platí to hlavne pre psov a mačky.

Od obezity sa hlavne s pribúdajúcim vekom pridávajú postupne ďalšie ochorenia, obdobne ako u ľudí.

Majitelia, ktorí skutočne milujú svojich miláčikov, by preto mali dbať na dostatok pravidelného pohybu a správne dávkovanie potravy.

Rozmnožovanie a zodpovedný chov

Pri plánovaní šteniat nestačí, že pes alebo suka prejavujú sexuálne správanie.

Je potrebné zohľadniť vek, zdravotný stav, kondíciu, genetické vlastnosti a schopnosť postarať sa o potomstvo.

Pri vzácnych čistokrvných psoch, ktoré majú mimoriadne genetické vlastnosti, ako sú srsť, farba či povaha, ale nie sú schopné pripustenia, pretože majú menší temperament, existuje dokonca banka spermií.

Robí sa aj pri psoch umelé oplodnenie?

Pri výbere partnera treba myslieť aj na to, u akého človeka skončia šteňatá od vášho psa alebo suky, či zviera neprenáša nejakú vadu a či máte výsledky röntgenov a zdravotných prehliadok.

Je dôležité uvedomiť si, že nechávať nakrývať šteňa nie je zodpovedný prístup k chovu.

Psovi sa až v roku a pol dokončuje fyzický aj psychický vývoj.

Pozrite si v stanovách klubu, v koľkých môže vaše plemeno kryť - myslíte, že to ľudia vymýšľajú len tak pre nič za nič?

Nejde o spájanie všetkého so všetkým, ale o to, že majiteľ nemusí mať dostatok informácií o zdravotnom stave zvierat ani o budúcich podmienkach života šteniat.

Pri nezodpovednom párení môže byť výsledkom príliš veľký počet šteniat, problémy s umiestnením a preplnené útulky.

Hôře sa osvojujú väčší psi s problémovým správaním.

Fenky sa osvojujú lepšie a oveľa menej sa ich do útulku dostáva.

Takéto čísla však môže ovplyvniť aj to, že väčšina ľudí si na dedinu kupuje psa a nie suku.

tags: #stna #pes #suka