Uhryzne pes pána: čo robiť po uhryznutí, ako ošetriť ranu a aké máte práva

Uhryznutie psom môže vzniknúť pri hre s vlastným zvieraťom, pri kontakte s cudzím psom alebo počas nečakaného útoku na ulici. V každom prípade existujú kroky, ktoré musíte okamžite podniknúť na ošetrenie rany a zníženie rizika infekcie.

Pohryzenie psom tvorí až 80 % celkového počtu poranení spôsobených zvieratami, pričom v 15 - 20 % sa v týchto ranách vyvinie infekcia. Najrizikovejšie bývajú hlboké uhryznutia, pomliaždeniny a rany na rukách.

Čo urobiť bezprostredne po uhryznutí psom

Ak útok psa ešte stále prebieha, je potrebné ho čo najskôr zastaviť. Dôležité je, aby pes nespôsobil vám, dieťaťu alebo vášmu psovi ďalšie zranenia. Použite preto všetky dostupné prostriedky alebo sa snažte od útočiaceho psa vzdialiť.

V prípade rany s poškodeným kožným krytom je nutné v rámci „prvej pomoci“ ranu dostatočne mechanicky vypláchnuť vodou alebo mydlovou vodou, následne vydezinfikovať a prekryť sterilnou gázou.

1. Ranu čo najskôr oplachujte vodou aj niekoľko minút.
2. Ranu vydezinfikujte.
3. Previažte ju sterilným obväzom alebo prekryte sterilnou gázou.
4. Čo najskôr vyhľadajte lekára, najlepšie ešte v ten istý deň.
5. Zistite majiteľa psa, jeho totožnosť, kontakt a informácie o očkovaní.

Pri menšom povrchovom zranení odporúčame miesto zranenia vypláchnuť vodou, vydezinfikovať a prekryť sterilnou náplasťou alebo obväzom.

Po prvotnom ošetrení je ranu potrebné pravidelne kontrolovať a meniť obväzy alebo krycie leukoplasty za čisté, aby sme minimalizovali riziko infekcie.

Kedy vyhľadať lekára

Potom je potrebné čo najskôr vyhľadať lekára, najlepšie chirurga, ktorý v prípade potreby ranu ešte dôkladnejšie a hlbšie vypláchne, eventuálne odstráni odumreté tkanivo.

Do ôsmych hodín od uhryznutia by ste mali vyhľadať lekársku pomoc.

Ak je však poranenie vážnejšie a spôsobené dokonca neznámym psom, okamžite vyhľadajte lekára.

Zvýšené riziko infekcie je u ľudí s diabetom a u imunokompromitovaných, napríklad po transplantácii alebo po chemoterapii.

Ak vás pohryzol pri hre váš vlastný alebo iný pes, o ktorom máte stopercentnú istotu, že má za sebou všetky povinné očkovania, v prípade, že sa rana nezapáli, obvykle nemusíte navštíviť lekára. Pri každom poranení s poškodeným kožným krytom je však vhodné vyhľadať odbornú pomoc, pretože všetky hryzné poranenia a väčšina škrabancov sú automaticky infikované rany, vyžadujúce určitý typ chirurgického ošetrenia.

Diagnostika a liečba rany

Lekár bude chcieť vedieť viac o psovi, ktorý vás pohrýzol, a ako sa to stalo. Tiež pravdepodobne ranu znova vyčistia, nanesú antibiotickú masť a predpíšu antibiotickú liečbu, ak je prítomné riziko z infekcie.

Liečba vždy závisí od typu rany a rozsahu poškodenia. V závislosti od intenzity poranenia prebieha liečba podobne ako pri rezných či tržných zraneniach.

V prípade uhryznutia sa rany nešijú a aj pri včasnom ošetrení je odporúčané preventívne nasadiť antibiotiká.

Vo všeobecnosti sa však rany po psoch nechávajú otvorené, aby sa zahojili, pokiaľ nie sú na tvári alebo ak by mohli zanechať obzvlášť vážne jazvy, ak by zostali nezašité.

Niektorí lekári sa rozhodnú z rany vziať aj vzorku a poslať ju do laboratória na preskúmanie, či útočiaci pes nebol nakazený nejakým infekčným ochorením.

Ak liečba prebieha bez komplikácií a nevyskytnú sa žiadne infekcie, doliečenie zvládnete aj doma.

Možné komplikácie po uhryznutí

Zhruba polovica psích uhryznutí zanesie baktérie vrátane stafylokokov, streptokokov, ako aj kapnocytofágy.

Ak poranenie zasahuje do hlbších štruktúr, môže vzniknúť absces, teda hnisavé ložisko v mäkkých tkanivách, ako sú koža, podkožie a svaly, respektíve hnisavý zápal kĺbu či kosti a následne sepsa, označovaná aj ako „otrava krvi“.

V prípade hlbších a komplikovanejších poranení môže byť poškodená aj kosť, svaly a kĺby.

Najzávažnejšie bývajú poranenia po útoku psa v tvárovej oblasti či v brušnej dutine.

Osobitným a obzvlášť závažným problémom sú rany po uhryznutí v oblasti hlavy a krku.

Tetanus po uhryznutí psom

Po každom uhryznutí by ste sa mali uistiť, že viete, kedy bola vaša posledná injekcia proti tetanu - a že je očkovanie aktuálne.

Zatiaľ čo očkovanie proti tetanu je účinné na 10 rokov, lekár môže odporučiť preočkovanie, ak je rana špinavá a od poslednej očkovacej dávky uplynulo viac ako päť rokov.

Riziko besnoty

Besnota je závažné, smrteľné infekčné ochorenie zvierat a ľudí, ktoré sa prenáša najmä slinami pri pohryzení.

Besnota je vírusové ochorenie, antropozoonóza, ktoré dokáže potenciálne poškodiť centrálny nervový systém. Prenáša sa slinami uhryznutím.

Inkubačná doba je spravidla niekoľko dní a perióda, keď je po infekcii pacient „liečiteľný“, býva doslova len niekoľko dní.

Zdravotné ťažkosti, ktoré spôsobuje práve besnota u nakazeného zvieraťa, totiž neradno podceňovať.

Príznaky besnoty sa u človeka prejavujú bolesťou hlavy, horúčkou, zníženou citlivosťou bolesti v mieste uhryznutia a mravenčením v končatinách.

Spočiatku sa besnota prejavuje únavou, teplotou, bolesťami v záhlaví, spavosťou a bolesťami v mieste poranenia.

Pacient je dezorientovaný, hyperaktívny, má halucinácie a neprimerané správanie.

V závažných prípadoch môže dôjsť k ochrnutiu, kóme až k smrti.

V poslednom štádiu sa zjavujú obrny, najmä hlavových nervov. Chorý zomiera pri plnom vedomí, udusením následkom obrny dýchacích svalov.

Preto vo všetkých rozvinutých krajinách, kam samozrejme patríme aj my, je besnota ošetrená zákonnou povinnosťou vakcinovať mäsožravce - psy, mačky, fretky, líšky a iné chované v zajatí proti besnote.

Na Slovensku sme už viac ako 10 rokov besnoty prostí, okrem jedného alebo dvoch prípadov v Kežmarskom okrese, keď z Poľska zabehla besná líška a stihla nakaziť niekoľko psov v pohraničí.

Dôslednou spoluprácou miestnych súkromných a úradných veterinárnych lekárov boli tieto epizódy promptne vyriešené a vysoko profesionálne zvládnuté.

Vyšetrenie psa po uhryznutí človeka

Majiteľ psa musí pri uhryznutí človeka bezodkladne zabezpečiť veterinárne vyšetrenie zvieraťa a potvrdenie doručiť poranenému.

Majiteľ musí dať svojho psa klinicky vyšetriť súkromnému veterinárnemu lekárovi, po stanovenú dobu držať zviera v izolácii tak, aby mohlo byť podozrenie na besnotu vylúčené alebo potvrdené.

Pes musí byť vyšetrený v deň, keď pohrýzol človeka.

Štandardne ide o tri prehliadky: do 24 hodín, na piaty a štrnásty deň.

Táto karanténa trvá 14 dní. Počas karantény musí majiteľ predviesť svojho psa trikrát na prehliadku k veterinárnemu lekárovi, ktorý ho vyšetrí, či neprejavuje príznaky ochorenia besnoty, a vystaví o tom majiteľovi potvrdenie, ktoré putuje poranenej osobe a následne ošetrujúcemu lekárovi - infektológovi, prípadne chirurgovi.

Ak je pes vakcinovaný, postupuje sa podľa zákonom stanoveného postupu.

Ak pes nie je vakcinovaný, o postupe rozhodne infektológ na základe nákazovej situácie v danej oblasti. Buď sa postupuje podľa vyššie popísaného postupu alebo sa pes eutanazuje a vyšetrí, či nebol infikovaný vírusom besnoty.

Vzhľadom na povinnosť čipovania psov niekoľko rokov by sme už dnes nemali rozlišovať „môj pes - cudzí pes“. U každého jedného psa by sme dnes mali byť, práve naopak, schopní veľmi rýchlo v Centrálnom registri spoločenských zvierat dohľadať, či je daný pes riadne vakcinovaný.

Prevencia besnoty sa rieši na infektologickej klinike, kde sa podľa stavu očkovanosti psa a jeho súčasného zdravotného stavu rovnako zváži nutnosť očkovania proti besnote uhryznutej osoby.

Čo robiť, ak uhryzne túlavý alebo neznámy pes

Neočkovaní a divokí psi môžu tiež potenciálne prenášať besnotu, takže lekár bude chcieť vedieť podrobnosti o psovi, ktorý vás pohrýzol.

Čo sa týka túlavých psov, závisí od toho, či je možné psa odchytiť alebo nie. V oboch prípadoch však musí rozhodnúť infektológ na základe nákazovej situácie, prípadne iných okolností. V zásade je postup obdobný ako pri známom psovi.

Po uhryznutí je dôležité zistiť totožnosť psa a jeho majiteľa.

Ak psa uhryzne dieťa

Spoločnosť psíka či domáceho zvieratka je pre každé dieťa obohacujúce, no treba dávať pozor.

Aj milovaný pes, ktorý je často členom rodiny, dokáže dieťaťu ublížiť.

Niekedy ide o prejav zvieracieho pudu a akejsi agresivity či dominancie psa, no stáva sa, že dieťa svojou provokáciou a neuváženým správaním, chytaním či ťahaním v ňom vyvolá obrannú reakciu.

Ak pes napadne dieťa, nie je to úplne normálne, keďže by ho nemal vyhodnocovať ako svojho konkurenta v hierarchii. Ak však k takému niečomu dôjde, je potrebné dôsledne analyzovať danú situáciu - či to bol prejav neprimeranej agresivity psa, alebo len obrana pred neadekvátnou manipuláciou zo strany dieťaťa.

Rodičia by mali viesť deti od útleho detstva k úcte a rešpektu k prírode. Nemali by ich izolovať a vytvárať u nich podvedomý strach.

Dieťa nie je nikdy vlastníkom zvieraťa. Za zviera zodpovedá jeho majiteľ, prípadne osoba, ktorá ho vedie alebo vykonáva nad ním dohľad.

Prečo pes hryzie

Pes hryzie preto, že má zuby, čo sa týka najmä potravy. Ak hryzie iné jedince za iným účelom, než je potrava, je to preto, aby sa buď ubránil, alebo si vybojoval vlastnú dominanciu.

Pes je svorkové zviera a svorku niekto musí viesť. Buď ste to vy alebo ten psík.

Je dôležité nepociťovať „vnútorný strach“, pretože psy a mačky ho dokážu okamžite vypozorovať. Sme pre nich veľmi ľahko čitateľní.

Musí sa jednať o vzájomný rešpekt. Pri výchove psa netreba používať príliš ráznou metódou postupy, ktoré by mu mohli spôsobiť traumu.

Právne povinnosti majiteľa psa

Držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol.

Ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť osobe, ktorú pes pohrýzol, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa.

Majiteľ psa je podľa polície povinný poskytnúť pomoc zranenej osobe a poskytnúť súčinnosť orgánom, ktoré budú vec riešiť.

Po útoku je dôležité zabezpečiť si dôkazy. Na škodu vám nebudú ani svedkovia či v úplne ideálnej situácii kamerové záznamy.

Ihneď po útoku zistite majiteľa psa, jeho totožnosť a vyžiadajte si od neho očkovací preukaz a kontakt.

Je to naozaj dôležité, pretože za škodu spôsobenú psom zodpovedá jeho držiteľ alebo osoba, ktorá psa vedie.

Ak útok spôsobil zranenie, je vhodné incident riadne zaznamenať a informovať príslušné orgány.

Odporúča sa obrátiť aj na obecný úrad, pretože v meste alebo obci, kde bývate, existujú konkrétne pravidlá pre vlastníkov zvierat.

Podmienky držania psov upravuje zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov.

Nebezpečný pes a povinnosti pri jeho vedení

Podľa zákona je nebezpečným psom každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi.

Pes, ktorý pohryzie človeka bez provokácie, by mal byť zaradený na zoznam nebezpečných psov.

Takúto evidenciu vedie obec. Následne vydá majiteľovi psa evidenčnú známku.

Na verejnom priestranstve musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok.

Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony.

Priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera, alebo ak nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.

Za útok psa hrozí majiteľovi pokuta do výšky 165 eur alebo náhrada škody.

Náhrada škody po uhryznutí

Celkom určite je možné vymáhať škodu vzniknutú uhryznutím psa od jeho majiteľa alebo osoby, ktorá bola povinná sa o neho starať.

Takýto postup možno uplatniť v trestnom a aj v občianskoprávnom konaní.

Za zviera zodpovedá jeho majiteľ.

Majiteľ psa zodpovedá za škodu spôsobenú jeho zvieraťom bez ohľadu na zavinenie.

Podľa § 422 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú zvieraťom zodpovedá jeho vlastník alebo ten, kto ho má v držbe. Ide o objektívnu zodpovednosť, teda majiteľ psa zodpovedá za škodu bez ohľadu na to, či ju zavinil alebo nie.

Majiteľ útočiaceho psa vám môže nahradiť škodu za výdavky na liečbu, ale aj za psychickú traumu.

Aké nároky môže poškodený uplatniť

• náhradu škody na zdraví, teda bolestné;
• náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti;
• náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením;
• náhradu nemajetkovej ujmy, napríklad za psychickú traumu a stres.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka máte nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Výška bolestného sa určuje podľa bodového hodnotenia uvedeného v prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Lekár, najčastejšie chirurg alebo traumatológ, stanoví bodové ohodnotenie poškodenia zdravia a na základe toho sa vypočíta výška bolestného.

Jeden bod má hodnotu 2 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa § 445 Občianskeho zákonníka máte nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, teda aj za ušlú mzdu z brigády.

Výška náhrady sa vypočíta podľa preukázateľne ušlého príjmu, ktorý by poškodená dosiahla, ak by k úrazu nedošlo.

Je potrebné doložiť potvrdenie od zamestnávateľa alebo objednávateľa brigády o výške príjmu, ktorý by poškodená získala, ak by bola schopná pracovať.

Podľa § 449 Občianskeho zákonníka máte nárok na náhradu všetkých preukázateľných nákladov spojených s liečením, napríklad za lieky, zdravotnícke pomôcky a cestovné náklady na lekárske vyšetrenia.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka máte právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia aj za nemajetkovú ujmu, napríklad psychickú traumu, stres a stratu rodinnej pohody.

Táto náhrada sa priznáva najmä v prípadoch závažnejších zásahov do osobnostných práv.

Doklady potrebné pri uplatnení nároku

• lekárske správy;
• lekársky posudok;
• potvrdenie o ušlej mzde;
• účtenky za lieky;
• doklady o cestovných nákladoch;
• fotografie zranení;
• kamerové záznamy;
• kontakty na svedkov;
• doklad o totožnosti psa a jeho majiteľa.

Najskôr odporúčam písomne vyzvať majiteľa psa na dobrovoľné splnenie nárokov, ideálne cez advokáta.

V tejto výzve presne špecifikujte jednotlivé nároky, ich výšku a priložte doklady, ako sú lekárske správy, potvrdenia o ušlej mzde, účtenky za lieky a cestovné náklady.

Ak majiteľ psa odmietne dobrovoľne plniť, máte právo podať žalobu na príslušný okresný súd podľa miesta bydliska žalovaného, teda majiteľa psa.

Odškodnenie však môžete vymôcť aj mimosúdne a dohodnúť sa s osobou, ktorá vykonávala dozor nad útočiacim psom, na súčinnosti.

Výšku náhrady škody za uhryznutie psom musí určiť výsledok súdneho pojednávania.

Kedy podať trestné oznámenie

Poškodený môže podať trestné oznámenie, prípadne aj vymáhať škody.

Za určitých okolností je možné v takomto prípade podať trestné oznámenie, predovšetkým v prípade, že majiteľ psa „nahuckal“ k útoku na inú osobu alebo takémuto útoku nezabránil, hoci vzhľadom na situáciu mohol, alebo ak došlo k ublíženiu na zdraví.

V tomto prípade by do úvahy prichádzal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157, respektíve ťažkú ujmu na zdraví ustanovuje § 123.

Ak podá poškodený trestné oznámenie, bude na orgánoch činných v trestnom konaní, aby vec posúdili a rozhodli, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Pri vyšetrovaní môže vyjsť najavo, že zodpovedný bol aj poškodený, ktorý sa s vedomím poškodenia zdravia rozhodol oddeliť dvoch psov, čo sa môže javiť ako z hľadiska ochrany vlastného zdravia nezodpovedné.

Úhradou škody nezabránite poškodenej osobe podať trestné oznámenie. Podať trestné oznámenie je jej právom.

V prípade väčšej materiálnej alebo emocionálnej škody prichádzajú k slovu príslušné orgány a právnici.

Čo si zapamätať po útoku psa

• Ranu okamžite opláchnite vodou alebo mydlovou vodou.
• Ranu vydezinfikujte a sterilne prekryte.
• Pri vážnejšom alebo neznámom psovi vyhľadajte lekára okamžite.
• Overte si očkovanie proti tetanu.
• Zistite totožnosť psa a jeho majiteľa.
• Vyžiadajte si očkovací preukaz a kontakt na majiteľa.
• Zaistite fotografie, svedkov a kamerové záznamy.
• Majiteľ musí zabezpečiť veterinárne vyšetrenie psa v deň uhryznutia, na piaty a štrnásty deň.
• Pri podozrení na besnotu rozhoduje o ďalšom postupe infektológ.
• Uschovajte všetky lekárske správy, účtenky a potvrdenia.

tags: #uhryzne #pes #pana