Rozhodovanie medzi psom a fenkou yorkshirského teriéra nie je iba otázkou vzhľadu. Obe pohlavia môžu byť oddané, inteligentné, aktívne aj tvrdohlavé, no v každodennom živote sa môžu líšiť hormonálnym správaním, vzťahom k okoliu, nárokmi na dohľad a spôsobom, akým reagujú na výchovu.
Či už fenka alebo pes, všeobecná charakteristika správania sa jedného, či druhého pohlavia, nie je u každého psíka pravidlom.
Aký je yorkshirský teriér
Yorkshire terrier je malé pracovné plemeno (terier), ktoré býva tvrdohlavé, môže byť uštekané a pri nedostatočnej socializácii alebo v strese môže reagovať agresívne voči iným psom a deťom.
Yorkshirský teriér je malý, ale odhodlaný a sebavedomý pes so silnou povahou - ako sa na teriéra patrí.
Je to energický, tvrdohlavý, ale oddaný a inteligentný spoločník.
Jorkšírsky teriér zbožňuje tráviť čas s rodinou, ale zároveň je to živé striebro, ktoré sa chce hrať.
Niekedy sa chce túliť na gauči a všade nasledovať svojho pána, potom zas objavovať svet a stvárať neplechy.
Yorkshirský teriér je inteligentný, aktívny a spoločenský pes.
Je veľmi oddaný svojmu majiteľovi a rád trávi čas v jeho spoločnosti.
Lovecký inštinkt, ktorý sa v yorkshirskom teriérovi zachoval po jeho predkoch, robí toto malé plemeno nezávislým a tvrdohlavým.
Vďaka tomu, že pochádza z rodiny teriérov, jorkšír je prirodzene ostražitý psík, vždy dáva pozor na to, čo sa v jeho okolí deje a je na stráži.
Malé rozmery psa neznamenajú automaticky nenáročnosť; plemeno potrebuje aktivity, pravidelnú starostlivosť a tréning.
Rozdiely medzi psom a fenkou
Fenka yorkshirského teriéra
Všeobecne sa hovorí, že fenka je prítulnejšia, poslušnejšia a ľahšie zvládnuteľná oproti dominantnému samcovi.
Sučka sa hodí viac k rodine.
Je citlivejšia, prítulnejšia a tolerantnejšia.
Viacerí diskutujúci uviedli, že fenky sú podľa ich skúseností pokojnejšie a rozumnejšie, avšak nešlo o jednotný záver a výsledok závisí od výchovy a socializácie.
Fenky sa hárajú skoro celý rok, čo vedie k pohlavnej rozrušenosti psa.
Nevýhodami fenky je pravidelné háranie.
Fenka sa spravidla hára tri týždne dvakrát do roka.
Fenka hára väčšinou dvakrát do roka, a to najčastejšie na konci zimy alebo začiatkom jari, a koncom leta alebo na začiatku zimy.
Prvé háranie sa u fenky objavuje v období medzi 8. - 12. mesiacom veku, podľa veľkosti plemena.
U malých plemien dochádza obvykle k prvému háraniu skôr, u veľkých neskôr.
Prvé háranie býva kratšie a slabšie, aj tak existuje ne bezpečie, že pri ňom fenka môže byť nakrytá, čo môže mať pre jej ďalší život výrazne negatívne dôsledky.
Nemusíte sa však báť.
Približne prvých 10 dní hárania nie je fenka ochotná sa páriť, pretože nie je na to biologicky pripravená.
Najkritickejšie sú väčšinou tri až štyri dni vrcholnej ruje.
najčastejšie ide o 11 až 15 deň.
U každej fenky je to však inak, preto je to potrebné odpozorovať.
Háranie delíme do niekoľko fáz:
- Proestrus - hárania, jedná sa o 1. - 10 deň hárania, kedy sa sliznica maternice zduruje a fenka začína krvácať, vulva fenky je znateľne zdurená.
- Estrus - vlastné háranie, jedná sa o 11. - 23. deň hárania, kedy dochádza k ovulácii, červené sfarbenie výtoku prechádza v ružové a postupne slabne, vulva je maximálne zdurená.
- Metestrus - koniec hárania, kedy je sliznica maternice pripravená prijať oplodnené vajíčko.
Fenka je ku krytiu pripravená, pokiaľ sa farba výtoku mení zo sýto červenej do hnedo červenej, špinavo červenej až ružovej.
Toto obdobie trvá 3 - 5 dní.
Koniec vhodného termínu krytia signalizuje výtok špinavo žltej farby.
Pes yorkshirského teriéra
Psík je celkovo dominantnejší, statnejší a vytrvalejší, ale ani toto nemusí byť vždy tak.
Oproti fenkám sú vyrovnanejší, čo má pri fenke na svedomí kolísanie hormónov počas hárania.
Psy bývajú tvrdšie povahy a sú otužilejší čo sa týka počasia.
Psík je dominantnejší, viac samostatnejší a vyžaduje si viac času a pri výcviku pevnejšiu ruku.
Veľkou nevýhodou psa je, že jeho pohlavná podráždenosť ovplyvňuje jeho poslušnosť, prítulnosť a ostražitosť.
Pes ocikáva stromy, steny, rohy domu a značkuje si svoje teritórium.
Pes Vám doma môže značkovať, celý deň vít, ničiť vybavenie (třeba poškrábat dveře za kterými bude háravá fena).
Nie každý pes však reaguje na hárajúcu fenku rovnako.
Jeden pes si háravky nevšímal vôbec a len v plodné dni by kryl.
Druhý celú dobu vyl alebo kňučel a obskakoval by fenu neustále celou dobu hárania.
Každý pes je iný a nelze říct na 100%, že pes bude žít s háravkou v jedné domácnosti naprosto v pohodě po celou dobu hárání a bude "vyvádět" jen v "kritické" dny.
Háranie v domácnosti so psom a fenkou
Pes a fena se spolu snad normálně rozmnožují ne?
Áno, pes a fenka môžu žiť v jednej domácnosti a opačné pohlavie spolu vychádza spravidla bez problémov.
Opačné pohlaví spolu vychází zpravidla bez problémů, u dvou jedinců stejného pohlaví můžou někdy nastávat konflikty.
Ak však fenka začne hárať, spoločné bývanie si vyžaduje dôslednú kontrolu.
Fena hárá 2x do roka (některá třeba 1x za rok a jsou feny které hárají i 3x za rok).
Fena nehárá mesiac ale "len" 21 dní.
Niektoré feny môžu hárat i o nejaký ten deň dlhšie.
Pripustiť sa dá len v určité dni- takže v ty je třeba hlídat- a to je maximálně týden.
Ale len prostredných cca 5 dní sú ochotné sa nechať nakrýť a pes, ktorý s fenou žije trvale to bezpečne pozná, t.j. stačí oddeľovať po túto dobu.
Na takéto zjednodušenie sa však nemožno úplne spoliehať, pretože správanie jednotlivých psov sa výrazne líši.
Pes môže byť počas hárania nepokojný, kňučať, vyť, pokúšať sa dostať k fenke, ničiť dvere alebo odmietať poslušnosť.
To znamená venčiť každého zvlášť, a mať každého mesiac ubytovaného inde.
Máte na to priestor a čas?
Ak nechcete šteniatka, najbezpečnejším riešením je fyzické oddelenie psa a fenky počas celého obdobia, v ktorom môže dôjsť ku krytiu.
Nejlepší bude, když dáte fenku včas vykastrovat a máte po starostech s háráním a případnými štěňaty bez pp.
Alebo nechajte psíka vykastrovať a budete mať pokoj aj vzhľadom k hárajúcim fenkám v okolí.
„Injekcie proti háraniu“ ovšem nejsou zrovna šetrné a zdraví neškodné.
Ak chcete šteniatka
Pokiaľ ste sa rozhodli, že chcete, aby mala vaša fena šteniatka, je potrebné vedieť, že gravidita feny trvá 56 až 70 dní, najčastejšie je to ale 63 dní.
Brezosť fenky trvá priemerne 63 dní, šteňatá sa však môžu narodiť v tolerancii medzi 58. až 67. dňom.
Psy sa môžu spáriť hneď akonáhle dovŕšia pohlavnú dospelosť.
No v tomto štádiu vývinu neodporúčam pripúšťať.
Fenka, či pes sú už pohlavne dospelý, ale ešte stále rastú.
Pokiaľ ide o fenky odporúčam pripúšťať až po dosiahnutí chovateľskej dospelosti, alebo telesnej dospelosti.
To znamená že fenku pripúšťame až keď je dostatočne vyvinutá a brezivosť jej neublíži.
Nikdy nepripúšťajte na prvé háranie.
Pripúšťanie je z hľadiska správneho vývinu fenky prípustné najskôr na 2 - 3 háranie.
Chovateľské predpisy stanovujú podmienky chovnosti, je to hlavne dosiahnutie minimálneho veku, ktoré je u veľkých plemien obvykle 18 mesiacov, u malých 12 - 15 mesiacov.
Ďalšie podmienky, ako je účasť na zvode mladých, bonitácii, získanie ocenení na výstave, zloženie skúšok, popr. absolvovanie rtg vyšetrení na DKK stanovujú chovateľské kluby jednotlivých plemien.
Na yorkshirského teriéra, hoci patrí medzi miniatúrne plemená, sa po dovŕšení 12 mesiacov nevzťahuje chovná licencia.
To znamená, že podľa Kódexu chovateľov psov musí pes aj fena získať minimálne tri známky od najmenej dvoch rôznych rozhodcov, z ktorých jedna by mala byť z medzinárodnej, klubovej alebo špecializovanej výstavy.
Pes musí získať výbornú známku, suka musí získať veľmi dobrú známku.
Umiestnenia nie sú dôležité.
Alternatívou je, aby chovateľský výkon posúdil medzinárodný rozhodca kvalifikovaný na plemeno yorkshirský teriér.
Než dôjde k vlastnému krytiu, musí mať chovateľ vybraného krycieho psa.
Jeho výber by mal konzultovať s poradcom chovu.
Ďalej by sa chovateľ mal zoznámiť s chovateľským rádom daného chovateľského klubu.
Suka by pred zaradením do chovu mala byť zdravá, odčervená a očkovaná proti bežným infekčným nemociam.
Ak však nie sú obaja psi s PP, uchovnení a vyšetrení na dedičné choroby, tak prosím veľmi dobre zvážte, či ich množiť.
U psov bez PP neviete, či nejde o blízkych príbuzných a aké dedičné problémy si nesú.
Každá suka ovplyvňuje potomstvo svojimi vlastnosťami, a to ako pozitívnymi, tak negatívnymi.
Je preukázané, že sa tak deje viac než z polovice, preto požiadavky na chovnú suku by mali byť tak vysoké, ako požiadavky na chovného psa.
Navyše šteniat je všade strašne veľa, ďaleko viac než dobrých domovov, kam by bolo možné šteniatka umiestniť.
Neprispievajte k tej obrovskej záplave nechcených šteniat.
Gravidita a pôrod fenky
Po nakrytí by fenka mala mať niekoľko dní kľud.
V prvej polovici brezosti by však fenka mala mať režim aj záťaž, na akú bola navyknutá ešte pred nakrytím, to znamená dostatočný pohyb, správnu výživu, dobré ustajnenie a v neposlednej rade vynikajúce vzťahy so svojim majiteľom.
Zo začiatku brezosti totiž fenka môže zmeniť svoje chovanie, môže byť viacej spavá, pohodlnejšia, maznavejšie a má viacej chuti k jedlu.
U niektorých feniek sa naopak v určitej fázy brezosti prejavuje nechutenstvom.
Spoľahlivejšou metódou potvrdenia brezosti je však vyšetrenie ultrazvukom.
V druhej polovici brezosti je nutná zvýšená starostlivosť o fenku.
Je potrebné prispôsobiť stravu, znížiť a neskôr prerušiť jej fyzické aktivity a pracovné vyťaženie, sledovať jej chovanie.
Asi 14 dní pred koncom brezosti je možné u fenky pozorovať prípravu k pôrodu.
Mliečne žľazy sa zväčšujú, zväčšuje sa vulva.
Fenka vyhľadáva pokojné miesta, viacej pije a častejšie močí.
V tomto období je potrebné nachystať miesto k pôrodu.
Pokiaľ sa rozhodnete pre fenku a chcete mať aj šteniatka, mali by ste rátať aj s tým, že sa nemusí vedieť sama okotiť a bude potrebovať cisársky rez.
Pôrod je pre fenku stresujúci a správanie sa v takomto prípade môže zmeniť.
Nebolo by zlé, keby bola aj vyšetrená veterinárom, či je po zdravotnej stránke v poriadku.
Starostlivosť o yorkshirského teriéra
Starostlivosť zahŕňa pravidelné strihanie a česanie; v diskusii sa frekvencie pohybovali od každých 2-3 týždňov po jeden mesiac až dva.
Yorkshirský teriér vyžaduje pravidelné prechádzky a starostlivosť o hygienu srsti, najmä v "intímnych zónach".
Krásna dlhá a hodvábna srsť jorkšírskeho teriéra si vyžaduje pravidelnú starostlivosť, aby sa nezmenila na zamotanú a špinavú guču chlpov.
Jeho srsť je veľmi podobná ľudským vlasom, a tak by ste k nej mali pristupovať podobne.
Bude mu ju treba česať každý deň a taktiež ju každý týždeň umývať.
Ak chcete mať so srsťou trochu menej roboty, môžete preňho vybrať krátky účes a pravidelne mu ju strihať.
Niektorí majitelia uviedli, že psík strihanie znáša veľmi ťažko.
Úprava srsti jorkšírskeho teriéra sa vykonáva už od šteniatka, aby si na ňu zvyklo.
Možno sa to naučiť pod vedením priateľského, skúseného chovateľa alebo ošetrovateľa.
Srsť na hlave a trupe jorkšíra sa denne vyčesáva kovovým hrebeňom a drôtenou kefou, ktorá má hroty zaistené korálkami, aby drôt neporanil jemnú kožu.
Pred česaním sa srsť postrieka kondicionérom alebo norkovým olejom, aby sa chránila pred lámaním.
Výstavné psy musia mať dlhú srsť podľa požiadaviek výstavnej úpravy, zatiaľ čo psy vo výslužbe a nevystavovacie psy môžu mať srsť skrátenú, aby nebránila v pohybe a uľahčila úpravu.
Jorkšírsky teriér nemá podsadu, a tak mu prekáža zima a vlhkosť a rýchlo sa začne triasť.
Ak váš yorkshirský teriér zmokne napríklad na prechádzke, je potrebné ho tiež utrieť, vyčesať a vysušiť, aby neprechladol.
Výchova a socializácia
Yorkshirský teriér vyžaduje dôslednú výchovu a socializáciu už od šteňaťa.
Jorkšírske teriéry sa radi učia, najmä ak ich motivujete odmenou a nie trestom.
Stojí však za to pokúsiť sa naučiť yorkshira základné povely: sadni, zostaň, pozor, ku mne.
Je dôležité, aby ste svojho jorkšíra vytrénovali, aj keď je to malý pes.
Ak voči vám nebude mať rešpekt, bude si robiť, čo chce, lebo je prirodzene tvrdohlavý.
Nerozmaznávajte ho a nesprávajte sa k nemu ako ku hračke - určite ho stále nenoste rukách - potrebuje svoju samostatnosť a možnosť objavovať svet.
Jorkšíry majú radi tréning a odmeny a radi chytajú a prinášajú hračky.
Odporúčaná prax je dôsledný výcvik a socializácia už v šteňacom veku, návštevy cvičiska ("cvičák"), pravidelné dlhé prechádzky (niektorí uviedli až 5× denne) a kombinácia jasnej hierarchie, primeraných korekcií a chvály.
Pri pretrvávajúcich problémoch sa v diskusii spomína práca s odborníčkou na poruchy správania zvierat.
Yorkshirský teriér a deti
Vzhľadom na svoju malú veľkosť nie je jorkšírsky teriér vhodným kamarátom na hranie pre menšie deti.
Mohli by mu neúmyselne ublížiť bez toho, aby si k nemu ešte vytvorili citový vzťah, najmä pre malé šteniatko.
Yorkshirský teriér tiež nemá rád dotieravé a hrubé zaobchádzanie a pri netrpezlivosti môže vyceriť zuby.
Na druhej strane bude dobre vychádzať so staršími deťmi.
Viacerí prispievatelia odporúčali yorkshira skôr k starším deťom (okolo 10 rokov a viac) alebo k deťom, ktoré sa ku psovi správajú pokojne.
Zároveň bolo viacero skúseností, kde pes trpel pri hlučných batoloch a reagoval stresovo alebo útočne.
Jorkšírske teriéry sú ideálne pre rodiny s väčšími deťmi, nie sú vhodné do rodín s deťmi mladšími ako 8 rokov.
Bývanie a časová náročnosť
Ak bývate v meste, v paneláku, v byte alebo v malom dome bez záhrady, jorkšírsky teriér bude pre vás ideálnym spolubývajúcim.
Tento psík je najradšej v teplúčku a hoci prekypuje energiou, popri denných prechádzkach si vystačí s hrou a šantením sa v obývačke.
Aj doma ho môžete ľahko zabaviť - hrajte sa s ním na schovávačku, hádžte mu loptu na chodbe alebo zamestnajte jeho mozgové závity psím hlavolamom.
Vďaka malej veľkosti sa dá aj jednoducho prenášať a môžete si s ním vyjsť do mesta alebo cestovať.
Jorkšírsky teriér sa cíti dobre v malom byte a napriek značným zásobám energie nevyžaduje dlhé prechádzky.
Jorkšírsky teriér nie je vhodný pre ľudí, ktorí celý deň pracujú mimo domu.
Je potrebné myslieť aj na to, aby psík nebol väčšinu dňa sám.
Stále by mal byť niekto doma.
Psíkovi tak rýchlejšie prejde čas nudy a nekonečného čakania na majiteľa.
Zdravie, výživa a výber šteňaťa
Jorkšírsky teriér je plemeno s dlhou životnosťou.
Zdravý, dobre ošetrovaný a správne kŕmený jorkšírsky teriér sa môže dožiť viac ako 15 rokov; v Poľsku je známy prípad fenky jorkšírskeho teriéra, ktorá sa dožila 21 rokov.
Bohužiaľ, jorkšírske teriéry sú pomerne často postihnuté genetickými chorobami, preto je veľmi dôležité zvážiť kúpu jorkšíra z renomovanej chovateľskej stanice, od testovaných rodičov.
V správnom chove sa vykonáva genetické testovanie potenciálnych rodičovských párov na dedičné choroby.
Výsledky testov sa odovzdávajú novým majiteľom spolu so šteniatkom.
Najlepšie je kúpiť šteniatko z dobrého a zdravého chovu od dobrého chovateľa.
V žiadnom prípade nekupujte šteňa na zvieracích trhoch, od pouličných predajcov, alebo od človeka na ktorého sa neskôr neviete nakontaktovať.
Diskutujúci odporúčali kupovať zo serióznej chovnej stanice s PP alebo adoptovať z útulku a vyhýbať sa množiarnam, ktoré podľa skúseností často produkujú psy s povahovými a zdravotnými problémami.
Ani PP nezaručuje, že pes je vychovaný kvalitne, je zdravý a socializovaný.
Naproti tomu, aj bPP pes môže byť krásny, fenka môže mať šteniatka odchované s láskou, v čistote.
Yorkshirský teriér kvôli svojej malej veľkosti vyžaduje starostlivo vyváženú stravu, aby sa vyhol obezite, ktorá mu môže byť obzvlášť škodlivá.
Yorkshirský teriér môže byť kŕmený hotovým krmivom (suchým alebo mokrým) určeným pre malé plemená alebo môže byť kŕmený doma pripraveným krmivom.
Hotové krmivá sú vyvážené a tieto doplnky nevyžadujú.
Na druhej strane podávanie doplnkov na zlepšenie kvality srsti musí byť bezpodmienečne nutné po konzultácii s veterinárnym lekárom.
Pred kúpou psíka si musíte zvážiť aj vami poskytnuté podmienky psíkovi.
S kúpou psíka by mali všetci členovia rodiny súhlasiť a prijať ho za člena rodiny, aby sa neskôr predišlo hádkam.
Je potrebné si rozhodnúť, či máte záujem o šteniatko, alebo o dospelého psa.
Malé šteniatko je treba pravidelne niekoľkokrát denne kŕmiť, vodiť von na prechádzky a vyšpiniť sa ako aj vychovávať.
Keď sa už rozhodnete pre plemeno a pohlavie šteniatka, môžete ísť k chovateľovi.
Skôr ako si budete vyberať šteniatko, poriadne si pozrite jeho rodičov.
Ak rodičia vyhovujú vašim predstavám, je na čase, aby ste si mohli pozrieť aj šteniatka.
Nikdy si nevyberte bojazlivé, alebo nervózne šteniatko.
Vyberte si radšej šteniatko, ktoré bystro reaguje na vaše podnety a správa sa suverénne.
