Výchova šteniatka a bezpečný vzťah so susedovými deťmi

Šteniatka vo veku 8 až 12 týždňov prechádzajú fázou imprintingu. Imprinting je pojem z etológie a charakterizuje ranú fázu vývoja šteňaťa, v ktorej získava poznatky o svete okolo neho.

Vek 8 až 12 týždňov je teda najlepším časom kedy začať šteniatko trénovať v základoch správania. Správna socializácia je mimoriadne dôležitá najmä vtedy, keď má šteňa pravidelne prichádzať do kontaktu so susedovými deťmi. Cieľom nie je prinútiť psa, aby sa s deťmi hral, ale vytvoriť bezpečné a príjemné podmienky, v ktorých sa naučí reagovať pokojne a predvídateľne.

Prečo je raná socializácia šteniatka dôležitá

Socializácia - pod týmto pojmom rozumieme zoznamovanie sa psa s novými podnetmi vrátane ľudí, miest, objektov a iných zvierat.

Mozog šteňaťa vo veku od 4 do 12 týždňov je najviac otvorený novým skúsenostiam. Poznatky, ktoré v tomto veku pes nenadobudol, ho môžu sociálne znevýhodniť.

Vyhneme sa tým ustrašeným alebo agresívnym reakciám a náš pes bude v budúcnosti pri stretnutí s novými javmi, zvieratami a ľuďmi reagovať "pohodovo". Je to výhodné nielen pre nášho psa, ale aj pre nás, lebo sa nemusíme obávať nevyprovokovanej agresie, ktorá je najčastejším dôsledkom zlej socializácie.

Šteniatko by od svojej matky nemalo byť odobraté skôr ako vo veku 8 týždňov. V tomto čase sa totiž šteniatko naučí od matky a súrodencov základné správanie, napríklad primerané sociálne hranie sa, či tlmenie hryzenia.

Ideálne je, ak je šteňa dobre socializované už od chovateľa, prejde tzv. ranou socializáciou, keď si zvykne na prítomnosť človeka, hrá sa so svojimi súrodencami, pochopí a porozumie hiearchickému usporiadaniu a predovšetkým si osvojí zásady správania svojej matky.

Správne socializované šteňa od chovateľa by už malo byť zvyknuté na rôzne podnety, či už ide o dospelých, deti rôzneho veku, ľudské dotyky, zvuky, povrchy, iné psy alebo manipuláciu.

Socializácia psa nekončí zavŕšením veku šteniatka. Základy dobrého správania získané počas prvých mesiacov veku šteniatka posilňujeme naďalej.

Čo má šteňa počas socializácie spoznať

Pri socializácii by sme nemali vynechať napríklad dáždniky, palice, invalidné vozíky, kočíky, bicykle, kľúče, mužov s fúzmi, ľudí v klobúkoch, malé deti, zvláštne zvuky a zvieratá.

Je dôležité pokračovať v socializácii aj po tom, ako si šteniatko prinesiete domov, a to až do dospelosti. Preto ho musíte oboznamovať s jeho okolím, ľuďmi, psami, rušným prostredím alebo vnútornými priestormi.

Vo všeobecnosti by sme ho mali brať so sebou takmer všade, kde je to možné. Ak chceme mať dobre socializovaného psíka, aktívne vyhľadávajme nové situácie a príjemné stretnutia.

Šteniatko zoznamujeme s novými miestami, objektmi a javmi zásadne len vtedy, keď nad situáciou máme kontrolu. Musíme ho chrániť pred zážitkom, ktorý by ho mohol vystrašiť.

Snažte sa pochopiť kedy a prečo sa šteniatko bojí a v žiadnom prípade strach neposilňujte. Chlácholenie či maznanie psa ktorý sa bojí, jeho obavy nerozptýli.

Musíte dosiahnuť, aby si šteniatko uvedomilo, že máte nad situáciou plnú kontrolu a že sa nemusí báť, alebo prebrať záležitosti do vlastných labiek či zubov.

Prvé stretnutie šteniatka so susedovými deťmi

Deti a šteniatka by mali mať k sebe prirodzene blízko. Medzi šteňatami a deťmi vyrastajúcimi spoločne sa väčšinou vytvára trvalý a prospešný vzťah.

Hoci sú vaše deti odmalička zvyknuté na psy a vaše šteniatko je nesmierne dobrosrdečné, nikdy ich nenechávajte spolu bez dozoru. K tragédii môže dôjsť, a aj dochádza, veľmi rýchlo.

Ak nemáte vlastné deti, tak sa poobzerajte o deťoch v susedstve. Určite sa radi so šteniatkami pohrajú.

Ak však deťom dovolíte psa obťažovať, zastrašovať alebo, čo je ešte horšie, zraniť ho, môžete očakávať presný opak: pes si vytvorí negatívnu asociáciu s dieťaťom a Vy budete musieť pracovať veľmi ťažko, aby ste to zmenili.

Ak však o deti neprejavuje záujem, nenúťte ho.

Ako pripraviť deti na stretnutie

Poučme deti aby šteniatko pozdravili jemne a bez zdvíhania. Musíme im vysvetliť, te šteniatko nie je hračka a že je potrebné sa o neho starať.

Deti si musia uvedomiť, že šteniatko nesmú obťažovať pri jedle, pri obhrýzaní hračky, alebo keď šteniatko spí, či odpočíva s matkou.

Predpoklad, že šteňaťu nebude vadiť ťahanie za chvost alebo uši, strkanie, pichanie, vysmievanie, krik, naháňanie alebo trhavé pohyby je mylný.

Šteniatko sa môže cítiť ohrozene a bude adekvátne reagovať. Mnohé uhryznutia z tohto dôvodu sú predvídateľné a dalo by sa im predísť, keby majitelia zodpovedne konali.

Zovretie malých ručičiek môže šteniatko bolieť a dieťaťu, ktoré nevie, ako sa šteniatko správne dvíha, by šteniatko mohlo vypadnúť z rúk.

Vždy dohliadajme na hru medzi psami a deťmi, aby sme predišli nežiadúcim situáciám.

Pravidlo „byť stromom“

Dôležitou vecou, ktorú by malo dieťa ovládať je správny postoj tela v prípade, že sa v jeho blízkosti nachádza bláznivé šteniatko alebo príliš hravý dospelý pes.

„Byť stromom“ znamená, že v blízkosti rýchleho a akčného psa je dobré, ak dieťa psa jednoducho ignoruje. A to tak, že svoje ramená zvesí ako vetvy stromu popri tele a svoj pohľad upriami na svoje korene - teda nohy.

Ako vytvoriť príjemné spojenie medzi dieťaťom a psom

Naučte deti, že dať psovi maškrtu, môže byť zábavná hra. Vždy keď pes stojí všetkými labkami pevne na zemi, môže dieťa psa odmeniť.

Maškrtu môže dieťa položiť na zem, hodiť ju psovi alebo mu ju jednoducho podať z ruky. Dieťa môže kliknúť vždy, keď pes zje jednu maškrtu.

Hra bude zábavná ako pre deti tak i pre psa. Pes si spojí prítomnosť dieťaťa s odmenami.

Jednoduchý a veľmi účinný spôsob dorozumievania sa je práve za pomoci klikru. O to lepšie, ak tvoj pes už ovláda funkciu tejto pomôcky.

Ak nie, pusti sa najprv do tréningu štvornohého miláčika a až potom oboznám dieťa s touto vecičkou.

Každé dieťa by malo porozumieť tomu, kedy pes rečou tela oznamuje, že má niečoho už dosť, alebo že súčasná hra sa mu nepáči.

Bezpečný dohľad pri kontakte detí a šteniatka

Deti a psy naozaj idú k sebe ako maslo a chlieb a väčšinu času žijú spolu šťastne bez výraznejších nehôd. Bohužiaľ, občas je to aj inak a veci sa vedia zvrtnúť.

Stály a bdelý dozor dospelého môže predísť mnohým z týchto tragédií. Avšak, až príliš často dospelí skôr povzbudzujú deti k nevhodnej hre so psom, pretože si myslia, že sú spolu rozkošní.

Bezpečný vzťah znamená len jedno, a to že pes by sa nikdy nemal ocitnúť v situácií, kedy by musel vrčať alebo zaútočiť na dieťa.

Nie nadarmo profesionálni tréneri zdôrazňujú, aby rodičia deti nikdy nenechávali so psom bez dozoru ani na chvíľu. Ani počas kratučkej prestávky na toaletu.

Pre úplnosť musíme spomenúť, aké dôležité je poznať reč tela Vášho psa. Aj najlepší dozor na svete Vám nebude k ničomu, ak budete stáť hneď vedľa svojho psa a on sa bude cítiť zle v prítomnosti dieťaťa, ktoré sa chce s ním maznať.

Uhryznutie môže prísť tak rýchlo, že nestihnete ani zareagovať. Oveľa spoľahlivejšie je správne prečítať reč tela Vášho psa a zakročiť skôr, ako sa niečo podobné udeje.

Reč tela psa a varovné signály

Ak pes ktorého stretávame na vodítku, všímame si reč jeho tela. Uvoľnený postoj a vrtenie chvostom signalizuje, že je priateľsky naladený, naopak, stuhnutý postoj, vztýčený chvost a upriamený pohľad môžu signalizovať nepriateľstvo.

Každé dieťa by malo porozumieť tomu, kedy pes rečou tela oznamuje, že má niečoho už dosť, alebo že súčasná hra sa mu nepáči.

Ak sa šteňa alebo pes správa nervózne alebo vystrašene, keď zbadá bábätko prípadne dieťa, postupujte ešte pomalšie.

Nech dieťa len pasívne postáva okolo, zatiaľ čo Vy robíte so psom jeho príjemnú aktivitu - napr. hra s odmeňovaním pamlskami.

Postupne dovoľte dieťaťu, aby sa k Vám približovalo a to vždy len v situácii, keď je pes šťastný a v dobrom psychickom rozpoložení.

Kontakt šteniatka s deťmi podľa veku dieťaťa

Bábätká a detský plač

0-6 mesiacov: V tomto veku môže detský plač spúšťať u psa inštinkt predátora, čo je najčastejšou príčinou tragédií vo vzťahu pes - dieťa.

Hoci správanie predátora nie je skutočnou agresiou, vo výsledku je pre obeť rovnako devastujúca ako skutočná agresia.

Mobilné batoľa

6-24 mesiacov: Keď dieťa začne byť mobilné, je oveľa viac pravdepodobné, že začne zasahovať do priestoru psa a ten môže sa môže stať obranne - agresívny.

Aj psy, ktoré všeobecne nemajú problém s deťmi, sa môžu spočiatku cítiť neisto, keď sa niečo divné malé začne okolo nich motať.

Deti vo veku od dvoch do piatich rokov

2-5 rokov: V tomto veku, začínajú byť deti nezávislejšie a majú sklon prenasledovať či dokonca trápiť psa, snažia sa mu brať jeho hračky, vyrušovať ho pri žraní, naháňať ho, poťahovať za srsť či časti tela (ako napr. uši).

Chcú sa k nemu túliť, objímať ho, bozkávať, pričom pes nemusí byť ochotný toto správanie akceptovať alebo ho opätovať.

Zároveň v tomto veku začínajú mať deti kamarátov a to pre Vás znamená ďalšie deti, ktoré treba ustriehnuť.

Deti vo veku od piatich do deviatich rokov

5-9 rokov: Deti neprestajne chcú byť v kontakte so psom a je viac než pravdepodobné, že ho budú dráždiť a dobiedzať doňho, budú sa snažiť šéfovať okolo psa, napomínať ho, trestať - zvlášť ak tento typ správania porozujú u ďalších dospelých členov v domácnosti.

Ukážte Vašim deťom, ako od psa správne žiadať korektné správanie (kedy ho odmeniť, kedy zas nie, ako ho chváliť a ako byť prísnejší).

Miesto, oddych a hranice pri návšteve detí

Členovia rodiny by sa mali naučiť rešpektovať psíka a neobťažovať ho pri jedle, keď sa hrá, alebo keď odpočíva.

Šteniatko by malo mať vlastné bezpečné miesto, kam sa môže uchýliť pred hlukom, hrou alebo príliš intenzívnym kontaktom.

Pelech by mal byť umiestnený na mieste, ktoré zaisťuje pokoj. Najlepšie je tiché a odľahlé miesto, kde bude pes môcť pozorovať, čo sa okolo vás deje.

Nepoužívajme klietku ako trest. Ak šteniatko odkladáme do klietky, nerobme tak nikdy za trest, šteniatko by si ku klietke malo vyvinúť kladnú asociáciu.

Šteniatko by malo vedieť bez problémov ostať v klietke, či debničke keď sme doma ale aj keď sme preč.

Príjemný povel "Miesto!", drží psa ďalej od hrajúceho sa dieťaťa.

Starší miláčikovia môžu byť citliví na hluk a obťažovanie šteniatka. Dajme šteniatko z času na čas do klietky alebo debničky, aby si šteňa aj staršie zvieratá oddýchli.

Základné povely užitočné pri deťoch

Čím rýchlejšie a šťastnejšie pes odpovedá na Vaše povely, tým ľahší je život so psom a dieťaťom.

Tiež je prínosné, ak Váš pes ovláda povel: "Nechaj!" alebo "Pusť!", čo využijete najmä v situácii, keď dieťaťu niečo spadne na zem a nechcete, aby mu to pes zobral.

Učme šteniatko jeho meno. Šteniatko si musí osvojiť, že vyslovenie jeho mena znamená "venuj mi pozornosť, pozri sa na mňa".

Nepoužívajme meno šteniatka s nahnevaným tónom, keď robí niečo nežiadúce, alebo ho chceme napomenúť. Chceme, aby si šteňa spájalo svoje meno s niečim príjemným.

Učme šteniatko prísť na povel. Privolávame ho s nadšením (najmä v situáciách, keď sme si istí, že príde) a odmeňme ho verbálnou intonáciou "dobrý psík" a maškrtou.

Zabráňme šteniatku aby skákalo na ľudí. Vždy, keď sa pri stretnutí s človekom postaví na zadné nohy, dajme ho na zem a až tak nech sa mu dostane pozornosti od človeka ktorému sa teší.

Zvykajme šteniatko na vôdzku. Šteniatko si musí zvyknúť, že bude na vôdzke vždy, keď s ním ideme na prechádzku.

Šteniatko by malo ovládať základné povely - sadni, ľahni, ostaň.

Šteniatko by malo pri vstupe do dverí, alebo dole po schodoch ísť až za majiteľom.

Šteniatko by malo opustiť posteľ alebo iné miesto ihneď po príkaze.

Ako zabrániť hryzeniu a naháňaniu

Zabráňme tomu, aby nás šteniatko pri hre hrýzlo. Presmerujme jeho pozornosť na hračku.

Podporujme kľudnú hru namiesto boja. Z malého šteniatka raz vyrastie silný a aktívny pes, čo by mohlo viesť k problémom.

Predpoklad, že šteňaťu nebude vadiť ťahanie za chvost alebo uši, strkanie, pichanie, vysmievanie, krik, naháňanie alebo trhavé pohyby je mylný.

Vyhnime sa naháňaniu šteniatka. Namiesto toho sa s ním hrajme tak, aby ono prenasledovalo nás.

Šteňa skúma svet zubami a túto črtu neodstránime ľahko, ale môžeme ho naučiť, ktoré predmety slúžia na hryzenie a ktoré nie.

Ak psík okusuje nábytok, alebo naše nohy, treba túto jeho aktivitu presmerovať žiaducim smerom.

Spoločnou hrou sa pes nielen vyšantí a unaví, ale zároveň si budujeme spoločný vzťah nevyhnutný pre neskorší výcvik a našu celkovú komunikáciu.

Šteniatko by nemalo prenasledovať bicykle, deti, autá, zvieratá.

Kontrolované hry susedových detí so šteniatkom

Hranie sa pod našim dohľadom je skvelý spôsob ako socializovať šteňa so psami, či inými ľuďmi.

Deti by mali používať pokojné hry, pri ktorých šteniatko nemusí znášať krik, naháňanie ani trhavé pohyby.

Ak sa šteniatko začne príliš rozrušovať, hru prerušíme a necháme ho odpočinúť si na bezpečnom mieste.

Energická hra je v poriadku do vtedy, kým sa všetky zúčastnené psy bavia. Buďme pripravení zasiahnuť, ak by sa objavili známky strachu, alebo by sa hra vymykala spod kontroly.

Ak by náhodou niektorý zo psov začal iného šikanovať, musíme ihneď zasiahnuť. Razantne, ale pokojne prerušíme nežiadúce správanie v momente keď k nemu dôjde bez použitia násilia, či kriku.

Stretnutia na verejnosti a v okolí domu

Nevyhnutnou súčasťou socializácie šteňaťa je umožniť mu stretávať sa s inými ľuďmi a psami na verejnosti.

Ak je šteniatko na vôdzke, snažíme sa, aby vôdzka bola čo najviac voľná. Napnutá vôdzka psovi signalizuje naše napätie.

Psy vo vedľajších dvoroch môžu byť teritoriálne. Nikdy nedovoľme šteniatku priblížiť sa ku psovi, pokiaľ nemáme od jeho majiteľa vyjadrenie, že nie je agresívny.

Ak je pes ktorého stretávame na vodítku, všímame si reč jeho tela. Uvoľnený postoj a vrtenie chvostom signalizuje, že je priateľsky naladený, naopak, stuhnutý postoj, vztýčený chvost a upriamený pohľad môžu signalizovať nepriateľstvo. Radšej sa takému psovi vyhnime.

Pokiaľ šteniatko neovládame, nepúšťajme ho z vodítka na verejnosti.

Aj keď je naše šteniatko priateľské a "chce len pozdraviť", nemusí to byť druhej strane príjemné.

Šteniatka podobne ako aj deti si vyberajú s kým sa budú priateliť a hrať a preto ich nenútime do kontaktov, ktoré sú im nepríjemné.

Bezpečný kontakt s návštevami

Pozvime ľudí, ktorým dôverujeme a máme ich radi domov onedlho po tom, čo si šteniatko donesieme, aby mu bolo jasné, že návštevníci sú vítaní.

Mnohým problémom môžeme predísť, ak šteniatku predstavíme poštára, či ľudí, ktorí sa často vyskytujú v blízkosti nášho príbytku. Samozrejme, najprv si vyžiadame súhlas dotyčnej osoby.

Po súhlase človeku dáme nejakú maškrtu, ktorou šteniatko po zoznámení odmení.

Vyčkajme, keď je šteniatko v pokojnom stave a jemne a trpezlivo ho celé prehmatávame.

Oplatí sa nám to najmä v budúcnosti, keď budeme zisťovať, či náhodou nemá kliešťa, keď mu budeme strihať pazúriky, alebo keď so šteniatkom navštívime veterinára.

Čomu treba deti naučiť

• Šteniatko nie je hračka.
• Šteniatko treba pozdraviť jemne a bez zdvíhania.
• Šteniatko sa nesmie rušiť pri jedle, spánku, odpočinku ani pri obhrýzaní hračky.
• Ťahanie za chvost alebo uši, strkanie, pichanie, krik a naháňanie sú neprípustné.
• Pri príliš hravom psovi je vhodné „byť stromom“.
• Pes sa odmeňuje vtedy, keď stojí všetkými labkami pevne na zemi.
• Pri varovných signáloch psa treba hru okamžite ukončiť a privolať dospelého.

Výcvik a režim šteniatka

Jedným z najdôležitejších krokov pri rozvoji šteniatka je správny výcvik. Výcvik prehlbuje dispozície, zlepšuje socializáciu a prehlbuje náš vzťah.

Výchova šteniatka doma by mala byť založená najmä na trpezlivosti, dôslednosti, vytrvalosti a pravidelnosti.

Odporúča sa učenie s pozitívnym posilňovaním. Ak šteniatko vykoná povel správne, okamžite ho odmeňte.

Šteniatko sa učí najmä opakovaním. Ak mu dnes dovolíte spať na gauči a zajtra ho za to pokarháte, bude zmätené.

Dôslednosť je kľúčová - pravidlá musia platiť stále a pre všetkých členov rodiny.

Nezaťažujte šteniatko príliš dlhým tréningom. Vždy sa odporúča venovať výcviku len niekoľko minút.

Počas výcviku by ste nemali zabúdať na dostatok odpočinku a priestoru na hru, aby šteňa mohlo vstrebať všetky nové skúsenosti a pripraviť sa na ďalšie.

Ak máme tú možnosť, zapíšme sa so šteniatkom do kurzu poslušnosti. Je to vynikajúci spôsob ako pomôcť psovi cítiť sa pohodlne a sebavedome na verejnosti s ostatnými psami a ľuďmi.

Problémové správanie môže nastať u šteňaťa ak má prebytok nevyužitej energie, či nie je dostatočne zamestnávaný mozog psa.

Doprajte mu pravidelné prechádzky, hru a tréning. Vyskúšajte interaktívne hračky alebo jednoduché pachové hry.

Hygiena, hryzenie a samota

Hlavne úplne malé šteňa je potrebné venčiť v častých intervaloch, hneď po zobudení, po hre, po kŕmení, ideálne každé 2-3 hodiny.

Keď sa psík zobudí, odporúčame ho hneď zobrať na ruky a vyniesť von na trávu.

Po vykonaní potreby ho výrazne pochválime, nech pochopí, že venčiť sa má vonku.

Šteniatko do 4 mesiacov veku nenechávajme samé viac ako pár hodín.

Na samotu by si preto malo zvykať postupne. Ukážte mu bezpečné miesto na odpočinok a spočiatku ho nechajte samé len niekoľko minút a po návrate ho odmeňte pamlskom.

Postupne tento interval predlžujte. Nie je vhodné robiť veľké rozlúčkové rituály.

Ak sa budeme tváriť a správať prirodzene, psík preberie toto naše nastavenie.

Šteňa skúma svet zubami a túto črtu neodstránime ľahko, ale môžeme ho naučiť, ktoré predmety slúžia na hryzenie a ktoré nie.

Ak psík okusuje nábytok, alebo naše nohy, treba túto jeho aktivitu presmerovať žiaducim smerom.

Výchova šteniatka je základom pre jeho budúci život - ak sa naučí dobrým návykom a bude mať pozitívne skúsenosti, vyrastie z neho vyrovnaný a poslušný pes.

Jedlo, hračky a ochrana zdrojov

Zabráňme tomu, aby si šteniatko chránilo potravu a hračky.

Počas kŕmenia mu odoberme misku a dajme do nej nejakú extra pochúťku, aby si na odobratie misky nevytvorilo negatívnu reakciu.

Podobne pri hre za použitia povelu "pusti" odoberieme hračku, šteniatko pochválime, odmeníme a hračku mu vrátime.

Členovia rodiny by sa mali naučiť rešpektovať psíka a neobťažovať ho pri jedle, keď sa hrá, alebo keď odpočíva.

V adaptačnej fáze by sa šteniatku malo podávať jedlo, ktoré sa podávalo v chovateľskej stanici.

Ak chcete zmeniť jedlo, nezabudnite ho zavádzať postupne, to znamená zmiešať ho s tým, ktoré sa doteraz používalo, a meniť pomery v nasledujúcich dňoch.

Najlepšie je však množstvo a kvalitu jedla konzultovať s veterinárom.

Zapojenie susedových detí do výchovy

Pre starostlivosť o šteniatko vyberajme vhodných ľudí. Či už je to náš partner, spolubývajúci, deti, alebo niekto, kto sa o šteniatko bude starať v čase našej neprítomnosti, musíme mu vysvetliť, že sa šteniatko snažíme socializovať a že je nevyhnutné podporovať dobré správanie rovnakým spôsobom ako to robíme my.

Nevhodný prístup môže celý pokrok, ktorý sme so šteniatkom dosiahli, nepriaznivo zvrátiť.

Ak susedove deti prichádzajú za šteniatkom pravidelne, dospelý by mal každé stretnutie pripraviť, vysvetliť pravidlá a dohliadať na priebeh hry.

Dieťa môže pomáhať s odmeňovaním pokojného správania, ale nemalo by samo rozhodovať o tom, kedy bude šteniatko rušiť, zdvíhať alebo nútiť do kontaktu.

Socializácia s inými psami

Stretávanie sa šteniatka alebo mladého psa s ostatnými priateľskými psami je najlepší spôsob ako ho naučiť základné sociálne zručnosti.

Hranie sa s ostatnými šteniatkami a neagresívnymi dospelými psami naučí šteniatko "čítať a písať" prostredníctvom interakcie.

Hranie sa pod našim dohľadom je skvelý spôsob ako socializovať šteňa so psami, či inými ľuďmi.

Ak by náhodou niektorý zo psov začal iného šikanovať, musíme ihneď zasiahnuť.

Razantne, ale pokojne prerušíme nežiadúce správanie v momente keď k nemu dôjde bez použitia násilia, či kriku.

Vyhýbame sa však miestam so zvýšeným výskytom psov, aby sme predišli možnej nákaze.

Nedovoľme šteniatku ňuchať výkaly, alebo sa hrať s nezdravo vyzerajúcimi, či agresívnymi psami.

Najčastejšie chyby pri výchove

1. Nedôsledné pravidlá: Dôslednosť je kľúčová - pravidlá musia platiť stále a pre všetkých členov rodiny.
2. Krik a tresty: Mnoho ľudí sa pri výchove spolieha na krik alebo tresty. To však u psa vyvoláva stres a strach, nie rešpekt.
3. Neskorá socializácia: Častou chybou je, že majitelia čakajú s učením a socializáciou príliš dlho.
4. Nedostatok pohybu a zamestnania: Mnohí majitelia podceňujú potrebu pohybu, najmä u energických plemien.
5. Netrpezlivosť: Výchova psa je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť.
6. Izolovanie psa: Čím viac budeme psa izolovať a nekomunikovať s ním, tým je pravdepodobnejšie, že sa u neho vyvynie negatívne správanie.

Preto musíme šteniatko do rodiny integrovať už od začiatku. Umiestnime mu pelech a umožnime hrať sa v miestnoti, kde rodina trávi najviac času.

Spoločnosť má pre psa zásadný citový význam.

Socializované psy sú šťastné, priateľské, predvídateľné a lepšie znášajú stres. Podsocializované šteňatá sú plaché, úzkostné, nestabilné a niekedy zo strachu aj agresívne.

S takými psami je ťažko spolunažívať a zodpovedný je vždy majiteľ.

Keď sa šteniatko bojí detí

Ak taká situácia nastane, upozorníme človeka nie psa. Povedzme človeku nech ustúpi a šteniatku môžeme takto ukázať, že máme situáciu pod kontrolou a že to teda nemusí riešiť.

Ak sa šteňa alebo pes správa nervózne alebo vystrašene, keď zbadá bábätko prípadne dieťa, postupujte ešte pomalšie.

Nech dieťa len pasívne postáva okolo, zatiaľ čo Vy robíte so psom jeho príjemnú aktivitu - napr. hra s odmeňovaním pamlskami.

Postupne dovoľte dieťaťu, aby sa k Vám približovalo a to vždy len v situácii, keď je pes šťastný a v dobrom psychickom rozpoložení.

Ak si myslíte, že na to idete príliš pomaly ...

Ste alfa a pes musí mať istotu, že ho za každých okolností ochránite.

Pes by v situácii keď sa cíti ohrozený, nemal ihneď používať zuby.

Ak sa objavuje vrčanie, výrazný strach alebo obranná agresivita, kontakt so susedovými deťmi treba prerušiť a situáciu riešiť s odborníkom na správanie psov.

Dlhodobé upevňovanie bezpečného správania

Socializácia šteniatka s deťmi musí pokračovať v kontrolovanom prostredí a v rôznych situáciách, pričom Vy dohliadate na to, že spolu zažívajú pekné chvíle.

Znamená to, že sa Váš pes v spoločnosti detí pohybuje často, v kontrolovanom prostredí a v rôznych situáciach, pričom Vy dohliadate na to, že spolu zažívajú pekné chvíle (spoločná hra, odmeňovanie, bez akýchkoľvek negatív).

Socializácia šteniatka je rovnako dôležitý proces ako správne kŕmenie a vhodná veterinárna starostlivosť.

Psy ako domáce zvieratá a spoločenské bytosti potrebujú interakciu so svojimi majiteľmi, inými ľuďmi a zvieratami.

Čím viac budeme psa izolovať a nekomunikovať s ním, tým je pravdepodobnejšie, že sa u neho vyvynie negatívne správanie.

Nezabúdajte, že ste "učiteľom" svojho psíka. Všíma si Vaše akcie a reakcie a aj Vašu pozornosť, či nedostatok pozornosti voči nemu.

Majte na pamäti, aké signály vyžarujete. Šteniatko je napriek útlemu veku vynikajúcim pozorovateľom Vašich reakcií, preto dávajte najavo radosť zo stretnutia s inými ľuďmi, zvieratami, či vecami.

Výcvik prehlbuje dispozície, zlepšuje socializáciu a prehlbuje náš vzťah.

tags: #vychova #steniatka #a #susedove #deti