Tráviace orgány koňa a zásady výživy

Vhodné využitie koní je možné len pri uplatňovaní správneho ošetrovania a dodržiavaním zásad techniky kŕmenia, pretože najvyšší úžitok poskytujú len správne kŕmené zvieratá.

Vo výžive koní sa uplatňuje poloobjemový typ kŕmenia. Tráviace systém umožňuje využívať rôzne rastlinné krmivá, dôležité je rešpektovať, že kôň má jednokomorový žalúdok, ktorý v pomere k jeho hmotnosti je malý. Kapacita tráviaceho traktu koňa je pomerne malá. Do žalúdka dospelého koňa sa zmestí cca. v priemere 6,5 kg krmiva. Druhým obmedzením je nízka aktivita amylázy, čo limituje spotrebu jadrových krmív. Rozklad vlákniny prebieha u nich na konci tráviaceho ústrojenstva hlavne v hrubom a slepom čreve.

História pravidelného skrmovania ”jadra” siaha do polovice 19. storočia. V súčasnosti sú nové spôsoby ako koňa „nadopovať“ energiou, sú to nové doplnkové kŕmne zmesi (DKZ). Dôležitým predpokladom správnej výživy, aby im boli predkladané krmivá hygienický nezávadné a chutné. Základným objemovým krmivom je seno, ktoré sa skrmuje nerezané a až po jeho 6-tich týždňoch od zberu, do tej doby v ňom prebiehajú enzymatické procesy. Na zelené krmivo kone postupne navykáme. Jadrové krmiva zabezpečujú pohotovostnú energiu v kŕmnej dávke. Najvhodnejšie jadrové krmivá v súčasnosti sú to rôzne druhy DKZ, (od rôznych výrobcov) špeciálne vyrábané pre rôzne kategórie koní, typu EQUI.

Kone kŕmime v konštantne stanovenom dennom čase (rešpektujeme dĺžku kŕmenia a interval), pri ktorom dochádza k pravidelnej sekrečnej činnosti tráviacich žliaz už pred kŕmením a je intenzívnejšie ako pri nepravidelnom kŕmení. Nepravidelnosť nepriaznivo ovplyvňuje využitie krmív. Vzhľadom k pomerne malému žalúdku sa majú kone kŕmiť trikrát denne a za mimoriadnych okolnosti ( kojenie, intenzívny tréning a pod.) aj päťkrát denne. Kontrolujeme množstvo skŕmeného krmiva, pri čom rešpektujeme denný výdaj koňa pri tréningu a dôležité je odhadnúť správnu potrebu. Je potrebné poskytnúť dosť času k tomu, aby kone mohli zožrať svoju dennú kŕmnu dávku. Ich dávka závisí od plemena, hmotnosti, konštitúcie, kondície a smere využívania koňa.

Súčasťou kŕmenia je dodržiavanie správnej techniky, kde je potrebné zabezpečiť, aby krmivo a voda sa dostali vždy do čistých žľabov a napájačiek, súčasťou je pravidelné odstraňovanie zbytkov neskŕmeného krmiva, ako aj kontrola a odstraňovanie parazitov. Každý chovateľ, by sa mal aspoň orientačne vedieť význam jednotlivých zložiek krmiva, aby sa vedel zorientovať pri výbere DKZ.

Základné pojmy vo výžive

Živiny sú látky prijímané stravou, zabezpečujúce vývoj a udržiavanie rovnovážneho stavu a vývoja všetkých štruktúr a funkcií organizmu; členia sa na základné živiny, minerálne látky a vitamíny. Základné živiny sú živiny dôležité pre výstavbu telesnej hmoty a energetický metabolizmus organizmu.

Proteíny sú zložité organické zlúčeniny uhlíka, kyslíka, vodíka, dusíka, niektoré aj síry, fosforu a železa. Základnou stavebnou zložkou proteínov sú aminokyseliny. Často sa označujú vo výžive ako dusíkaté látky (N-látky), ktoré sú súhrnom bielkovinových a nebielkovinových N-látok krmiva stanovených na základe obsahu dusíka. V krmivách je dusík viazaný v organickej forme v bielkovinách. Bielkoviny sú jednou z hlavných živín.

Nedostatok bielkovín spôsobuje u mladých zvierat zaostávanie vo vývoji a raste, ktoré nie sú schopné odstrániť neskôr ani za optimálnych podmienok. Ich nedostatok vo výžive má za následok okrem iného i zhoršenie obranyschopnosti organizmu, poruchy funkcie pečene, poruchy trávenia ako aj poruchy endokrinného a nervového systému. Základnou stavebnou zložkou proteínov sú aminokyseliny. Dôležitým prvkom v krytí potreby aminokyselín je ich vzájomný pomer v bielkovinách. Medzi veľmi dôležité aminokyseliny patrí lyzín, metionín a cystín. Cystín je nenahraditeľná aminokyselina, dôležitá pre stavbu bielkovín, keratínov ( podporných bielkovín ), ktoré okrem iných funkcií u koní ovplyvňujú tvorbu srsti a jej kvalitu. Má dôležitú funkciu pri dýchaní, a ovplyvňuje celkový metabolizmus ( všetky zmeny, ktorým podlieha potrava od svojho vstupu do organizmu až do vylúčenia odpadových produktov ).

Lipidy sú organické zlúčeniny uhlíka, kyslíka a vodíka, alebo aj fosforu a dusíka. Patria medzi ne predovšetkým tuky a oleje, ktoré sú estermi vyšších mastných kyselín a glycerolu. Predstavujú základ mnohých aktívnych látok - hormónov, enzýmov, obsahujú genetickú informáciu, zadržujú v organizme dusík, zúčastňujú sa na tvorbe kostí atď. Ich nedostatok limituje životaschopnosť mláďat, spomaľuje rast, potlačuje funkciu pečene a tráviacej sústavy.

Sacharidy sú organické zlúčeniny uhlíka, kyslíka a vodíka, zahrňujúce jednoduché cukry, a to monosacharidy , ako aj oligosacharidy tvorené viacej ako dvoma monosacharidmi. Vláknina mimo toho, že vypĺňa orgány tráviaceho traktu, zabezpečuje pocit mechanického nasýtenia a podporuje činnosť čriev.

Minerálne látky sú živiny, vyskytujúce sa v krmivách v rôznych chemických zlúčeninách a sú udávané spravidla ako chemické biogénne prvky. Podľa ich množstva v potravinách sa členia na makroelementy a mikroelementy. Sú dôležitou zložkou výživy, ich úloha v organizme je mnohostranná. Nie sú iba nepostrádateľné pre správny vývin kostry, ale i dôležitým faktorom v metabolizme. Zúčastňujú sa tvorby rôznych enzýmov, hormónov, vitamínov a iných zlúčenín potrebných pre život.

Vápnik - jeden z hlavných prvkov, približne 99% vápnika je obsiahnutý v kostre, ktorá je jeho zásobárňou. Z neho si ho telo odoberá, keď je prívod tohto prvku nedostatočný. Jeho nedostatok sa prejavuje poruchami v tvorbe kostí ( krivica, mäknutie a rednutie kostí ), zaostávanie rastu svalstva a kostry, u kobýl môže viesť jeho nedostatok k pôrodnej paréze. Fosfor - spolu s vápnikom sa uplatňujú pri tvorbe kostného tkaniva a zubov, má význam pre dobrú činnosť svalstva a nervovej sústavy, vplýva na plodnosť. Zúčastňuje sa na viacerých metabolických procesov. Nedostatok fosforu sa prejavuje rozličnými chorobami, ako krivicou v dôsledku nedostatku vápnika, poruchami látkového metabolizmu, niekedy nervovými poruchami. Sodík - je najvýznamnejším iónom vo vnútornom prostredí živočíšnych organizmov. Jeho hlavnou funkciou je regulácia osmotického tlaku a rozdeľovanie vody v organizme.

Z ostatných makroprvkov sú vo výžive dôležité aj horčík a draslík. Železo a jeho zlúčeniny v organizme majú okysličujúce funkcie. Hemoglobín dopravuje kyslík, myoglobín ho viaže a ustaľuje. Meď je nevyhnutná pre tvorbu krvi, zúčastňuje sa na ochranných funkciách organizmu, na pigmentácii srsti, je súčasťou viacerých enzýmov a hormónov pri nedostatku sú charakteristické príznaky narušenie normálnej funkcie viacerých orgánov, anémia, strata chuti do žrania, hnačky, poruchy rastu a vývinu, narušenie pigmentácie srsti a chlpov. U koní zvlášť aj poruchy tvorby kostí, deformácia končatín a výrony krvi. Mangán je nenahraditeľný mikroelement pre organizmus pre jeho zapojenie do systémov viacerých enzýmov a metabolických procesov. Jeho nedostatok je okrem iného sprevádzaný i vplyvom na rast a poruchami pohlavných funkcií. Zinok v organizme má veľa rozličných funkcií. Jeho nedostatok spomaľuje rast, spôsobuje rast dlhých a tenkých kostí a odďaľuje pohlavnú dospelosť. Selén a jeho funkcia v organizme je úzko spojená s vitamínom E, má preventívny i liečebný účinok pri viacerých ochoreniach. Deficit v krmive spôsobuje oslabenie imunity a zníženie plodnosti, svalovú dystrofiu, zaostávanie v raste, anémie a ďalšie poruchy zdravia.

Dietetika

Pri modernom programe výživy koni, nemali by chýbať v doplnkovej krmnej zmesi minerálie vo forme Bioplexov, t.j. Tým vytvára väzbu a výsledná štruktúra drží minerál v zlúčenine, čim sa zvyšuje biologická využiteľnosť minerálov a zabezpečuje ich optimálnu hladinu v organizme. Ich dostupnosť a využiteľnosť je výrazne vyššia v porovnaním s anorganickými zdrojmi, a preto tieto prvky v tejto forme je potrebné dodávať pre výživu koňa v nižšom množstve, aby sa zabezpečil dostatok pre optimálnu kŕmnu dávku.

Ďalšou súčasťou v DKZ by mala byť v súčasnosti aj upravená kvasinková kultúra. Zakomponovaním tejto kvasinky do DKZ sa zaznamenáva prínos nielen v lepšom využití energie krmiva, ale tým, že stimuluje rozvoj baktérií mliečneho kvasenia a pomáha premene kyseliny mliečnej vzniknutej trávením na unikavé mastné kyseliny, ktoré sú zdrojom až 50 % energie pre kone. Kvasinky nemajú vplyv len na lepšie využitie energie, ale aj na metabolizmus minerálnych látok. Zvyšujú až o 20 % zlepšenie využitia vápnika obsiahnutého v krmive. Súhrne zakomponovanie týchto kvasiniek v krmive zlepšuje efekty trávenia a tým okrem zvýšenia dostupnej energie a zvýšením produkcie mlieka zlepší i rast koní. Zároveň zabezpečí vyššiu dostupnosť fosforu a vápnika a tým aj silnejšie kosti. Zlepšuje kvalitu dusíka a stabilizuje pH v slepom a hrubom čreve a tým pôsobia ako prevencia kolikám a ďalšiemu znižovaniu tráviacich porúch.

Yea - Sacc bola podrobená dôkladnému vedeckému výskumu. Kŕmenie Yea - Sacc umocňuje trávenie tým, že stimuluje vlákninu rozkladajúcu mikroorganizmy, a preto sprístupňuje viac živín, ktoré môže kôň využiť. Stabilizuje pH, prispieva zároveň k vyššej kvalite mlieka kojacích kobýl a tým podporuje rast žriebät. Zakomponovaním takýchto kvasiniek do výživy koňa zabezpečí okrem iného maximalizáciu trávenia vlákniny a tým lepšie využitie krmiva. Zlepšujú stav v stresujúcich okamžikoch ako zmeny denných zvyklostí, dlhodobý pobyt v boxoch alebo cestovanie. Podporujú črevne mikroorganizmy po použití liečiv, hlavne antibiotík. Výrazne podporujú využitie živín dojčiacim kobylám a žrebcom. A pomáhajú koňom u ktorých sa začali prejavovať známky zažívacích problémov alebo pri hnačke a ďalšiu ochranu pred chorobami.

Kôň má bohatú a špecifickú škálu organizmov v črevách vrátane baktérií, húb a prvokov, ktoré môžu prekročiť množstvo buniek vo vlastnom tele koňa! Kŕmenie kvasiniek stimuluje prospešné mikroorganizmy v čreve koňa, pôsobia blahodárne na trávenie a obmedzujú vznik patogénnych baktérií, čím prospievajú k zdravej funkcii čriev koňa. Kôň takto využije maximum vlákniny z dávky, ktorú mu bola podaná a jeho celkový zdravotný stav sa zlepší. Veľmi vhodné je, ak DKZ obsahuje oligosacharidy manánov, ktoré slúžia ako prostriedok k úprave črevného ekosystému a zabraňujú k uchyteniu mikrobionálnych patogénov na črevnom epitely. Stimulujú rast prospešných baktérií a výrazne prospievajú k posilneniu obranyschopnosti organizmu.

Výživa jednotlivých kategórii koní

Výživa športových koní je podmienená mnohými činiteľmi, kde výživa veľmi výrazne ovplyvňuje ich výkonnosť. Dobrá kondícia potvrdzuje nie len dobrý zdravotný stav, ale tiež skutočnosť, že kŕmna dávka je v súlade s výkonom koňa. DKZ sa pri nich skrmuje k základnému objemovému krmivu. Pre športové kone v čase intenzívneho zaťaženia má obsahovať vysoký obsah energie a tukov. Koňa na toto obdobie je potrebné postupne navykať a to aj 4 -5 týždňov. Dennú dávku v tomto období je potrebné rozdeliť minimálne na trikrát, vždy je nutné bezpodmienečne zabezpečiť dostatok pitnej vody.

DKZ obyčajne obsahuje ovos, jačmeň, sušené a odstredené cukrovarské rezky , pšeničné otruby, vitamínovo - minerálny premix a doplnky vo forme vitamíno - minerálnej zmesí, ktorá obsahuje oligosacharidy mannánov, Bioplexy, ako aj doplnky bielkovín a energie, ktoré podporujú výkon a regeneráciu síl po záťaži a živú kvasinkovú kultúru. DKZ z výživových parametrov, by mala obsahovať v 1 kg minimálne 110 g N-látok, vlákniny 60 g, tuku 30 g a SE-kone 11,5 až 13 MJ. ( Pod SE-kone rozumieme stráviteľnú energiu pre kone, ktorú získavajú strávením krmiva v organizme. Obsah aminokyseliny lyzín, by mala byť až na úrovni 8,9 g. K tomuto krmivu je vhodné pridávať špeciálnu minerálnu zmes s vysokým obsahom vitamínov, makroprvkov a mikroprvkov. Denná dávka pre stredne ťažké plemien koni sa obyčajne pohybuje v dávkach 60 až 120 gramov na kus. Takáto zmes sa doporučuje primiešavať k základnej DKZ. Jedná sa o elektrolyt, ktorý je určený na urýchlenú regeneráciu organizmu, okamžitú rehydrátaciu. Takáto DKZ môže obsahovať až 55 g vápnika, 30 g fosforu, 78 sodíka a obsahuje oproti bežným DKZ aj chlór, draslík a síru. Z vitamínov je v nej vo zvýšenom množstve vitamín E (10 000 mg ) a K3 (1 400 mg ). Podáva sa buď zamiešaná v suchom stave, alebo výhodnejšie vo forme nápoja. K potréningovej regenerácii sa podáva v dávke 50 g každý druhý deň a v deň maximálnej záťaže, tesne pred, alebo po športovom výkone sa dávka zvýši až na 150 g. Podáva sa 2 - 5 dni pred športovým výkonom v množstve 0,2 - 0,5 kg na deň. Pri intenzívnom tréningu sa môže podávať aj denne a to v množstve 0,2 kg na deň. Tieto doplnky zvyšujú športovú kondíciu, znižujú sa prejavy únavy. Zároveň napomáhajú rastu svalovej hmoty. Sú prírodného zloženia a obsahujú ľahkostraviteľnú energiu v kombinácii s voľnými aminokyselinami, nenasýtenými mastnými kyselinami a kompletným dodaním vitamínov a mikroprvkov.

Chovatelia športových koní, ktorí majú možnosť zabezpečiť si ovos môžu si na trhu zakúpiť DKZ, ktorá sa obyčajne mieša s ovsom v pomere 1:1 a tým vznikne krmivo na úrovni komerčne vyrábaných DKZ. Ovos je vhodné pomačkať, čím sa dosiahne narušenie povrchu a tráviace enzýmy sa dostanú lepšie do vnútra zrna a napomôžu stráveniu. Menej sa odporúča šrotovať, pretože ovos je prašný a uvoľnená múka sa ”lepí” na steny tráviaceho aparátu, a preto nie je takéto krmivo dostatočne vstrebávané epitelom tráviaceho traktu.

Výživa plemenných kobýl a žrebcov majú byť presné. Podiel DKZ pre žrebné kobyly od 8. Posledné 10 dní žrebnosti sa kobyla pripravuje na žrebene. V tom čase sa obmedzujú dávky objemových krmív. V tomto období veľmi priaznivo pôsobí vlažný nápoj z ľanového odvaru a pšeničných otrúb v pomere 1:10. Ľanové semeno ovplyvňuje trávenie, podáva sa vo forme odvaru alebo zošrotované, ale uvarené. Tepelne neupravené je pre kone jedovaté, priemerná dávka pre kobyly je 0,5 až 0,7 kg na deň. Po ožrebení sa skrmuje najkvalitnejšie seno do sýtosti a pridáva sa DKZ. Počas prvého týždňa sa postupne prejde na normálnu kŕmnu dávku.

Žrebce počas obdobia pripúšťania dostávajú DKZ podľa intenzity využitia v plemenitbe dostávajú DKZ pre túto kategóriu a seno najlepšej akosti. DKZ sa skrmuje k základným objemovým krmovinám. Svojím zložením je podobné ako DKZ pre športové a dostihové kone , s iným percetualným zložením jednotlivých zložiek a zvýšeným podielom bielkovín, ktoré priaznivo ovplyvňujú rast plodu a produkciu mlieka. Pri tejto DKZ je veľmi vhodné, ak je obohatená o selén a to zvýšene až o 10% , ktorý výrazne zlepšuje plodnosť. Z výživových parametrov, by mala obsahovať v 1 kg minimálne 110 až 150 g N-látok, 68 až 75 g vlákniny , 53 g tuku a SE-kone 11,8 až 12,2 MJ.

Trávenie, evolúcia a črevná rovnováha

Zatiaľ čo výživu hospodárskych zvierat, ktoré poskytujú hmotný úžitok vo forme nadojeného mlieka alebo vyprodukovaného mäsa je možné posúdiť pomerne exaktne - nádojom v litroch alebo prírastkom v kilogramoch, správnosť kŕmnej dávky koní, pri ktorých je úžitkom spravidla fyzický výkon, sa vyhodnocuje oveľa ťaž-šie. Preto sme často odkázaní na ukazovatele ako kondičný a zdravotný stav, temperament, ochotu pracovať a pod. Veľkú úlohu zohráva skúsenosť chovateľa a jeho subjektívny pohľad.

Hneď na začiatku tejto témy by som konštatoval, že bez obilnín dokáže kôň úplne bez problémov existovať, byť zdravý a v dobrej kondícii. O tom niet pochýb. Striktní odporcovia obilnín v kŕmnej dávke koňa sa dostávajú do konfrontácie názorov s inými chovateľmi vtedy, keď je zvieratám potrebné zabezpečiť dostatok energie pre vysoký výkon, laktáciu alebo rast.

Podľa toho, čo vieme, sa vývoj koňa datuje do obdobia eocénu spred asi 60 miliónov rokov, keď sa v tropických dažďových pralesoch pohyboval jeho prapredok Eohippus - bylinožravec vo veľkosti líšky so 4 prstami na nohách, ktorého jedálny lístok tvorili predovšetkým listy rastlín. So zmenou klímy dažďové lesy siahajúce pomerne ďaleko na sever ustupovali trávnatým stepiam a prapredok koňa sa musel prispôsobovať zmeneným podmienkam. Cez medzištádiá, akými boli Meso a Meryhippus, sa vyvinul na plachého stepného nepárnokopytníka, ktorého telo sa postupne zväčšovalo. Paralelne k týmto zmenám sa menila aj tráviaca sústava - zväčšila sa plocha stoličiek na rozdrobovanie vláknitejšieho druhu potravy, vyvinulo sa slepé črevo, v ktorom prebieha mikrobiálne trávenie, ktoré umožňuje sprístupniť živiny, ktoré by boli inak nestráviteľné.

Takýto pozvoľný vývoj tráviacej sústavy, ktorým si kone počas evolúcie prešli, im dnes umožňuje spracovávať pomerne rozdielne druhy potravy s rôznou koncentráciou živín. Koncentrovaná potrava s obsahom cukru, škrobu, bielkovín alebo tuku sa trávi v prednej asti tráviacej sústavy (žalúdok a tenké črevo), vláknina je trávená mikrobiálnou fermentáciou v hrubom čreve. Táto špeciálna schopnosť tráviť rôzne druhy živín ide na účet trávenia špecifických zložiek, predovšetkým vlákniny, ktorej využitie nie je preto také vysoké, ako je to pri prežúvavcoch. Tento nedostatok kone kompenzujú schopnosťou selektívne spásať pastevný porast a vyberať si koncentrovanejšiu časť potravy. Skrmovanie obilnín v určitom množstve je spravidla pri koňoch bezproblémové.

Prevažná časť trávenia koní prebieha v črevách. Požutá potrava prechádza cez pažerák do žalúdka a následne do tenkého čreva. Tam tráviace šťavy rozkladajú bielkoviny, tuky a neštrukturálne sacharidy, teda cukor a škrob. Z tenkého čreva putuje nestrávená potrava do hrubého a slepého čreva, kde prebieha veľmi dôležitá časť trávenia - fermentácia vlákniny. Ide o rozklad vlákniny na využiteľné živiny, ako napríklad, prchavé mastné kyseliny. Črevá a tráviaci systém sú dôležitým faktorom, ktorý má vplyv na celkové zdravie koňa. Najmä črevá majú veľký vplyv na jeho imunitu.

Črevnú mikroflóru tvoria prospešné a zlé baktérie, ktoré sú v črevách zdravého koňa v rovnováhe. Tento ideálny stav je však veľmi krehký. Aj drobné zmeny, napríklad, prechod na iný typ krmiva alebo stres, môžu spôsobiť ich nerovnováhu. Pri obnove črevnej rovnováhy majú významnú úlohu pre, pro a postbiotiká. Hoci sú všetky tieto látky dôležité pre črevnú mikroflóru, v skutočnosti majú dosť odlišnú funkciu a v praxi sa často zamieňajú.

Prebiotiká sú látky, ktoré slúžia ako potrava pre užitočné baktérie žijúce v čreve. Probiotiká predstavujú živé mikroorganizmy, ktoré priamo podporujú trávenie. Pre kone sú vhodné živé probiotické kvasinky Saccharomyces cerevisiae. Postbiotiká predstavujú relatívnu novinku v oblasti podpory trávenia koní. Probiotiká môžete podať koňovi, ktorý má problémy s črevnou mikroflórou. Pokiaľ má váš kôň hnačku, riedky trus alebo iné tráviace ťažkosti, môžu mu pre a probiotiká pomôcť opätovne obnoviť rovnováhu v črevách. Okrem toho môžu prospieť v rôznych situáciách, ktoré narúšajú prirodzenú rovnováhu. Sú to, napríklad, zmena prostredia, cestovanie, liečba antibiotikami alebo odčervenie. Problémom je vždy lepšie predchádzať, ako riešiť následky. Preto dbajte o to, aby mal váš kôň vhodný management kŕmenia. dodať vlákninu do stravy pomôže Fibrebeet alebo Speedibeet, ktorých hlavnou zložkou je odcukrená repná dužina, ktorá je bohatá na prebiotický pektín.

tags: #traviace #organy #kona