Užovka obojková sa rokmi: rozpoznanie, spôsob života a výskyt na Slovensku

Užovka obojková obýva rozsiahly zemepisný areál a vďaka svojej prispôsobivosti patrí k najbežnejším druhom plazov, s ktorými sa na Slovensku môžete stretnúť.

Je náš najznámejší a najrozšírenejší had. Najčastejšie ho nájdete v okolí vôd, ako pláva s vynorenou hlavou. Na človeka ani pri ohrození neútočí a nie sú známe prípady uhryznutia.

Užovka obojková pri vode

Ako vyzerá užovka obojková

Veľmi ľahko ju rozpoznáte vďaka žltým, oranžovým, krémovým či bielym polmesiačikom nachádzajúcim sa za hlavou. Sú lemované dvoma čiernymi škvrnami.

Škvrny: žlté, oranžové, krémové či biele polmesiačiky lemované dvoma čiernymi škvrnami, nachádzajúce sa za hlavou. Sú charakteristickým rysom užovky obojkovej. Vďaka nim je možné ju ľahko rozoznať.

Užovka obojková môže mať aj čisto čierne sfarbenie. Sfarbenie a kresbu máva premenlivé v závislosti na obývanom prostredí a poddruhu (vytvára 10 poddruhov).

Farba tela je hnedá, sivozelená alebo olivovozelená s tmavými škvrnami po bokoch tela. Farba tela je väčšinou sivastá rôznej intenzity, hnedá, sivozelená alebo olivovozelená s tmavými škvrnami po bokoch tela.

Sfarbenie chrbta je najčastejšie olivovozelené ale nájdu sa aj úplne tmaví alebo bledí jedinci. V strednej Európe sa vyskytuje najmä základná forma.

  • Hlava vajcovitá, oddelená od tela zúžením.
  • Má veľké oči so zrenicami kruhovitého tvaru.
  • Oči - veľké, zrenice kruhovitého tvaru, dobre prispôsobené dennej aktivite.
  • Telo - štíhle, plynule prechádza do chvosta, ktorý je vzhľadom k vlastnému telu pomerne dlhý.
  • Šupiny sú kýlovité.
  • Samica môže dorásť až do 150 cm.
  • Samce sú štíhlejšie, dlhé do 1 m.

Poddruhy z Talianska a juho-východu Európy majú dva svetlé pozdĺžne pásiky tiahnuce sa cez celé telo. Poddruh zo Španielska je tmavý bez charakteristických polmesiačikov za hlavou.

Výskyt na Slovensku

Vyskytuje sa do nadmorskej výšky až 1200m.n.m. starším názvom ako užovka obyčajná (lat. Natrix natrix).

Obýva močiarov, okrajov jazier, potokov a riek. Často ju môžeme pozorovať aj v okolí ľudských obydlí.

Užovka obojková obýva rozsiahly zemepisný areál a vďaka svojej prispôsobivosti patrí k najbežnejším druhom plazov, s ktorými sa na území SR môžete stretnúť.

Užovka obojková výborne pláva a potápa sa. To využíva pri lovení. Najčastejšie ju možno pozorovať vo vode alebo pri brehoch stojatých i tečúcich vôd.

Aktívna je počas dňa. Zimné obdobie trávi v úkrytoch a počas priaznivých podmienok sa opäť objavuje na jar.

Potrava a spôsob lovu

Najčastejšou potravou sú žaby, obojživelníky a ryby. Nepohrdne však ani žubrienkami či rôznymi červami…

Loví hlavne obojživelníky a vodné živočíchy ako skokany a rosničky, mloky či menšie ryby, väčší hmyz a myši na brehoch stojatých i tečúcich vôd ale aj v listnatých lesoch ďalej od vody.

Ide o aktívneho lovca - svoju korisť vyhľadáva. Had reaguje predovšetkým na pohyb, nehybnú korisť nevidí. Zareaguje na ňu až keď sa pohne.

Lovecká technika preto spočíva v tom, že sa užovka snaží korisť vyplašiť, aby sa pre ňu stala viditeľnou. Dokáže sa veľmi dobre pohybovať aj v spleti vodných rastlín.

Žaby požiera za živa. Svoju korisť neškrtí a vzhľadom k tomu, že patrí k hadom aglyfným (nejedovatým) ani ju neomračuje jedom. Svoje úlovky požiera živé.

Užovka obojková môže loviť aj drobné hlodavce a hmyz.

Rozmnožovanie a kladenie vajíčok

Vzhľadom na to, že tento druh obýva prevažne chladnejšie oblasti, samičky kladú vajíčka do tlejúcej vegetácie. Teplo, ktoré takto vzniká, napomáha urýchľovať vývoj vajíčok.

Ideálnym prírodným inkubátorom pre vajíčka užoviek sú hromady tlejúceho lístia, pokoseného tŕstia pri rybníkoch alebo kopy iného pariaceho sa organického materiálu.

Ak ide o výhodné a obľúbené miesto, môže sa stať, že tam kladie aj viac samičiek naraz. Boli objavené prípady kedy sa v jednom hniezde našlo až 3750 vajíčok.

Párenie prebieha v apríli až máji. Samičky pri kladení vajíčok opúšťajú vodné prostredie a vyhľadávajú suché miesta, ktoré sú často vzdialené aj 1,5km od brehu rieky.

Vajíčka samičky kladú do vlhkého, tlejúceho lístia koncom júna až začiatkom júla. V znáške býva 5 až 35 vajíčok s kožovitým obalom.

Mláďatá sa liahnu koncom augusta až začiatkom septembra a pri narodení majú 15 až 24 cm. Mláďatá sú veľmi pohyblivé, čulé,živé a krátko po narodení opúšťajú miesto znášky.

ObdobieŽivotná fáza alebo správanie
apríl až májPárenie prebieha v apríli až máji.
koniec júna až začiatok júlaVajíčka samičky kladú do vlhkého, tlejúceho lístia koncom júna až začiatkom júla.
koniec augusta až začiatok septembraMláďatá sa liahnu koncom augusta až začiatkom septembra.
15 až 24 cmPri narodení majú 15 až 24 cm.

Obrana pred nebezpečenstvom

Keďže nejde o hada s jedovým aparátom, vyvinul si niekoľko stratégií obrany.

Had v nebezpečenstve syčí a nafukuje svoje telo, aby sa tak stal väčším ako v skutočnosti je.

Had v nebezpečenstve hlasito syčí, nafukuje krk a zúrivými pohybmi prednej časti tela sa snaží útočníka zastrašiť.

„Predstieranie“ smrti je ďalším spôsobom. Had upadne do strnulého stavu s bruchom hore, vyvrátenou hlavou, otvorenou papuľou a jazykom voľne vypadnutým von.

Súčasne vylučuje z kloakálnych žliaz zapáchajúci sekrét. Takéto správanie je však inštinktívne a po čase sa had preberie a snaží sa ujsť.

Ďalším spôsobom je predstieranie “smrti”, ktoré sa volá thanatóza. Had upadne do strnulého stavu s bruchom hore, vyvrátenou hlavou, otvorenou papuľou a jazykom voľne vypadnutým von.

Užovka obojková na človeka ani pri ohrození neútočí a nie sú známe prípady uhryznutia.

Je užovka obojková jedovatá?

Hoci majú vyvinuté jedové žľazy, ich používanie im znemožňuje absencia funkčného jedového kanálika s vyústením do zubov.

Užovka obojková je nejedovatý had. Svoje úlovky neomračuje jedom a pri kontakte s človekom nepredstavuje nebezpečenstvo otravy.

Prirodzení nepriatelia a ohrozenie

Tento druh má veľký počet prirodzených nepriateľov, ako sú krysy, kuny, ježkovia, orliaky, káne a iné.

Najväčšou hrozbou je likvidácia ich prirodzených biotopov. Vytváranie umelých vodných rekreačných areálov okolo jazier má za následok úbytok týchto hadov na niektorých územiach…

Takisto vysúšanie pôd, bahnitých oblastí či ničenie rákosia má príliš nepriaznivý vplyv na ich stavy v prírode…

Hoci je užovka obojková stále naším najhojnejším hadom, príliš nepriaznivý vplyv na jej stavy v prírode má likvidácia prirodzených biotopov.

Je preto potrebné vytvárať čoraz viac chránených oblastí a miest vhodných na ich prežitie.

Rozdiel medzi užovkou obojkovou a ďalšími užovkami

Na Slovensku žije päť druhov hadov, z ktorých je jedovatý iba jeden, no ľudia ich často nevedia rozlišovať.

Užovka hladká

Užovka hladká je menšieho vzrastu, dorastá do dĺžky len 50 až 70 cm. Za hlavou má tmavú škvrnu tvaru písmena V.

Živí sa inými druhmi hadov, nepohrdne ani hlodavcami a bezstavovcami. Je vajceživorodý druh, t.j. užovka hladká rodí živé plne vyvinuté mláďatá, ktoré sú už behom niekoľkých minút schopné samostatného života.

Užovka fŕkaná

Užovka fŕkaná sa spôsobom života podobá užovke obojkovej, no je agresívnejšia.

Je sploštená zo strán, s dlhým chvostom. Dorastá až do dĺžky 100 cm. Má priečnepruhované vzorovanie. Oči má veľké s kruhovou zrenicou.

Živí sa prevažne vodnými živočíchmi. Vodu opúšťa iba výnimočne, preto je obtiažne ju spozorovať. Pláva aj pod hladinou.

Užovka stromová

Užovka stromová je našim najdlhším hadom, dorastá až do dĺžky 2 metre.

Je svalnatý had s úzkou hlavou. Má olivovohnedé, sivožlté alebo čiernohnedé sfarbenie tela, bez škvŕn. Vďaka tmavému sfarbeniu sa môže spliesť s užovkou obojkovou.

Obýva oblasti v svetlých lesoch, hájoch a krovinách. Na Slovensku žije pôvodná populácia užovky stromovej.

Loví myši, jašterice, vtáčie vajcia i vtáčie mláďatá. Vďaka schopnosti šplhať sa dostáva aj do vtáčích hniezd.

Užovka červená ako terarijný had

Užovka červená je chovaná úplne najčastejšie a spoznáme ju podľa výraznej oranžovo-červené kresby a šachovnicového vzoru na spodnej časti tela.

Konkrétne tento druh pochádza z USA a severného Mexika, kde obýva borovicové lesy a krovinaté porasty.

Užovka červená je dobrá voľba pre začiatočníkov. Pre svoju nenáročnosť je veľmi obľúbená a starostlivosť o ňu vám nebude robiť toľko starostí.

Hada treba kŕmiť len niekoľkokrát do mesiaca.

Dožíva sa zhruba 15 rokov, samozrejme za správne starostlivosti. Ak budete dodržiavať všetky rady a o svoju užovku sa budete starostlivo starať, dožívajú sa títo plazy niekedy aj 20 rokov.

Oproti iným druhom terárijných zvierat si vystačia s pomerne malým priestorom.

Nejedná sa o jedovatého hada. Aj keď môže stále uhryznúť, nemusíte sa báť otravy.

Užovka je mierumilovnej a kľudnej povahy, správnym zaobchádzaním teda nebude mať problém s kontaktom a nebude na vás zbytočne útočiť.

Užovky možno chovať i po viac „kusoch“ pohromade. Hoci si užovka na váš dotyk zvykne, nikdy ju plne neskrotíte. Stále je to had a na maznanie by bol vhodnejší nejaký chlpáč.

Kŕmenie hadov vo všeobecnosti nie je pre slabšie povahy. Kŕmite ich totiž živými mláďatami hlodavcov a vtáčikov.

Užovka červená je nočný tvor, a tak si príliš neužijete jej aktivitu - v tú dobu budete totiž pravdepodobne spať vy.

Je to zdrhač a k úspešnému úniku jej stačí naozaj málo, musíte teda starostlivo zabezpečiť terárium a v takom stave ho neustále udržiavať.

Terárium a základná starostlivosť

Užovku červenú ubytovávame do terária. Čo sa týka veľkosti, každý z chovateľov uvedie trochu odlišné čísla, niekto sa dokonca orientuje podľa 1,5 násobku dĺžky hada.

V teráriu pre vytvorenie prirodzeného prostredia môžete trochu využiť kreativitu a za pomoci substrátu, kameňov, rôznych úkrytov a konárov pripraviť útulný domov.

Užovka veľmi rada šplhá. Na úkryt určite nezabudnite. Síce na svojho hada občas neuvidíte, ale zaistíte mu potrebné súkromie a pokoj.

Ďalším bodom je teplota, ktorú je potrebné udržiavať okolo 25 ° C, v noci môže klesnúť až k 20 ° C.

Rozmiestnenie tepla by však malo byť rôznorodé - zariaďte teda primeraný prístup pod bodové svetlo, kde bude nad 30 ° C a k tomu naopak trochu chladnejší kút, kde sa v prípade potreby schladí.

Myslite aj na dostatočnú vlhkosť vzduchu rosením.

Užovku stačí kŕmiť len raz až dvakrát za dva týždne, mláďatá častejšie, teda asi dvakrát týždenne.

Živí sa hlodavcami a niekedy aj mláďatami vtákov. Keďže sú to lovci, potravu im poskytujeme živú a had si ju potom sám uloví.

Či mu kŕmenie dáte v teráriu alebo mimo neho je na vás, opäť má každý chovateľ trochu iné skúsenosti.

Nie je nutné ich zazimovať, touto otázkou sa zaoberajte vo chvíli, kedy by ste chceli užovky množiť.

Nezabudnite, že hady vyzliekajú svoju kožu, stáva sa tak minimálne raz za štvrť roka, skôr ale ešte častejšie. V takej chvíli doprajte vašej užovke pokoj a nechajte ju odpočívať a prejsť celým procesom bez vyrušenia.

Dôležité je mať zázemie pre hada pripravené ešte pred jeho obstaraním.

Užovka stromová v mestskom prostredí

Mestské prostredie sa čoraz viac uznáva ako dôležitý biotop pre voľne žijúce zvieratá. Napriek tomu stále vieme pomerne málo o tom, ako sa v mestách darí plazom, ktoré sú neraz považované za citlivé na zásahy človeka.

Užovka stromová (Zamenis longissimus), nejedovatý had rozšírený v strednej Európe, patrí medzi druhy, ktoré sa pomerne hojne objavujú v blízkosti ľudských sídiel.

Užovke stromovej sa v okolí Bratislavy veľmi dobre darí. Užovka stromová je druh, ktorý je úzko viazaný na ľudí a ich obydlia.

Vyhľadáva pestrú mozaiku rôznych mikrohabitatov, kde nachádza dostatok úkrytov, potravy a možností na prezimovanie.

Vo všeobecnosti možno povedať, že uprednostňuje okrajové časti pohoria Malých Karpát a okolie riek Dunaja a Moravy, odkiaľ pochádzal najvyšší počet pozorovaní.

Máme však aj záznamy z husto zastavaných oblastí, ako sú sídliská alebo priemyselné areály.

Opustené budovy, garáže, kôlne, komposty, hrad Devín, záhrady, lesné cesty, kamenné múriky či dokonca Bratislavský hrad sú miesta, kde je užovka stromová doma.

Hrozby v mestách

Na Slovensku žije päť druhov hadov, z ktorých je jedovatý iba jeden, no ľudia ich často nevedia rozlišovať a, čo je horšie, často im chýba akákoľvek snaha spoznávať život okolo seba.

Bežne sa tak stáva, že sú užovky z nevedomosti zabíjané.

Určite sa negatívne prejavujú cesty, cyklotrasy a cestná premávka. Nejde len o priamo usmrtené hady, ktorých sme zaznamenali niekoľko desiatok.

Cesty zároveň predstavujú aj potenciálnu migračnú bariéru pre užovky, ktorú pri hustej premávke nedokážu prekonať.

Ako poslednú hrozbu by som spomenul domáce mačky s voľným pohybom vonku.

Užovka stromová zohráva v prírode dôležitú úlohu ako prirodzený regulátor početnosti drobných živočíchov, najmä hlodavcov, jašteríc a menších vtákov.

Tým pomáha udržiavať rovnováhu v ekosystémoch. Zároveň je sama súčasťou potravového reťazca - je korisťou dravých vtákov a niektorých cicavcov.

Jej výskyt je aj ukazovateľom kvality prostredia, pretože na svoj život potrebuje pestrú krajinu s dostatkom úkrytov, potravy a slnečných miest.

Čo robiť pri stretnutí s užovkou

Obavy z tohto druhu nie sú namieste. Užovka stromová síce môže uhryznúť, no je úplne neškodná.

Najdôležitejšie je zachovať pokoj. Ak ju nenájdete priamo vo svojom dome, najlepšie je nechať ju plaziť sa svojou cestou a nijako jej v tom nebrániť.

Užovka stromová je druh chránený zákonom a manipulácia s ňou si vyžaduje povolenie, preto je lepšie sa akejkoľvek manipulácii vyhnúť.

Ak je však nevyhnutné užovku premiestniť, majte na pamäti, že had sa môže (a pravdepodobne bude) brániť uhryznutím.

Občianska veda a pozorovanie hadov

Slovenskí vedci prostredníctvom iniciatívy občianskej vedy v Bratislave, ktorá prebiehala v rokoch 2019 až 2022, zapojili širokú verejnosť do zberu údajov o výskyte užovky stromovej.

Práve na tom je založená občianska veda, teda citizen science. Každý človek môže aktívne prispieť k vedeckému výskumu.

V našom prípade stačilo jednoducho mobilným telefónom odfotiť hada, poslať nám fotografiu a zodpovedať niekoľko otázok.

Vďaka tomu, že prispieť mohol ktokoľvek, podarilo sa nám nazbierať množstvo údajov, ktoré by sa terénnou prácou v malom tíme nikdy nepodarilo získať.

Umožňujú nám v bezprecedentnej miere získať veľmi presný a detailný obraz o rozšírení skúmaného druhu v rozsahu, ktorý by klasická terénna práca neumožnila.

Konkrétne v našom prípade nebolo možné zbierať napríklad údaje o pohlaví alebo presnejšie kategorizovať vek hadov než len na takmer dospelé a dospelce verzus mláďatá.

Z fotografie nebolo možné presne určiť ani jedno, zatiaľ čo keby sme hada chytili sami, vedeli by sme oveľa presnejšie určiť vek aj pohlavie.

Projekt aktívneho zberu údajov už bol ukončený, no stránka na sociálnych sieťach funguje aj naďalej. Preto je možné záznamy stále posielať, no primárnym účelom bude identifikácia hadov.

užovka vo vode

tags: #uzovka #doziva #sa #rokov