Mlieko získavame najmä od hospodárskych zvierat, ktoré človek chová na produkciu potravín. Najznámejším zdrojom je kravské mlieko, no v rôznych častiach sveta sa využíva aj mlieko kôz, oviec, byvolov, tiav, kobýl, jakov, sobov, lám a oslíc.
Každý druh mlieka má odlišné zloženie, chuť, obsah tuku a využitie. Rozdiely ovplyvňuje druh zvieraťa, plemeno, výživa, vek, obdobie laktácie, zdravotný stav, klimatické podmienky aj spôsob chovu.
Kravské mlieko
Kravské mlieko je najrozšírenejším druhom mlieka a základnou surovinou na výrobu mliečnych výrobkov. Spracováva sa na konzumné mlieko, syry, maslo, jogurty a ďalšie potraviny.
Na Slovensku sa ku koncu roka 2017 chovalo vyše 439 000 kusov hovädzieho dobytka, z toho vyše 194 000 kusov kráv. Z celkového počtu kráv je vyše 129 000 kusov dojníc a zvyšok sú kravy bez trhovej produkcie mlieka.
V súčasnosti máme na Slovensku vyše 400 podnikov prvovýroby mlieka. Ročne sa na Slovensku vyrobí asi 1 miliarda kilogramov surového kravského mlieka. Priemerná úžitkovosť na Slovensku v súčasnosti dosahuje vyše 7 000 kg mlieka na dojnicu za rok. Priemerná dojnica tak nadojí asi 20 litrov mlieka denne.
Na Slovensku sa ku koncu roka 2014 chovalo 135 750 kusov kráv na produkciu mlieka a 56 294 kusov kráv bez trhovej produkcie mlieka. Na Slovensku sa v roku 2014 vyrobilo 949 miliónov kilogramov surového kravského mlieka.
Z tohto množstva sa vyše 869 miliónov kilogramov spracovalo v spracovateľských-mliekarenských podnikoch a zvyšok sa využil hlavne na výživu mladých kategórií zvierat (teľatá a ošípané).
Priemerná dojnica na Slovensku v súčasnosti nadojí cca 25 litrov mlieka denne, čo je cca 6 505 kilogramov mlieka za rok. Máme však aj dojnice, ktoré nadoja aj 12 000 - 15 000 litrov ročne.
Na Slovensku máme v súčasnosti cca 520 podnikov prvovýroby mlieka, ktoré dodávajú surové kravské mlieko na jeho ďalšie spracovanie.

Od kravy až po mliečny výrobok
Aby spracovatelia mlieka v mliekarňach mohli vyrábať kvalitné a chutné mlieko a mliečne výrobky, musia dostať na ich výrobu kvalitné surové mlieko od farmárov.
Výroba surového, teda ešte nespracovaného mlieka sa nazýva prvovýroba mlieka. Táto, často opomínaná časť príbehu mlieka, kým sa dostane k spotrebiteľom spracované na stôl, je veľmi dôležitá a náročná.
Vyžaduje denno-dennú starostlivosť o kravičky, aby mali vhodné priestory na život, dobré a kvalitné krmivo. A tiež musia mať lekára - veterinára, ktorý sa stará aby boli zdravé.
Produkcia prvotriedneho mlieka ako základnej suroviny na výrobu mliečnych výrobkov je nevyhnutnou podmienkou ich vysokej kvality.
Čo ovplyvňuje množstvo kravského mlieka
Produkciu mlieka najvýznamnejšie ovplyvňuje výživa zvierat. Nedostatočná výživa, ale aj prekrmovanie zvierat pôsobí negatívne na produkciu.
Z ďalších zdrojov premenlivosti je známy vplyv klimatických činiteľov. Vysoká relatívna vlhkosť prostredia a nízka, ale aj vysoká teplota prostredia pôsobia stresovo na produkčnú výkonnosť zvierat.
Aby sa nemuseli zapájať termoregulačné mechanizmy, je vhodné upravovať prostredie zvierat tak, aby sa zóna termoneutrality významne neprekračovala.
Technologické podmienky pôsobia na produkciu zvierat v obidvoch smeroch. Voľné ustajnenie zvierat kombinované s výbehmi a pastvou pozitívne vplýva na zdravotný stav, a tým aj na produkciu zvierat.
Stádo, rok a obdobie, resp. sezóna telenia plemenníc majú významný vplyv na produkciu mlieka. Stáda ovplyvňujú variabilitu produkcie mlieka na 15 - 42 %, pričom zmenšenie ich vplyvu súvisí s úrovňou úžitkovosti stád.
Združený efekt roka a sezóny sa označuje ako sezóna telenia a taktiež ovplyvňuje ukazovatele produkcie mlieka kráv. Prvôstky otelené v máji až auguste vyprodukovali menej mlieka (o 5,4 %), mliečneho tuku (o 4,6%), FCM ( o 4,9%) a DCM na deň života, ako prvôstky otelené v ostatných mesiacoch roka.
Produkcia a zloženie kravského mlieka
Mlieková úžitkovosť plemenníc sa hodnotí podľa kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov.
Základné ukazovatele produkcie mlieka sú tie, ktoré sa zisťujú priamym meraním. Takými sú napríklad dĺžka laktácie, množstvo mlieka, obsah tuku, bielkovín, laktózy (v %).
Prepočítané ukazovatele sú tie, ktoré sa získajú prepočtom základných ukazovateľov. Majú relatívny charakter, napríklad: produkcia tuku, bielkovín, laktózy v kg, ale aj relatívne ukazovatele produkcie mlieka, ako sú produkcia FCM (fat corrected milk), produkcia mlieka na 100kg živej hmotnosti (v kg), produkcia mlieka za obdobie produkčného života a pod.
Holštajnské plemeno produkuje približne o 50% mlieka viac ako plemeno Jersey, ale obsah tuku a bielkovín je vyšší pri plemenniciach jerseyského plemena ako holštajnského.
Zdravie dojníc a kvalita mlieka
Produkcia surového mlieka závisí aj od zdravotného stavu dojníc. Mlieko dojnice je potrebné otestovať pred každým dojením, aby sa do spoločného nadojeného mlieka nedostalo mlieko od chorej dojnice, ktoré má oveľa horšiu kvalitu.
Robí sa to jednak vizuálnym posúdením prvých strekov mlieka z vemena dojnice, ale aj pomocou takzvaných rýchlych testov.
Z mnohých výskumných prác je známe, že najväčší vplyv na množstvo a kvalitu produkovaného mlieka má mastitída. Ide o zápalové ochorenie mliečnej žľazy.
Spôsobujú ju zväčša mikroorganizmy, ktoré preniknú do mliečnej žľazy. Odhaduje sa, že každá tretia dojnica na svete trpí touto chorobou.
Najčastejším pôvodcom mastitíd však bývajú baktérie. Baktérie sa do vemena dostávajú cez ceckový kanálik.
Kozie mlieko
Kozie mlieko je biologicky veľmi cenné, ľudský organizmus ho znáša ľahšie ako kravské, je lepšie stráviteľné a zložením tukových častíc sa podobá materskému mlieku.
Niektorí ľudia považujú kozie mlieko za ľahšie stráviteľné ako kravské mlieko.
Kozie mlieko sa využíva na výrobu syrov, jogurtov, tvarohu a ďalších mliečnych výrobkov. Pri jeho konzumácii však treba zohľadniť individuálnu znášanlivosť a prípadné alergie.
Ovčie mlieko
Ovčie mlieko obsahuje viac vitamínov, minerálov a esenciálnych aminokyselín ako kravské.
Z vitamínov sa v ňom nachádza A, D, E, B12, B1, z minerálnych látok najmä vápnik a zinok.
Mlieko z oviec má dvakrát toľko tuku ako je v kravskom mlieku.
Ovčie mlieko sa tradične využíva na výrobu syrov a bryndze. Kravy a ovce zo 73 slovenských fariem a salašov, ktoré dodávajú mlieko výhradne pre výrobky Liptov, sa pasú v horskom prostredí Liptova, Oravy, Spiša a v prípade ovčieho mlieka aj na Gemeri.
Liptov vsadil na tradičné plemená zvierat, ktoré majú predpoklad na zvýšené fyzické zaťaženie v členitých horských pasienkoch. A tak slovenská strakatá (krava), či valaška (ovečka), sú súčasťou stád.

Byvolie mlieko
Byvolie mlieko ma vysoký obsah tuku, je hustejšie, viac kalorické, ale obsahuje menej cholesterolu a je ľahšie stráviteľné ako kravské mlieko.
Vyrába sa z neho známa talianska mozzarella.
Byvoly produkujú polovicu mlieka spotrebovaného v Indii.
Vďaka vyššiemu obsahu tuku je byvolie mlieko vhodné na výrobu hustých smotanových výrobkov a syrov.
Ťavie mlieko
Vedci zistili, že ťavie mlieko posilňuje imunitný systém a pomáha liečiť niektoré druhy alergií.
Na rozdiel od kravského mlieka neobsahuje kazeín, ktorý je silným alergénom. Má vysoký obsah vitamínu C, železa, vápnika a imunoglobulínov, ktoré sú podobné ľudským.
V horúcej púšti ťavie mlieko vydrží dlhšie ako iné druhy mlieka.
Ťavie mlieko sa v suchých a horúcich oblastiach používa ako potravina aj ako surovina na výrobu tradičných nápojov a výrobkov.
Konské mlieko
Konské mlieko, podobne ako ťavie, sa považuje za zázračné.
Dokáže pomôcť pri metabolických poruchách a tráviacich problémoch. Používajú ho onkologickí pacienti v období rekonvalescencie, detoxikuje organizmus a pomáha pri vstrebávaní minerálov.
Vyrába sa z neho kumys - nápoj z kvaseného kobylieho mlieka.
Pred viac ako 700 rokmi mongolskí bojovníci vyrobili vyschnutú koncentrovanú pastu z mlieka z koňa. Keď boli na pochode, pridali ju do vody a vypili ju.
Kumis | The Traditional Drink of Turks
Jačie mlieko
Jak je prispôsobený na život vo veľmi vysokých nadmorských výškach stredoázijských náhorných plošín.
Jačie mlieko je husté a veľmi bohaté na tuky. Málokedy sa pije čisté.
Zvyčajne sa pije s čajom.
V chladných horách Tibetu ľudia vyrábajú jačí maslový čaj.
Sobie mlieko
Sobie mlieko obsahuje 22 % tuku, čo je 6 krát viac ako kravské.
Soby chovajú pre mlieko Laponci žijúci na severe Škandinávie, pretože žiadne iné zviera produkujúce mlieko by v tak nehostinných podmienkach neprežilo.
Je to jediný zdroj mlieka v severnej Škandinávii, pretože žiadne iné zviera nemôže prežiť v takom chladnom, nepriateľskom prostredí.
Vyrába sa z neho fínsky syr Leipäjuusto.
Lamie mlieko
Ľudia chovali lamy na území súčasného Peru ešte pred príchodom Inkov.
Lamie mlieko obsahuje viac vápnika, fosforu i draslíka ako kravské mlieko.
Využívanie lamieho mlieka súvisí s tradičným chovom lám v horských oblastiach Južnej Ameriky.
Oslie mlieko
Oslie mlieko bolo populárne v staroveku.
Antické Grékyne ním kŕmili svoje deti a Rimanky ho používali na zjemnenie pokožky.
Traduje sa, že kráľovná Kleopatra sa v ňom kúpavala.
Oslie mlieko má v dejinách osobitné miesto najmä vďaka využitiu v starovekej výžive a kozmetike.
Mlieko a spôsob chovu zvierat
Ľudia sa čoraz častejšie zaujímajú o to, z akých produktov sú vyrobené potraviny, ktoré denne konzumujú.
Uvedomujeme si, že kvalitná potravina môže byť vyrobená iba z kvalitných surovín.
V prípade živočíšnych produktov platí, že ak ich chceme konzumovať vo vysokej kvalite, môžu ich produkovať iba zvieratá, ktoré chováme v primeraných podmienkach.
V súvislosti s piatimi slobodami zvierat sa začali vo veľkej miere používať slová: welfare, welfér, well-being alebo po slovensky - pohoda zvierat.
Môžeme povedať, že welfare zvieraťa je jeho stav vzhľadom na možnosť vyrovnať sa s podmienkami prostredia, v ktorom sa nachádza.
Tento stav zahŕňa pocity zvieraťa, rôzne fyziologické a behaviorálne reakcie a predovšetkým jeho zdravie.
Problémy, ktoré zviera má pri adaptácii na prostredie, množstvo zlyhaní pri adaptácii a stupeň pohody, to všetko sú prvky welfare.
Napriek všetkému pohoda individuálneho zvieraťa sa neustále mení v rozmedzí dobrý - zlý.
Pri chove sa s dodržiavajú „welfare“ podmienky, to znamená, že tu vládne pohoda, blaho a prosperita.
V kravínoch nájdete dokonca aj masážne kefy a ventilátory. Dobytok má dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, kde spásajú šťavnatú trávu a bylinky.
Horské mlieko
Európska únia vydala nariadenie, ktorým stanovuje podmienky, kedy je možné označiť mlieko ako HORSKÉ.
Produkcia mlieka je v horskej oblasti, suroviny a krmivo pochádzajú hlavne z horských oblastí a mlieko sa spracováva tak isto v stanovenej nadmorskej výške, a to minimálne 500 m.
Napokon chuť, farba a vôňa výrobkov Liptov je daná aj vďaka dobrým chovným podmienkam a vďaka bohatej rastlinnej diverzite horských pastvín.
Okrem toho, že obsahuje všetko, čo má obsahovať dobré mlieko, najmä vápnik a proteíny, v horskom mlieku pozitívne prekvapil zvýšený obsah vitamínu A.
Vitamín A prispieva k správnej látkovej premene železa, k zachovaniu zdravých slizníc, k udržaniu zdravej pokožky, dobrého zraku a podieľa sa na správnom fungovaní imunitného systému.
Laboratória vykonávali aj samostatné testovanie horského mlieka na zachytenie vyše 700 pesticídov a ich relevantných reziduí.
Ako sa hodnotí produkcia mlieka
S hodnotením mliekovej úžitkovosti súvisia určité termíny, ktoré vytárajú rámec pre rozdelenie ukazovateľov, podľa ktorých sa mlieková úžitkovosť hodnotí.
Sú to dojivosť, dojnosť (mliekovosť) a dojiteľnosť.
- Dojivosť vyjadruje základnú schopnosť matiek cicavcov produkovať mlieko.
- Dojnosť vyjadruje množstvo mlieka nadojené za určité časové obdobie.
- Mliečnosť je termín, ktorý vyjadruje produkciu mlieka samíc týchto druhov hospodárskych zvierat, ktorých mlieko slúži len na výživu ich mláďat.
- Dojiteľnosť vyjadruje schopnosť kravy, kozy, bahnice uvoľňovať mlieko z vemena rôznou intenzitou.
Dojiteľnosť hodnotí funkčné vlastnosti vemena a vyjadruje, ako rýchlo sa plemennica vydojí, resp. spúšťa mlieko.
Pretože dojenie patrí medzi časovo najnáročnejšie pracovné operácie a dojiteľnosť je významná vlastnosť aj z ekonomického hľadiska.
Ukazovatele, ktoré vyjadrujú dojiteľnosť, priebeh laktácie sa zaraďujú do skupiny doplnkových ukazovateľov.
Význam druhov a plemien
Dedičné založenie zvierat vytvára predpoklady pre existenciu rozdielov v produkcii a zložení mlieka.
Rozdiely medzi druhmi sú vo všeobecnosti známe a vidieť ich z priameho porovnania výsledkov produkcie mlieka.
Podobne je to tak aj pri hodnotení rozdielov medzi plemenami a plemennými skupinami.
Je známe, že napríklad holštaské plemeno dobytka alebo východofrízske plemeno oviec produkujú podstatne viac mlieka ako niektoré iné kultúrne plemená.
Na produkciu mlieka má vplyv počet narodených mláďat. Dvojičky pozitívne ovplyvňujú intenzitu rastu mliečnej žľazy a stimulujú produkciu mlieka oviec a kôz.
Produkcia a reprodukcia navzájom úzko súvisia.
Obdobie státia na sucho významne ovplyvňuje prípravu plemennice na nasledujúcu laktáciu.
Je to obdobie, kedy plemennica transformuje živiny do rastu plodu a regeneruje, resp. vytvára sa žľaznatý epitel vemena.
Rozmanitosť mlieka podľa pôvodu
| Zviera | Charakteristika mlieka | Tradičné využitie |
|---|---|---|
| Krava | Najrozšírenejší druh mlieka | Mlieko, syry, maslo, jogurty |
| Koza | Ľahšie stráviteľné, biologicky cenné | Syry a jogurty |
| Ovca | Viac vitamínov, minerálov a esenciálnych aminokyselín | Bryndza a syry |
| Byvol | Husté, kalorickejšie, s vysokým obsahom tuku | Talianska mozzarella |
| Ťava | Vysoký obsah vitamínu C, železa, vápnika a imunoglobulínov | Tradičná výživa v púštnych oblastiach |
| Kobyla | Využíva sa aj po kvasení | Kumys |
| Jak | Husté a veľmi bohaté na tuky | Jačí maslový čaj |
| sob | 22 % tuku | Fínsky syr Leipäjuusto |
| Lama | Viac vápnika, fosforu a draslíka ako kravské mlieko | Tradičné využitie v Peru |
| Oslica | Historicky využívané v strave a kozmetike | Výživa a staroveká kozmetika |
Akékoľvek mliečne zdroje existujú, hlavne nech enzým laktáza v našom tenkom čreve dokáže svoju funkciu správne vykonať.