Stopy kuny: ako ich rozoznať v prírode, pri dome aj na povale

Kuna patrí do radu šeliem z čeľade lasicovitých. Kuna žije v Amerike, v Európe a v Ázii.

V okolí domov sa najčastejšie objavuje kuna skalná. Stopy v blate alebo snehu nie sú len zaujímavý detail, ale aj praktický „záznam“ nočného života vašej záhrady.

Ako kuna vyzerá a kde žije

V Českej republike sa vyskytujú dva druhy - kuna lesná a kuna skalná. S výnimkou kuny skalnej sú ostatné druhy výhradnými obyvateľmi lesov.

Kuna meria na dĺžku 40 až 65 cm a jej huňatý chvost dorastá do dĺžky 12 až 40 cm. Farba srsti je väčšinou hnedá, niektoré druhy majú svetlú náprsenku.

U kuny lesnej je náprsenka sfarbená dožlta, u kuny skalnej je biela a zasahuje do oblasti končatín.

Najmä v okolí ľudských obydlí sa stretávame s kunou skalnou, ktorá sa dokáže prispôsobiť životu v blízkosti človeka.

kuna skalná v prirodzenom prostredí

Potrava kuny a jej pohyb

Ich potrava sa skladá z malých cicavcov, vtákov a vajíčok, ale aj z bobúľ a iných častí rastlín.

Kuna skalná je všežravec. Najradšej si pochutnáva na hmyze, larvách, zrelom ovocí, orechoch, zdochlinách, myšiach, krysách, kuchynských zvyškoch a pod.

Ďalej majú kuny slabosť pre vajíčka a rôzne vtáky.

Kuna skalná je všežravec, uprednostňuje však mäsitú stravu, a v blízkosti človeka preto vyhľadáva zvyšky potravín v popolniciach, komposte, padanom ovocí, môže však tiež vniknúť do kurníkov, kde väčšinou zanechá krvavú spúšť.

Kuny sú aktívne prevažne v noci. Cez deň spia vo svojich úkrytoch, ktoré sa môžu nachádzať v hromadách haluziny či dreva, na povalách, v stodolách alebo záhradných domčekoch.

Ak v noci počujete zvláštne zvuky z povaly, môže ísť o kunu, ktorá sa práve prebudila a veselo vám vystrája nad hlavou.

Najaktívnejšie sú kuny v období párenia medzi začiatkom júna a začiatkom septembra.

Stopy kuny

Stopy kuny sú veľmi podobné tým, ktoré zanechá mačka domáca. Pri bližšom pohľade sú však pomerne ľahko rozpoznateľné.

Kuna lesná (skalná) patrí medzi lasicovité šelmy. Zvláštnosťou tejto čeľade šeliem je, že majú päť prstov, čo umožňuje jednoduché rozpoznanie stôp.

Mačka domáca má na predných labkách iba 4 prsty. Kuna má na predných labkách celkom 5 prstov.

Stopy kuny sú malé, okrúhle a ľahko pripomínajú stopy mačky.

Stopy kuny sú dlhšie než mačacie a pôsobia celkovo oválnejším dojmom.

Stopu kuny skalnej navyše spoznáte podľa toho, že sú na otlačku viditeľné jednotlivé pazúry prstov.

Stopy sú približne 4,5 cm dlhé a 3,5 cm široké.

Znaky stopy kunyOpis
Počet prstovKuna má na predných labkách celkom 5 prstov.
Dĺžka stopyStopy sú približne 4,5 cm dlhé.
Šírka stopyStopy sú približne 3,5 cm široké.
TvarStopy kuny sú dlhšie než mačacie a pôsobia celkovo oválnejším dojmom.
PazúryNa otlačku sú viditeľné jednotlivé pazúry prstov.

Rozdiel medzi stopou kuny a mačky

Na prvý pohľad môže stopa kuny pripomínať stopu mačky domácej. Rozhodujúci je najmä počet prstov.

  • Kuna: na predných labkách má päť prstov.
  • Mačka domáca: na predných labkách má štyri prsty.
  • Kuna skalná: na otlačku môžu byť viditeľné jednotlivé pazúry.
  • Tvar: kunia stopa je dlhšia a celkovo oválnejšia než mačacia stopa.

Stopy šeliem so štyrmi prstami (mačka, pes, líška) si sú v mnohom podobné. Stopy bývajú pomerne úhľadné, blízko pri sebe.

Stopa mačky a rysa sa líšia len veľkosťou, nakoľko sa svojim tvarom na seba veľmi podobajú.

Z jednej jedinej nejasnej stopy sa druh zvieraťa určuje ťažko. Pomôcť môžu aj mobilné aplikácie na rozpoznávanie rastlín a živočíchov - niektoré dokážu pracovať aj so stopami.

porovnanie stopy kuny a mačky

Porovnanie kuny s inými lasicovitými šelmami

Medzi lasicovitých obyvateľov našich lesov patrí predovšetkým kuna lesná (skalná), jazvec lesný a lasica kolčava.

Okrem toho sú veľmi dobre viditeľné drápy, najmä u jazveca.

Na rozdiel od kuny má jazvec aj oveľa dlhšiu stopu (8-10 cm, zatiaľ čo kuna len asi 3-4 cm), ktorá môže tvarom pripomínať medvediu.

Stopa lasice kolčavy je takmer identická so stopou kuny, ale menšia (1,5-2 cm na dĺžku).

Jazvečie stopy sú ľahko rozpoznateľné vďaka zreteľným odtlačkom pazúrov. Jazvec sa pohybuje ťažkopádne a jeho stopy môže dopĺňať menej či viac znateľný odtlačok brucha.

ZvieraRozlišovací znak
KunaStopa je približne 4,5 cm dlhá a 3,5 cm široká, s piatimi prstami na prednej labke.
JazvecStopa má 8-10 cm, je dlhšia a pazúry sú veľmi výrazné.
Lasica kolčavaStopa je takmer identická so stopou kuny, ale menšia (1,5-2 cm na dĺžku).

Kde hľadať stopy kuny

Najlepšie možno stopovať zver za mokrého počasia a na snehu, kde čerstvosť stôp prezrádzajú ostré obysy odtlačkov.

Pri hľadaní stôp kuny sa oplatí sledovať miesta, kde sa zviera pohybuje medzi úkrytom a potravou.

V blízkosti domov sa môžu stopy objaviť pri povale, stodole, záhradnom domčeku, drevárni, kurníku, komposte, popolnici alebo pod autom.

Stopy môžu viesť aj k hromadám haluziny či dreva, ktoré kuna využíva ako denný úkryt.

Hoci ako s najčastejším znakom pobytu zveri sme sa stretávali s jej stopami, sledovali sme aj chodníky zveri, úkryty, zvyšky potravy a trus.

Sledovali sme veľkosť stopy, počet a postavenie prstov, výskyt paratíc, formu vankúšikov.

Čerstvá stopa má ostrejšie okraje a lepšie viditeľné detaily. Staršia stopa sa vplyvom dažďa, topenia snehu, vetra alebo pohybu ľudí postupne deformuje.

Tichý pohyb a trpezlivosť zvyšujú šancu, že si všimnete nielen stopu, ale aj ďalšie pobytové znaky kuny.

Kuní trus

Kuní trus je približne 8-10 cm dlhý a 2 cm široký.

Je podlhovastý a na konci sa zužuje do špičky.

Nestrávené kúsky potravy sú viditeľné - najmä kôstky z ovocia, chlpy či perie.

Výkaly kuny veľmi intenzívne zapáchajú.

Vylučované pachy slúžia na značkovanie revíru.

Typický je aj trus - tmavý, podlhovastý, často skrútený, so zvyškami potravy.

Pokiaľ sa v blízkosti človeka vyskytuje kuna alebo sa dokonca zabývala na povale domu či v záhrade, tak spravidla zanecháva svoj trus vždy na rovnakom mieste.

Môže sa tak stať, že budete mať pravidelne každé ráno na rohožke pred dverami kunie prekvapenie.

Trus zveri je dôležitý pobytový znak, podľa ktorého sa dá spoznať nielen druh zveri, ale aj jej pohlavie, vek a zdravotný stav.

V truse mäsožravcov, ktoré sa živia prevažne živočíšnou potravou sa často nachádzajú zvyšky nestrávenej srsti, kostí, peria alebo ratíc.

Na rozdiel od bylinožravcov produkujú šelmy oveľa menej trusu.

Šelmy využívajú svoj trus na značkovanie teritória na dobre viditeľných miestach, preto sme ho často počas kurzu nachádzali.

Ako odlíšiť kuní trus od trusu iných zvierat

  • Tvar: kuní trus je podlhovastý a na konci sa zužuje do špičky.
  • Veľkosť: je približne 8-10 cm dlhý a 2 cm široký.
  • Obsah: môžu byť viditeľné kôstky z ovocia, chlpy či perie.
  • Farba a vzhľad: býva tmavý a často skrútený.
  • Zápach: výkaly kuny veľmi intenzívne zapáchajú.
  • Miesto: kuna trus spravidla zanecháva vždy na rovnakom mieste.

Ježkove stopy nie sú vždy ľahko čitateľné. Oveľa viac ho prezradí trus - tmavé valčeky, často so zvyškami hmyzu.

U malých hlodavcov je pre bežného človeka ťažké rozoznať konkrétny druh.

Ďalšie pobytové znaky kuny

Stopy nám môžu prezradiť nielen pôvodcu, ale aj mnoho informácií o jeho správaní.

Okrem stôp a trusu možno pri kune sledovať najmä miesto úkrytu, zvyšky potravy, pachové značky a poškodenia spôsobené hryzením.

Výskyt jednotlivých druhov nám dokázali ale aj nálezy peria, nálezy zvyškov srsti, optické značky a zvukové prejavy.

Pri kune môžu byť dôležitými signálmi aj nočné zvuky z povaly, zápach výkalov a výlučkov zo žliaz, zvyšky vajec, peria alebo srsti a opakovaný pohyb po rovnakých trasách.

Pre väčšinu našej zveri je skrytý spôsob života typický. Skôr ako so samotnou zverou sme sa stretávali s rôznymi stopami a značkami.

Kuna na povale a v budovách

Ide o škodcu, ktorý môže spôsobiť veľké škody aj v budovách či na povalách.

Nielenže ide o veľmi hlučné zviera, ktoré v noci vystrája na našich povalách, zároveň svojimi silne zapáchajúcimi výkalmi a výlučkami zo žliaz znečisťuje objekt.

Ak sa kuna skalná zabýva na povale, môže vás doslova pripraviť o spánok.

Keďže sú kuny aktívne v noci, hlučné vystrájanie začne presne v čase, keď ľudia spia.

Nespôsobujú však len nepríjemný hluk, ale môžu napáchať aj veľa škôd.

Znečisťujú svojimi výkalmi povalové priestory, ničia tepelnú izoláciu, káble a skrátka všetko, čo sa dá prehryznúť.

Napriek všetkému neporiadku, ktorý kuna môže spôsobiť, je veľmi plachá a len zriedka sa vám ju podarí zazrieť.

Povalové priestory by ste mali zabezpečiť a odizolovať tak, aby sa tam kuna vôbec nedostala.

Pozor, kuna sa dokáže pretiahnuť aj veľmi malými otvormi. Stačí jej iba 5 cm, aby sa dostala na povalu.

Kuna pri aute

Najmä počas obdobia párenia, keď sú kuny aktívnejšie, agresívnejšie a výraznejšie si značkujú svoj revír, môžu vystrájať aj v kapotách áut.

Škody bývajú značné - od prehryzených káblov, vedenia a hadičiek až po roztrhané izolácie kapoty.

Ak vám v motore „gazdovala“ kuna, mali by ste potom celý priestor motora dôkladne umyť.

Na trhu existujú rôzne spreje a voňavé odpudzovače proti kunám, sú však účinné skôr krátkodobo.

Kuny sú veľmi prispôsobivé a na tieto odpudzovače si rýchlo zvyknú.

Ďalej existujú elektrické podložky pod auto proti kunám, ktoré sú veľmi efektívne a fungujú dlhodobo.

Kuna sa pri snahe dostať sa k autu dotkne podložky, dostane elektrický impulz a utečie.

Výhodou elektrických podložiek je aj to, že od vášho auta odženú okrem kún aj vydry a lasice.

Kuna v kurníku

Ďalej majú kuny slabosť pre vajíčka a rôzne vtáky.

Keďže je kuna skalná aktívna v noci, je potrebné sliepky chrániť predovšetkým v období medzi západom a východom slnka.

Kunám stačia malé škáry a medzery, aby sa vkradli do slepačích príbytkov a spôsobili tam krvavý masaker.

Slepačie kurníky by preto mali byť veľmi dobre zabezpečené.

Zároveň dbajte na to, aby všetky sliepky po zotmení už neboli mimo chráneného priestoru.

Ak sa kuna napriek tomu dostane do kurníka, má väčšinou záujem o vajcia.

Pokiaľ sliepky spia, je možné, že prežijú. Ak sa však v kurníku spustí panika, môžete si byť istí, že neprežije ani jedna sliepka.

Na ochranu sliepok pred kunami odporúčame použiť elektrické ohrada.

Ide o fyzickú aj psychickú prekážku, ktorá udrží celé kŕdeľ v bezpečí a zároveň sliepkam dopraje dostatok priestoru na voľný pohyb.

zabezpečený kurník proti kune

Ako chrániť dom, povalu a záhradu

Na záhradách mimo obydlí, ktoré slúžia iba na pestovanie ovocia či zeleniny, však kuny neodháňajte.

Povalové priestory by ste mali zabezpečiť a odizolovať tak, aby sa tam kuna vôbec nedostala.

Najdôležitejšie je uzavrieť vstupné otvory, škáry a medzery, cez ktoré sa môže kuna pretiahnuť.

Pri zabezpečovaní povaly treba počítať s tým, že kuna dokáže využiť aj veľmi malý otvor.

Využiť môžete aj pachový, resp. chemický ohrada, vďaka ktorému zabránite nežiaducim škodám.

pachový ohrada na kunu - pachový ohrada (koncentrát) na ochranu hydiny, motorov vozidiel, povalových a ostatných priestorov.

Tieto riešenia však nie sú všeliekom - zvieratá si môžu časom zvyknúť.

Živé odchytenie kuny

Zbaviť sa kuny nie je práve jednoduché. Ide o veľmi chytré a prispôsobivé zviera.

Ďalšou možnosťou je odchyt kuny do špeciálnych klietok či návnad.

Tieto pasce kunám ani živej návnade neublížia a umožnia ich bezpečne prepraviť a vypustiť do voľnej prírody.

S živolovnými pascami máme celú kategóriu a veľa skúseností k tomu. Vyberte si tú, ktorá vám bude najviac vyhovovať.

Pri používaní pascí treba postupovať tak, aby sa zviera nezranilo a aby bola manipulácia bezpečná.

Pri riešení výskytu kuny v budove je vhodné najprv zistiť, kadiaľ zviera vchádza, kde sa ukrýva a či sa v úkryte nenachádzajú mláďatá.

Čomu sa pri kune vyhnúť

Kún sa nikdy nezbavujte pomocou želez.

Železá na kuny predstavujú veľmi krutý spôsob likvidácie a sú trestné.

Kuna je čiastočne chránená a jej lov je povolený iba medzi 1. novembrom a 29. februárom.

Pri riešení výskytu kuny treba rešpektovať platné pravidlá ochrany zvierat a aktuálne právne predpisy.

Na záhradách mimo obydlí, ktoré slúžia iba na pestovanie ovocia či zeleniny, však kuny neodháňajte.

Rozmnožovanie kuny a význam mláďat pri odchyte

Medzi marcom a aprílom rodí samička kuny skalnej, po približne mesačnej brezivosti, 3 až 4 mláďatá.

Hniezda sa nachádzajú na tichých a chránených miestach.

Spočiatku sú mláďatá slepé a hluché a samička ich dojčí približne 2 mesiace.

Osamostatnia sa zhruba v 6 mesiacoch.

samička kuny rodí dve až päť mláďat, ktoré sa rodia holé a slepé a oči otvárajú až po mesiaci.

Samica mláďatá dojčí až dva mesiace a v tom období zostávajú výhradne v úkryte matky.

Ak sa kuna usadí na povale počas obdobia, keď má mláďatá, uzavretie otvoru môže viesť k uväzneniu samice alebo mláďat.

Ako čítať stopy kuny v teréne

Ak chceme zver uloviť, musíme najpr poznať jej stanovište, chodníčky, miesta, kam chodí na pašu, kde ju možno stretnúť, pozorovať, ohodnotiť a až po dobrom uvážení uloviť.

aby bolo možné posúdiť, o aký druh zveri ide a ako sa správa.

Stopárstvo je náuka o sledovaní pobytových znakov zveri v prírode.

Pri určovaní stopy sledujeme jej veľkosť, tvar, počet prstov, postavenie prstov, viditeľnosť pazúrov, tvar vankúšikov a stopovú dráhu.

Tiež sme sledovali stopovú dráhu, teda vzájomné postavenie jednotlivých stôp, ktorá hovorí veľa nielen o spôsobe pohybu ako je krok, klus, cval a skok, ale aj o správaní zvieraťa a jeho vzťahu k prostrediu.

Ak je stopa slabo odtlačená, môže byť určenie neisté. Počas kurzu došlo aj k situáciám, kedy sme s presnosťou neurčili pôvodcu stopy, napríklad pre jej nedostatočné a slabé odtlačenie a následné neposúdenie všetkých rozlišovacích znakov.

Pri posudzovaní kuny preto nestačí spoliehať sa iba na jeden znak. Najistejšie je spojiť tvar a rozmery stopy s počtom prstov, pazúrmi, stopovou dráhou, trusom a miestom nálezu.

Kedy sa stopy najlepšie pozorujú

Túto aktivitu môžeme robiť len v čase, keď je v lese dostatok blata - po dlhšom daždi, vlhkom počasí alebo keď je príroda zasnežená.

Avšak musí sa jednať o mokrý sneh, v sypkom snehu sa stopy strácajú.

Najlepšie možno stopovať zver za mokrého počasia a na snehu, kde čerstvosť stôp prezrádzajú ostré obysy odtlačkov.

Zimná krajina pokrytá snehom ponúka množstvo príležitostí na pozorovanie lesnej zveri a jej života.

Vďaka umeniu čítať zvieracie stopy v snehu sa môže z obyčajnej zimnej prechádzky razom stať skutočné dobrodružstvo, ale pokojne aj relax.

Čo si pri pozorovaní zapisovať

Pri určovaní stôp v teréne možno stopu zakresliť na papier, zistiť jej rozmery, rozostupy a tvar.

Na meranie a dokumentovanie sa hodí meter, ceruza, papier a podložka.

Pri určovaní veku a druhu zveri sa stopy zvyčajne merajú, a to dĺžka v najdlhšom mieste a širka v najširšom mieste.

  • zmerajte dĺžku stopy v najdlhšom mieste;
  • zmerajte šírku stopy v najširšom mieste;
  • spočítajte viditeľné prsty;
  • skontrolujte, či sú viditeľné pazúry;
  • pozorujte tvar vankúšikov;
  • zapíšte podklad, na ktorom sa stopa nachádza;
  • všímajte si smer a pravidelnosť stopovej dráhy;
  • hľadajte trus, zvyšky potravy a možné úkryty.

Čerstvosť stôp prezrádzajú ostré obrysy odtlačkov.

Odliatok stopy kuny

Samotný algoritmus výroby sádrových odliatkov je popísaný v aktivitách v kapitole 4.

Možno sa pýtate - stopy zvierat a činnosť v interiéri?

V kníhkupectvách či rôznych e-shopoch predávajúcich didaktické pomôcky, či spoločenské hry môžete zakúpiť silikónové 3D pečiatky stôp rôznych sád.

Najprv deťom necháme pečiatkovať si do zápisníka vybrané stopy zvierat, prepisovať ich názvy.

Keď sa s deťmi dostatočne oboznámia s témou, môžeme si vybrané stopy vyrábať aj ako odliatky zo sádry.

Pripravíme si odrezanú stenu zo spodnej časti väčšieho plastového poháru, či fľaše tak, aby sa pečiatka na šírku do toho zmestila.

Rozrobíme si dostatočné množstvo sádry podľa návodu.

Okolo stopy vytvoríme z kartónu alebo vystrihnutého obalu z PET fľaše pohárik.

Opatrne ju vyberieme, dávame pozor, aby sa nezlomila.

Očistíme od hrubých kúskov blata.

Získali sme tak odliatok zvieracieho chodidla a môžeme si postupne začať vytvárať zbierku.

sádrový odliatok zvieracej stopy

Určovanie stôp pre začiatočníkov

Článok je určený pre začiatočníkov.

Téma je vhodná pre deti druhého stupňa ZŠ.

Odporúčaný vek je od 12 rokov.

Spracovanie témy predpokladá vysokú mieru trpezlivosti, neponúka možnosť realizovať akčné aktivity, skôr pokojové a s neistým výsledkom.

My sme používali tému len ako doplnok našich exkurzií do terénu, pričom na schôdzkach sme stopy rozoberali ako hlavnú programovú náplň.

S použitím pečiatok sa vám otvárajú aj rôzne možnosti trénovania tejto témy.

Od hier na spôsob pexesa, párovačky na kopec spôsobov až po využívanie hmatu, prípadne kombinovať zvuky zvierat so stopami a názvami.

Deti spoznajú stopy zvierat: rys, mačka, líška, vlk, pes.

So skupinou detí je väčšinou problém vidieť naživo divé zviera. Avšak naše lesy sú plné zvery.

Stačí mať len otvorené oči a stopy života nájdete všade naokolo.

Bezpečné pozorovanie kuny

Kuna je veľmi plachá a len zriedka sa vám ju podarí zazrieť.

Pri pozorovaní stôp a pobytových znakov sa nepribližujte k možnému úkrytu zvieraťa.

Stopy a trus pozorujte bez dotýkania sa holými rukami.

Tiché správanie nie je na škodu.

Pri náleze čerstvej stopy v blízkosti domu je užitočné zaznamenať jej polohu, odfotografovať ju a následne skontrolovať možné vstupné otvory, úkryty a zdroje potravy.

tags: #stopy #zvierat #kuna