Nosenie kožuchov sa v minulom storočí stalo symbolom prepychu a luxusu. Tento trend je už našťastie pomaličky na ústupe, avšak stále sa nájdu isté kruhy ľudí, ktoré sa domnievajú, že nosením kožuchov preukazujú isté postavenie v spoločnosti.
Za každou krásne opracovanou kožušinou je smutný príbeh nevinného tvora. Rok čo rok sú milióny zvierat, ktoré svoj kožúšok k životu bezpodmienečne potrebujú, usmrcované človekom len kvôli zbytočnému módnemu doplnku.
Koľko zvierat stojí jeden kožuch
Na výrobu jedného kožuchu je potrebné zabiť:
| Zviera | Počet zvierat |
|---|---|
| veveričky | 100 |
| bobry | 12 |
| vydry | 14 |
| líšky | 10 |
| norky | 65 |
| činčily | 130 |
| králiky | 60 |
| rysy | 15 |
| jazvece | 10 |
| kórejské psy | 10 |
| leopardy | 4 |
Jeden obľúbený kožuch stojí život 40 - 60 zvierat.
Na jeden norkový kožuch je potrebné zabiť 50 až 100 noriek v závislosti od veľkosti a dĺžky.
Tri hlavné spôsoby získavania kožušín
Spôsobov, ako získať kožušinu, existuje niekoľko. Najstaršou metódou získavania kožušín je lov zvierat vo voľnej prírode. Druhým spôsobom je chov zvierat na kožušinových farmách. Kožušiny môžu pochádzať aj zo zvierat, ktoré sú zabíjané v iných krajinách a následne sa z nich vyrábajú módne doplnky a oblečenie.
Lov vo voľnej prírode
Lov je najstaršou metódou získavania kožušín. Vynájdením čeľusťových pascí sa stal jednou z najkrutejších.
Pasce sú kladené vo voľnej prírode na odľahlých miestach a na zvieracích chodníkoch. Väčšina pascí je skonštruovaná tak, že po došliapnutí zvieraťa na terčík v pasci sa čeľuste prudko zaklapnú a obeť zovrú.
Mnohé typy pascí majú čeľuste s ozubením, ktoré zvieratám znemožňuje vyslobodiť sa. Chyteným zvieratám tak okrem bolestivého zovretia spôsobujú hlboké zranenia.
Drobné hlodavce, malé šelmy, alebo vtáky bývajú často chytené za krk, alebo v strede tela, čo pre ne znamená pri sile pružiny nepredstaviteľné utrpenie.
Inštinkt rozkazuje chyteným zvieratám bojovať a snažiť sa uniknúť. Najmä u matiek to vedie k odhryznutiu končatín.
Zvieratá sú aj niekoľko dní vystavené nepriaznivému počasiu, chladu, mrazu a šelmám, bez možnosti sa brániť či uniknúť.
Zvieratá, ktorým sa z pascí podarí uniknúť, čoskoro umierajú na infekciu alebo vykrvácanie. Väčšina obetí sa však stáva korisťou lovcov, ktorí ich surovo dobijú alebo na nich stoja, kým ich neudusia.
Pasce na vodné zvieratá ako sú bobry či norky sú nastavované tak, aby sa zviera utopilo.
Kvôli zraneniam zviera, ktorému sa nejakým spôsobom podarí uniknúť, teda tak či tak nakoniec v bolestiach zahynie vo voľnej prírode.

Chov na kožušinových farmách
Mnoho ľudí sa domnieva, že chov kožušinových zvierat je humánnejší spôsob získavania kožušín ako lov. V skutočnosti je to len menej nákladný a menej pracný spôsob ako lov v prírode.
Zvieratá, ako sú líšky, norky, medvedík čistotný, sú prirodzene voľne žijúce zvieratá. Tieto zvieratá sa už väčšinou rodia na kožušinových farmách, kde sú za účelom profitu neustále množené a následne držané v klietkach, až kým ich neusmrtia.
V chovných staniciach chovajú:
- nutrie,
- ondatry,
- líšky,
- norky,
- vydry.
Na kožušinových farmách sa chovajú norky, líšky, činčily a fretky.
Zvieratá, ktorým je voľný pohyb v prírode absolútne prirodzený a ktorých hlavnou črtou je divokosť, sú zatvorené v malých klietkach s minimálnymi možnosťami na pohyb.
Zvieratá sú chované v miniatúrnych klietkach o rozmeroch 40x40x40 cm, bez možnosti pohybu či šance uspokojovať svoje prirodzené potreby ako je lov, šplhanie, hrabanie, skákanie, tiež bez akejkoľvek sociálnej interakcie.
Na kožušinových farmách sú zvieratá chované v malých batériových klietkach, kde spodná časť pozostáva iba z tenkého pletiva. Majú nedostatok priestoru a podmienky sú veľmi strohé.
Od narodenia až po smrť žijú zvieratá často len v holých klietkach, kde nedokážu napĺňať svoje prirodzené potreby.
Líšky si vo voľnej prírode vyhrabávajú hlboké nory, norky zas žijú vždy v tesnej blízkosti vody.
Pozorovaním sa zistilo, že líšky a norky chované v zajatí potrebujú na uspokojenie aspoň niektorých svojich prirodzených potrieb dostatočný priestor na lezenie a predmety na hranie.
Hniezdne boxy sú dobrým obohatením, avšak k dispozícií ich majú len chovné samice.
Zvieratám nie je umožnené formovať adekvátne sociálne väzby. Druhy, ktoré sú v prírode samotárske, sú síce chované v samostatných klietkach, ale v tesnej blízkosti ostatných jedincov.
U líšok vedie táto blízkosť medzi dominantnými a submisívnymi jedincami ku zraňovaniu, usmrcovaniu, či dokonca požieraniu mláďat ich vlastnými matkami.
Okrem chorôb, poranení a fyzických abnormalít spôsobených neadekvátnym spôsobom chovu trpia tzv. kožušinové zvieratá aj poruchami správania.
Zvieratá na kožušinových farmách zažívajú veľa stresujúcich zážitkov. Prítomné sú prejavy stereotypného správania zo stiesnených a zlých životných podmienok až kanibalizmus.
Svoju prirodzenú potrebu behať si kompenzujú neustálym behaním dookola po klietke, v snahe uniknúť si lámu pazúry o pletivo.
Na farmách sa môžu objavovať infikované rany, chýbajúce končatiny, sebapoškodzovanie aj kanibalizmus.
V prírode sa dožívajú veku 8 - 10 rokov. Na kožušinových farmách ich život plný utrpenia končí v 7 - 8 mesiaci.
Podmienky chovu na Slovensku
Na Slovensku sa kožušinový chov zameriava predovšetkým na norky.
Na farmách na severe Oravy sú tieto zvieratá chované v klietkach dlhých 90cm, širokých a vysokých 45 cm najčastejšie po troch spolu, pričom zákon povoľuje najviac 2.
V okolí Martina sa nachádzajú dve farmy zamerané na chov líšok. V hrozných podmienkach tu žije približne 2000 líšok, chované sú v polorozpadnutých búdkach, kŕmené sú kafilerickým odpadom natretým na pletivo klietky.
Neurotické prejavy ako behanie dokola, zúfalé hrabanie a podobne nie sú ničím výnimočným.
A na záver jeden štatistický údaj z roku 2001 - na Slovensku máme oficiálne celkovo 6 kožušinových fariem, na ktorých je chovaných dokopy približne 7000 zvierat.
V kožušinových farmách, ktoré stále fungujú na Slovenku (8 registrovaných kožušinových fariem) aj v Českej republike, sa chovajú norky, líšky, činčily a fretky.
Nové kožušinové farmy už nie je možné otvárať od roku 2021 a posledná farma v Príbovciach pri Martine s kapacitou 5000 norkov musí svoje brány zatvoriť najneskôr 1. januára 2025.
Slovensko od 1. januára 2026 definitívne ukončilo kožušinový chov.
Začiatok roka 2026 predstavuje pre ochranu zvierat na Slovensku historický zlom. Od 1. januára 2026 sa Slovensko oficiálne zaraďuje medzi krajiny bez kožušinových fariem.
Uzatvára sa tak prechodné obdobie schválené po rozsiahlej kampani Ide o chlp, do ktorej sa v roku 2019 zapojilo viac než 77-tisíc ľudí.
Spôsoby usmrcovania zvierat
Keď príde čas a kožuch zvieraťa je „zrelý“ a vhodný na spracovanie na „kvalitný ľudský kožuch“, dochádza k usmrcovaniu chovaných zvierat.
Pri usmrcovaní platí jediné pravidlo: nepoškodiť kožušinu.
Zvieratá sa zabíjajú lámaním väzov, škrtením, jedom v potrave či injekčnej striekačke, elektrickým prúdom - zvieraťu je vsunutá jedna elektróda do papuľky a druhá do konečníka - alebo výfukovými či inými jedovatými plynmi.
Jednou z metód zabíjania zvierat je používanie plynových boxov. Pri tejto metóde môže smrť zvierat trvať až 15 minút.
Pre zvieratá je to stresujúca, pomalá a bolestivá smrť.
Norky sa najčastejšie usmrcujú v plynových komorách otravou oxidom uhličitým, alebo oxidom uhoľnatým.
Líšky zas elektrickým prúdom, pričom jedna elektróda ja zavedená do konečníka a druhá do úst.
Zvieratá do 5kg sa smú usmrcovať ranou do hlavy, bežne sa tiež využíva otrava chloroformom či podanie vysokej dávky anestetík.
Na niektorých kožušinových farmách sa zvieratá dokonca ubíjajú na smrť.
Sú to kožušinové popravy, pri ktorých sú po tisíckach masakrované celé chovy.
Niektoré neodborne použité metódy usmrtenia zviera len omráčia, takže je potom sťahované zaživa.
How Millions of Mink Fur Are Raised & Harvested – Inside the Global Fur Farming Industry
Lov tuleňov pre kožušinu
Jednou z najstrašnejších metód získavania kožušín je lov tuleních mláďat.
Patria k najmilším zvieratám planéty, a predsa musia zomierať strašným spôsobom. Lov tuleních mláďat je niečo ako rituál barbarov bez citu.
Lovci ich ročne zabíjajú státisíce pre ich krásne biele kožúšky, ktorými sa pýšia iba počas prvého mesiaca života.
Najviac tuleňov zahynie v Kanade, okolo 350 000.
Keďže tulene nepovažujú človeka za nepriateľa, vychádzajú mu v ústrety a ich mláďatá sú potom ubité tyčou s tupým hrotom alebo utlčené o kusy ľadu.
Aby sa nepoškodila koža, usmrtenie strelnou zbraňou nie je žiaduce pre zníženie ceny kože.
Lovci z nich stiahnu kožušinu a krvavé telo odhodia.
Potom z nich stiahnu kožušinu - podľa odhadov veterinárov je pravdepodobné, že v tom čase je množstvo tuleňov ešte nažive.
Zostane po nich trpiaca tulenia matka, ktorá nedokáže svoje mláďa brániť.
Krvavé telo, ktoré je mementom tohto hrozného činu, ponechajú na ľade ako odpad.
Obetavé boje členov Greenpeace dokázali znížiť odbyt tuleních kožušín a EÚ vydala zákaz ich dovozu, no lov samozrejme pokračuje.
Kožušiny zo psov a mačiek
Každoročne zomrú kvôli kožušinám 2 milióny psov a mačiek.
Sú zabíjané kvôli kabátom, klobúkom, golfovým a pracovným rukaviciam, ozdobným doplnkom, automobilovému čaúneniu, ortopedickým pomôckam, vložkám do topánok a pod.
Na jeden kožuch sa spotrebuje 10 dospelých psov a samozrejme viac, pokiaľ ide o šteňatá a mačky.
Niektorí predajcovia kožených produktov dovážajú výrobky z Číny a krajín juhovýchodnej Ázie, kde sa chovajú kórejské psy a mačky na jediný účel: aby z nich jedného dňa stiahli kožu.
Len málokto si vie predstaviť, že jeho kožená bunda pochádza zo psa, ktorého zabili obesením, pomalým udusením alebo utlčením.
Rovnako ako v prípade tuleňov ide o to, aby sa koža nepoškodila dierou po guľke.
Aj tu platí, že v momente, keď zo zvieraťa sťahujú kožu, možno ešte nie je mŕtve.
Ak máte bundu z kože mačky, vedzte, že metóda, ktorou ju usmrtili, tiež pre ňu nebola príjemná.
Psi a mačky sú zabíjané obesením, pomalým udusením, tlčením, často sú stiahnuté zaživa, dôležité je len to, aby stiahnutá koža bola neporušená.
Kožené výrobky z týchto zvierat rozhodne nie sú nedostupným luxusom.
Rozsah kožušinového priemyslu
Európska Únia je najväčším producentom kožušín zo zvierat pochádzajúcich z fariem.
Ročne sa tu zabije 30 miliónov norkov, 2 milióny líšok a 100 000 medvedíkov čistotných.
O počte činčíl chovaných a usmrtených kvôli kožušine dokonca neexistujú presné a spoľahlivé záznamy.
Najväčšími producentmi mimo EÚ je USA, Kanada, Rusko a Čína.
Dánsko začiatkom novembra oznámilo, že zabije celú svoju populáciu noriek chovaných na kožušinu, pretože sa u nich objavila mutácia koronavírusu, ktorá sa preniesla aj na ľudí a vykazuje menšiu citlivosť na protilátky.
Teraz sa všetky pohľady upierajú na Fínsko, kde aukčný dom Saga Furs ponúka oddnes v internetovej dražbe milión norkových a 250-tisíc líšok kožušín kupcom z Južnej Kórey, Číny, Spojených štátov a ďalších krajín.
„Zvýšenie cien nášmu podnikaniu všeobecne prospeje. Už teraz máme väčší dopyt po líščich kožušinách.“
Dopyt po kožušinách klesá od 50.
V roku 2013 sa klasická norková kožušina predávala v dražbách za viac ako 90 dolárov, vlani jej cena klesla na zhruba 30 dolárov.
Podľa P.J. najväčším kupcom dánskych kožušín je Čína nasledovaná Ruskom.
Čínske vlastné norkové kožušiny totiž nie sú považované za tak kvalitné ako tie európske.
„Skutočný nedostatok príde v roku 2022. Dúfame však, že chovatelia noriek v Kanade, Poľsku, Spojených štátoch a Grécku dovtedy zvýšia produkciu, aby nahradili tú dánsku,“ uviedol šéf Medzinárodnej kožušinovej federácie Mark Oaten.
„Ľudia sa navyše začnú obzerať po iných typoch kožušín. Na ozdoby a lemy, napríklad u búnd, je veľmi obľúbená líška.“
Vplyv kožušinových fariem na zdravie a prírodu
Kožušinové farmy predstavujú riziko pre zdravie zvierat a ľudí.
Chov zvierat na získavanie kožušín má významný vplyv na životné prostredie a predstavuje vážnu hrozbu pre prirodzenú biodiverzitu.
Norok americký, ktorý ušiel z kožušinových fariem, je teraz rozšírený v celej EÚ a veľmi nepriaznivo ovplyvňuje pôvodnú európsku divočinu.
Kožušiny sú prírodnými len do chvíle, pokiaľ ich majú na sebe zvieratá.
Kožušiny v módnom priemysle sú vzdialené od prírody. Pred tým, ako sa dostanú do obchodov, sa musia chemicky spracovať, aby sa zabránilo hnilobe a rozpadu kože a aby vydržali čo najdlhšie.
Úprava a farbenie kožušín zahŕňa použitie toxických chemikálií.
Pri spracovaní kožušín sa používajú rôzne nebezpečné chemikálie, ako sú formaldehyd, chróm a nonylfenol, o ktorých sa v odborných štúdiach zistilo, že sú škodlivé a dokonca karcinogénne pre zdravie ľudí - zákazníkov aj pracovníkov.
Aj napriek tomu, že pretrváva presvedčenie, že živočíšne materiály ako koža, kožuch či vlna sú prírodné a rozložiteľné, nie je to úplne tak. Práve kvôli silným chemikáliám, ktoré sa pri ich spracovaní používajú.
Lobisti kožušinového priemyslu často argumentujú tým, že kožušina je udržateľnejšia než jej fejkové náhrady.
Keď zohľadníme nebezpečné chemikálie používané pri spracovaní a ďalšie faktory, kožušina nie je udržateľná.
Napr. na produkciu 1 kilogramu kožušiny z noriek je potrebných 563 kilogramov potravy pre norky.
Zákazy kožušinových fariem a európske iniciatívy
Krajiny ako Británia, Rakúsko, Holandsko, Francúzsko, Nórsko či Izrael, rovnako ako americký štát Kalifornia, už kožušinové farmy a produkty zakázali.
Pod tlakom verejnosti dosiahlo úplného zákazu kožušinových fariem v Európe už Anglicko, Rakúsko, Bosna, Hercegovina, Slovinsko a Chorvátsko.
Zákaz chovu niektorých zvierat na kožušiny platí v Dánsku a Holandsku.
Poľsko, ktoré patrilo medzi svetových lídrov v tomto odvetví, prijalo zákaz kožušinového chovu.
V posledných rokoch sa čoraz viac diskutuje o krutosti a zbytočnosti kožušinového priemyslu takmer na celom svete.
Viaceré veľké módne značky sa dokonca odvrátili od používania kožušín zo zvierat.
V mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska sa podarilo presadiť zákaz kožušinových fariem.
No nevylučuje to možnosť dovozu kožušinových výrobkov z iných krajín na európsky trh, napríklad z Ázie.
O úplný zákaz kožušinových fariem v celej únii a i zákaz predaja kožušinových výrobkov sa preto snaží Európska občianska iniciatíva Fur Free Europe.
Rekordných 1 701 892 podpisov občanov a občianok Únie sa podarilo vyzbierať za menej ako 10 mesiacov.
Podpisy následne overili jednotlivé členské štáty a výsledkom je 1 502 319 platných podpisov, ktoré vyzývajú Európsku úniu, aby na svojom území raz a navždy zakázala kožušinové chovy a kožušinové výrobky.
Naša práca sa však nekončí. Čaká nás stretnutie s Európskou komisiou (EK) a vypočutie v Európskom parlamente.
EK musí potom pripraviť oficiálnu odpoveď na požiadavky našej petície.
Európska komisia v súčasnosti preskúmava právne predpisy EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat.
Máme jedinečnú príležitosť skončiť s utrpením.
Európska občianska iniciatíva je jedinečný a efektívny nástroj, ktorým môžu občania EÚ ovplyvňovať politiky Únie.
Prečo samotný zákaz chovu nemusí stačiť
V EÚ nie sú stanovené špecifické požiadavky na podmienky chovu kožušinových zvierat (veľkosti klietok a pod.), ale vo všetkých dokumentoch sa píše o tom, že kožušinové zvieratá by mali byť chované v podmienkach, ktoré im zaručujú zdravie, spokojnosť a bezpečie.
Metódy usmrcovania by mali byť bezbolestné a rýchle, nemali by spôsobovať zvieraťu zbytočné vzrušenie.
Realita je však iná.
Zákaz kožušinových fariem nevylučuje možnosť dovozu kožušinových výrobkov z iných krajín na európsky trh.
Preto sa diskusia netýka iba podmienok chovu, ale aj predaja, dovozu a spotrebiteľského dopytu.
Alternatívy ku kožušine
Argument o potrebe kožucha v drsných klimatických podmienkach dnes už neobstojí.
Existuje nespočetné množstvo praktickejších, ľahších a pohodlnejších odevov s oveľa kvalitnejšou termoreguláciou ako kožuch.
Moderné odevy používané športovcami či horolezcami sú niekoľkonásobne kvalitnejšie a teplejšie ako kožuchy.
Neobstoja ani zastarané argumenty o estetike.
Dnes je už množstvo technológií, ktoré dokážu kvalitou konkurovať produktom z kože zvieraťa a to dokonca za nižšiu cenu.
Tzv. fejkové kožuchy sa dnes vyrábajú napr. z materiálu KOBA alebo GACHA, ktorá je navyše biodegradovateľná.
Ak by sa znížil dopyt na trhu po takýchto produktoch a zákazníci by uprednostnili iné alternatívy a umelé varianty, ktoré sú na nerozoznanie od pravej kožušiny, znížilo by sa aj zabíjanie nevinných zvierat.
Móda má veľké množstvo iných alternatív, ktoré nie sú prifarbované krvou zvierat.
Ako môže spotrebiteľ pomôcť
Nepodporujte svojimi peniazmi obrovské utrpenie kožušinových zvierat.
Myslite na to, že kožuch je nepotrebný luxus.
Kožuch je bolesť!
Nekupuj kožuchy, kožušinové a kožené výrobky.
Každý, komu nie je osud kožušinových zvierat ľahostajný a nesúhlasí so zabíjaním nevinných zvierat, k tomu môže zaujať postoj jednoduchým nákupom umelej kožušiny, ktorej je na trhu veľké množstvo.
Len lákavý obal a priaznivá cena výrobku by nemali rozhodovať pri výbere.
Jej pridanou hodnotou je však dobrý pocit, že kvôli vášmu odevu netrpel živý tvor.
Naša pomoc však potrebujú aj iné zvieratá s menej šťastným osudom.
Na webe Slobody Zvierat môžete nájsť hneď niekoľko petícií a rôznych kampaní za účelom ochrany našich zvieracích kamarátov.
Aktivity Slobody zvierat môžete samozrejme podporiť aj finančne, prípadne jej venovať svoje 2% z daní.