Veterinárna starostlivosť a chov cudzokrajných zvierat

Chov cudzokrajných zvierat si vyžaduje odborné znalosti, zodpovedný prístup a dôslednú veterinárnu starostlivosť. Úspešný chov musí zohľadňovať biologické potreby konkrétneho druhu, podmienky chovu, výživu, reprodukciu, prevenciu ochorení aj bezpečnosť ľudí a ostatných zvierat.

Ústav chovu zvierat zabezpečuje výučbu predmetov zameraných na rozvoj a uplatnenie výsledkov biologických vied, ako aj manažmentu a moderných technologických postupov pri racionalizácii produkcie, reprodukcie, chovu a šľachtení hospodárskych, exotických, spoločenských a voľne žijúcich zvierat v podmienkach Slovenska.

Odborný význam chovu cudzokrajných zvierat

Chov exotických zvierat predstavuje osobitnú oblasť, ktorá sa odlišuje od bežného chovu spoločenských alebo hospodárskych zvierat. Cudzokrajné druhy často pochádzajú z klimaticky, ekologicky a biologicky odlišných podmienok, preto ich držanie v zajatí vyžaduje prispôsobenie prostredia ich prirodzeným potrebám.

V rámci jednotlivých študijných programov zabezpečuje výučbu najvýznamnejších profilových, povinných a voliteľných predmetov zameraných predovšetkým na živočíšnu produkciu, chov hospodárskych zvierat, ako aj na chov exotických, spoločenských a voľne žijúcich zvierat, resp.

Hlavným poslaním ústavu je integrovať a tvorivým spôsobom rozvíjať vzdelávacie, vedecké a výskumné aktivity v oblasti chovu a reprodukcie zvierat a produkcie komodít živočíšnej výroby.

veterinárna starostlivosť o exotické zvieratá

Úloha veterinára pri chove cudzokrajných zvierat

Veterinár pri exotických zvieratách neposudzuje iba aktuálny zdravotný stav jedinca. Dôležitou súčasťou jeho práce je aj hodnotenie podmienok chovu, výživy, hygieny, správania, preventívnych opatrení a rizík prenosu ochorení.

Pri vyšetrení je potrebné zohľadniť druhové odlišnosti. Iné prejavy ochorenia možno očakávať u plazov, iné u vtákov, cicavcov, rýb alebo voľne žijúcich zvierat. Veterinárna starostlivosť preto musí byť prispôsobená konkrétnemu druhu, veku, pohlaviu, spôsobu chovu a zdravotnej anamnéze zvieraťa.

Ústav chovu zvierat súčasne špecificky pôsobí pri profilovaní študentov študijných programov 1., 2. a 3. stupňa všetkých fakúlt univerzity.

Naši žiaci všetkých ročníkoch absolvovali prax na rôznych pracoviskách podľa ročníka štúdia a zvoleného zamerania.

Preventívna veterinárna starostlivosť

Preventívna starostlivosť by mala byť základom každého zodpovedného chovu. Zahŕňa pravidelné klinické kontroly, sledovanie príjmu potravy a vody, pozorovanie správania, kontrolu telesnej kondície a včasné riešenie zmien zdravotného stavu.

  • pravidelné veterinárne prehliadky,
  • kontrolu výživy a telesnej kondície,
  • sledovanie správania a aktivity,
  • kontrolu kože, peria, srsti, očí a slizníc,
  • monitorovanie podmienok prostredia,
  • včasnú izoláciu podozrivého jedinca,
  • vedenie zdravotnej dokumentácie.

Pri cudzokrajných zvieratách je dôležité zachytiť zdravotný problém včas, pretože zvieratá často dlhodobo potláčajú viditeľné prejavy ochorenia. Zdanlivo nenápadná zmena správania, nechutenstvo, znížená aktivita alebo zmena trusu môže signalizovať závažný problém.

Podmienky prostredia a welfare

Podmienky chovu musia zodpovedať biologickým potrebám zvieraťa. Rozhodujúce sú najmä teplota, vlhkosť, osvetlenie, dĺžka svetelného režimu, ventilácia, priestor, úkryty, substrát, možnosť pohybu a vhodné sociálne usporiadanie.

Nesprávne nastavené prostredie môže viesť k stresu, poruchám príjmu potravy, poruchám termoregulácie, oslabeniu imunity, reprodukčným problémom alebo chronickým ochoreniam.

Pri plánovaní chovu je potrebné rešpektovať prirodzené správanie druhu. Niektoré zvieratá potrebujú úkryty a pokoj, iné dostatok priestoru na šplhanie, lietanie alebo plávanie. Pri sociálnych druhoch treba zohľadniť potrebu kontaktu s jedincami rovnakého druhu, zatiaľ čo samotárske druhy môžu byť v spoločnom chove stresované alebo agresívne.

Oblasť chovuČo je potrebné sledovať
Teplotavhodnosť teplotného režimu pre konkrétny druh
Vlhkosťprimeraná vlhkosť a dostupnosť vody
Osvetleniesvetelný režim a biologické potreby zvieraťa
Priestormožnosť pohybu, šplhania, lietania alebo plávania
Úkrytymožnosť odpočinku a ochrany pred stresom
Hygienačistota chovného zariadenia a pravidelná údržba
Výživadruhové zloženie krmiva a správna frekvencia kŕmenia

Výživa a kŕmny režim

Výživa cudzokrajných zvierat musí vychádzať z ich prirodzenej potravy. Chyby v kŕmení patria medzi časté príčiny zdravotných problémov, pretože môžu viesť k obezite, podvýžive, metabolickým poruchám, nedostatku vitamínov alebo minerálov a k oslabeniu organizmu.

Ústav chovu zvierat sa vo vedecko-výskumnej činnosti zameriava aj na testovanie kŕmnych aditív v chove hydiny.

Pri zostavovaní kŕmnej dávky je potrebné zohľadniť druh, vek, veľkosť, fyziologický stav, sezónu a úroveň aktivity. Samotné podávanie potravy však nestačí. Dôležitá je aj jej kvalita, hygienická bezpečnosť, správne skladovanie a vhodný spôsob podávania.

  • krmivo musí zodpovedať prirodzeným potrebám druhu,
  • potrava musí byť čerstvá a hygienicky bezpečná,
  • kŕmna dávka musí zohľadňovať vek a zdravotný stav,
  • treba kontrolovať príjem potravy a zmeny telesnej kondície,
  • voda musí byť dostupná podľa potrieb konkrétneho druhu.

Identifikácia, registrácia a obchodovanie

Obchodovanie so zvieratami. Identifikácia, pasy spoločenských zvierat. Cestovanie so zvieraťom. Čipovanie psov.

Obchodovanie so zvieratami a ich presuny musia rešpektovať platné veterinárne a právne požiadavky. Pred získaním cudzokrajného zvieraťa je potrebné overiť jeho pôvod, spôsob nadobudnutia, identifikáciu, registráciu a prípadné doklady potrebné na prevoz alebo držbu.

Ako registrovať chov.

Pri niektorých druhoch môže byť potrebné preukázať legálny pôvod zvieraťa a splniť osobitné podmienky držby. Chovateľ by mal mať k dispozícii informácie o pôvode, zdravotnom stave a predchádzajúcej starostlivosti.

Zoznamy prevádzkarní, činností, fariem a podobne sú vedené podľa zákona č.

Biologická bezpečnosť v chove

Biologická bezpečnosť zahŕňa všetky opatrenia, ktoré znižujú riziko zavlečenia, šírenia a prenosu ochorení medzi zvieratami, ľuďmi a prostredím. Pri chove viacerých druhov je dôležité zabrániť kontaktu medzi novými, chorými a dlhodobo chovanými zvieratami.

Nové zviera by malo byť podľa možností umiestnené do karantény a pred začlenením do existujúceho chovu vyšetrené veterinárom. Karanténne obdobie umožňuje sledovať zdravotný stav a znižuje riziko zavlečenia infekcie.

  • oddeľte nové zvieratá od existujúceho chovu,
  • čistite a dezinfikujte pomôcky, nádoby a priestory,
  • obmedzte kontakt s neznámymi zvieratami,
  • dodržiavajte hygienu rúk a pracovného oblečenia,
  • pravidelne kontrolujte zdravotný stav všetkých jedincov,
  • pri podozrení na ochorenie kontaktujte veterinárneho lekára.

Choroby zvierat

Vedľajšie živočíšne a odvodené produkty, Rezíduá a monitoring, Farmácia, Krmivá

karanténa exotického zvieraťa v chovnom zariadení

Veterinárne vyšetrenie a diagnostika

Veterinárne vyšetrenie môže zahŕňať klinické vyšetrenie, odber biologického materiálu, parazitologické vyšetrenie, mikrobiologickú diagnostiku, zobrazovacie metódy a laboratórne testy. Rozsah vyšetrenia závisí od druhu zvieraťa a od zdravotného problému.

V prípade ochorenia je dôležité veterinárovi poskytnúť čo najpresnejšie údaje. Užitočné sú informácie o pôvode zvieraťa, čase vzniku príznakov, zmenách v kŕmení, podmienkach chovu, kontakte s inými zvieratami a prípadnej liečbe.

Samostatné podávanie liekov bez veterinárneho vyšetrenia môže byť nebezpečné. Dávkovanie a výber lieku musia zohľadňovať druh, hmotnosť, vek, funkciu pečene a obličiek, ako aj možné interakcie s inými prípravkami.

Vzdelávanie v oblasti chovu zvierat

Ústav chovu zvierat vznikol zmenou organizačnej štruktúry Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov dňa 1. septembra 2021, zlúčením Katedry špeciálnej zootechniky, Katedry špeciálneho chovateľstva a Katedry veterinárskych disciplín.

Ústav sa významnou mierou podieľa na formovaní odborného profilu absolventov študijných programov Manažment živočíšnej výroby, Špeciálne chovateľstvo, Hipológia a Všeobecné poľnohospodárstvo na bakalárskom stupni štúdia, Manažment živočíšnej výroby, Špeciálne chovateľské odvetvia a Genetické technológie v agrobiológii na inžinierskom stupni štúdia a programov Všeobecná živočíšna produkcia a Špeciálna živočíšna produkcia na doktorandskom stupni štúdia.

Je garantujúcim pracoviskom študijných programov Manažment živočíšnej výroby, Špeciálne chovateľstvo a Hipológia na bakalárskom stupni štúdia a Manažment živočíšnej výroby a Špeciálne chovateľské odvetvia na inžinierskom stupni štúdia.

Okrem toho garantuje na doktorandskom stupni štúdia študijné programy Všeobecná živočíšna produkcia a Špeciálna živočíšna produkcia.

Súčasťou ústavu sú pracoviská, na ktorých prebieha praktická výučba a realizácia vedecko-výskumných aktivít.

Praktická príprava

Súkromná stredná odborná škola veterinárna v Bratislave vznikla v roku 1993, kedy ju založil doc. MVDr. Vladimír Jaký, CSc. (nar.

Štúdium je denné, štvorročné, jeho súčasťou je 18 týždňov praxe v Zoologickej záhrade Bratislava, v chovoch hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny.

Viac ako polovica absolventov študuje, alebo už úspešne skončila štúdium na vysokých školách.

Ovládať základy prvej pomoci je super.

Výskum a moderné technológie

Vedecko-výskumná činnosť Ústavu chovu zvierat je realizovaná v rámci domácich a medzinárodných výskumných projektov, pričom sa zameriava na využitie Smart technológií v chove hovädzieho dobytka a oviec, hodnotenie produkčných, reprodukčných, výkrmových a jatočných vlastností jednotlivých druhov hospodárskych zvierat, produkciu a kvalitu bravčového, hovädzieho a hydinového mäsa, hodnotenie životaschopnosti teliat modifikovanou metodikou APGAR skóre, problematiku genetickej diverzity národných plemien oviec a kôz, monitoring deformácie kostry a ich vplyv na zdravie a produkciu nosníc, testovanie kŕmnych aditív v chove hydiny, ako aj na analýzu biomechaniky pohybu koní a determináciu účinku faktorov záťaže na vnútorné prostredie koní.

Ústav chovu zvierat dlhodobo spolupracuje v oblasti pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti s významnými zahraničnými univerzitami a partnermi podobného zamerania predovšetkým v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Rumunsku, Portugalsku, Slovinsku, Srbsku a v Arménsku.

Okrem toho pracovníci Ústavu rozvíjajú intenzívnu spoluprácu aj s ďalšími výskumnými inštitúciami a medzinárodnými organizáciami ako sú World Simmental Fleckvieh Federation, European Federation of Animal Science, International Honey Commission, World Poultry Science Association, EurBee, Gesellschaft für Jagd- und Wildforschung e.V., Balkan Wildlife Society a iné, s ktorými participujú predovšetkým na riešení rôznych medzinárodných projektov zameraných na živočíšnu výrobu a špeciálne chovy zvierat (napr.

Ústav chovu zvierat intenzívne spolupracuje aj s viacerými univerzitami a výskumnými inštitúciami na Slovensku, ako sú Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Technická univerzita vo Zvolene, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita Komenského v Bratislave, resp. Slovenská akadémia vied, NPPC - Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre, Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave a pod.

Širšie súvislosti špeciálneho chovu

Špecifický výskum v oblasti malých hospodárskych zvierat je orientovaný na príčiny zimných strát včelstiev, analýzu znečistenia životného prostredia včelími produktami, dopady antropogénnej činnosti na akvakultúru, ichtyologické prieskumy a hodnotenie ichtyocenóz vodných útvarov, monitoring funkčnosti rybovodov s využitím značenia a značkovania rýb, ako aj optimalizáciu reprodukčného manažmentu hydiny a králikov, zníženie výskytu ektoparazitov psov a vplyvu morfometrických charakteristík na funkčnú mechaniku pohybu vybraných plemien psov.

Oblasti jedinečného výskumu sú zamerané na posudzovanie toxikologickej a nutričnej kvality mlieka a mliečnych produktov kráv, oviec a kôz, kvalitu surovín a potravín živočíšneho pôvodu vo vzťahu k systému hospodárenia, ako aj na monitoring patogénov mastitíd v kravskom mlieku a ich citlivosť na antibiotiká s hodnotením epigenetických zmien v organizme dojníc.

Okrem toho pracovníci Ústavu chovu zvierat aktívne pôsobia, alebo intenzívne spolupracujú s viacerými chovateľskými organizáciami a záujmovými združeniami akými sú Zväz chovateľov slovenského strakatého dobytka, Slovenská holsteinská asociácia, Zväz chovateľov mäsového dobytka, Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku, Zväz chovateľov koní na Slovensku, Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku, Združenie chovateľov rýb na Slovensku, Slovenský zväz chovateľov, Slovenský zväz včelárov, Slovenský rybársky zväz - Rada, Slovenský poľovnícky zväz, Slovenská poľovnícka komora, Slovenská kynologická jednota, kluby jednotlivých plemien psov a iné.

Bezpečnosť ľudí a zvierat

Pri chove cudzokrajných zvierat je potrebné myslieť aj na bezpečnosť chovateľa, návštevníkov a ďalších zvierat. Niektoré druhy môžu prenášať zoonózy, mať obranné správanie alebo vyžadovať špeciálne manipulačné postupy.

Manipulácia musí zodpovedať veľkosti, sile, temperamentu a biologickým vlastnostiam zvieraťa. Chovateľ by mal poznať riziká uhryznutia, poškriabania, úniku alebo kontaktu s biologickým materiálom.

V prípade zranenia človeka alebo zvieraťa je potrebné zabezpečiť základnú prvú pomoc a následne vyhľadať odbornú pomoc.

Exotické zvieratá chované ako domáce zvieratá

Výber veterinárneho pracoviska

Pri výbere veterinárneho pracoviska je vhodné overiť, či má veterinár skúsenosti s konkrétnou skupinou cudzokrajných zvierat. Nie každé pracovisko disponuje vybavením a odborným zázemím potrebným na diagnostiku plazov, exotických vtákov, drobných cicavcov, rýb alebo voľne žijúcich druhov.

Chovateľ by mal mať vopred pripravený kontakt na veterinárneho lekára a plán pre prípad náhleho ochorenia. Pri exotických zvieratách môže byť dostupnosť špecializovaného vyšetrenia obmedzená, preto je vhodné riešiť preventívnu starostlivosť ešte pred vznikom akútneho problému.

Dôležitou súčasťou zodpovedného chovu je aj pripravenosť na prevoz zvieraťa, izoláciu chorého jedinca, poskytnutie základnej prvej pomoci a spoluprácu s príslušnými veterinárnymi orgánmi.

tags: #veterina #chov #cudzokrajnich #zvierat