Strava lesných zvierat: prirodzená výživa, prikrmovanie a pravidlá v lese

Strava lesných zvierat je prirodzene pestrá a mení sa podľa druhu, ročného obdobia, dostupnosti potravy, veku, zdravotného stavu a fyziologického zaťaženia organizmu. Zimné prikrmovanie preto neznamená rozdávať zvieratám ľubovoľné zvyšky z domácnosti, ale zabezpečiť vhodné a zdravotne neškodné krmivo spôsobom, ktorý nenaruší ich prirodzené správanie.

V zimnom období chodí mnoho z nás do lesa, aby pomohli zvieratkám a uľahčili im prežiť chladné dni. Avšak vedeli ste, že nie každé „prilepšenie“ im môže naozaj pomôcť? Prvotný dobrý úmysel sa však môže ľahko zvrhnúť a v krajnom prípade môže stáť aj za úhynom zvieraťa.

Čo ovplyvňuje výživu lesnej zveri

Manažment výživy zveri zahŕňa niekoľko aspektov. Tzv. prikrmovanie známe z poľovníckej praxe predstavuje iba časť z uvedeného celku tvoreného poznatkami, doplňujúcimi analýzami a praktickými aplikáciami.

Prvotným predpokladom manažovania výživy je disponovať poznatkami o skutočných výživových (nutričných) potrebách konkrétnych druhov zveri. A tretím predpokladom je vhodne pokryť nároky zveri prostredníctvom krmív.

V súčasnej kultúrnej krajine sa aplikujú pri manažovaní výživy raticovej zveri odborné prístupy vyplývajúce z rozširovania skúseností a poznatkov o životných potrebách zveri, ako aj z materiálnych možností súvisiacich s intenzívnym rozvojom rastlinnej výroby.

Pri vysokých stavoch raticovej zveri, aké dnes evidujeme, je impakt na prírodne zdroje potravy intenzívny a význam správneho prikrmovania zveri sa stupňuje. Potrebné je upozorniť, že pri vysokej hustote zveri sa urobí výživová chyba podstatne ľahšie ako pri nízkych stavoch zveri.

Výživové potreby jeleňovitých (čeľaď Cervidae) sú správne pokryté iba v takom prípade, ak disponuje poľovnícky manažment základnými poznatkami o fyziológii trávenia vybraných druhov zveri a o potrebe jednotlivých živín (množstvo, pomery) v priebehu roka na jednotku hmotnosti živej zveri.

Z uvedeného dôvodu je potrebné poznať obsah živín obsiahnutých v jednotlivých krmivách.

Rozdiely medzi prežúvavcami a diviakom

V rámci našich druhov raticovej (spárkatej) zveri môžeme v širšom ponímaní z pohľadu fyziológie trávenia vytvoriť dve základné skupiny, a to polygastrické zvieratá, čiže prežúvavce so zloženým žalúdkom (jeleň, srnec, daniel, muflón, kamzík, los) a monogastrické zvieratá, ktoré majú jednoduchý žalúdok (diviak).

Tráviaci trakt prežúvavcov je prispôsobený na efektívne trávenie potravy bohatej na vlákninu, to znamená trávy, byliny, konáriky a kôru drevín, z krmív napr. seno, siláž.

Naopak diviačia zver má jednoduchý žalúdok s chemickým trávením živín a nevyžaduje vyšší obsah vlákniny v potrave.

Existujú rozdiely v trávení živín a potrebe živín aj pri jednotlivých druhoch prežúvavej zveri.

Sezónne zmeny potrieb

Ďalej je potreba potravy sezónne ovplyvňovaná aj hormonálnymi zmenami (napr. ruja) a fyziologickým zaťažením organizmu zvieraťa.

Potreba potravy dojčiacej jelenice v prvom mesiaci laktácie (jún) je o 60 % väčšia ako pri jelenici v zimnom období.

Potreba dusíkatých látok (bielkovín) sa v priebehu roka mení. Množstvo dusíkatých látok potrebných vo výžive jedinca súvisí s druhom, hmotnosťou, rastom jedinca a fyziologickou záťažou kladenou na jedinca v priebehu roka.

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje množstvo dusíkatých látok potrebných v potrave je ich kvalita - kvalita krmiva.

Výživná hodnota lesných drevín a agrárnych kultúr nachádzajucich sa v poľovných revíroch je vysoká - preto pri výbere krmív pre zver na zimné obdobie je potrebné toto zohľadňovať.

Pokoj v prostredí je súčasťou výživy

Aby boli náklady na výživu účelne zhodnotené, musia byť prijaté živiny zverou aj dostatočne využité. Preto je dôležité zabezpečiť zveri potrebný kľud v jej životnom prostredí.

Jednotlivé druhy prežúvavej zveri prijímajú potravu počas 24hodinového intervalu opakovane 7 až 12krát.

Vplyvom antropického tlaku v kultúrnej krajine dochádza k narúšaniu prirodzeného režimu pastvy a zver presúva svoje aktivity do nočných hodín.

Táto zver za svetla spravidla na otvorené priestranstvá a ku kŕmidlám nevychádza a zotrváva v úkryte.

Vynechanie niekoľkých pastevných cyklov v priebehu dňa vyvoláva u zveri pocit hladu a zver preto hľadá potravovú alternatívu, čiže dostupné zdroje v prostredí.

Zvieratá si v zime šetria svoju energiu, takže vykonávajú minimum pohybu. Ak ich vyplaší pes alebo sú vyľakané a snažia sa ujsť, vydajú veľké množstvo energie.

U slabších druhov sa môže rozvinúť zápal dýchacích ciest alebo aj smrť z vyčerpania. Srnky sú v zime gravidné, takže by mohli potratit. Preto by sme sa v lese mali správať ako na návšteve. Ticho a pokojne.

Tri základné kategórie krmív

Krmivá možno rozdeliť do troch hlavných kategórií: objemné, jadrové a dužinaté.

Objemné krmivá

Do objemných krmív patria trávy, byliny, a dokonca aj mladé výhonky kríkov. Tieto druhy sa obvykle konzervujú sušením.

Pre lesnú zver sú ideálnym objemným krmivom seno, sušené maliny alebo siláž. Tieto potraviny predstavujú prirodzený zdroj živín, ktorý je zároveň šetrný k tráviacim traktu zveri.

Základnou zložkou vo výžive lesnej zveri sú kvalitné objemné krmivá, ako je seno, pastva a kukuričné či trávnaté siláže.

U jeleňovitých by objemné krmivo malo tvoriť až 80 % kŕmnej dávky.

Pri skrmovaní objemných krmív musíme vždy dbať na ich kvalitu. Objemné krmivá by nikdy nemali byť plesnivé, mali by mať zodpovedajúcu vôňu a farbu.

Kvalitné objemové krmivá sú kľúčové pre udržanie zdravého tráviaceho systému a celkovej kondície zveri.

Seno je bohaté na obsah vlákniny, podporuje správne žuvanie, čo je dôležité na obrusovanie zubov.

Pastva umožňuje zveri pohyb a prirodzené správanie pri hľadaní potravy.

Siláže potom môžu byť využité v obdobiach nedostatku pastvy, najmä teda v zimnom období.

Dôležitou zložkou výživy jeleňovitých je zelená pastva vo vegetačnom období a z nej aj vyrobené seno a siláž.

Lúky a pasienky sú spravidla v nevyhovujúcom stave, prevládajú nežiaduce rastlinné druhy, prípadne sú zarastené náletom drevín.

Pritom práve kvalitná pastva a vyrobené kvalitné objemové krmivá by mali tvoriť základnú zložku výživy jeleňovitých.

Prežúvavce dokážu efektívne využiť objemové krmivá s následným vysokým produkčným efektom.

Často sa v praxi robí chyba, keď plán krmív nie je zameraný na kvalitné seno alebo siláže, ktoré sú cenovo najlepším riešením výživy, ale je zameraný na kompenzovanie nedostatkov vyplývajúcich z nekvalitných objemových krmív prostredníctvom cenovo náročných doplnkových koncentrovaných krmív.

Jadrové krmivá

Jadrové krmivo je skôr doplnkové, a preto musíme dávať pozor - dodržiavať určité pravidlá.

Nesprávne dávkovanie a nevhodne zvolený druh môže viesť k tráviacim problémom, ba dokonca k uhynutiu zvieraťa.

Z obilnín zvolíme iba ovsené, pretože ostatné sú nevhodné na kŕmenie lesnej zveri.

Pri gaštanoch dávame pozor na množstvo - obsahujú saponíny, ktoré vo väčšom množstve spôsobujú otravu (sú jedovaté) a tráviace problémy.

Potom môžeme kŕmiť kukuricou, žaluďmi alebo hrachom (ide o jadrové krmivá, takže stále pozor na dávkovanie).

Gaštany, žalude, bukvice, obilie a kukurica sú sporné, niektorým zvieratám totiž môžu uškodiť.

Pri týchto druhoch dobrôt by rozhodne malo ísť o krmivo doplnkové, teda v malom množstve.

Najčastejšie využívanými jadrovými krmivami pre lesnú zver sú už historicky ovos, kukurica, pšenica a jačmeň.

V ozimných obilninách je vysoký obsah dusíkatých látok, ktoré napríklad pri repke ozimnej dosahujú približne 30 % a pri pšenici až 34 % zo sušiny.

Obsah dusíkatých látok v oziminách je na úrovni tzv. bielkovinových krmív.

V zimnom období má zver prístup k repke. Repkové listy dosahujú vysokú výživnú hodnotu, no majú v porovnaní s ostatnými oziminami nižší podiel hrubej vlákniny.

Dužinaté krmivá

K dužinatému krmivu patrí ovocie a zelenina.

Dužinaté krmivo nakrájame na malé kúsky a dávkujeme v malom množstve.

Pre jeleniu zver sú vhodné napríklad jablká či sušená jarabina.

Srnkám, jeleňom, zajacom a diviakom môžete vziať zopár jabĺk alebo hrušiek, mrkvu, repu či jarabinu.

Obávať sa nemusíte ani krmiva vo forme zemiakov a cvikly.

Obsah živín a energie je vysoký aj v drevinách - ich púčikoch a plodoch.

Soľ a minerálne látky

Zveri môžeme prilepšiť aj soľou, ktorá je pre ňu dôležitým zdrojom chlóru a sodíka.

Podávame ju v podobe blokov, ktoré sa nanášajú na peň, kde následne stvrdnú.

Niektoré minerálne látky, ako je napríklad sodík či fosfor, zver vo voľnej prírode získava v menšej miere.

Uvíta preto pomoc človeka vo forme predkladania soli alebo obohatených minerálnych lizov.

Poľovníci musia kontrolovať a dopĺňať soľníky pravidelne aj v zime, keď je to vzhľadom na sťažené poveternostné podmienky náročnejšie.

Nedostatok minerálnych látok sa môže prejaviť na zdravotnom stave zveri.

Môže mať tráviace ťažkosti, je vnímavejšia na prenosné ochorenia, dochádza napríklad k väčšej lámavosti parohov, k výkyvom v správaní.

Najčastejšie sa soľ vkladá do bežne známych soľníkov rôznych tvarov a konštrukcií.

Kvalita krmiva a zdravotný stav zvierat

Potrebné je predkladať zveri iba krmivá vysokej kvality.

Taktiež by sa malo z poľovných revírov eliminovať predkladanie plesnivého - hnilého ovocia, zeleniny, siláží, sena alebo pečiva.

Zver nie je „kontajner na odpad“, kde sa dá zbaviť znehodnotených krmív, ktoré už chovatelia domácich zvierat neplánujú zužitkovať.

Plesnivé pečivo, tropické ovocie, hnilá zelenina, syry a mliečne výrobky po dátume spotreby, mäso z hospodárskych zvierat a veľké množstvo akejkoľvek potravy na hromadách na lúkach a v lesoch sú realitou posledných rokov na Slovensku.

Ak by zver skonzumovala hnijúce plody ovocia alebo plesnivé pečivo, prijala by súčasne toxické produkty húb (mykotoxíny), čo by mohlo viesť k zdravotným problémom.

Pečivo musí byť vždy úplne suché, nesolené, bez náplne a hlavne nesmie byť plesnivé.

Kŕmime ním, keď mrzne a nečakáme oblevu, aby sa nerozmočilo.

Vlhké pečivo spôsobuje tráviace problémy spojené s hnačkou, čo vedie k vyčerpaniu a dehydratácii zvieraťa.

Zvieratá nie sú odpadkový kôš, a preto im nenoste plesnivé pečivo.

Pečivo a slané potraviny - chlieb, rožky alebo iné zvyšky z kuchyne do krmelcov v žiadnom prípade nenoste.

Keď ľudia vidia v blízkosti príbytkov divú zver, myslia si, že zviera potrebuje pomoc a tak mu často poskytnú stravu.

V skutočnosti mu tým viac škodia, ako pomáhajú.

Zaznamenali sme prípady, keď ľudia dali jelenej zveri pomaranč či jablká, čo pre ňu nie je vhodná strava.

Výživa, kondícia a rozmnožovanie

Od výživy, čiže od kvality a kvantity prijímanej potravy závisí kondičný stav a zdravotný stav samice.

Od kvality výživy matky závisí už vývoj embria a pôrodná hmotnosť mláďaťa a taktiež vývoj imunitného systému.

Od prvých dní a týždňov života mláďaťa závisí jeho celková kvalita do budúcnosti.

Len zo silného mláďaťa môže vyrásť zdravý a silný jedinec, ktorý sa môže dožiť vysokého veku.

Správna výživa je prevenciou pred ochoreniami.

Ochorenia skôr prepuknú u jedincov, ktorí sú v horšom kondičnom stave.

Všetky väčšie výkyvy v skladbe prijímanej potravy pôsobia negatívne na organizmus a zdravie.

Starnutie je síce jav nezvratný, ale otázna je dĺžka produktívneho života.

Väčšina chorôb ovplyvňujúcich dĺžku života jedinca vzniká ako následok nedostatku alebo prebytku niektorých živín v prijímanej potrave zvieraťa, pričom významné sú z tohto pohľadu do veľkej miery aj minerálne látky.

Výživa a vývoj parožia

Keď hovoríme o kvalite zveri - je na mieste spomenúť aj parožie.

Rast jeleních pučníc býva viditeľný spravidla vo veku 8 - 9 mesiacov (alebo pri hmotnosti cca 100 kg).

Počas výskumnej činnosti boli zaznamenané unikátne prípady výskytu tzv. „nultého parožia“ u jelenčiat.

Prípady „nultého“ parožia boli zaznamenané a zdokumentované aj pri jelenčatách v zimnom období.

Pri uvedenom unikátnom vývoji parožia sa samčekom na hlavách objavili pučnice už koncom októbra a v novembri, čiže vo veku približne 5 mesiacov.

Nulté parožie vytĺkli mláďatá (tie najsilnejšie) vo februári - vo veku 9 mesiacov, teda v čase, keď rovnako starým jelenčatám za bežných okolností ešte len začína rásť prvé parožie.

Nulté jelenie parožie dosahuje max. 30 - 40 cm (parožie je tenšie v porovnaní s prvým parožím štandardných ihličiakov).

Začiatkom mája bolo nulté parožie zhodené a začalo sa tvoriť nové parožie.

V auguste 15 mesačné jelene vytĺkli parožie - v priemere osmoráka (parožie je hrubšie v porovnaní s prvým parožím štandardných ihličiakov).

Podobné prípady sa zaznamenali aj v Nemecku.

Zver bola kŕmená iba bežne dostupnými krmivami (seno, siláž, jadrové a minerálne krmivá) a k dispozícii bol aj ohryz drevín.

Dôraz bol ale kladený na správnu skladbu prijímaných živín, kvalitu predkladaných krmív, ich zdravotnú neškodnosť pre zvieratá.

Následkom správne vybilancovanej výživy pri použití kvalitných krmív je zdravé nadpriemerne telesne vyvinuté jelenča - čo je hlavným spúšťačom paroženia.

Silný 7mesačný samček na konci kalendárneho roka môže dosiahnuť 110 kg, v extrémnom prípade až 130 kg a silná samička 100 kg, v extrémnom prípade až 115 kg.

Prikrmovanie v zime

Väčšina ľudí si myslí, že zvieratká potrebujú krmivo až na sklonku zimy, ale to nie je pravda.

S prikrmovaním začnite už koncom septembra.

Zima je pre väčšinu zvierat náročným obdobím, kedy musia čeliť nedostatku potravy a extrémnym nízkym teplotám.

Starostlivosť o zvieratá, či už domáce, hospodárske alebo divo žijúce, je dôležitá počas celého roka.

Leto a s ním spojené horúčavy aj zima predstavujú pre zvieratá obzvlášť náročné obdobia, kedy si vyžadujú špeciálnu starostlivosť.

Pred prikrmovaním zvierat je dobré sa poradiť s poľovníckym spolkom, ktorý má na starosti náš konkrétny región.

Poľovníci nám poradia, ktoré krmivo zvieratám chýba a aká forma by bola najvhodnejšia.

Neodborné prikrmovanie zveri môže viesť k jej úmrtiu.

Kam umiestniť krmivo

Krmivo je možné zaniesť priamo do krmelcov v lese alebo ho uložte kdekoľvek, kde je bežný pohyb zveri.

Ideálne je nosiť potravu pre zver priamo do krmelcov.

Tie sú obvykle umiestnené na pokojných miestach v lese alebo v remízku na poli.

Keďže zvieratá nemajú radi frekventované miesta a ľuďom sa vyhýbajú, vyberte miesto, ktoré je pokojné a schované.

Pokiaľ vo vašom okolí žiadny krmelec nie je, uložte seno a ďalšiu potravu na okraj lesa.

Vyhnite sa frekventovaným trasám, obývaným oblastiam alebo napríklad blízkosti záhrad.

Miesto kŕmenia by malo byť čisté, bez akýchkoľvek odpadkov, nieto ešte plastového neporiadku.

Objemné krmivo umiestnime na zem alebo do krmelca.

Pri sene nevadí, ak bude navlhnuté alebo zmokne. Musíme si však dávať pozor, aby nebolo plesnivé.

Jadrové krmivo dávkujeme tak, aby ho lesná zver skonzumovala do týždňa a predišlo sa jeho znehodnoteniu.

Umiestnime ho do koryta alebo krmelca.

Dužinaté krmivo nakrájame na malé kúsky a dávkujeme v malom množstve.

Soľníky sa odporúča umiestňovať v blízkosti prechodov zveri, napájadiel, kŕmidiel, tam, kde má zver pokoj, a treba sa vyhýbať miestam v blízkosti cestných komunikácií.

Poľnohospodári kosia kukuricu na zrno v októbri a novembri, niekedy z technických príčin zostáva na poliach až do decembra.

Pozberové zvyšky kukuričných klasov bývajú zveri dostupné v zime.

Pravidlá správania sa v lese

Zvieratá si v zime šetria svoju energiu, takže vykonávajú minimum pohybu.

Ak ich vyplaší pes alebo sú vyľakané a snažia sa ujsť, vydajú veľké množstvo energie.

Preto by sme sa v lese mali správať ako na návšteve. Ticho a pokojne.

Pravidlá lesa chránia nielen zvieratá, ale aj ich prirodzený denný a sezónny režim.

Právne pravidlá prikrmovania

Prikrmovanie zveri je upravené aj zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, ktorý v § 26 ods. 1 písm. d) uvádza, že užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru.

Na ten účel má najmä prikrmovať zver v čase núdze zdravotne neškodným krmivom takým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy.

Okrem toho sa prikrmovania zveri dotýka aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý v § 66 ods. 1 písm. c) zakazuje umiestňovať do prírody cudzie druhy rastlín a živočíchov, ktoré by mohli ohroziť pôvodné druhy alebo spôsobiť škody na prírode alebo majetku.

V § 66 ods. 3 písm. b) umožňuje výnimky z tohto zákazu pre prikrmovanie zveri v poľovnom revíri, ak je to nevyhnutné na jej prežitie.

Ľudia by nemali sami prikrmovať zver v poľovnom revíri, pretože podľa zákona o poľovníctve je to povinnosťou poľovníckeho združenia, ktoré má užívacie právo na poľovný revír a svojvoľným prikrmovaním zveri by človek mohol porušovať práva poľovníckeho združenia a spôsobovať škody na zveri alebo prírode.

Ak má občan záujem o ochranu a zveľaďovanie zveri a jej prikrmovanie v iných lokalitách, ako je uvedené, musí dodržiavať podmienky stanovené zákonom o ochrane prírody a krajiny či ďalšími právnymi predpismi a riadiť sa aj rozhodnutiami miestneho úradu, ktorý napríklad vyhlasuje stav núdze.

Vplyv výživy na škody v lese

Treba pripomenúť, že i keď škody na drevinách ohryzom priamo súvisia s otázkami výživy - pri neúmerne vysokých stavoch zveri (čiže konzumentov drevín) je však snaha znížiť škody prostredníctvom správneho prikrmovania komplikovaná.

Ak je poskytnutá alternatíva vo forme kvalitných a výživných krmív (existuje silný vzťah kvality krmiva a chuťovej atraktivity pre zver), zver ich konzumuje a v takejto situácii menej ohrýza lesné dreviny.

Pri viacerých sledovaniach sa ukázalo, že odpadová lesná biomasa (letorasty a kôra) je vhodným komponentom pri výrobe krmív pre prežúvavú zver.

A to vo forme čerstvej, sušenej alebo silážovanej.

V súvislosti s možnosťou zníženia škôd na lese v dôsledku správne zabezpečenej výživy sa možno oprieť o výsledky z revíru Mestských lesov v Kremnici.

Podarilo sa znížiť škody na lese na minimum a kvalita zveri sa zvýšila.

Lesné plody ako prirodzená potrava

Medvede, hlucháne, hoľniaky, jariabky, ale aj drozdy, penice a červienky sú počas letných mesiacov na konzumáciu lesných plodov doslova odkázané.

Zberači sa do lesov vyberajú najčastejšie za malinami, čučoriedkami, jahodami, černicami, brusnicami či hubami.

V ostatných rokoch im však začína až príliš konkurovať človek, a to najmä zberom čučoriedok.

Zber lesných plodov by mal byť časovo a priestorovo regulovaný.

Zberači by mali prihliadať na aktivitu prirodzených obyvateľov lesa a nezačínať so zberom pred ôsmou hodinou ráno a skončiť by ho mali do šestnástej hodiny.

Ak sa vtáky a zvieratá dostatočne nenasýtia, zoslabnú a vyhladované jedince sa potom stávajú ľahkou korisťou svojich prirodzených predátorov.

Najmä lačné medvede sú nervózne a agresívne.

Strava veveričiek

Veveričky sú jednou z najbežnejších divých zvierat v slovenských lesoch a parkoch.

Strava veveričky obyčajnej pozostáva hlavne zo semien, vrátane: tie zo šišiek, borovicových výhonkov, žaluďov, orechov, púčikov stromov, húb, ovocia, hmyzu a vajec.

V zime sa však zásadne mení jej životný štýl - menej často vychádza z diery na strome alebo hniezda a oveľa menej žerie.

Toto šikovné zvieratko zbiera zásoby na zimu počas celej jesene.

Ide najmä o orechy a žalude, ktoré ukrýva v dierach stromov alebo ich zahrabáva do zeme.

Najviac ich vďaka dobrej pamäti nachádza v zime!

Najlepšou potravou pre veveričky je zmes lieskových a vlašských orechov, slnečnicové semienka, mrkva, nakrájané jablko, hrozno, kivi, hruška, brokolica, cuketa a sušené kukuričné zrná.

Ak chceme veveričku nakŕmiť, najlepšie je postaviť jej špeciálne kŕmidlo pre veveričky - aby potrava nebola ľahko dostupná pre iné zvieratá či vtáky.

Nezabúdajme, že divá zver potrebuje našu podporu len v tom najťažšom období - počas zimy, snehu či mrazu, keď si sama nedokáže zabezpečiť dostatok potravy.

Inokedy je pre ich dobro lepšie zdržať sa kŕmenia, aby veverička, zvyknutá na ľahký prístup k potrave, príliš nelenila, pretože v takom prípade sa môže dočasná prestávka v kŕmení pre ňu skončiť tragicky.

Prikrmovanie vtákov

Pravidelné nálety sýkoriek, vrabcov, ďatľov, brhlíkov či iných krásnych operencov na bidlá kŕmidiel pôsobia v spiacich zimných záhradách a mestských parkoch ako balzam na ľudskú dušu.

Vtáčie búdky a kŕmidlá vyčistite, aby ste ich zbavili parazitov.

Vtáky prikrmujte drobným krmivom.

Okrem nádoby s čistou vodou urobia vtáčikom radosť semienka slnečnice, ovos, proso, pšenica a ďalšie obilniny.

Niektoré vtáčiky potešia aj jablká alebo jarabina.

Z domácich zásob môžete vytiahnuť vločky, nesolenú varenú ryžu a zemiaky, nastrúhanú mrkvu, loj alebo kúsok surového mäsa.

Naopak, nikdy vtáčikom nedávajte nič korenené, vyprážané, slané či dokonca skazené.

Zatiaľ čo jabĺčko vtákom prospeje, sladké ovocie alebo napríklad omrvinky zo sušienok im určite uškodia.

Ak sa vám nechce nič špeciálne vymýšľať, stačí kúpiť balíček nelúpaných slnečnicových semiačok alebo hotovú zmes krmiva a do kŕmidla ich vysypať.

Kúpiť môžete aj obľúbené lojové gule.

Vždy ich však vybaľte zo sieťky.

Vtáčiky sa v nej môžu zachytiť pazúrikmi alebo vyzobávať spolu s potravou aj kúsky plastu.

Pri umiestňovaní krmítka dbajte na to, aby do neho nepršalo, nestála v ňom voda alebo nebolo zbytočne navlhnuté.

To má za následok rýchly vznik plesne, ktorá môže vonkajším operencom ublížiť.

Kŕmenie vodných vtákov

Už ste zrejme počuli, že by sme kačkám v rybníku nemali hádzať pečivo ani ďalšie zvyšky z kuchyne.

Hoci im chutia a je to jednoduchý variant aj pre nás, môže im spôsobiť vážne zdravotné problémy.

Medzi najčastejšie odporúčané krmivo pre tieto vodné vtáky patria granule priamo pre ne určené, prípadne mäkké obilniny (uvarené, namočené, naklíčené).

Vyskúšať môžete aj mrazenú zeleninu, napríklad kukuricu, alebo hlávkový šalát natrhaný na kúsky.

Keby ste predsa len chceli zužitkovať zvyšky z kuchyne, nakrájajte na kúsky odrezky zeleniny (mrkvu, petržlen, zeler, listy kalerábu a karfiolu, brokolice a špenátu).

Mýval a jeho potrava

Mýval, ľudovo známy aj ako medvedík mýval, je stredne veľký cicavec pôvodne obývajúci Severnú Ameriku.

Vďaka svojej prispôsobivosti sa však rozšíril aj do iných častí sveta, ako sú Európa, Japonsko alebo Kaukaz.

Mýval je najväčším zástupcom čeľade medvedíkovité.

Jeho strava je veľmi rôznorodá, čo mu umožňuje prežiť v rôznych prostrediach.

Mýval severoamerický (Procyon lotor) je zviera s dĺžkou 40 - 70 cm a hmotnosťou 3 - 9 kg, hoci veľké samce môžu dorásť až do viac ako 20 kg.

Jeho prirodzeným biotopom sú listnaté a zmiešané lesy, no vďaka jeho prispôsobivosti dnes celkom bežne obýva aj mestá, kde je často považovaný za vážneho škodcu.

Vo voľnej prírode mývaly žijú v rôznych lesných a trávnatých biotopoch, najčastejšie v blízkosti vody, a sú zdatnými plavcami.

Mývaly sú všežravce, čo znamená, že jedia mäso aj rastliny.

Zhruba zo 40 % ich potravu tvoria bezstavovce, 30 % zaujíma rastlinná zložka a zvyšných 30 % tvoria stavovce.

• Bezstavovce: Raky a iné článkonožce, slimáky, hmyz.
• Obratlovci: Hlodavce, žaby, jednodenné kurčatá, myši, potkany, morčatá a slepice, ryby.
• Rastlinná zložka: Ovocie, rôzne rastlinné látky vrátane plodín (napr. kukurica, melóny), zelenina.
• Oportunistické zdroje: Odpadky, krmivo pre domáce zvieratá.

Mývaly sú oportunistické zvieratá, ktoré využívajú každú situáciu na to, aby si ukradli jedlo.

Zvláštnosťou mývala je, že si jedlo umýva vo vode.

Táto mylná predstava vyplýva z ich zvyku hľadať jedlo vo vode alebo v jej blízkosti a potom s nimi manipulovať pri jedle.

Prečo je dôležité nekrmiť lesnú zver odpadom

Zver nie je „kontajner na odpad“, kde sa dá zbaviť znehodnotených krmív, ktoré už chovatelia domácich zvierat neplánujú zužitkovať.

Neodborné prikrmovanie zveri môže viesť k jej úmrtiu.

Ak má človek pochybnosti o vhodnosti krmiva alebo o mieste prikrmovania, mal by sa obrátiť na poľovnícky spolok, ktorý spravuje konkrétny región.

tags: #strava #lesnych #zvierat