Slovensko sa prijatím novely zaraďuje medzi kultúrne krajiny, ktoré nepovažujú zviera za vec, ale za živú cítiacu bytosť. Zviera bude mať v občianskoprávnych vzťahoch osobitné postavenie ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami.
Novela zákona o veterinárnej starostlivosti priniesla komplexnú legislatívnu úpravu starostlivosti o zvieratá, ich ochrany, evidencie a kontroly chovu. Reaguje na dlhodobé problémy, medzi ktoré patrí nelegálne množenie psov, týranie zvierat, ilegálny vývoz zvierat do zahraničia, preplnené útulky a nedostatočná identifikácia vlastníkov.
Parlament schválil legislatívnu zmenu koncom mája a prezident SR Andrej Kiska ju podpísal 12. júna. Novela 1. septembra 2018 nadobúda účinnosť.
Zviera už nie je iba vec
Historický okamih pre zvieratá - už viac nebudú chápané ako vec, ale ako živé cítiace tvory.
„Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach, to neplatí, ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora,“ znie nová definícia zvieraťa v Občianskom zákonníku.
Na zviera sa ustanovenia o hnuteľných veciach použijú, len ak to neodporuje povahe zvieraťa ako živého tvora. Predmetom novely zákona je osobitná právna úprava postavenia zvierat v súkromnoprávnych vzťahoch v Občianskom zákonníku pokiaľ ide o definíciu zvieraťa s tým, že zviera bude len objektom právnych vzťahov.
Novela mení pohľad na zviera a posilňuje ochranu zvierat pred týraním, zároveň zavádza povinné čipovanie psov a centralizovanú evidenciu.
Za novelu zákona hlasovalo 95 poslancov NR SR naprieč celým politickým spektrom.
Povinné čipovanie psov
Novela zavádza povinnosť čipovať psov do 12. týždňa šteniat. Majitelia budú povinní dať psa začipovať najneskôr do 12 týždňov od jeho narodenia.
V prípade jeho predaja, resp. darovania inej osobe, bude musieť byť začipovaný ešte pred zmenou vlastníka, bez ohľadu na vek šteňaťa.
Čipovanie zabezpečia veterinárni lekári, ktorí budú musieť psa do 24 hodín od začipovania zaevidovať do registra.
Novela zavádza aj finančný strop pre čipovanie a to vo výške 10 eur.
Ak fyzická osoba nezabezpečí na svoje náklady trvalé označenie psa, orgán veterinárnej správy uloží pokutu 50 eur.
Súkromný veterinárny lekár nezačipovaného psa nesmie ošetriť. Výnimkou sú len nevyhnutné prípady v záujme ochrany zdravia psa alebo človeka.
Lehoty pre staršie psy
Vlastník psa narodeného do 31. augusta 2018 je povinný zabezpečiť označenie psa najneskôr do 31. októbra 2019.
To sa nevzťahuje na psa narodeného do 31. augusta 2018, ktorý sa uvádza na trh, prevádza do vlastníctva alebo držby inej osoby, umiestňuje sa do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá.
Pre majiteľov zvierat narodených predtým, ako novela vstúpila do platnosti, bude platiť prechodné obdobie do roku 2020.
Psy narodené do 31. augusta 2018 budú musieť byť začipované najneskôr do 31. októbra 2019.
Úhrada čipovania pre sociálne znevýhodnených majiteľov
U psov narodených do 31. októbra 2019, vlastníkom ktorých je osoba v hmotnej núdzi alebo poberateľ minimálneho dôchodku, poplatok za začipovanie uhradí štát.
„V parlamente sme prijali niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Zhodli sme sa na tom, nechceme vyťahovať peniaze za čipovanie od tých najzraniteľnejších ľudí. Preto pre dôchodcov s minimálnym dôchodkom ako aj pre osoby v hmotnej núdzi bude čipovanie v prechodnom období zadarmo," uviedol predseda poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany (SNS) Tibor Bernaťák.
| Oblasť | Pravidlo |
|---|---|
| Čipovanie šteňaťa | Najneskôr do 12 týždňov od narodenia |
| Predaj alebo darovanie | Čipovanie ešte pred zmenou vlastníka |
| Maximálny poplatok | 10 eur |
| Pokuta za nesplnenie povinnosti | 50 eur |
| Staršie psy | Najneskôr do 31. októbra 2019 |
Centrálny register spoločenských zvierat
Informácie o psoch a ich držiteľoch budú zaznamenané v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ).
Povinná identifikácia a registrácia psov a ich držiteľov zabezpečí kompletnú evidenciu psov v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ).
V databáze budú jasne zaznačené pohyby psov a zmeny ich vlastníkov.
Pri zmene majiteľa bude musieť pôvodný vlastník psa nahlásiť zmenu i údaje o novom vlastníkovi do 21 dní prostredníctvom veterinárneho lekára.
Rovnako má postupovať aj pri úhyne psa.
Chovatelia šteniat budú musieť pri povinnej registrácii psa uviesť aj číslo čipu matky.
Registrácia suky a pôvod šteniat
V prípade plánovaného rozmnožovania musí dať majiteľ suku zaregistrovať ešte pred pripustením.
V prípade neplánovaného otehotnenia ju musí dať čipovať bezodkladne.
Tých majú odhaliť DNA testy, ktoré odhalia pravdivú informáciu o matke čipovaného psa, čím sa majú obmedziť špekulácie nelegálnych množiteľov.
Čipovanie ako nástroj proti množiteľom
Novela reaguje aj na problém s množiteľmi psov.
Vďaka povinnej identifikácii psov aj ich majiteľov oveľa účinnejšie zasiahneme proti nelegálnym množiteľom.
Tí budú jasne identifikovateľní a postihnuteľní.
Dôležitým systémovým nástrojom proti množiteľom psov bude jasná identifikácia a registrácia nielen psov, ale aj ich vlastníkov.
Registrácia psov a ich majiteľov sa bude viesť v Centrálnom registri spoločenských zvierat.
Množiteľov tak bude možné identifikovať a potrestať.
„Naším cieľom je povinným čipovaním psov dosiahnuť do niekoľkých rokov stav, keď nebudeme mať preplnené útulky a stratené psy sa budú rýchlo vracať majiteľom,“ vysvetlila Matečná.
„Naším cieľom je povinným čipovaním psov dosiahnuť do niekoľkých rokov stav, keď nebudeme mať preplnené útulky a stratené psy sa budú rýchlo vracať majiteľom. Vďaka povinnej identifikácii psov a ich majiteľov zasiahneme aj proti nelegálnym množiteľom,“ vysvetľuje Gabriela Matečná.
Chovatelia šteniat budú musieť pri povinnej registrácii psa uviesť aj číslo čipu matky.
Obe tieto opatrenia čiastočne napomôžu zlepšiť transparentnosť, vystopovateľnosť pôvodu zvierat, podozrivých chovných miest ako aj ich kontrolu.
Bol by to prvý dôležitý krok k zúženiu manévrovacieho priestoru pre množiteľov.
Prísnejšia ochrana pred týraním
Novela zákona o veterinárnej starostlivosti oveľa tvrdšie postihuje týranie zvierat.
Prichádza s preklasifikovaním možných spôsobov týrania zvierat a zadefinovanie „utýrania" zvieraťa, čo v zvýšenej miere pomôže pri objasňovaní prípadov orgánom činným v trestnom konaní.
Pod týraním zvieraťa sa chápe napríklad nedostatok jedla a pitia, štvanie zvierat proti sebe, opustenie zvieraťa za účelom zbavenia sa ho, spôsobovanie bolesti a podobne.
Za týranie zvieraťa sa bude považovať aj to, keď zviera nezomrie hneď, ale bude nevyhnutná jeho eutanázia.
Ochrana práv zvierat najmä pred týraním sa zvýši tým, že sa posilnia právomoci veterinárnych inšpektorov.
V prípade dôvodného podozrenia z týrania budú mať veterinárni inšpektori právo vstúpiť na pozemok alebo do obydlia.
Veterinárni inšpektori zároveň získajú právomoc vstupovať pri výkone do obydlia, ak je dôvodné podozrenie, že je ohrozený život alebo zdravie osoby, ohrozený život, zdravie alebo ochrana zvieraťa, alebo ak je obydlie používané aj na podnikanie, alebo prevádzkovanie inej hospodárskej činnosti súvisiacej s držaním zvierat.
Novela podľa Čaňovej lepšie definuje právo kontrolných orgánov vstupovať na miesta, kde sú držané zvieratá.
Zodpovednosť za správanie psa
Majitelia zvierat budú za nich niesť v prípade napadnutia človeka aj trestnoprávnu zodpovednosť.
Zodpovednosť za škody spôsobené psom zostáva na majiteľovi alebo osobe, ktorá psovi dozeruje.
Túlavé zvieratá, obce a útulky
Novelou zákona sa upravujú ustanovenia o identifikácii a registrácii zvierat, v spojitosti s ustanoveniami o živých nálezoch zvierat, odchytu túlavých zvierat a ich umiestňovaní do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá.
Schválená právna úprava reaguje na problémy aplikačnej praxe v súvislosti s povinnosťami obcí pokiaľ ide o odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, ktoré sú často preplnené.
Zákon podrobne upravuje zriaďovanie karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, umiestňovanie zvierat do nich a zriaďovanie staníc pre zvieratá, ktoré podliehajú veterinárnym opatreniam a na účely určené v zákone.
Cieľom schválenej novely je zjednodušiť a skrátiť dobu, po uplynutí ktorej stráca bývalý vlastník túlavého zvieraťa vlastnícke právo k zvieraťu s tým, že vlastníctvo prejde na obec.
Povinnosť registrovať odchytené túlavé zvieratá budú mať aj obce tak, že ich do nasledujúceho pracovného dňa zaevidujú do Registra odchytených túlavých zvierat, ktorý vytvorí a bude spravovať Štátna veterinárna a potravinová správa SR.
Obce už nebudú mať povinnosť zriadiť útulok alebo karanténnu stanicu, no musia uzatvoriť zmluvu s útulkom alebo karanténnou stanicou vo svojom okolí.
Novela tiež zdieľa zodpovednosť za chov psov s obcami, ktoré majú zabezpečiť trvalé označenie psa transpondérom a informovať vlastníkov na povinnosť trvalého označenia.
Cirkusové a divo žijúce zvieratá
Novela sa venuje aj zneužívaniu divo žijúcich zvierat v cirkusoch.
Právna norma mení aj prístup k cirkusovým zvieratám.
Novela reaguje na zneužívanie zvierat v cirkusoch a upravuje podmienky ich držania i registrácie u Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
„Určite nechceme cirkusy diskriminovať, chceme však ochrániť najrizikovejšiu skupinu divo žijúcich zvierat pred ich zneužívaním.
Ďalšie pravidlá a neskoršie zmeny
Od 1. januára 2022 zákon zakazuje držanie psov na reťazi a akomkoľvek uväzovacom prostriedku (okrem vôdzky).
Psy narodené po tomto dátume sú bez výnimky vydatné na reťazi iba krátko; staršie psy musia byť bez reťaze do 1. januára 2024.
Do zoznamu sprísnených plemien sa dostali pitbulteriér, bandog, stredoázijský ovčiak a ďalšie.
Držať alebo viesť nebezpečné psy bude môcť len osoba s kynologickým tréningom a dokladom, že je spôsobilá na ovládanie psa.
Pripomienky organizácií a odborníkov
Legislatívne zmeny ocenili aj mnohé občianske združenia a odborníci, ktoré sa téme venujú.
Oľga Beckerová z kancelárie Zvieracieho ombudsmana potvrdila, že po takomto zákone verejnosť volala už dlhší čas.
„Chcem veriť, že novela umožní lepšiu vymožiteľnosť práva a zlepší život zvieratám. To, že zviera nie je vec, je konečne na papieri, ale na Slovensku je množstvo ľudí, ktorí to vedia už dávno," podotkla.
Diana Truchlíková, riaditeľka Československého kastračného programu, ktorý sa venuje najmä kastrácii a záchrane zvierat v rómskych osadách, pokladá za najdôležitejšie dodržiavanie a vymáhateľnosť novej legislatívy.
„V rómskych osadách, kde hlavne pôsobíme, je už teraz takmer všetko nevymáhateľné,” konštatovala.
Pripomenula, že napríklad aj očkovanie zvierat proti besnote je na Slovensku povinné, no každý druhý pes na vidieku nie je očkovaný, pričom postihy nie sú žiadne.
„Ak zákon pomôže aspoň v jednom prípade zo 100 konečne niekoho potrestať a zachrániť nejaké zviera, môžeme to považovať za úspech,” zdôraznila Truchlíková.
Ďalším problémom je podľa nej preplnenosť útulkov, ktorých činnosť štát finančne nepodporuje.
Odobraté týrané alebo túlavé zvieratá preto často nie je kam umiestniť.
Útulky podľa Truchlíkovej často nemajú podmienky prijať napríklad v zime na kosť vychudnutého psa, lebo majú len vonkajšie koterce a pes musí byť podľa zákona umiestnený vo vnútorných karanténnych priestoroch.
Výhrady Slobody zvierat
Organizácia Sloboda zvierat návrh zákona víta ako prvý krok na ceste za lepšou legislatívou na ochranu zvierat na Slovensku, má však aj viaceré pripomienky.
Oceňuje napríklad povinné čipovanie psov najneskôr do 12. týždňa veku alebo pri prvej zmene majiteľa.
„Napriek tomu, že sa nám nepodarilo presadiť povinnú registráciu všetkých chovov, veríme, že bude zohľadnená aspoň naša pripomienka, aby všetky šteňatá boli čipmi priraďované k svojej matke. Obe tieto opatrenia čiastočne napomôžu zlepšiť transparentnosť, vystopovateľnosť pôvodu zvierat, podozrivých chovných miest ako aj ich kontrolu. Bol by to prvý dôležitý krok k zúženiu manévrovacieho priestoru pre množiteľov,” uviedla pre agentúru SITA Silvia Čaňová zo Slobody zvierat.
V novele podľa Čaňovej chýba napríklad povinné čipovanie mačiek či povinnosť kastrácie spoločenských zvierat.
Zákon by mal podľa Slobody zvierat zaväzovať nielen majiteľov k individuálnym povinnostiam, ale i samosprávy, ktoré by mali spolupracovať na manažmente pouličných zvierat.
Dnes im zákon prikazuje zabezpečiť odborný odchyt pouličných zvierat a ich umiestnenie do útulkov, kastrácie pouličných mačiek však systémovo finančne podporuje len pár miest na Slovensku.
Sloboda zvierat by tiež privítala jednoznačný zákaz držania psov na reťazi, zákaz kožušinových fariem v SR, zákaz násilného výkrmu husí a kačíc či zlepšenie podmienok hospodárskych zvierat.
Vymáhateľnosť zákona v praxi
Najmä psy narodené pred zmenou zákona majú prechodné obdobie, aby sa čipovali a aby ich majitelia nahlásili zmeny údajov do CRSZ.
Vzťahuje sa to aj na prípady úhynu psa, zmeny vlastníctva a ďalšie udalosti súvisiace s držaním psov.
Niektorí opoziční poslanci a kynologické organizácie vyjadrujú obavy, že novela bude v praxi problémová a môže viesť k buzerácii.
Kritici tvrdia, že zoznam plemien neodhalí všetky prípady útokov, ktoré často spôsobujú kríženci psov bez preukazu pôvodu.
Dôraz sa kladie na efektívnu ochranu zvierat a boj proti nelegálnemu množeniu a týraniu.
„Naprieč politickým spektrom sme schválili zmeny o ktorých sme diskutovali mesiace. Nebolo to jednoduché, ale chceli sme schváliť dobrý zákon, ktorý bude aj v praxi vykonateľný. Zviera sa tak stáva živým tvorom, nie je to vec!" povedala poslankyňa NR SR za SNS, členka výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, Eva Antošová.
Podľa ministerky Gabriely Matečnej ide o historický krok smerom k lepšiemu postaveniu zvierat na Slovensku a postupnému posunu v kultúrnom nastavení spoločnosti, ktorá už nepovažuje zviera za vec, ale za živú cítiacu bytosť.
tags: #zakon #o #veterinarnej #starostlivosti #pes #bytost