Alexej Vronskij a jeho kôň v románe Anna Kareninová

Román Anna Kareninová od Leva Nikolajeviča Tolstého patrí medzi významné diela ruského realizmu. Je to psychologicko-spoločenský román s tragickými prvkami, ktorý sa odohráva v Rusku v druhej polovici 19. storočia, najmä v Moskve, Petrohrade a na vidieku.

V popredí románu sú témy zrady, viery, rodiny, manželstva, žiarlivosti, vášne, spoločnosti cárskeho Ruska, túžby a porovnania vidieckeho a mestského života. Príbeh sa delí na dve základné dejové línie: prvá sleduje mimomanželský vzťah Anny Arkadievny Kareninovej s grófom Alexejom Kirillovičom Vronským, druhá sa sústreďuje na Konstantína Dmitriča Levina a jeho vzťah s Kitty Ščerbackou.

Alexej Vronskij ako hlavná postava románu

Alexej Kirillovič Vronskij je gróf, bohatý a elegantný vojenský dôstojník, úspešný v spoločnosti, mladý, pekný, veselý a obľúbený. Je urodzeným a bohatým svetákom, ktorý sa spočiatku správa nezodpovedne vo financiách aj vo vzťahu k Anne.

Vronskij je jedným z najlepších predstaviteľov zlatej mládeže petrohradskej. Je veľmi bohatý, pekný, má veľké styky a pôsobí ako milý a dobrý človek. Pred stretnutím s Annou žil životom pijanským a hráčskym.

Jeho charakter však nie je jednoznačný. Je veľmi vášnivý a Annu miluje z celého srdca, ale zároveň je sebecký. Kvôli svojmu egoizmu zničí život Anne a jej rodine a zlomí srdce Kitty. Po čase jeho city k Anne trochu ochladnú, hoci sa o ňu stále dobre stará.

Vronskij sa nechce vzdať svojej voľnosti. Chce sa stýkať s priateľmi, chodiť do spoločnosti, navštevovať kluby a pokračovať v živote, na aký bol zvyknutý. Anna však pre ich vzťah stráca rodinu, syna, spoločenské postavenie a možnosť slobodne žiť v aristokratickej spoločnosti.

Prvé stretnutie Anny a Vronského

Román sa začína scénou medzi Stivom a Dolly. Stepan Arkaďjevič Oblonskij, rodinne nazývaný Stiva, mal pomer s anglickou chůvou v ich dome. Dolly je rozhodnutá rozviesť sa, a tak do Moskvy prichádza jej sestra Anna, aby manželský spor urovnala.

Anna sa na ceste do Moskvy vo vlaku zoznámi s grófkou Vronskou, Vronského matkou. Po príchode na stanicu sa stretne so samotným Vronským, ktorý tam čaká na svoju matku. Súčasne Stiva čaká na svoju sestru Annu.

Na vlakovej stanici sa stane tragédia. Robotník spadne na koľaje a zomiera pod vlakom. Anna túto udalosť považuje za zlé znamenie, ktoré ju sprevádza až do konca života. Vronskij pošle peniaze rodine zomretého zamestnanca železnice, čím na Annu zapôsobí.

U Oblonskovcov sa Anne podarí zachrániť bratovo manželstvo, keď presvedčí svoju švagrinú Dolly, aby Stivovi odpustila. Dolly sa rozhodne zostať s manželom kvôli deťom, hoci jeho zmene neverí.

Vronskij, Kitty a ples

O Kitty Ščerbackú sa zaujímajú dvaja muži - Vronskij a Levin. Levin ju skutočne miluje a túži po dokonalom manželstve, zatiaľ čo Vronskij si ani neuvedomuje, že by mal podniknúť dôležitý krok, teda požiadať Kitty o ruku.

Levin požiada Kitty o ruku, ale ona ho odmietne, pretože si vybrala Vronského. Vronskij je pre ňu lepšia partia a Kitty čaká na jeho ponuku na sobáš. Tej sa však nedočká.

Na veľkolepom bále túži Kitty po tanci s Vronským. Vronskij však celý večer venuje pozornosť Anne. Anna sa Vronského snaží odmietnuť a uvažuje racionálne, pretože nechce ublížiť Kitty. Napriek tomu sa medzi ňou a Vronským prejavuje vzájomná náklonnosť.

Na plese Vronskij stretne Annu a okamžite sa do nej zamiluje. Anna sa zľakne svojej náklonnosti k Vronskému a odchádza ihneď do Petrohradu, aby sa už s ním nestretla. Vronskij ju však tajne nasleduje a počas nočnej vlakovej prestávky sa stretnú.

Vronskij Anne vyzná lásku. Anna ho navonok odmieta a vracia sa k mužovi a synovi, no ani jej Vronskij nie je ľahostajný. V Petrohrade Anna začne vyhľadávať spoločnosť, v ktorej by sa s ním mohla stretnúť.

Kitty je z Vronského správania šokovaná a má zlomené srdce. Z nešťastnej lásky ochorie a odchádza s rodičmi do nemeckých kúpeľov. Tam sa zoznámi s pobožnou Varenkou, ktorá pomáha chorým ľuďom. Kitty sa pokúša napodobňovať jej život, no napokon pochopí, že sa nemôže pretvarovať. Jej zdravie sa postupne obnoví.

Vronskij a konské dostihy

Jednou z najvýznamnejších scén románu sú konské preteky. Vronskij je veľkým favoritom a vystupuje ako vynikajúci jazdec. Jeho kôň sa volá Fru-Fru.

Pred dostihmi Anna oznámi Vronskému, že s ním čaká dieťa. Vronskij sa napriek tomu zúčastní pretekov. Anna je závodom veľmi zaujatá a nedokáže ovládnuť paniku, keď počas nehody stratí kontrolu nad sebou.

Vronskij nechtiac urobí veľkú chybu. Jeho kôň Fru-Fru nešťastne spadne pred poslednou prekážkou, zlomí si chrbát a Vronskij ho musí zastreliť.

Konské dostihy Vronského a Fru-Fru

Smrť Fru-Fru je dôležitá nielen ako dramatická udalosť, ale aj ako symbol. Vronskij sa pokúša dosiahnuť úspech a víťazstvo, no jeho chyba vedie k zničeniu koňa. Podobne aj jeho vzťah s Annou najskôr vyzerá ako veľké víťazstvo lásky, postupne však vedie k utrpeniu a tragédii.

Karenin si všimne Annino nevhodné správanie počas dostihov. Cestou domov ju upozorňuje na jej správanie. Anna mu napokon povie, že má pomer s Vronským a že ho miluje.

„Milujem ho, som jeho milenka, je to nad moje sily, bojím sa, nenávidím vás... Robte so mnou čo chcete.“

Vzťah Vronského a Anny

Anna je vydatá za Alexeja Alexandroviča Karenina, vysoko postaveného ministra. S Kareninom má syna Serjožu. Karenin sa oddáva práci, v citovom živote je chladný a necitlivý a záleží mu predovšetkým na spoločenskom postavení a dobrom mene.

Anna bola pôvodne spokojná so svojím pokojným životom, no pri stretnutí s Vronským pocíti lásku, ktorá jej v manželstve chýbala. Najprv chce svoje city potlačiť, neskôr im však podľahne.

Anna a Vronskij sa najskôr stretávajú tajne, potom už aj na verejnosti. Ich vzťah nezostane bez povšimnutia a spoločnosť si o nich šepká. Nevera bola v aristokratickej spoločnosti na dennom poriadku, ale každý ju tajil. Anna sa však k svojej nevere prizná.

Karenin Anne vyčíta jej správanie a žiada ju, aby vzťah s Vronským ukončila. Nevera manželky ho však neraní tak, ako by sa dalo očakávať. Viac sa obáva spoločenského škandálu a straty dobrého mena.

Karenin nechce pripustiť rozvod, pretože rozvod by znamenal úplné spoločenské poníženie pre vinnú stranu. Snaží sa zachovať manželstvo a ochrániť ho pred újmou v spoločnosti. Anne prikáže, aby Vronského nevádzala do ich petrohradského domu, no Anna túto podmienku poruší.

Karenin sa neskôr radí s právnikom o možnostiach rozvodu. Keď sa dozvie, že Anna pri pôrode umiera, svoje rozhodnutie zmení.

Pôrod, odpustenie a Vronského zúfalstvo

Anna porodí dcérku Annie, no po pôrode veľmi ťažko ochorie. Je na pokraji smrti a všetci sa obávajú o jej život. V delíriu prosí Karenina o odpustenie.

Karenin Anne odpustí a stará sa aj o jej dcérku, hoci nie je jeho. Prijme dieťa za svoje a prejaví ľudskosť, ktorú predtým zakrývala jeho formálnosť a citový chlad.

Anna v delíriu uzmieruje svojho manžela s milencom. Karenin Vronskému prikáže odísť, pretože chce naďalej žiť s Annou. Keď sa zdá, že Anna zomrie, Vronskij je úplne zúfalý a pokúsi sa o samovraždu.

Vronskij si revolverom strelí do hrude, no spraví to nešikovne a iba sa poraní. Anna sa napokon zázračne zotaví. Uvedomí si však, že s Kareninom nechce zostať, napriek jeho odpusteniu a zmierlivému postoju.

Karenin napokon pristúpi na rozvod, ale Anna ho odmietne. Odchádza s Vronským a dcérkou do Európy.

Vronskij v Európe

Anna a Vronskij cestujú tri mesiace po Európe a usadia sa v malom mestečku v Taliansku. Anna je šťastná, že môže byť konečne s Vronským sama. Vronskij však trpí a nudí sa.

Vronskij sa začne venovať maľovaniu a namaľuje Annu. Navštívia aj ateliér maliara Michajlova, ktorý namaľuje podobizeň Anny. Spolu zisťujú, že si nevedia nájsť priateľov, ktorí by ich prijali.

Vronskij postupne pociťuje, že mu život bez spoločenských kontaktov nevyhovuje. Anna je spokojná s jeho prítomnosťou, ale Vronskij chce viac slobody a návrat k predchádzajúcemu životu.

Po čase sa im začne cnieť za domovom, a tak sa vracajú do Ruska. V Petrohrade sa ubytujú v hoteli. Vronskij je stále vítaný v spoločnosti, zatiaľ čo Anna je spoločnosťou odmietaná.

Vronskij a spoločenské postavenie

Anna sa stáva obeťou pokryteckej aristokratickej spoločnosti. Spoločnosť nemôže uznať konanie vydatej ženy, ktorá si našla milenca bez toho, aby bola rozvedená. Vronskij však zostáva v spoločnosti prijímaný, pretože mužská nevera sa posudzuje miernejšie než nevera ženy.

Jedinou Anninou priateľkou je kňažná Betsy. Anna túži po zisku bývalého spoločenského postavenia a napriek Vronského varovaniu odchádza do divadla. Vronskij jej však nedokáže vysvetliť, prečo by tam nemala ísť.

V divadle ju nahlas ohovárajú jej bývalé priateľky. Anna vtedy pochopí, že ju spoločnosť definitívne zavrhla. Po tejto udalosti odchádzajú s Vronským na vidiek.

Petrohradská aristokratická spoločnosť v 19. storočí

Anna, Vronskij a ich dcéra

Anna sa o svoju dcéru Annie veľmi málo stará. Uvedomuje si, že cit, ktorý k dcére cíti, nemožno nazvať láskou, ak sa porovná s tým, čo cíti k Seriožovi.

Do svojho prvého dieťaťa, hoci bolo dieťaťom nemilovaného muža, vložila všetku svoju lásku. Annie sa narodila za najťažších podmienok a Anna na ňu nevynaložila ani stotinu toho, čo venovala svojmu prvorodenému synovi.

Anna túži vidieť Serjožu, ktorému Karenin a Lidia Ivanovna povedali, že jeho matka zomrela. Napriek zákazu sa s ním tajne stretne, ale iba na chvíľu.

O Karenina a Serjožu sa stará Lidia Ivanovna, ktorá sa neskôr stane Kareninovou blízkou priateľkou. Karenina presvedčí, aby si ponechal Serjožu a aby mu povedali, že jeho matka zomrela.

Rozpad vzťahu Anny a Vronského

Anna sa postupne stáva nervóznou, paranoidnou a chorobne žiarlivou. Neoprávnene podozrieva Vronského, že ju už nemiluje alebo že má pomer s inými ženami.

Vronskij sa kvôli častým hádkam začína Anne vyhýbať. Trávi večery v kluboch a stretáva sa s priateľmi. Anna zostáva sama a premýšľa o tom, čo všetko kvôli Vronskému stratila.

Vronskij ju prosí, aby sa rozviedla s Kareninom, aby sa mohli zosobášiť a žiť normálne. Anna však rozvod stále odmieta. Chce si zachovať možnosť stretávať sa so synom.

Anna začína užívať ópium alebo morfium, ktoré jej lekár predpísal proti bolesti po pôrode. Droga jej zahmlieva jasný úsudok a zhoršuje jej psychický stav.

Anna nadobúda dojem, že už pre Vronského nie je príťažlivá, že sa nudí a že jej láska nie je opätovaná. Často sa hádajú.

„Moja láska je čoraz vášnivejšia a sebeckejšia, jeho láska uhasína. Chce byť odo mňa čím ďalej. Keby som tak mohla byť aj niečo inšie ako milenka, čo prahne len a len po jeho nežnostiach, ja však nemôžem a ani nechcem byť nič inšie. Už dávno ma nemiluje. A kde končí láska, tam začína nenávisť...“

Vronskij je ovplyvnený mienkou petrohradského prostredia. Keď kedysi získal Anninu lásku, uspokojil svoju pýchu a márnomyseľnosť. Neskôr mu však vzťah začína prekážať v kariére a v spoločenskom živote.

Vronského matka ho chce oženiť s bohatou mladou šľachtičnou. Anna sa preto presvedčí, že Vronskij podľahne plánu svojej matky. Jeho správanie v nej vyvoláva ešte väčšiu žiarlivosť a beznádej.

Vronskij a jeho zodpovednosť za Anninu tragédiu

Vronskij Annu miluje, no nedokáže jej poskytnúť istotu, ktorú potrebuje. Nechce sa úplne vzdať svojej slobody, kariéry ani spoločenského života.

Anna sa cíti ako milenka, nie ako rovnocenná manželka. Nemá spoločenské postavenie, nemôže slobodne navštevovať spoločnosť a nemá možnosť žiť so svojím synom. Vronskij je pritom naďalej vítaný v aristokratickom prostredí.

Anna si uvedomuje, že kvôli Vronskému stratila dobré meno a syna. Jej láska je čoraz vášnivejšia a sebeckejšia, zatiaľ čo jeho láska podľa nej ochladína.

„Je isté, že som ja zavinila nešťastie tohto človeka /Karenina/, no nechcem z toho nešťastia nič vyťažiť, aj ja trpím, zriekla som sa čohosi, čo mi bolo nadovšetko drahé, dobrého mena a syna.“

Vronskij preto nie je jedinou príčinou Anninej tragédie, ale jeho egoizmus a neschopnosť pochopiť jej situáciu významne prispievajú k rozpadu ich vzťahu.

Annina smrť a Vronského osud

Po ďalšej hádke Anna uvažuje nad samovraždou ako únikom pred problémami. V pomätení zmyslov pošle Vronskému telegram, aby za ňou prišiel, no Vronskij je u svojej matky a telegram nedostane včas.

Anna odchádza navštíviť Dolly a Kitty. Správa sa veľmi nevyrovnane a potom odchádza v koči na vlakovú stanicu. Premieta si svoj život, vzťah s Vronským, spoločenské odsúdenie a tragédiu z prvého stretnutia na stanici.

Keď čaká na vlak, svoj plán si rozmyslí a hodí sa pod vlak. V poslednej chvíli si uvedomí, čo urobila, no na nápravu už nie je čas ani možnosť.

Vronského Annina smrť úplne položí. Keď uvidí jej mŕtvolu na vlastné oči, uvedomí si svoju vinu a pochopí, že jej nedal to, čo potrebovala. Prestane si vážiť vlastný život.

Vronskij sa chce tiež zabiť, no jeho rodina mu v tom zabráni. Aby sa uchránil pred samovraždou, odchádza ako dobrovoľník bojovať do srbskej armády v povstaní proti Turkom. Dúfa, že v boji zomrie.

Vronskij v protiklade k Levinovi

V románe vystupujú dva protiklady: manželstvo Levina a Kitty a vzťah Anny a Vronského.

Levin je vidiecky šľachtic, pracovitý, podnikavý, čestný a úprimný. Miluje prírodu, vidiek a prácu. Jeho slovami sú opísané prírodné krásy, ruské tradície, vidiecke hospodárstvo a technický pokrok.

Vronskij je naopak predstaviteľom aristokratickej spoločnosti. Jeho život je spojený s armádou, spoločenskými kontaktmi, klubmi, peniazmi, dostihmi a osobnou slobodou.

Levin túži po dokonalom manželstve a po vzťahu založenom na dôvere. Vronskij miluje Annu vášnivo, no jeho láska je spojená so sebeckosťou a túžbou zachovať si vlastný životný štýl.

Levin a Kitty si svoje problémy riešia a ich vzťah sa postupne prehlbuje. Anna a Vronskij nedokážu prekonať spoločenské prekážky, žiarlivosť, neistotu a rozdielne predstavy o spoločnom živote.

Rodina, spoločnosť a morálka

Dielo sa začína vetou: „Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.“

Základnou myšlienkou Tolstého spoločenského románu Anna Kareninová je idea rodiny. Na životných príbehoch troch rodín, ktorých osud sa diametrálne rozchádza a z ktorých je každá inak nešťastná, autor ukazuje, ako sa v rodinnom kruhu prelína súkromný a spoločenský život.

Román poukazuje najmä na rodiny Levinovcov, Kareninovcov a Oblonskovcov. Odohrávajú sa v ňom príbehy troch, respektíve štyroch manželských párov.

Rodina alebo párCharakter vzťahuVýznam v románe
Dolly a Stepan OblonskijManželstvo poznačené neverouDolly zostáva s manželom najmä kvôli deťom
Anna a Alexej KareninFormálne a citovo prázdne manželstvoKareninovi záleží najmä na povinnosti a spoločenskom postavení
Anna a Alexej VronskijVášnivý, ale deštruktívny vzťahLáska vedie k spoločenskému vylúčeniu, žiarlivosti a tragédii
Levin a KittyVzťah založený na láske, dôvere a spoločnom riešení problémovPredstavujú najstabilnejší rodinný model v románe

Levinovci predstavujú ideál rodiny, pretože ako jediní nepodľahli túžbe po uznaní povýšeneckej spoločnosti. Svoje problémy riešili, čo viedlo k prehĺbeniu ich vzťahu.

Moc a peniaze ničia morálku a charakter ľudí. Mravy vyšších kruhov a zhýčkanosť bohatstvom neprospievajú rodinnému životu, ale práca vedie k pokoju a harmónii v rodine.

Literárne zaradenie románu

  • Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj
  • Literárny druh: epika
  • Literárny útvar: román
  • Žáner: psychologicko-spoločenský román, tragédia
  • Druhová forma: próza
  • Literárne obdobie: ruský realizmus
  • Rozprávač: neznámy, vševediaci, nezaujatý, v tretej osobe jednotného čísla
  • Kompozícia: dva zväzky, osem častí, každá časť má 19 až 35 kapitol
  • Čas deja: roky 1873 až 1877
  • Miesto deja: Moskva, Petrohrad, vidiek, Nemecko, Taliansko, Vozdvizenskoje a Karlove Vary
  • Hlavná idea: povznášajúca a zničujúca sila lásky
  • Hlavná téma: milenecký vzťah vydatej ženy z aristokratickej spoločnosti

Román je písaný v tretej osobe. Dej je prerušovaný mnohými úvahami, najmä pesimistickými úvahami Anny. Dielo obsahuje obšírne opisy spoločenského života, rodinných vzťahov, hospodárstva, politiky, náboženstva a vidieckych pomerov.

Medzi ďalšie motívy románu patrí prítomnosť vlakov, ktoré sú súčasťou niekoľkých dôležitých momentov v diele. Vlak sa objavuje pri prvom stretnutí Anny a Vronského, pri smrti železničného pracovníka aj pri Anninom tragickom konci.

Hlavné postavy

Anna Arkadievna Kareninová

Anna je krásna, aristokratická vydatá žena z Petrohradu a sestra Stivu Oblonského. Je manželkou Karenina a milenkou Vronského. Navonok pôsobí pôvabne a príťažlivo, vo vnútri je však veľmi utrápená, nešťastná a nevyrovnaná.

Anna verí láske, a to nielen romantickej láske, ale aj rodinnej láske a priateľstvu. Je oddaná svojmu synovi Seriožovi, pomáha Stivovi a Dolly v manželskej kríze a zachováva si vzťah k Dolly aj po tom, čo ju spoločnosť odsúdi.

Anna nenávidí falošnosť. Karenin sa jej javí ako stelesnenie falošnosti, a preto ho odmieta. Jej túžba po úprimnej láske a slobode ju však postupne vylúči zo spoločnosti.

„Obdiv a lásku, čo k nemu cítila, ju až často ľakala. Neodvážila sa však pred ním ukázať, že si uvedomuje v porovnaní s ním svoju bezvýznamnosť. A teraz sa väčšmi ničoho nebála, ako toho, že stratí jeho lásku...“

Alexej Alexandrovič Karenin

Karenin je Annin manžel a vysoko postavený minister. Je jedným z najdôležitejších mužov v Petrohrade. Je formálny, citovo chladný a veľkú váhu prikladá plneniu povinností a spoločenskému postaveniu.

Karenin sa stále snaží vyzerať ako kultivovaný a bezchybný muž. Keď však Anne odpustí neveru a prijme jej dcéru za vlastnú, prejaví, že nie je úplne prázdny a že sa v ňom nachádza kúsok ľudskosti.

Alexej Kirillovič Vronskij

Vronskij je bohatý, elegantný vojenský dôstojník, gróf a Annin milenec. Je mladý, pekný, vášnivý, úspešný a obľúbený. Jeho vzťah s Annou však odhaľuje jeho egoizmus a neschopnosť vzdať sa vlastnej slobody.

„Vronskij je jeden zo synov kniežaťa Kirilla Ivanoviča Vronského a jeden z najlepších predstaviteľov zlatej mládeže petrohradskej. Strašne bohatý, pekný, krajný pobočník, má veľké styky a pritom veľmi milý, dobrý chlapec.“

Konstantin Dmitrič Levin

Levin je vidiecky šľachtic a blízky priateľ Stivu. Miluje vidiek, prírodu a hospodárstvo. Je hanblivý, pracovitý, čestný a podnikavý. Túži po dokonalom manželstve s Kitty.

Levin je autobiografickou postavou, pretože vyjadruje Tolstého myšlienky o náboženstve, zrušení nevoľníctva a túžbe žiť ako obyčajný roľník. Zvádza vnútorný boj o zmysle života, smrti a viere v Boha.

Kitty Ščerbacká

Kitty je Dollyna sestra, mladá, krásna a dobre vychovaná šľachtičná. Je veselá, citlivá a užíva si pozornosť spoločnosti.

Najskôr je zamilovaná do Vronského, no po jeho odchode za Annou ochorie. V kúpeľoch si uvedomí, že skutočne miluje Levina. Neskôr prijme jeho druhú ponuku na sobáš a ich manželstvo sa stane jedným z protikladov k tragickému vzťahu Anny a Vronského.

Stepan Arkadijevič Oblonskij

Stiva je Annin brat a Dollyin manžel. Je šľachtic, spoločenský, príjemný a veľmi obľúbený. Podvádza svoju ženu, no necíti výčitky svedomia.

Daria Alexandrovna Oblonská

Dolly je Stepanova manželka a Kittyna sestra. Je citlivá, miluje svoje deti a napriek manželovej nevere s ním zostane najmä kvôli nim.

Serjoža

Serjoža je Annin syn. Anna ho miluje viac než svoju dcéru Annie, pretože do svojho prvého dieťaťa vložila všetku lásku, ktorú nemala v manželstve kam vložiť.

Lidia Ivanovna

Lidia Ivanovna je morálne bezúhonná žena, ktorá bola najskôr Anninou priateľkou, neskôr však jej krutou kritičkou. Stane sa blízkou priateľkou Karenina a presvedčí ho, aby si ponechal Serjožu.

Historické a spoločenské pozadie

V kontexte histórie sa v románe odrážajú reformy cára Alexandra II., najmä zrušenie nevoľníctva z roku 1861 a jeho prejavujúce sa nedostatky, reforma súdnictva a vznik lokálnych zastupiteľstiev.

Román opisuje politickú, hospodársku i kultúrnu situáciu Ruska. Objavuje sa tu vývoj hospodárstva a politiky, ako aj tri druhy života: moskovský, petrohradský a vidiecky.

Spoločnosť cárskeho Ruska sa nachádza v období, keď sa v nastupujúcom kapitalizme narúšajú staré vzťahy a jednotlivci i spoločnosť sa ocitajú bez pevných morálnych opôr.

V očiach Tolstého je rozklad rodiny nepriamo spätý s vývinom kapitalistických pomerov. Román však nevyznieva jednoznačne, pretože aj tvorcovo myslenie je rozporné. Verne však zrkadlí protirečivosť čias, v ktorých vznikal.

Lev Nikolajevič Tolstoj a vznik románu

Lev Nikolajevič Tolstoj sa narodil 9. septembra 1828 v Jasnej Poľane ako syn šľachticov. Jeho rodičia pochádzali zo starej šľachty. Dostal francúzsku výchovu.

V Kazani študoval jazyky a právo, štúdium však nedokončil. V roku 1851 odišiel s bratom bojovať na Kaukaz a zúčastnil sa aj Krymskej vojny. Keď odišiel do výslužby, začal sa hlásiť k myšlienkam pacifizmu.

Po svadbe prešiel k písaniu historických románov a napísal dielo Vojna a mier. V tom čase sa zriekol aristokratických pôžitkov a prijal život obyčajného sedliaka, ako aj ideu morálnej čistoty, splynutia s prírodou a Bohom.

Uvedomoval si politickú, hospodársku i kultúrnu zaostalosť Ruska a za najväčší problém považoval nevoľníctvo. Otvoril si školu pre svojich poddaných a začal ich vyučovať, pretože predpokladal, že vzdelanie im zlepší podmienky. Roľníci v tom však nevideli žiadny zmysel.

Medzi jeho najvýznamnejšie romány patrí Vojna a mier a Anna Kareninová. Vojna a mier sa odohráva počas napoleonských vojen. Román Anna Kareninová bol vydaný v roku 1877.

Tolstoj otvorene kritizoval vyhladovanie robotníkov, rusko-japonskú vojnu a prvé porevolučné popravy. Po celom Rusku sa začal šíriť filozofický smer tolstoizmus a jeho odkaz „nepodporovať zlo násilím“.

Tolstoj roku 1910 podľahol ťažkému zápalu pľúc. Zomrel 20. novembra 1910.

Hľadanie pravdy: Život Leva Tolstého | Historický dokument | Lucasfilm

Význam motívu koňa Fru-Fru

Kôň Fru-Fru je spätý s Vronského najdôležitejšou verejnou skúškou. Vronskij chce v dostihu zvíťaziť a potvrdiť svoje postavenie úspešného dôstojníka a muža spoločnosti.

Jeho jazdecká chyba však spôsobí smrť koňa. Vronskij musí Fru-Fru zastreliť, čím sa víťazstvo mení na tragédiu.

Táto scéna zároveň odhaľuje Vronského charakter. Je schopný veľkej odvahy a obety, no podlieha vlastnej ctižiadosti a nedokáže predvídať dôsledky svojich rozhodnutí.

Fru-Fru možno vnímať ako symbol Vronského vzťahu s Annou. V oboch prípadoch sa jeho túžba po úspechu a láske spája s neopatrnosťou. To, čo sa spočiatku javí ako krásne a víťazné, sa napokon mení na bolestnú stratu.

Motív vlaku a motív koňa sa v románe navzájom dopĺňajú. Kôň zomiera po Vronského chybe počas dostihu, zatiaľ čo Anna zomiera pod vlakom po rozpade svojho vzťahu s Vronským. Obe udalosti zdôrazňujú tragický vývoj jeho postavy.

Román Anna Kareninová zostáva príbehom o láske, ktorá môže človeka povzniesť, ale aj zničiť. Vronskij je pritom postavou, ktorá spája vášeň, šarm, odvahu, egoizmus i neschopnosť niesť úplnú zodpovednosť za následky vlastných rozhodnutí.

tags: #vronskij #a #jeho #kon