Darovanie krvi nezachraňuje život len ľuďom, ale aj zvieratám. Veľa psov a mačiek by nedopadlo dobre, keby im iné jedince ich druhu nepodali pomocnú ruku, respektíve labku.
Transfúzia krvi je často nevyhnutná pri liečbe vážnych zranení alebo ochorení u psov, preto je dôležité mať k dispozícii darcov krvi. Transfúziu krvi u nás bežne robí väčšina veterinárnych ambulancií, jediným problémom je nájsť vhodného darcu.

Kedy zviera potrebuje transfúziu krvi
Je mnoho situácií, kedy krvná transfúzia zachráni psovi alebo mačke život. Ide o stav, ktorému sa hovorí anémia (chudokrvnosť), čiže pokles červených krviniek. Ich hlavnou úlohou je prenos kyslíka po celom organizme.
Príčiny sú rôzne: nízka alebo žiadna tvorba krviniek v kostnej dreni, strata krvi krvácaním alebo deštrukcia červených krviniek vlastným imunitným systémom, prípadne v dôsledku požitia toxínov alebo liekov.
Najčastejšie ide o vážne úrazy, dopravné nehody, komplikované operácie alebo vnútorné krvácanie. Krv je tiež nevyhnutná pri niektorých otravách, napríklad po požití jedu na hlodavce, a pri ochoreniach, ktoré spôsobujú chudokrvnosť.
„Aj parazity môžu psy pripraviť o veľa krvi, no to sú extrémne prípady,“ tvrdí zverolekár.
Zákroky ako transfúzia krvi však na niektorých klinikách nerobia až tak často, približne len raz do mesiaca. Zväčša vtedy, ak ide o masívnu stratu krvi. Napríklad, keď psy zrazí auto, majú úraz alebo poruchy kostnej drene, prípadne vnútorné krvácanie.
„Transfúzia sa používa aj pri otrave jedom na potkany a myši, lebo ten psovi spôsobuje krvácanie - z uší, nosa alebo do vnútorných orgánov,“ opisuje veterinár.
„Krv sa dáva napríklad psom, u ktorých sa zistí, že sa im netvoria červené krvinky alebo tie krvinky niečo ničí,“ hovorí veterinárka z Centra veterinárnej medicíny SIBRA.
Pred pár dňami tu dostal krv i americký kokeršpaniel s hemolytickou anémiou, čo je choroba, pri ktorej sa rozpadávajú červené krvinky, lebo na ne útočí vlastný imunitný systém.
Príklad transfúzie, ktorá zachránila šteňa
Keď Čokyho našli v lete na smetisku v Sládkovičove, bol vo veľmi žalostnom stave. Apaticky ležal, na nič nereagoval, hlavu mal opuchnutú a telo posiate blchami. Pomoc pre toto šteňa prišla naozaj v hodine dvanástej.
„Na veterinárnej klinike v Trnave mu hneď zobrali krv, ktorá bola veľmi riedka. Akoby mu tiekla iba zafarbená voda,“ hovorí o Čokyho trápení podpredsedníčka občianskeho združenia Tulák Sereď, ktoré sa ako prevádzkovateľ útulku šteniatka ujalo.
Zverolekár navrhol transfúziu krvi. Keďže Tulák Sereď spolupracuje s útulkom v Trnave, okamžite tam zavolali a zisťovali, či nemajú vhodného psa.
„Darca krvi musel byť zdravý, očkovaný psík s váhou aspoň 20 kíl. V útulku sa našla vhodná sučka menom Aga. Bola statočná, neprotestovala a krásne spolupracovala,“ chváli štvornohú darkyňu Paštéková.
Čokymu sa hneď po transfúzii uľavilo, hlava postupne odpuchla. Jeho liečbu zavŕšili odblšením a odčervením, keďže parazity boli veľkou záťažou pre jeho oslabený organizmus.
„Za tri roky nášho fungovania to bola prvá skúsenosť s transfúziou krvi. Čokymu však pomohla. Teraz je to krásne, hravé, rozumné, skoro šesťkilové šteniatko, ktoré stále čaká na nový domov,“ uzatvára Čokyho príbeh ochranárka zo seredského útulku.
Kto môže byť darcom krvi
Nie každý pes sa môže stať darcom krvi. Veterinárne kliniky majú pomerne prísne pravidlá, aby bola zabezpečená bezpečnosť pre darcu aj pre príjemcu.
Výber psieho darcu krvi prebieha rôzne. Niekedy sa o to postarajú už samotní majitelia štvornohých pacientov, inokedy pomôže útulok alebo veterinári.
„Väčšinou využívame pomoc chovateľov. Vieme, že majú veľa psov a nerobí im to problém. Pár ich už aj máme vytypovaných, ale nejakú kartotéku či databázu si nevedieme,“ priznáva veterinár z trnavskej zvieracej kliniky.
Vo všeobecnosti by mal mať pes, ktorý príde darovať krv, viac ako 20 kilogramov. Darovanie krvi od menších, napríklad 10-kilogramových psov, však nie je výnimkou v prípade, že krv potrebuje malý psík do približne 5 kilogramov.
Niektoré veterinárne pracoviská uvádzajú ako vhodnú hmotnosť psa nad 25 kilogramov, pri iných sa uprednostňujú psy s hmotnosťou aspoň 30 kilogramov. Rozhodujúca je vždy hmotnosť darcu a potreby príjemcu.
„Darovať krv by mali zdravé, mladé psy, váha vyššia ako 25 kg,“ vysvetľuje zverolekár Martin Borko.
Najčastejšie sa vyberajú väčšie plemená, napríklad nemecký ovčiak alebo labrador, s váhou aspoň 30 kilogramov, pokojný, zdravý jedinec s potrebnými očkovaniami, najlepšie vo veku od jedného do ôsmich rokov.
Všeobecné požiadavky na psieho darcu sú:
- vek približne od 1 roku do 8-9 rokov;
- klinicky zdravý pes;
- pravidelné očkovanie a odčervovanie;
- krvný obraz v norme tesne pred odberom;
- pokojná povaha a schopnosť spolupracovať;
- dlhodobé neužívanie liekov;
- žiadne vážne ochorenia v minulosti.
Suky sa nesmú hárať ani byť gravidné. Momentálne sa už odporúča rýchlymi testami testovať aj kliešťami prenášané ochorenia, nakoľko stúpajú počty pacientov s týmito ochoreniami, napríklad anaplazmózou, ehrlichiózou, boreliózou a dirofilariózou.
Plemeno psa nie je pri darovaní krvi dôležité. Kľudne môže byť darcom nemecký ovčiak a príjemcom malá čivava. V takomto prípade je najlepšie situáciu prekonzultovať s veterinárnym lekárom.
Kto môže byť darcom krvi u mačiek
U mačiek sa tiež snažíme vyberať skôr vyššie hmotnosti, a to nad 4 kilogramy, pokiaľ je to možné.
Vhodná mačka alebo kocúr by mali spĺňať tieto podmienky:
- vek približne od 1 roku do 8-9 rokov;
- klinicky zdravá mačka alebo kocúr;
- pravidelné očkovanie a odčervovanie;
- krvný obraz v norme tesne pred odberom transfúzie;
- negatívny rýchlotest na FIV a FeLV.
Samice nesmú hárať ani byť gravidné.
Ako prebieha odber krvi
Samotný odber prebieha na veterinárnej klinike a pre psa je veľmi podobný bežnému vyšetreniu. Pes leží alebo sedí v pokojnej polohe a krv sa odoberá z krčnej žily.
Odber prebieha v tichom a sterilnom prostredí. Miesto odberu sa oholí a vydezinfikuje. K odberu sa používajú odberové ihly a vaky.
Krv sa berie z prednej labky alebo zo žily na krku a zbiera sa do špeciálneho transfúzneho vaku. Ideálne sa odoberá z krčnej žily - miesto je menej bolestivé na vpich a priemer žily je väčší, takže aj odber je rýchlejší. Prípadne sa môže využiť žila na prednej nohe.
Celý zákrok trvá asi 20 až 30 minút. Samotný odber trvá približne 3-15 minút, treba však rátať aj s preventívnym vyšetrením a starostlivosťou po odbere. Celý proces darovania krvi môže zabrať približne 1 hodinu.
Pes leží alebo sedí v pokojnej polohe a krv sa odoberá z krčnej žily. Celý zákrok trvá len niekoľko minút a pre väčšinu psov nie je bolestivý ani stresujúci.
Darca krvi sa neseduje, teda nedáva do anestézie. Väčšina odberov sa zvládne pri plnom vedomí s majiteľmi. Dokonca aj niektoré mačky si nechajú odobrať transfúziu pri plnom vedomí. Pokiaľ to nejde a majiteľ s tým súhlasí, využíva sa sedácia.
Psa môžete špecifickým výcvikom naučiť, aby pokojne ležal na boku alebo pokojne sedel a uvoľnene sa zúčastňoval na odbere krvi.
Koľko krvi možno odobrať
Odoberá sa len také množstvo krvi, ktoré je pre organizmus bezpečné. Množstvo odobranej krvi závisí od hmotnosti darcu a potrieb príjemcu.
Odoberá sa 10-20 ml na kilogram hmotnosti. V praxi platí, že sa psom odoberá 10 ml krvi na 1 kg telesnej hmotnosti.
| Darcu | Orientačné množstvo krvi |
|---|---|
| Pes s hmotnosťou nad 25 kg | až 250 ml |
| Pes s hmotnosťou približne 40 kg | približne 0,5 litra |
| Väčší pes | do celého transfúzneho vaku, teda aj 500 ml |
| Mačka | približne 50 ml |
| Šteňa | do dvoch decilitrov krvi |
Pri väčších psoch možno odobrať krv do celého transfúzneho vaku, teda aj 500 mililitrov. Šteňatám zasa pri darovaní stačí aj do dvoch deci krvi.
Ak napríklad pes váži 40 kilogramov, vezmú mu zhruba štyri decilitre krvi. Odobraté množstvo však vždy určuje veterinár podľa zdravotného stavu darcu a konkrétnej situácie.
Je darovanie krvi pre zviera bezpečné?
Ak je pes zdravý a celý proces prebieha pod dohľadom veterinára, riziká darovania krvi sú minimálne.
Ak sa darca pred odberom riadne vyšetrí a odber je vykonaný správne, nehrozí psovi žiadne riziko. Môže sa objaviť krátkodobá únava alebo ospalosť, ale väčšina psov je už na druhý deň úplne v poriadku.
Po odbere je vhodné, aby sa darca čo najskôr najedol. Po odbere dostane pes infúziu na zlepšenie krvného obehu a/alebo niečo chutné na zjedenie. Pokiaľ sa sedoval, podáva sa infúzia.
Dôležité je dopriať psovi po odbere pokoj, dostatok vody a miernejší režim bez náročného tréningu. Dva dni po darovaní krvi by sa mal šetriť a zbytočne sa nenamáhať.
Aby sa rýchlejšie spamätal, môže mu veterinár po zákroku predpísať železo a vitamín B12.
Krv sa psovi neodoberá často, aby mal organizmus dostatok času na jej doplnenie. Zvyčajne sa odporúča darovať krv maximálne niekoľkokrát do roka, pričom medzi jednotlivými odbermi by mali byť aspoň dva až tri mesiace.
Darca môže darovať raz za tri mesiace. Pes môže darovať krv 3-4-krát ročne.
Krvné skupiny u psov
Problematika krvných skupín u zvierat je téma, ktorá sa môže zdať menej známa v porovnaní s krvným systémom človeka, no vo veterinárnej medicíne má veľký význam, najmä pri krvných transfúziách alebo rozmnožovaní zvierat.
Krvné skupiny u psov sú klasifikované na základe antigénov DEA (Dog Erythrocyte Antigen) nachádzajúcich sa na povrchu erytrocytov. Najdôležitejšie z nich sú DEA 1.1, DEA 1.2, DEA 3, DEA 4, DEA 5 a DEA 7.
Systém krvných skupín u psov sa nazýva Dog Erythrocyte Antigens, skrátene DEA. Čísla potom označujú konkrétnu krvnú skupinu.
V klinickej praxi je najdôležitejší DEA 1.1. Psy môžu byť DEA 1.1 pozitívne alebo negatívne, čo má priamy vplyv na možnosť transfúzie krvi. DEA 1.1 je klinicky najdôležitejšia, pretože najčastejšie spôsobuje transfúzne reakcie.
Prevažná väčšina psov má krvnú skupinu DEA 1.1 pozitív. Iba malé percento psov je DEA 1.1 negatívnych.
Pri prvej transfúzii krvná skupina nehrá rolu, pretože sa vychádza z toho, že riziko transfúznej reakcie je veľmi malé. Na rozdiel od ľudí alebo mačiek sa psy nerodia s protilátkami proti cudzím krvným skupinám. Toto tvrdenie platí iba pri psoch s krvnou skupinou DEA 1.1 pozitív.
Pri prvej podávanej transfúzii psiemu pacientovi nemusíme poznať krvnú skupinu. Transfúzia z DEA 1.1 pozitívneho psa na DEA 1.1 negatívneho psa však môže viesť k závažným komplikáciám, ako je hemolytická reakcia.
Testovanie kompatibility krvi
Rovnako ako u ľudí, pred vykonaním transfúzie krvi u psa je dôležité skontrolovať krvnú skupinu príjemcu a darcu.
Testuje sa to buď v laboratóriu, čo trvá väčšinou 24 hodín, kým máme výsledok, alebo existujú rýchlotesty.
Pokiaľ nie je ani jedno k dispozícii alebo to nie je možné zistiť z časových dôvodov, pretože pacient potrebuje transfúziu ihneď, využíva sa krížová skúška priamo pred podaním.
Na sklíčko sa dá kvapka krvi od darcu s kvapkou od príjemcu a následne sa sleduje reakcia. Keď sa krv zráža, možno očakávať alergickú reakciu.
Prvé darovanie je spravidla bezpečné, riziko prináša až ďalšia transfúzia. Vtedy už veterinári musia spraviť testy.
Podanie krvnej transfúzie musí byť pod dozorom veterinárneho lekára a sestry. Alergické reakcie sa môžu vyskytnúť a je nutné vtedy transfúziu prerušiť na nejaký čas.
Niekedy však darovanie krvi môže zvieraťu spôsobiť ľahký opuch či nevoľnosť. Preto sa občas zvyknú dať príjemcovi aj lieky na potlačenie imunity.
Jedným z hlavných rizík spojených s transfúziou krvi je možnosť prenosu infekčných chorôb, ktoré sa môžu prenášať krvou. Preto je dôležité, aby bola použitá krv od zdravého darcu.
Krvné skupiny u mačiek
U mačiek existujú tri základné krvné skupiny: A, B a AB. Väčšina mačiek - vyše 90 percent - má typ A, malé percento typ B a skupina AB je veľmi zriedkavá.
Skupina A je najbežnejšia, zatiaľ čo skupina B je menej bežná, najmä u plemien, ako je britská krátkosrstá. Skupina AB je extrémne zriedkavá. Nedávno bola u niektorých plemien zistená už aj štvrtá krvná skupina.
U mačiek sa transfúzia robí zriedka, pretože je zložitejšia. Mačky majú krvné skupiny A, B a AB a tak ako u ľudí nie je možné, aby sa krv jednej skupiny zmiešala s inou.
Na rozdiel od psov mačky prirodzene vytvárajú protilátky proti cudzím krvným skupinám. To znamená, že transfúzia krvi od darcu s krvnou skupinou A príjemcovi s typom B alebo naopak môže byť smrteľná.
Preto je potrebné presné stanovenie krvnej skupiny pred každou transfúziou. U mačiek sa snažíme pred podaním transfúzie podľa možností vždy poznať krvnú skupinu.
Nájsť správneho darcu u mačky je preto ťažšie. U mačiek je podľa veterinárov okrem krvných skupín problém i v tom, že jednej nemožno zobrať toľko krvi, koľko treba. Preto sú na to zvyčajne potrebné až dve darkyne.
„Tým sa to dosť komplikuje,“ upozorňuje veterinár, ktorý transfúziu u mačiek ešte nerobil.
Aj pre iných veterinárov sú to skôr výnimočné prípady. „Transfúziu krvi u mačiek som za šesť rokov praxe spravila len raz,“ priznáva doktorka z Centra veterinárnej medicíny SIBRA.
Sérologický konflikt u mačiek
Sérologický konflikt u mačiek je jav, ktorý môže nastať, keď mačka s krvnou skupinou B porodí mačiatka s krvnou skupinou A.
V takejto situácii môžu byť mačiatka vystavené hemolýze erytrocytov, pretože protilátky prítomné v materskom mlieku napádajú červené krvinky mačiatok.
Po narodení sú mačiatka vystavené absorpcii protilátok z kolostra, teda prvého mlieka, približne 12-24 hodín. Práve v tomto období môžu anti-A protilátky obsiahnuté v mlieku mačiek s krvou typu B vstúpiť do obehového systému mačiatok s krvou typu A a spôsobiť hemolýzu.
To môže spôsobiť, že sa u mačiatok rozvinie anémia, hemoglobinúria a žltačka. Liečba zahŕňa okamžité odpojenie mačiatok od matky a podanie transfúzie, no napriek prijatým opatreniam je úmrtnosť v takýchto prípadoch veľmi vysoká.
Aby sa predišlo takýmto konfliktom, odporúča sa pred plánovaným párením určiť krvnú skupinu mačky aj potenciálneho kocúra. V prípade gravidity s náhodným kocúrom je riziko sérologického konfliktu u mačiek vyššie.
Môže mačka dostať psiu krv?
Mačka môže dostať aj psiu krv, pokiaľ ide o život. Do 24 hodín však musí byť k dispozícii aj mačací darca, nakoľko telo mačky psiu krv rozloží, ale môže zachrániť v akútnej život ohrozujúcej chvíli.
Transfúzia krvi u koní a iných zvierat
Pre psy a mačky transfúzia krvi nie je až takou raritou, no pri ostatných zvieratách sú možnosti odlišné.
U menších zvierat sa to nerobí. Napríklad u králika by sa ani nedalo zobrať také množstvo krvi, aby mu to neohrozilo život. Nie je známe, že by sa transfúzia týmto spôsobom bežne vykonávala u morčiat, fretiek, činčíl či trpasličích králikov.
Keďže pri odoberaní vzácnej tekutiny záleží najmä na hmotnosti darcu, oveľa lepšie vyhliadky majú väčšie zvieratá, napríklad kone. U nich sa darovanie krvi využíva.
„U nás sa to robí zriedka a častejšie sa daruje krvná plazma než celá krv,“ zdôrazňuje odborníčka z Kliniky koní Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
Krvná plazma sa dáva najmä koňom, ktoré sú dehydrované a majú znížený objem cirkulujúcej krvi v tele, alebo pri veľkej strate tekutín následkom šoku, popálenín či silných krvácaní.
Pre kone pritom platí podobný postup ako pre psy. Aj kone majú krvné skupiny, no tak ako pri psoch, ani u nich to pri prvom darovaní nerobí problémy.
Ako darca sa väčšinou využíva veľký, mladý valach, teda vykastrovaný žrebec.
Uskladňovanie krvi a dostupnosť darcov
Niektoré väčšie veterinárne pracoviská disponujú krvnou bankou a teda nejakú krv na podanie majú vždy k dispozícii. Čerstvo odobratá krv sa skladuje v chladničke a vydrží približne 1 mesiac.
Nie všetky kliniky však majú krvnú banku. Všetku krv hneď použijú a nemôžu ju skladovať.
„Dalo by sa to. Tuším, že na klinike v Brne to aj robia, no my nemáme krvnú banku. Vo veterine je to skôr výnimočné, lebo je to nákladné a transfúzie sa ani nerobia tak často,“ približuje trnavský veterinár.
Na Slovensku zatiaľ neexistuje žiadna krvná banka, a tak sú veterinárne kliniky vrátane nemocnice Marfilvet závislé od flexibilných majiteľov, ktorí sú ochotní v prípade núdze prísť so svojím psom darovať krv.
V niektorých ambulanciách využívajú psy vlastného personálu alebo štvornohých pomocníkov mestskej polície. „Veľakrát poprosíme i klienta, aby niekoho zohnal, ale sú aj dobré duše, ktoré ponúknu svojho psa,“ uvádza veterinárka.
Jedným z problémov je nájsť vhodného darcu. Pomôcť môže majiteľ pacienta, útulok, chovateľ alebo databáza darcov.
Registrácia psa ako darcu krvi
Pri registrácii psieho darcu krvi nie je nutné vedieť krvnú skupinu vášho psíka.
Ak bude niekto hľadať darcu, bude vás kontaktovať cez formulár bez toho, aby mal prístup ku kontaktným údajom. Adresa sa uvádza iba v tom prípade, ak máte záujem o psiu známku a odznak s logom.
Všetko je na vzájomnej dohode medzi darcom a žiadateľom. Ak vám nevyhovuje čas alebo miesto odberu, môžete ho odmietnuť. Registrácia vás k ničomu nezaväzuje.
Chceš pomôcť aj ty? Pridaj svojho psieho hrdinu do databázy psích darcov krvi a možno práve on zachráni psí život.
Čo transfúzia dokáže a čo nie
Podaním krvnej transfúzie pacienta z ochorenia nevyliečime, ale stabilizujeme. Niekedy je potrebných krvných transfúzií viac.
Transfúzia krvi môže byť bezpečná a účinná liečba, ak sa správne vykoná a ak sú dodržané všetky bezpečnostné opatrenia.
Okrem pocitu hrdosti, že váš pes pomáha zachraňovať životy iným psom, budete mať pri pravidelnom darcovstve perfektný prehľad o zdravotnom stave svojho psa. Niektoré veterinárne kliniky odmeňujú darcov zľavami alebo kreditom na ich služby.
Práve vďaka tejto jednoduchej a bezpečnej pomoci však môžu zvierací darcovia zohrávať vo veterinárnej medicíne obrovskú úlohu. Jeden jediný odber môže zachrániť aj niekoľko zvieracích životov.
„Volali mi, že fenka je otrávená, aby sme prišli darovať krv, tak sme išli,“ hovorí Simona Kubíčková, majiteľka psa, jedna z tých, ktorí neváhajú a idú pomôcť, keď je treba.
Odber zvládol výborne. Tentoraz mu odobrali okolo pol litra krvi. Okamžite s ňou utekali do vedľajšej miestnosti k sučke, ktorá bojovala o život.
Pani Kubíčková má aj druhého psíka, ktorého krv zachránila život inému psíkovi pred niekoľkými týždňami. Baltazár a Diesel darovali krv prvýkrát, nie však naposledy.
Sú aj psy, ktoré krv na záchranu svojich druhov venovali viackrát. Deväťročný kríženec Riley z USA chodil darovať krv niekoľkokrát za rok, vždy po šiestich týždňoch. Pomohol zrejme už viac ako dvesto psím pacientom a znášal to výborne.
tags: #transfuzia #krvi #zvierat