Zajac pred dvere: Slovak information o králikoch a zajacoch

Králik je najobľúbenejším domácim miláčikom na svete. Nie je tomu divu. Vďaka dlhým ušiam, mäkkej srsti a nežným očiam vyzerá naozaj roztomilo. Je to spoločenské, nenáročné a finančne nenákladné zviera. Je však králik naozaj perfektným domácim miláčikom? Čo si pred zaobstaraním králika treba premyslieť a ako sa o neho treba správne starať, sa dozviete tu.

Na stupnici najobľúbenejších domácich miláčikov zaujímajú títo ušiaci tretie miesto - hneď za psami a mačkami. Nie sú ani malí, ani veľkí, sú dôverčiví, ich kúpa nezruinuje našu peňaženku a na chov sú pomerne nenároční. Realita býva ale niekedy iná. Dôsledkom týchto nesprávnych predstáv nasleduje nesprávny chov a starostlivosť o tieto zvieratá. Často musia žiť v príliš malých klietkach, nemajú žiadny kontakt s ostatnými zvieratami a žiadnu možnosť výbehu. Králiky majú - napriek tomu, že to navonok nedávajú poznať - dôležité potreby, ktoré by ich majitelia nemali ignorovať.

Králik v bezpečnom výbehu

Spoločenskosť, pohyb a priestor

Jednou z najzákladnejších potrieb králikov je interakcia a komunikácia s ostatnými králikmi. Ani človek, ani ostatné domáce zvieratá, ako napr. morčatá nemôžu túto potrebu utíšiť. Ani dieťa, ktoré sa s králikom každý deň hraje niekoľko hodín, nemôže nahradiť králičích „kamarátov“. Preto by králik nemal byť nikdy chovaný sám. Kto sa rozhodne si králika zadovážiť, mal by počítať s nákupom minimálne dvoch zvierat.

Ak si zaobstaráte len dvoch králikov, je najlepší pár - samička a samček. Samec by mal byť kastrovaný, samička môže mať mláďatá 5 - 10 krát za rok. Kastrácia zabráni nielen nechcenému rozmnožovaniu, ale v prípade viacerých samcov tiež bojom o územie.

Ďalšou, často podceňovanou potrebou je pohyb. Či už sa jedná o veľkých alebo zakrpatených králikov: Každý králik potrebuje priestor a výbeh. Bežné klietky, ktoré sú k dostaniu v obchodoch, nie sú pre trvalé usídlenie králikov vhodné. Vo voľnej prírode králiky skáču, behajú, kľučkujú, hrabú a budujú rôzne priechody a nory, kde sa môžu ukryť aj vo väčšom počte. Domáce králiky takéto možnosti samozrejme nemajú, ale ich majiteľ by sa mal snažiť v čo najväčšej možnej miere prirodzené potreby svojich miláčikov uspokojiť.

Králik by mal mať k dispozícii veľký vonkajší výbeh alebo vnútorný výbeh s dostatkom úkrytov, zábavných prvkov a pravidelný pohyb. Králiky môžu žiť celý rok vonku - za predpokladu, že je výbeh vybavený miestom, kam sa môžu zvieratá schovať pri zlom počasí alebo nízkych či naopak vysokých teplotách. K tomuto účelu poslúži drevený domček, dutý kmeň stromu alebo iný druh kukane.

Veľký, bezpečný a pred poveternostnými vplyvmi chránený výbeh vo vlastnej záhrade rozhodne najlepšie vyhovuje potrebám roztomilých ušiakov. Ak máte možnosť, postavte králikovi výbeh na záhrade. Inšpiráciu a materiály na stavbu výbehu nájdete v obchodoch pre domácich miláčikov alebo na internete. Ideálna je ohradená plocha s rozlohou asi šiestich metrov štvorcových, kde sa môžu králiky vyblázniť do vôle.

Okrem dostatočnej veľkosti je dôležité, aby bol povrch dobre zabezpečený, tak hore, ako aj dole. Plot by mal byť ukotvený čo najhlbšie, aby sa králik nemohol podhrabať. Strecha alebo mriežka by mala chrániť králikov pred mačkami alebo inými nepriateľmi.

Kraliky, na novej paši

Vonkajší výbeh na záhrade je samozrejme ideálny, ale aj ľudia, ktorí žijú v mestskom byte bez záhrady sa nemusia rozlúčiť s prianím mať králika. Chov zajaca v byte je za určitých podmienok možný, ale mali by byť dodržané určité pravidlá, aby sa králik cítil dobre. Králik, ktorý musí celý deň sedieť v malej klietke, bude mentálne zaostávať. Doprajte mu preto každý deň niekoľko-hodinový výbeh.

Aby králik neohlodával koberce, kabely, zásuvky alebo izbové rastliny, mali by ste mu vytvoriť bezpečnú oblasť, v ktorej sa môže nejakú dobu pohybovať bez dozoru. Vnútorný výbeh by potom mal byť vybavený rôznymi úkrytmi a zábavnými prvkami: kukaňami a priechodmi z kvetináčov, dutými kmeňmi, trúbkami, koreňmi a hniezdočkami - najlepšie usporiadané v niekoľkých rovinách, ktoré sú vzájomne prepojené pomocou rámp.

Okrem domčekov na spanie a zaujímavých prvkov na hranie, pohyb a ukrývanie sa, by mala byť klietka vybavená stojanom na seno a pitítkom. Počas dňa môžete králika nechať vo výbehu na záhrade a na noc ho zavrite do klietky, kde nesmie chýbať seno a čerstvá voda. Dno klietky by malo byť vystlané novinami, ktoré pri čistení ľahko vymeníte za nové. Na noviny položte vrstvu steliva a slamy. Odporúčame vložiť do klietky tiež korienky, vetvičky alebo kúsky kôry na okusovanie.

Strava, trávenie a zdravie

Zuby králikov neustále rastú a musia sa obrusovať. Na rozdiel od človeka má králik len veľmi slabé gastrointestinálne svaly. Potraviny preto nesmú byť transportované zažívacím traktom cez sťahovanie svalstva. Králik trávi tak, že neustále je. Novo zožratá potrava tak tlačí na skôr skonzumovanú potravu a posúva ju ďalej. Králik by mal mať neustále k dispozícii seno, napr. v stojane na seno.

Samotné seno však nestačí. Aby mal králik dostatok živín, doplňte seno suchou potravou, čerstvou zeleninou, ovocím a zeleným krmivom. Dokonca aj hotové krmivá z obchodu obvykle nestačia ako kompletná strava, ale môžu byť podávané ako doplnková. Uistite sa, že Váš králik má rozmanitú stravu a dostatok balastných látok. Pokiaľ je králik príliš silný, je potrava príliš kalorická. Poraďte sa s veterinárom, ako v tomto prípade stravu zmeniť.

Zvláštnosťou králikov je, že požierajú časti vlastného trusu. Jedná sa o tzv. mäkký trus, ktorý je produkovaný slepým črevom a ktorý zásobuje organizmus králika dôležitými živinami a vitamínom B. Len vylučovaním a opätovným požieraním trusu môže organizmus vitamíny využiť. Nebráňte králikovi v tomto správaní. Požieranie mäkkého trusu je nevyhnutné pre správne trávenie a zdravie Vašeho králika.

Poruchy trávenia a s nimi súvisiace následky predstavujú pre králikov vážne zdravotné riziko. Príčinou väčšiny ochorení je citlivý zažívací systém králikov. Vedľa genetických príčin sú zažívacie poruchy často spôsobené zlou stravou alebo problémami so zubami. Nedostatočné obrusovanie rýchle rastúcich zubov alebo chybná pozícia zubov by preto mali byť čo najskôr skonzultované s veterinárnym lékarom.

Bohužiaľ, králiky majú tendenciu svoje ťažkosti znášať v tichosti a príznaky tak nemusia byť rozpoznané včas. Preto by ste mali pravidelne kontrolovať zuby, správanie pri kŕmení a trávenie králikov. Tiež by ste mali ako zodpovedný majiteľ absolvovať so svojim zvieraťom rutinné veterinárne vyšetrenia a odporúčané očkovania proti králičím chorobám, ako sú RHD a myxomatóza.

Hygiena hraje zásadnú rolu v zdraví Vašich zvierat. K tomu patrí aj vyčistenie celej klietky aspoň raz týždenne. Mali by ste vymeniť podstielku a dno klietky umyť teplou vodou. Ak chováte králika v byte a ako podklad ste použili deky alebo koberce, mali by ste ich pravidelne čistiť.

Fľašky na kŕmenie a pitie, rovnako ako králičiu toaletu (obvykle samostatný roh v klietke alebo krabici s podstielkou) musíte čistiť denne. Na čistenie použite teplú vodu, prípadne zmiešanú s malým množstvom octu. Antibakteriálne prostriedky použite len v prípade, že zviera ochorie.

Život s králikom v rodine

Hoci sú králiky roztomilé, prinášajú - rovnako ako ostatní domáci miláčikovia - nielen radosť, ale aj prácu. Koniec koncov, klietka sa sama nevyčistí a ak ste na cestách, králiky potrebujú čerstvé jedlo, vodu a čistú klietku. Preto by ste pred nákupom králika mali dôkladne zvážiť, či ste schopní mu poskytnúť vhodný domov. Králiky sa dožívajú až 10 rokov - ako zvieratá na “vyskúšanie” sú preto nevhodní.

Pred nákupom si dobre rozmyslite, kde a ako chcete králikov chovať. Máte na záhrade, resp. Kto sa o králika postará napr. Čím skôr sa na nového člena rodiny pripravíte a ujasníte si, kto sa o neho bude starať, tým viac radosti z neho budete mať.

Väčšina detí si praje domáceho miláčika, ale neuvedomujú si rozsah starostlivosti o neho. Ako rodičia si musíte byť vedomí toho, že väčšia časť starostlivosti bude na Vás. Malé deti čistenie klietky nezvládnu a väčšie deti nebudú ochotné plniť tieto povinnosti celých desať alebo viac rokov. Napriek tomu sú králiky pre deti vo väčšine prípadov obohatením: Naučia ich prevziať zodpovednosť a zohľadňovať potreby iných živých bytostí.

Interakcia so živými zvieratami prináša radosť a v ťažkých momentoch útechu. Rodičia, ktorí chcú dieťaťu splniť prianie a zaobstarať mu králička, ale pritom majú obavy, že všetka práca zostane na nich, by sa mali poobzerať v útulku po staršom zvierati. Môžu tak poskytnúť zvieraťu druhú šancu na dobrý domov a zároveň vyskúšať, či chov králika zvládnu.

Reč tela a správanie králikov

Rozumiete reči králikov? Králiky sú veľmi komunikatívne zvieratá, ktoré reagujú hlasitými prejavmi a rečou tela. Kto rozumie „ reči“ králikov, môže zodpovedajúcim spôsobom reagovať na ich potreby. Aj deti sa rýchlo naučia interpretovať správanie králika a reagovať.

  • Králik sa skrčí na podlahe a sklápa uši: Vo voľnej prírode toto správanie znamená, že sa králik poddáva inému.
  • Dokonca aj domáci zajac niekedy ukazuje túto reč tela, keď sa ho niekto z ľudí dotkne. Dôvodom býva choroba alebo strach. Králika by ste mali v takom prípade nechať v kľude.
  • Králik sedí nehybne so široko otvorenými očami. Toto správanie signalizuje, že králik nechce, aby ste se ho dotýkali.
  • Králik sedí vo vzpriamenej polohe a sklápa uši: Pozor! Váš králik sa pripravuje na útok.
  • Králik dupe zadnýma nohami: Králiky sa týmto spôsobom navzájom varujú.
  • Králik leží rovno na zemi, otáča sa na stranu alebo na chrbát a preťahuje končatiny: Gratulujeme! Králik sa cíti dobre.
  • Králik skáče a kľučkuje vo svojom úkryte: Skvelo, zdá sa, že Váš králik má dostatok miesta.

Vďaka svojej komunikatívnosti a spoločenskej povahe sa môžu králiky stať cennými sociálnymi partnermi. Tí, ktorí sa naučia venovať pozornosť potrebám zvierat, poskytnú im dostatočný výbeh a postarajú sa o pravidelné čistenie a starostlivosť, sa budú môcť radovať zo spokojných a priateľských zvierat.

Králik, zajac a ich rozdiely

V stredoveku sa ušiaci chovali hlavne ako zdroj potravy a kožušín. V súčasnosti sú však populárni ako domáci miláčikovia. Nie je teda divu, že je dnes mnoho chovných foriem domácich králikov. Medzi najznámejšie patrí napríklad zakrpatený králik, ktorý váži menej ako dva kilogramy, ďalej potom dlhosrsté králiky, ako je napr. angorský alebo králik s baraními ušami, ktoré visia po bokoch alebo obrí králik, ktorý váži viac ako päť kilogramov.

Králiky sú príbuzné zajacom. Líšia sa však od nich menším telom, kratšou hlavou, ako aj kratšími zadnými nohami. Rozšírili sa po celom svete. Králiky viac bežia ako skáču. Mláďatá sa rodia bezmocné, holé a slepé. Králik divý (Oryctolagus cuniculus) pochádza z južnej Európy, najmä zo Španielska, ale rozšíril sa po celej Európe.

Zajace (Lepus spp.) sú dlhoprsté zvieratá, vedia dobre bežať a skákať. Rodia živé mláďatá, ktoré sú dobre osrstené a nie sú slepé, hneď po narodení vedia behať. Rad zajacov zahrňuje vyše sto druhov a poddruhov a je rozšírený po všetkých svetadieloch okrem Strednej a Južnej Ameriky a Austrálie. Náš zajac poľný (Lepus europaeus) mení veľkosť, váhu a farbu srsti podľa areálu, v ktorom žije. Zafarbenie sa mení v závislosti od veku i od ročného obdobia a skoro vždy sa viac-menej zhoduje s farbou pôdy, na ktorej zajac žije.

Králik Zajac
menším telom väčšie telo
kratšou hlavou dlhoprsté zvieratá
kratšími zadnými nohami dobre bežať a skákať
mláďatá sa rodia bezmocné, holé a slepé rodia živé mláďatá, ktoré sú dobre osrstené a nie sú slepé

Ďalšie prírodovedné a kultúrne súvislosti

Králiky sa rozmnožujú veľmi efektívne. Samica má tzv. indukovanú ovuláciu, pri ktorej párenie vyvolá uvoľnenie vajíčok. Králiky sa šľachtia v mnohých veľkostiach, typoch srsti a farebných rázoch. Domáce králiky prešli od svojho zdomácnenia výrazným vývojom. Z jedného pôvodného druhu vznikli plemená, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom tela, postavením uší, sfarbením aj typom srsti.

Králik, ktorého dnes poznáme ako domáce zviera, má svoj pôvod na Pyrenejskom polostrove. Všetky domáce plemená pochádzajú z králika divého (lat. Oryctolagus cuniculus). Králiky sú príbuzné zajacom. Líšia sa však od nich menším telom, kratšou hlavou, ako aj kratšími zadnými nohami. Rozšírili sa po celom svete.

Zajac alebo králik? Králik a zajac vyzerajú na prvý pohľad podobne, no ide o odlišné zvieratá. Patria do rovnakej čeľade zajacovitých, ale králiky a zajace tvoria odlišné skupiny.

Králiky spolu so zajacmi a pískavkami patria do radu zajacov. Zajace aj králiky sú výborní bežci - zajac poľný vie bežať rýchlosťou až 70km/hod. Majú dobre vyvinuté zmysly, hlavne zrak a sluch. Hlodavými prednými zubmi odhryzávajú trávu, listy, korienky a v zime aj kôru. Králiky v okolí svojej nory zužitkujú ozaj všetko, ráno požierajú dokonca i svoj trus; strávia tak aj inak ťažko stráviteľné rastlinné časti.

Zajace sú veľké ako medvedík čistotný. Telo a hlava merajú podľa druhu od 40 do 75 cm Sú relatívne bezbranné a často sa stávajú obeťou iných zvierat. Majú však mimoriadne dlhé uši a citlivý nos, čo im umožňuje rozoznať nebezpečie. Vďaka dlhým zadným nohám a štíhlemu telu sa rýchlo pohybujú, takže svojim prenasledovateľom väčšinou utečú. Niektoré typy zajacov dosahujú na krátkom úseku rýchlosť až 80km/h.

Americký králik sa niekedy pohybuje do predu 6 metrov dlhým skokom a prekoná prekážku takmer 2 metre vysokú. Zajac má veľké vypúlené oči, ktoré sa skvelé prispôsobujú šeru a tme. Zajac má oči umiestnené na bokoch a vidí veľmi ďaleko a dobre. Má aj pohyblivý krk. Keď je nebezpečenstvo, varujú jeden druhého a to tak, že dupú zadnými dlhými nohami do zeme.

Zajace majú na chodidlách dlhé a silné chlpy, vďaka ktorým sa môžu pohybovať po tvrdej zemi. Pretože väčšina zajacov žije nad zemou , farba srsti im väčšinou splýva s okolím. Dokonalým príkladom sú zajace arktické a zajace menivé, ktoré zhadzujú pred zimou hnedú alebo sivohnedú srsť a mení sa letné sfarbenie na biele, aby splývali so zasneženým okolím. Na jar opäť biela srsť vypĺzne a narastie im hnedá.

Zajace môžu žiť : v trávnatých pustých arktických tundrách, na lúkách, v lesoch a podobne. Zajace sú bylinožravce. Hlavným zdrojom potravy je tráva a byliny.

Domáci zajac ako miláčik do domácnosti? Zajace alebo králiky sú nádherné zvieratá. Sú obdivuhodné a majú osobnosť! Hoci pôvodne boli doma chované na kožušinu a mäso, od 18-teho storočia ich chováme aj ako domácich miláčikov.

Britský básnik William Cowper choval králiky pretože mu pomáhali zmierňovať depresie, ktorými trpel. Zajace sú úžasné zvieratá - domáci miláčikovia, ale pre zajace správnych ľudí. Zajace majú rôznorodú osobnosť, môžu byť hravé a hlupučké ako mačiatka, alebo vnímavé a lojálne ako psy.

Dlhodobí chovatelia zajacov tvrdia, že zajace sú svojim spôsobom múdre ako mačky alebo psy. Zajac potrebuje voľnosť, pobehať si bez toho aby bol často naťahovaný na ruky. Dana Krempels, Ph.D., biologička na Univerzite v Miami, denne vidí správanie svojich 16 zajacov. “Ich inteligencia je veľmi odlišná od ostatných druhov” hovorí.

Zajace treba spoznať, hoci sa ľahko naučia reagovať na svoje meno ako aj na krátke, resp. jednoduché povely. Sú úžasné v prekonávaní prekážok, ale treba ich prijať nie s nimi chcieť manipulovať. Nie sú to plyšové hračky.

Domáci zajac pre deti? Z údajov APPMA (American Pet Products Manufacturers’ Association), od roku 1992 do súčasnosti sa vlastníctvo zajacov a králikov v Amerike zdvonásobilo. Dnes majú približne 6 miliónov zajacov v 2.2 miliónov domácnostiach. Avšak väčšia časť z nich je kúpená ako darček deťom respektívne ako ich domáci maznáčik a iba menšia časť cca 39% sa pripisuje domácnostiam, kde sú len dospelí.

Život zajaca v rodine s malými deťmi najmä s batoľatami si vyžaduje špeciálnu starostlivosť a dozor. Deti sa chcú prirodzene maznať so zvieratkom a túliť sa k nemu. Avšak pre ne to v skutočnosti vyjadruje ich túžbu stískať, dvíhať i nosiť ho kade-tade. A tu je presne problém, kedže väčšina zajacov (česť výnimkám) sa pri takomto správaní cíti neisto a v ohrození; cítia sa akoby boli uchopení svojim predátorom.

Na takéto podnety reagujú inštinktívne a to hryzením alebo škrábaním, len aby sa ochránili. Deti musia vedieť prijať zodpovednosť a rešpektovať zajaca ako zviera s vlastnou osobnosťou. Určite nie je vhodné zaobstarať si zajaca aby sa naše deti naučili zodpovednosti. Také zvieratká nakoniec bývajú zanedbávané i sporadicky kŕmené.

Nie je výslovne nevhodné kupovať zajace deťom ako domácich maznáčikov avšak je tu nevyhnutný dohľad rodiča nad starostlivosťou dieťaťa o zviera ako aj nad chovaním sa dieťaťa k zvieratku. Deti musia „dorásť“ do veku kedy budú schopné a ochotné akceptovať zvieratko a adekvátne reagovať na jeho potreby.

Nuž, krásna a hebká srsť, príjemná na dotyk, milené očka, ale i prehryzené káble domácej techniky, či škrabance na rukách. Zajace sú zvedavé, no citlivé zvieratá. Potrebujú pokojné prostredie, svoj kútik a bezpečný priestor na pohyb. V byte si dávajte pozor na káble, kvety a koberce - zajačie zúbky nepoznajú hranice.

Klietka by mala byť súčasťou výbavy, ale nie ako väzenie, skôr ako bezpečné útočisko a len jeho miesto. Klietka by mala byť dostatčne veľká (minimálne 100-120 cm dlhá), s pevnou podlahou, rohožkou alebo senom na pohodlie a vždy s miskou na vodu. Ideálne je umiestniť domáceho zajaca ďalej od hluku televízora či detských hier. Vhodné miesto je napríklad roh izby, kde sa necíti uzavretý, ale má svoj pokoj.

Príklady názvov a označení

  • zool.T zajac {m}hare
  • veľkonočný zajac {m}Easter bunny
  • zool.T zajac {m} poľný [Lepus europaeus]European hare
  • nebyž už žiaden zajac [nedok.] [idióm]to be no spring chicken [idiom]
  • Lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti. A bird in the hand is worth two in the bush.

tags: #zajac #pred #dvere