Výpis z plemennej knihy slovenského kopova

Slovenský kopov je slovenské národné plemeno poľovného psa, ktorého vývoj prebiehal v podmienkach strednej Európy a slovenského lesného prostredia. Prvé zápisy kopovov do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo od roku 1940, kedy bola založená Slovenská plemenná kniha psov.

Výpis z plemennej knihy je dokladom o evidencii konkrétneho psa v plemennej knihe a nadväzuje na systém kontrolovaného chovu, zápisu narodených šteniec a vydávania rodokmeňov. Pri slovenskom kopovovi má tento systém význam nielen pre preukázanie pôvodu, ale aj pre zachovanie pracovných vlastností, zdravotnej úrovne a jednotného plemenného typu.

slovenský kopov v lesnom prostredí

Historický vznik plemennej knihy slovenského kopova

V strednej Európe existovala už odnepamäti skupina psov, typických duričov, používaných na stavanie a lov zveri. Plemeno má horský pôvod, predkov dnešných kopovov správali hlavne poľovníci, ktorí potrebovali spoľahlivého, nebojácneho a odvážneho psa pre lovenie zveri, ktorý bol ideálne adaptovaný na miestne podmienky.

Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí, aj keď nie úplne v dnešnej podobe. Z jeho stavby tela a osrstenia vyplýva, že patrí do skupiny prastarých historických plemien psov, ktoré žili na našom území.

Základom dnešnej podoby slovenského kopova sa teda stal výber. V tom je jeho podstatný rozdiel oproti mnohým iným plemenám, ktoré vznikali ako cieľavedomé kríženie dvoch alebo viacerých rozdielnych plemien.

Prvý písomný doklad je z 17. -18. stor, písalo sa v ňom o zákaze krížiť kopova s inými plemenami. Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17. - 18. storočia a zakazuje sa v nich jeho kríženie s inými psami.

K ustáleniu jednotného farebného rázu sa pristúpilo v roku 1915. Neskôr sa ustanovila aj znížená výška do 50 cm (na naháňanie zveri sa totiž nesmeli používať vysokonohé duriče).

Za začiatok novodobého chovu plemena sa považuje rok 1936, kedy bol usporiadaný prvý chovný zvod českých kopovov v Banskej Bystrici. Vyberali sa tu chovné jedince, ktorí mali poslúžiť ako základ kontrolovaného chovu.

Podstatnejší význam pre toto plemeno mal 12. a 13. september roku 1936 . V týchto dňoch sa v Banskej Bystrici uskutočnila prvá prehliadka slovenských kopovov. Koloman Slimák začal propagovať toto plemeno na stránkach časopisu Lovec.

Pod vedením slovenského kynológa Kolomana Slimáka sa v roku 1936 v Banskej Bystrici uskutočnil zvod kopovov, v ktorom sa vybrali vhodné jedince pre ďalší kontrolovaný chov a určili chovný plán.

Prvé zápisy a vydávanie rodokmeňov

Z jeho iniciatívy sa začali organizovať zvody slovenských kopovov. V roku 1940 založil prvú slovenskú plemennú knihu. Postupne začal zapisovať narodené štence a vydávať na ne rodokmene.

Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo v roku 1940. Prvé zápisy kopovov do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo od roku 1940, kedy bola založená Slovenská plemenná kniha psov.

Už vtedy bol vypracovaný štandard len málo sa líšiaci od dnešného. Aj napriek tomu však už v prvom roku zapísali do plemennej knihy do tridsať šteniec.

Zhromažďoval materiál o histórii slovenského kopova, pričom nabádal mladých zanietených chovateľov k chovu. Zároveň im odovzdával svoje teoretické i praktické skúsenosti.

UdalosťRok alebo obdobie
Prvé písomné zmienky o kopovoch17. - 18. storočia
Ustálenie jednotného farebného rázu1915
Prvá prehliadka slovenských kopovov v Banskej Bystrici12. a 13. september roku 1936
Založenie prvej slovenskej plemennej knihy1940
Uznanie slovenského kopova ako samostatného plemena1963
Vznik samostatného Klubu chovateľov slovenských kopovov1988

Význam plemennej knihy pre kontrolovaný chov

V minulosti sa poľovníci zameriavali predovšetkým na jeho poľovnícke vlastnosti hlasito a vytrvalo prenasledovať zver, prípadne ju zastaviť a držať na mieste aj niekoľko hodín. Jednotný štandard, výška a sfarbenie boli iba druhoradé vlastnosti.

Výberom sa niektoré jeho povahové a exteriérové vlastnosti zachovávali, iné, nevhodné sa z chovu vyraďovali. Tento proces prebiehal postupne, prirodzene a nenásilne.

Najväčší kus práce sa urobil po druhej svetovej vojne organizovaním chovateľských prehliadok, na ktorých sa vyberali vyhovujúce jedince zodpovedajúce predstavám slovenských šľachtitelov.

V roku 1954 Andrej Renčo uverejnil fotografie najúspešnejších chovných jedincov. Klub sa podieľal aj na vytváraní zboru kvalifikovaných rozhodcov pre exteriér a výkon.

Slovenský kopov bol jedným z najpočetnejších plemien a jeho krátka existencia v FCI si vyžadovala zvýšenú starostlivosť o zavádzanie správnej plemenitby, aká mala byť nášmu národnému plemenu venovaná.

Poslaním KCHSK je cieľavedomý chov slovenského kopova. Cieľom klubu je zveľaďovanie a zušľachťovanie slovenského kopova v rámci štandardu a zlepšovanie jeho pracovných vlastností.

Poslanie a ciele klub zabezpečuje prostredníctvom riadeného chovu na základe poznatkov vedy a praxe poradcov chovu, výsledkov výstav, skúšok poľovnej upotrebiteľnosti, organizovaním špeciálnych výstav a skúšok, hlásení o kontrolách vrhov a poznatkov členov klubu vznesených na členských schôdzach klubu.

Klub je zodpovedný za dodržiavanie štandardu a v prípade potreby navrhuje jeho zmeny a doplnenia.

Uznanie plemena a vývoj klubovej organizácie

Kynologický svet začal uznávať slovenské kopovy ako samostatné plemeno poľovných psov až v roku 1963.

Na valnom zhromaždení FCI, ktoré sa konalo v portugalskom Lisabone medzinárodná kynologická federácia štandardom číslo 243 potvrdila snahy slovenských poľovníkov o uznanie tohto plemena vo svete.

V roku 1963 Medzinárodná kynologická federácia uznala slovenský kopova za samostatné plemeno.

Do klubu chovateľov duričov patrilo 82 plemien duričov, okrem slovenského kopova to boli napríklad bassety, štajerské duriče ,lajky.

Snahy o vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov však mnohí chápali ako pokusy o rozbitie jednoty chovu duričov u nás a naštrbenie dobrej spolupráce medzi prívržencami jednotlivých plemien poľovných psov.

Niektorí funkcionári SPZ bránili vytvoreniu samostatného klubu. Tlaky na vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov však narastali.

Klub ako samostatný subjekt- právnická osoba vznikol v roku 1988 odčlenením sa od klubu chovateľov duričov. Stalo sa tak na základe požiadavky chovateľov slovenských kopovov.

Ustanovujúca konferencia sa konala 24.4.1988 v hoteli Kyjev v Bratislave.

Predsedom klubu sa stal Dan Michalovič, podpredsedom Vlastimil Fencl, tajomníkom Ondrej Bartoš, hlavným poradcom chovu Ing. Stanislav Moravčík, ekonómom Štefan Matta, výcvikárom Ján Pilát.

Matrikárom nového klubu sa stal syn Andreja Renču-Ľubomír. Členmi výboru boli zvolení: Pavol Urblík, Ondrej Kanka, Ing. Milan Černok, Libor Beníček, Jozef Havelka a Alojz Riško.

Klub chovateľov slovenských kopovov

Názov klubu: Klub chovateľov slovenských kopovov

Sídlo: Štefánikova 10, 811 05 Bratislava, Klub pôsobí na území Slovenskej republiky.

Klub chovateľov slovenských kopovov ( ďalej KCHSK ) je nepolitickou, dobrovoľnou , záujmovou organizáciou, ktorá združuje chovateľov, majiteľov, držiteľov poľovníckeho plemena - slovenského kopova na základe zákona 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ako aj ostatných záujemcov o chov , výcvik a propagáciu tohto poľovníckeho plemena.

Klub má právnu subjektivitu. Môže sa vo svojom mene zaväzovať, nadobúdať práva a majetok.

Klub je chovateľským klubom Slovenského poľovníckeho zväzu (ďalej len SPZ), pri svojej činnosti sa riadi týmito stanovami, stanovami SPZ a jeho internými predpismi.

Klub je prostredníctvom SPZ členom Slovenskej kynologickej jednoty (ďalej SKJ), ktorá zastrešuje SPZ v Medzinárodnej kynologickej federácii - FCI.

Klub môže samostatne vstupovať do medzinárodných kynologických organizácií zastrešených FCI. Jeho členovia môžu byť členmi zahraničných kynologických klubov a klub môže prijímať za členov KCHSK osoby zo zahraničia.

Klub chovateľov slovenských kopovov

Úlohy klubu pri vedení chovu

Poslanie a ciele klub zabezpečuje prostredníctvom riadeného chovu na základe poznatkov vedy a praxe cez prácu poradcov chovu.

Klub navrhuje zo svojich členov čakateľov na rozhodcu pre exteriér a skúšky z výkonu slovenského kopova.

Vytvára podmienky pre odborný rast svojich členov cestou výcvikových kurzov.

Organizuje kynologické podujatia, výstavy, súťaže, školenia zamerané na zvýšenie kvality chovu a propagáciu slovenského kopova.

Klub navrhuje čakateľov na rozhodcov pre exteriér slovenského kopova.

Klub vytvára podmienky pre odborný rast svojich členov.

Prostredníctvom svojich orgánov a členov spolupracuje s kynologickými komisiami OPK a OkO (RgO) SPZ pri navrhovaní čakateľov na rozhodcov pre skúšky z výkonu a rozhodcov pri usporiadaní regionálnych, národných medzinárodných kynologických podujatí.

Odporúča výber psov na ostatné súťaže duričov usporadúvané na Slovensku, prípadne v zahraničí.

Klub spolupracuje s klubmi chovateľov slovenských kopovov zo zahraničia hlavne prostredníctvom Medzinárodného združenia klubov chovateľov slovenských kopovov a ostatnými klubmi združenými v SKJ.

V organizačnej činnosti klub využíva poznatky z kontrol vykonaných dozornou radou, poradcom chovu a realizuje ich odporúčania.

Aby novozaložený klub chovateľov slovenského kopova mohol čo najoperatívnejšie pracovať, bolo treba vydávať i svoj samostatný časopis- spravodaj.

Redaktormi sa stali: Ondrej Bartoš, Albín Latko a Ing. Miroslav Valaštík.

V časopise boli uvedené zaujímavé príhody autorov i čitateľov, kalendáre podujatí, výsledky skúšok i výstav, rôzne rady a skrátka všetko o činnosti klubu.

Členstvo v klube a vzťah k chovu

Členmi klubu môžu byť chovatelia, majitelia, držitelia alebo priaznivci slovenského kopova.

Záujemcovia o chov nesmú byť nútení k členstvu v klube. Chovné jedince psov musia spĺňať podmienky chovnej spôsobilosti stanovené klubom bez ohľadu na to, či majiteľ chovného jedinca je, alebo nie je členom klubu.

Pri splnení podmienok chovnej spôsobilosti a dodržaní pravidiel chovu stanovených klubom, je klub povinný zabezpečiť rovnaké podmienky všetkým členom klubu.

Členstvo fyzických osôb a právnických osôb v klube schvaľuje výbor klubu na základe podanej písomnej žiadosti (prihlášky), ktoré spĺňajú podmienky pre udelenie členstva v klube.

Členstvo v klube nadobúda platnosť dňom prijatia a účinnosť po zaplatení členského a zápisného poplatku.

Klub rozlišuje nasledovné druhy členstva:

  • Riadny člen - môže ním byť len občan SR, s dlhodobým trvalým alebo prechodným pobytom na území SR.
  • Mimoriadny člen- sa môžu stať cudzí štátni príslušníci, právnické osoby a neplnoleté osoby.
  • Čestný člen - môže ním byť ten, ktorý bude na regionálne členskej schôdzi navrhnutý a schválený výborom klubu.
  • Registrovaný člen - stáva sa ním riadny člen, alebo mimoriadny člen , ktorý nezaplatil členský poplatok za kalendárny rok do konca marca nasledujúceho roka.

Mimoriadny člen má rovnaké práva a povinnosti ako riadny člen, okrem práva voliť a byť volený.

Čestné členstvo udelil za zásluhy o rozvoj klubu a plemena slovenského kopova po jeho súhlase.

Za členstvo v klube sa vyberá ročný členský poplatok, ktorý sú členovia povinní uhradiť do 31. marca bežného roka.

Výšku ročného poplatku a ostatných poplatkov určuje konferencia klubu, v období medzi konferenciami výbor klubu.

Členom klubu nemôže byť fyzická, alebo právnická osoba, ktorá sa:

  • zaoberá obchodovaním so psami, t.j. obchoduje so psami, ktoré sama neodchovala, alebo sprostredkúva takýto obchod za odmenu,
  • vedome predáva psy cez obchodné organizácie, alebo cez sprostredkovateľov.

Práva a povinnosti členov

Členovia majú právo:

  • voliť a byť volení do orgánov klubu v zmysle čl. 5 stanov KCHSK,
  • zúčastňovať sa rokovaní výboru a konferencie klubu a ako delegát rozhodovaní na konferencii klubu,
  • podávať návrhy, podnety pripomienky, námety a sťažnosti orgánom klubu,
  • požívať všetky výhody poskytované klubom, byť informovaní a požadovať informácie o činnosti klubu,
  • zúčastňovať sa na akciách organizovaných klubom,
  • dostávať klubový spravodaj vrátane čestných členov.

Členovia majú tieto povinnosti:

  • platiť členské poplatky, chovateľské a ďalšie stanovené poplatky, podľa platnej ekonomickej smernice,
  • dodržiavať chovateľský a zápisný poriadok, predpisy a uznesenia nadriadených orgánov,
  • dodržiavať a plniť uznesenia klubu, stanovy klubu a ďalšie predpisy prijaté klubom,
  • ohlásiť do jedného mesiaca zmeny, ktoré majú vplyv na členstvo v klube.

Povinnosťou každého člena klubu je vzorne reprezentovať KCHSK na kynologických akciách každého druhu - výstavy, skúšky, súťaže, ale aj pri vedení svojich psov na poľovačkách.

Člen klubu je tiež povinný dodržiavať platný chovateľský, výstavný a skúšobný poriadok.

Orgány klubu a ich kompetencie

Orgánmi klubu sú:

  • výbor klubu,
  • dozorná rada klubu,
  • konferencia klubu.

Konferencia klubu

Konferencia klubu je najvyšší orgán klubu. Zvoláva ju výbor každých päť rokov.

V prípade nariadenia nadriadených orgánov SPZ i častejšie. Mimoriadna konferencia musí byť zvolaná aj v medziobdobí ak o to písomne požiada 1/3 riadnych členov klubu, alebo nadriadený orgán.

Konferencia bude zvolaná do 90 dní od doručenia žiadosti o zvolanie mimoriadnej konferencie.

Delegáti na konferenciu sa volia na regionálnych členských schôdzach. Ich počet je minimálne 20 % z členskej základne.

Konferencia klubu:

  1. schvaľuje a mení stanovy klubu,
  2. schvaľuje program rokovania konferencie, rokovací a volebný poriadok,
  3. prerokúva a schvaľuje správu výboru o činnosti a hospodárení za uplynulé volebné obdobie a správu dozornej rady,
  4. určuje zásadnú líniu pre činnosť klubu v budúcom období,
  5. volí na ďalšie obdobie priamou voľbou predsedu klubu a ďalších osem až desať členov výboru, ktorých volí podľa funkcií, plus dvoch náhradníkov do výboru klubu,
  6. volí na ďalšie obdobie predsedu dozornej rady a ďalších dvoch členov dozornej rady,
  7. prerokúva návrhy členov klubu, vyšších orgánov a organizácií,
  8. volí zástupcov do Kynologickej rady SPZ,
  9. určí výšku členského poplatku,
  10. rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiu výboru klubu o uložení trestov členom,
  11. rozhoduje o zániku klubu.

Výbor klubu

Výbor klubu riadi činnosť klubu v období medzi konferenciami. Navonok výbor a klub zastupujú predseda a tajomník, ako štatutári klubu.

Výbor, ako výkonný orgán klubu, v praxi realizuje poslanie a ciele klubu, vytvára potrebné personálne a ekonomické zabezpečenie pre chod klubu, zabezpečuje plnenie uznesení konferencie klubu, metodických pokynov a nariadení Kynologickej rady SPZ.

Medzi základné úlohy výboru patrí najmä:

  • pripravovať a zvolávať konferenciu klubu,
  • plánovať činnosť klubu a zostavovať finančný rozpočet za ročné obdobie,
  • zvolávať schôdze výboru podľa potreby, najmenej dva krát ročne,
  • pripravovať a zabezpečovať plánované výstavy a súťaže klubu,
  • prijímať a viesť evidenciu členov,
  • ustanoviť si podľa potrieb chovateľskú, výcvikovú a redakčnú radu, prípadne iné pomocné sekcie klubu,
  • schvaľovať a upravovať podmienky chovnosti,
  • podávať návrhy na menovanie čakateľov na funkciu rozhodcov pre posudzovanie exteriéru slovenského kopova,
  • navrhovať rozhodcov na klubové podujatia,
  • podávať odborné stanoviská pre disciplinárne orgány zväzu v chovateľskej oblasti,
  • podávať návrhy na udelenie poľovníckych vyznamenaní a udeľovať klubové odmeny a ocenenia,
  • starať sa o dodržiavanie členskej disciplíny a pôsobiť ako prvostupňový disciplinárny orgán pri porušení členskej disciplíny,
  • informovať prostredníctvom spravodaja a webovej stránky klubu členov klubu o činnosti a zverejňovať zoznam chovných jedincov a priebežne ho aktualizovať,
  • v prípade potreby zvolať členskú schôdzu alebo mimoriadnu konferenciu klubu,
  • v prípade dôležitých opatrení, týkajúcich sa chovu slovenského kopova informovať o nich chovateľov poštovou alebo elektronickou formou,
  • zabezpečovať spoluprácu so zahraničnými klubmi slovenského kopova a rozhodovať o účasti zástupcu klubu na medzinárodných kynologických podujatiach.

Dozorná rada

Je nezávislý kontrolný orgán volený na konferencii klubu. Dozornú radu tvoria predseda a dvaja členovia.

Plní úlohu kontrolného orgánu klubu. Pracuje podľa vlastného plánu kontrol v súlade s legislatívnymi normami nadriadených orgánov.

Kontroluje plnenie uznesení konferencie klubu, dodržanie stanov klubu a ostatných interných predpisov klubu.

Kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom klubu.

Kontroluje podujatia organizované pod záštitou KCHSK a o nadobudnutých zisteniach informuje členskú základňu prostredníctvom web stránky.

Schádza sa minimálne dva krát do roka, o výsledku činnosti informuje výbor klubu a členskú základňu.

V období medzi konferenciami pôsobí ako odvolací orgán proti rozhodnutiam výboru o uložení trestov členom za porušenie členskej disciplíny.

Pracovné vlastnosti slovenského kopova

Jedná sa o temperamentného psa s výrazne vyvinutým orientačným zmyslom a skvelým čuchom.

Toto plemeno má obdivuhodnú schopnosť vytrvalo sledovať teplú stopu celé hodiny a hlásiť, bez ochabol.

Na stope je výrazne hlasný. Vyniká tiež značnú ostrosťou; preto je vo svojej domovine používaný najmä na lov čiernej a škodnej zveri.

Vhodný je na individuálny aj na spoločný lov, prehľadáva malé aj veľké húštiny.

Osvedčil sa aj na dohľadávanie postrelenej zveri.

Je odvážny, silný, tvrdohlavý, neúnavný a nezávislý. Ak svojho vodcu uznáva, je k nemu veľmi lojálni.

Ku svojej rodine je veľmi milý a prítulný. Je tiež dobrý strážca.

Memoriál Andreja Renču a skúšky výkonu

Vrcholná súťaž pre majiteľov tohto plemena je Memoriál Andreja Renču.

Je to výber na ostatné súťaže duričov usporadúvané na Slovensku, alebo v zahraničí.

Organizuje sa každý rok pod záštitou slovenského zväzu, Slovenskej kynologickej jednoty a Medzinárodnej kynologickej jednoty FCI na počesť jedného zo zakladateľov tohto plemena, pána Andreja Renču.

Na memoriáli sa skúša podľa platného skúšobného poriadku pre skúšky duričov, tak aby všetky jedince mali rovnaké podmienky na predvedenie svojich schopností.

Disciplína - dohľadávka sa skúša na umelo založenej stope, disciplína- odvaha v diviačom oplotku.

Prvé oficiálne skúšky duričov sa uskutočnili v roku 1962 v Pliešovciach, ďalšie neskôr v Krupine, Ľuboreči atď.

Exteriér a údaje zapisované pri slovenskom kopovovi

Je vždy čierny s pálením, je ľahké stavby tela pri silnej stavbe kostry. Rámec je pretiahnuto obdĺžnikový.

Mozgovňa je ľahko klenutá, má tvare pretiahnutého obdĺžnika. Nosný chrbát je rovný, v pomere k lebke dlhý, ale nie príliš široký.

Čeľuste sú pravidelné, silné; s dobre vyvinutým úplným chrupom. Oči vyžarujú živosť a odvahu. Sú tmavé a trochu hlbšie uložené.

Uši sú nasadené mierne nad líniou oka. Sú priliehavé, na koncoch zaoblené a stredne dlhé.

Krk je kratší, svalnatý, bez voľnej kože. Chrbát je rovný, stredne dlhý.

Bedrá nie sú príliš dlhá, dostatočne široké, pevné, svalnaté. Zadok je kratší, stredne široká, zaoblená.

Hrudný kôš je stredne hlboký, primerane široký a dlhý.

Predné končatiny: pliecko a rameno kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté.

Zadné končatiny: stehno dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté.

Chvost je nasadený pod líniou chrbta, primerane silný, ku špičke zužuje, dosahuje po päty.

Srsť je dlhá 2 až 5 cm, stredne silná, priliehajúca, hustá. Na chrbte, krku a chvosta je dlhšia.

Podsada je hustá, predovšetkým v zimných mesiacoch, ale nesmie chýbať ani v lete.

Sfarbenie čierna s hnedými až mahagónovými znaky na končatinách.

ÚdajHodnota
Výška v kohútiku pre psy45 - 50 cm
Výška v kohútiku pre suky40 - 45 cm
Váha15 - 20 kg
Dĺžka srsti2 až 5 cm
Sfarbeniečierna s hnedými až mahagónovými znaky na končatinách

Chovateľská prax a starostlivosť

Môže byť ubytovaný celoročne vonku. Starostlivosť o srsť je nenáročná.

Ide o loveckého psa, ktorého by si mal robiť len človek, ktorý pozná špecifiká plemena a vie mu poskytnúť dostatočné psychickej i fyzickej vyžitie.

Nie je moc vhodný pre začiatočníkov. Hodí sa skôr pre skúseného poľovníkov, ktorý je dôsledný a vie, ako pristupovať k výcviku.

Vyzrieva až okolo tretieho roku, potom sa z neho stáva výborný lovec do rozsiahlych terénov.

Medzitým vznikali ďalšie chovné stanice. U niektorých však úroveň bola veľmi nízka.

Majitelia síce psov kŕmili, ale o riadny a zdravý chov už dbali menej. Práve z týchto dôvodov väčšinu z chovateľských staníc neskôr zlikvidovali.

Počas 70 rokov šľachtenia museli chovatelia prekonať množstvo prekážok. Nezabránili im však dosiahnuť úspechy, aké v začiatkoch azda ani nepredpokladali.

Prví šľachtitelia sa stretávali s nepochopením až odmietaním zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno, ktoré sa stane pre poľovníka nenahraditeľným pomocníkom.

Dnes je im slovenský kopov dostatočnou odmenou. Bolo nepochybne šťastným rozhodnutím začať s jeho šľachtením.

Čo znamená zápis v plemennej knihe

Zápis v plemennej knihe predstavuje súčasť dlhodobého systému evidencie pôvodu a kontrolovaného chovu slovenského kopova.

Na plemennú knihu nadväzuje výber vhodných chovných jedincov, kontrola vrhov, vydávanie rodokmeňov, posudzovanie exteriéru a overovanie pracovných vlastností na skúškach.

Klub informuje - prostredníctvom spravodaja a webovej stránky klubu - členov klubu o činnosti a zverejňuje zoznam chovných jedincov a priebežne ho aktualizuje.

Klub navrhuje zo svojich členov čakateľov na rozhodcu pre exteriér a skúšky z výkonu slovenského kopova.

Výbor klubu schvaľuje a upravuje podmienky chovnosti a podáva návrhy na menovanie čakateľov na funkciu rozhodcov pre posudzovanie exteriéru slovenského kopova.

Chovné jedince psov musia spĺňať podmienky chovnej spôsobilosti stanovené klubom bez ohľadu na to, či majiteľ chovného jedinca je, alebo nie je členom klubu.

Pre konkrétny výpis z plemennej knihy je preto potrebné vychádzať z aktuálnej evidencie a platných chovateľských predpisov.

tags: #vypis #plemennej #knihy #slovensky #kopov