Príroda nás nikdy neprestáva udivovať. Existujú všetky druhy zvierat, od malých až po obrovské. Sila je tiež charakteristika, ktorú vedci merajú, aby sa o zvieratách dozvedeli viac.
Zvuky zvierat neslúžia iba na dorozumievanie. Môžu upozorňovať na nebezpečenstvo, priťahovať partnera, označovať teritórium alebo pomáhať pri love. Niektoré živočíchy pritom dokážu vytvoriť zvuk, ktorý je počuť na veľké vzdialenosti alebo ktorý má ohromujúcu intenzitu.
Pri porovnávaní hlučnosti treba rozlišovať medzi silou zvuku, frekvenciou a dosahom. Niektoré zvieratá vydávajú extrémne hlasné krátke signály, iné komunikujú nízkymi tónmi, ktoré sa šíria na veľké vzdialenosti.
1. Vráskavec ozrutný
V absolútnych hodnotách je najsilnejším tvorom sveta zrejme najväčšie zviera súčasnosti, vráskavec ozrutný.
Žiaľ, celkovú silu tohto zvieraťa len ťažko odhadnúť. Napokon, kedy ste naposledy videli veľrybu niesť alebo ťahať náklad?
Najväčšie jedince vráskavca ozrutného môžu merať viac ako 30 metrov a vážiť vyše 150 ton. Ich srdce dosahuje rozmery osobného auta a jazyk má rovnakú hmotnosť ako dospelý slon!
Jazykom dokážu tieto veľryby z úst vytlačiť niekoľko ton vody.
Vráskavce sa totiž kŕmia tak, že doširoka roztvoria obrovité ústa a naplnia si elastickú kožu čeľustí tisíckami litrov vody.
Voda samotná ich však nezaujíma, iba drobné živočíchy v nej - zooplantktón.
Následne morskú vodu jazykom vytlačia, pričom planktón sa zachytí na kosticiach, ktoré fungujú ako cedidlá.
Hoci v materiáli nie je uvedená konkrétna hodnota hlasitosti, vráskavec ozrutný patrí medzi najvýraznejšie zvukovo komunikujúce živočíchy. Jeho nízkofrekvenčné signály sa môžu šíriť oceánom na veľké vzdialenosti.
2. Slon africký savanový
Slon africký savana je majestátne a inteligentné stvorenie, ktoré žije na rozľahlých pastvinách Afriky.
Medzi jeho charakteristické črty patria nádherné slonovinové kly, veľké poddajné uši a dlhý svalnatý chobot, ktorý používa na manipuláciu s predmetmi a komunikáciu s inými slonmi.
Sloní chobot slúži ako hmatový orgán, zosilňovač zvukov a taktiež piata končatina, ktorou zbierajú korene, tŕhajú trávu, ovocie či kôru stromov a presúvajú potravu do úst.
Chobot poskytuje aj priestor pre prítomnosť množstva čuchových senzorov, vďaka čomu má slon čuch niekoľko stokrát citlivejší, ako pes.
V priebehu dejín boli slony využívané pre svoju pozoruhodnú silu na vykonávanie rôznych fyzicky náročných úloh.
Túto silu dokážu demonštrovať bez námahy vyvracaním stromov, čo by bolo pre väčšinu ostatných zvierat a dokonca aj pre ľudí bez pomoci nástrojov nemožné.
Najväčšie jedince tohto impozantného hrubokožca môžu v kohútiku merať štyri metre a vážiť až 6.000 kg.
Slony používajú hlasové prejavy, dunenie, trúbenie aj nízkofrekvenčné signály. Niektoré z týchto zvukov ľudské ucho vníma iba čiastočne, no slony ich dokážu zachytiť na veľké vzdialenosti.
3. Lev
Lev je kráľom zvierat. Silný, hrozivý.
Sú známe prípady ľudožravých levov, ale tých prípadov je málo a skôr sa o nich potom dlho hovorí.
V Botswane som vo februári v roku 2000 stretol rangera Toffa.
Keď sme s Toffom v centrálnej Kalahari stopovali leviu svorku, stratila sa nám, stopy zmizli.
Zakempovali sme, rozbalili stany, uvarili večeru, popili dobré juhoafrické vínko a zaľahli.
Ráno bola posádka prvého auta zbalená skôr než ja a vyštartovali.
„Čo tam je?” zakričal som na nich.
Veď boli iba kúsok od nás.
„Levy!” odpovedali.
Hneď vedľa nášho kempu nocovala aj levia rodinka, viac než 10-členná.
Do dnešného dňa som prešiel všetkých 54 afrických krajín a videl vo voľnej prírode stovky levov.
Vždy som šťastný, obdivujem gráciu a sebavedomé správanie tejto mačičky.
Levy sa ozývajú revom, ktorý patrí medzi najznámejšie zvuky savany. Slúži na označenie teritória a komunikáciu medzi členmi svorky.
Revíceho leva možno počuť na veľkú vzdialenosť, najmä v noci, keď je v krajine menej okolitého hluku.
4. Krokodíl morský
Ak ste niekedy sledovali Krokodíla Dundeeho alebo ste zarytým fanúšikom Steva Irwina, nie je vám sila krokodílov cudzia.
Krokodíly sú veľké plazy, ktoré sa bežne vyskytujú v Amerike, Austrálii, Afrike a Ázii.
Krokodíly nie sú pôvodné v Európe.
Títo majstri v hryzení, ktorí sú rivalmi T-rexa, sa môžu dožiť až 75 rokov, dorastajú do dĺžky 7 m a vážia až 1 200 kg.
Najväčší žijúci plaz na svete má tiež najsilnejšie zaznamenané uhryznutie zo všetkých živočíchov.
Krokodíl morský má spomedzi všetkých živočíchov absolútne najsilnejší stisk: až 260 kilogramov na centimeter štvorcový.
Dosť na to, aby prehryzol aj pomerne silný oceľový plát.
Krokodíl sa vyznačuje hlavne silným stiskom čeľustí.
Pri zvukovej komunikácii využíva hlasné syčanie, vrčanie a ďalšie varovné prejavy. Mláďatá sa ozývajú aj pri vzájomnom kontakte a pri privolávaní matky.
Krokodíl sa tvári, ako keby spal, ale na dvoch-troch metroch má veľké zrýchlenie.
Keď ste na loďke, nedávajte ruky do vody.
5. Gorila
Samci goríl, známe ako strieborné gorily, sú obzvlášť robustné, pretože sú vodcami svojich rodinných skupín.
Môžu vážiť 150 až 180 kg a mať priemernú výšku 1,85 metra.
Samci týchto veľkých ľudoopov môžu vážiť viac ako 225 kg.
Napriek tomu a celkovej robustnosti postavy dokážu na krátku vzdialenosť bežať rýchlosťou ľudského šprintéra, až 35 km/h.
Obvykle sa uvádza, že sila ich rúk je šesťnásobne väčšia ako sila dospelého muža.
No v jednej zoologickej záhrade sa podarilo pozorovať, ako gorilí samec zodvihol predmet s váhou okolo 700 kg.
Gorily komunikujú rôznymi hlasovými prejavmi. Ich hlasné výkriky a dunivé zvuky môžu upozorňovať členov skupiny na hrozbu, upevňovať sociálne väzby alebo vyjadrovať vzrušenie.
6. Hroch
Zďaleka najnebezpečnejším zvieraťom Afriky je práve hroch.
Tento agresívny tvor zabije ročne okolo 500 ľudí.
Hrochy sú po slonoch a bielych nosorožcoch tretím najväčším žijúcim cicavcom, ktorý sa vyskytuje na svete.
Hrochy vážia od 1,4 do 5 ton a sú bylinožravce, preto musia každú noc skonzumovať približne 80 kilogramov trávy, aby si udržali svoju hmotnosť.
Napriek svojej hmotnosti sa hrochy dokážu pohybovať rýchlosťou až 50 km/h.
Hrochy sa prispôsobili polovodnému prostrediu a dokážu sa rýchlo a elegantne pohybovať vo vode aj na súši.
Hrochy dokážu otvoriť čeľuste až do uhla 150 stupňov, čím odhalia svoje obrovské rezáky.
Hroch má podobne silný stisk čeľustí ako jaguár, vie vyvinúť tlak asi 140 kilogramov na centimeter štvorcový.
V kombinácii s klami tak pôsobí trochu ako buldozér.
Hrochy vydávajú hlasné dunivé, chrochtavé a revavé zvuky. Ich prejavy sa šíria vodou aj pevninou a pomáhajú udržiavať kontakt medzi jednotlivcami.
7. Sloní tuleň
Príroda nás nikdy neprestáva udivovať.
Existujú všetky druhy zvierat, od malých až po obrovské.
Sloní tuleň patrí medzi morské cicavce, ktoré počas obdobia rozmnožovania vytvárajú hlučné kolónie.
Samce sa ozývajú hlbokými, dunivými a pulzujúcimi hlasmi, ktorými si upevňujú postavenie a odrádzajú súperov.
Veľké telo a mohutný hrudník umožňujú samcom vytvárať hlasné prejavy, ktoré sa v kolónii navzájom prekrývajú.
Hlas jednotlivých samcov môže slúžiť aj ako rozpoznávací znak, pretože každý jedinec vytvára charakteristický rytmus a zafarbenie zvuku.
8. Vráskavec dlhoplutvý
Veľryby sú vo všeobecnosti považované za mohutné a silné stvorenia.
Sami váži až 200 ton a tak nie je prekvapením, že disponujú obrovskou silou.
Vráskavec dlhoplutvý je známy mimoriadne výrazným spevom, ktorý môže trvať dlhé minúty a opakuje sa v zložitých vzoroch.
Spievajú najmä samce, pričom ich hlasové prejavy súvisia s obdobím rozmnožovania.
Spev sa skladá z opakujúcich sa motívov, ktoré sa môžu v populácii postupne meniť.
Zvuk sa šíri pod vodou na veľké vzdialenosti, pretože voda vedie nízkofrekvenčné tóny účinnejšie než vzduch.
9. Hyena škvrnitá
Hyena síce vydáva zvuk podobný smiechu, ale z jej čeľustí sa nerobia žarty.
Ako iste viete, hyeny sa živia aj zdochlinami a z nich musia vedieť vydolovať maximum potravy.
Hyeny používajú široké spektrum hlasových prejavov, medzi ktoré patrí takzvaný „smiech“, kvílenie, vrčanie aj volanie.
Zvuk podobný smiechu nevyjadruje vždy pobavenie. Môže signalizovať nervozitu, podriadenosť alebo napätie počas sociálnej interakcie.
Hlasové prejavy pomáhajú členom klanu koordinovať pohyb, brániť teritórium a reagovať na prítomnosť koristi alebo súperov.
Hyena má silný stisk čeľustí, ktorý dokáže vyvinúť tlak až 70 kilogramov na centimeter štvorcový.
10. Kiksajúca kreveta
Niektoré zvieratá vydávajú hlasné zvuky pomocou častí tela, ktoré neslúžia primárne na dýchanie alebo hlasovú komunikáciu.
Kiksajúca kreveta vytvára prudkým zacvaknutím klepeta bublinu, ktorá sa pri zrútení ozve krátkym, mimoriadne hlasným prasknutím.
Zvuk vzniká vďaka rýchlemu pohybu vody a kolapsu kavitačnej bubliny.
Prasknutie môže omráčiť drobnú korisť a zároveň slúži na komunikáciu alebo obranu.
Kolónie týchto kreviet dokážu vytvárať súvislé podvodné akustické pozadie.
Práve preto patria kiksajúce krevety medzi najhlučnejších živočíchov oceánu, hoci sú v porovnaní s veľrybami veľmi malé.
Prečo sú zvuky zvierat také rozdielne
Sila nie je záležitosťou tvaru alebo veľkosti tela. Je to skôr záležitosť pomeru.
Inými slovami, koľko dokáže telo zdvihnúť v pomere k svojej veľkosti.
Pri hlučnosti však samotná veľkosť zvieraťa tiež nestačí. Rozhoduje spôsob tvorby zvuku, stavba tela, prostredie a účel komunikácie.
- Nízke frekvencie sa často šíria na veľké vzdialenosti, najmä vo vode.
- Krátke praskavé zvuky môžu vzniknúť prudkým pohybom častí tela.
- Revanie a dunenie slúži často na označenie teritória a zastrašenie súperov.
- Zložité spevy môžu súvisieť s rozmnožovaním a výberom partnera.
- Varovné zvuky upozorňujú ostatné jedince na predátora alebo narušenie priestoru.
Samozrejme, je ťažké určiť, ktoré živočíchy v zvieracej ríši sú tie najsilnejšie - tam totiž hrá pomerne dôležitú rolu spôsob, akým silu hodnotíte.
Podobne je ťažké vytvoriť absolútne poradie najhlučnejších zvierat, pretože pri niektorých druhoch meriame maximálnu intenzitu, pri iných dosah, dĺžku alebo frekvenciu zvuku.
Zvuk ako nástroj prežitia
Zvieratá používajú zvuk na udržiavanie kontaktu v skupine, hľadanie partnera, varovanie pred predátormi aj na zastrašovanie konkurencie.
Levy revom oznamujú svoju prítomnosť, slony si pomocou nízkych tónov odovzdávajú informácie a veľryby komunikujú cez rozsiahle morské priestory.
Hrochy využívajú zvuk na súši aj vo vode, zatiaľ čo hyeny pomocou hlasových prejavov udržiavajú zložitú sociálnu štruktúru klanu.
Pri krevetách môže byť zvuk zároveň fyzickou zbraňou. Prasknutie vznikajúce pri kolapse bubliny dokáže omráčiť korisť bez priameho útoku klepetom.
ZVUKY ZVIERAT 8K ULTRA HD
Bezpečné pozorovanie hlučných zvierat
Pri trekingu v exotickej prírode vždy (!!!) kráčam za domorodým vodcom.
Nikdy netrekujte sami, skupina je aj v tomto prípade omnoho bezpečnejšia.
V civilizovanejších oblastiach sveta ako Queensland či Florida máte značky na miestach, kde sú krokodíly či aligátory.
Dodržujte ich a nekúpte sa!
Keď ste na loďke, nedávajte ruky do vody.
Ak idete sám, dupte!
Nepchajte ruky do dier.
Táto rada sa zdá triviálna, ale 90 % uštipnutí turistov sa udeje takto.
V prírode treba pamätať na to, že hlasný zvuk nemusí znamenať bezprostredný útok. Často ide o varovanie, výzvu na odstup alebo komunikáciu medzi jedincami.
Najbezpečnejšie je zachovať odstup, nerušiť zviera, nepribližovať sa k mláďatám a dodržiavať pokyny sprievodcov a pravidlá chránených území.
tags: #top #10 #najhlucnejsich #zvierat