Zaujímavosti o psovi vlčiak štena

Československý vlčiak je plemeno s fascinujúcou históriou a jedinečnými vlastnosťami, ktoré ho odlišujú od mnohých iných psov.

Plemeno československého vlčiaka vzniklo z pokusov o kríženie nemeckých ovčiakov s vlkmi.

Československý vlčiak má teda bližšie k pôvodu všetkých psov než iné plemená psov.

Jeho predkovia sú nemecký ovčiak a divoký karpatský vlk, čo mu dodáva nielen vzhľad pripomínajúci vlka, ale aj silnú, nezávislú povahu.

Pod vedením Ing. Karla Hartla sa tento vedecký experiment začal v roku 1955.

História tohto zaujímavého plemena psa siaha až do polovice 50. rokov minulého storočia, keď bol vykonaný veľmi odvážny biologický experiment.

Československý vlčiak v zime

Československý vlčiak má robustnú a zároveň elegantnú stavbu tela.

Podobu vlka u československého vlčiaka je vidno v jeho stavbe tela, klinovitej hlave, ako aj v jeho sivej srsti, svetlej maske a dobre vyvinutom svalstve.

Československý vlčiak je veľký pes, vzhľadovo pripomínajúci vlka.

Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru.

Svojim ladným pohybom, elegantným telom, vlkošedou farbou, jantárovými šikmými očami je určite neprehliadnuteľný, no môže v niekom vyvolať aj strach.

Typická pre ČSV je hojdavá, priestranná chôdza s vlčím výzorom, chvostom neseným dole a sklonenou hlavou.

Končatiny sú pevné, umožňujúce psovi vznešený a elegantný klus.

Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi.

Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie.

Vzhľad, srsť a farebné variácie

Mohutná a voči poveternostným vplyvom odolná rovná srsť má žltosivé až striebristosivé sfarbenie.

Prípustná je aj tmavosivá farba.

Pre všetky farebné varianty je charakteristická svetlá maska, ktorá jasne vyniká, rovnako ako biele znaky na hrudi a spodnej časti krku.

Typické pre vlčiaka je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou, prípustná je aj tmavosivá farba.

Vplyvom ročných období sa srsť výrazne mení a v zime nadobúda mohutnú podsadu.

V zime pokrýva celé telo hustá podsada, ktorá spolu s krycou srsťou vytvára mohutné osrstenie, ktoré sa tiahne od ušníc cez brucho až po prsty na nohách.

Zvláštnosťou, ktorú zdieľa s vlkom, je aj sezónne prispôsobenie srsti.

Jeho srsť je preto v zime výrazne iná ako v lete.

Československý vlčiak má hustú, rovnú srsť, ktorá sa výrazne mení podľa ročného obdobia.

V zime má silnú podsadu, ktorá ho chráni pred chladom, zatiaľ čo v lete je srsť kratšia a menej hustá.

Počas pĺznutia je vhodné každodenné kefovanie kefou pre psov, inak stačí raz týždenne.

Hlava, oči, uši a reč tela

Hlava československého vlčiaka má typický znak, ktorý jasne odlišuje samcov od samíc a má ľahko klenuté čelo s len mierne výrazným stopom.

Úzke, šikmo uložené oči, ktoré sú spravidla jantárovej farby, vytvárajú typický intenzívny výraz vlčiaka.

Jeho trojuholníkové stojace uši sú stredne veľké a poukazujú na pôvod vlka, rovnako ako aj na jeho široký repertoár reči tela.

Dokáže sa tak vyjadrovať rôznymi mimickými a gestikulačnými spôsobmi.

Ak sa Vám podarí naučiť sa tento jazyk, môžete s týmto inteligentným a všestranným štvornohým priateľom doslova komunikovať.

Jeho úzke, šikmé oči sú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé, zachytávajúce zvuky z okolia.

Povaha, inteligencia a využitie

Pôvod vlka je u tohto plemena psov viditeľný v mnohých ohľadoch.

Na jednej strane je to typický vlčí odstup od všetkého nového a neznámeho v kombinácii s vrodeným inštinktom úteku.

Československý vlčiak môže byť veľmi plachý a bojazlivý.

Preto je pri tomto plemene nesmierne dôležitá dobrá socializácia!

Zdravá nedôvera a určitá rezervovanosť sú dnes podľa normy FCI vyslovene žiaduce.

Zodpovedným chovom, dôslednou výchovou a komplexnou socializáciou je však možné tieto vlastnosti nasmerovať pozitívnym a spoločensky vhodným spôsobom.

V uvedených podmienkach sa z československého vlčiaka môže stať nebojácny spoločník, ktorý sa pri výcviku ukáže ako veľmi poslušný a učenlivý.

Jeho verná oddanosť svojmu pánovi sa z tohto hľadiska javí ako veľmi užitočná.

Vďaka jeho nadpriemernej inteligencii je veľmi učenlivý aj keď ide o náročné úlohy, a to za predpokladu, že ich považuje za zmysluplné.

Jedná sa o nadpriemerne inteligentné plemeno, ktoré si však vyžaduje individuálny prístup s dôrazom na skorú a precíznu socializáciu v mladom veku.

Napriek atraktívnemu vzhľadu a výnimočnej povahe v žiadnom prípade nepatrí do rúk neskúseného chovateľa.

Potrebujemed veľmi trpezlivý prístup.

Je ťažšie cvičiteľný, klasický „dril“ ako napr. pri Nemeckom ovčiakovi na neho neplatí.

Československý vlčiak má vlastnú hlavu, nerobí nič, čo zo svojho pohľadu považuje za zbytočné, alebo pričom mal v minulosti negatívnu skúsenosť.

Jeho majiteľ musí v psovi vzbudzovať autoritu a rešpekt, no súčasne musia mať spolu dobrý vzťah aby ho pes uznával ako vodcu svorky.

Z vlčej krvi zdedil istú dávku nezávislosti a divokosti, napriek tomu sa na svojho pána dokáže veľmi naviazať a potrebuje s ním udržiavať stály kontakt, čo v budúcnosti môže viesť k separačnej úzkosti, preto je potrebné odmalička psa privykať aj na samotu.

Pri správnej a včasnej socializácií si rýchlo privykne na deti a vníma ich ako súčasť svorky a vie byť veľmi naviazaný na svoju rodinu.

Pri iných psoch sa môže správať značne rezervovane, prípadne pri dominantných psoch rovnakého pohlavia môže nastať problém v podobe ochrany svojho teritória.

Má silne vyvinutý lovecký pud, preto sa voľný pohyb v prírode bez vôdzky, prípadne bez stopercentne zvládnutého pokynu privolania neodporúča.

Je to veľmi aktívne, temperamentné a vytrvalé plemeno psa, odolné voči vplyvom počasia, dobre sa orientujúce v teréne.

Vďaka ich obrovskej energickosti a vytrvalosti sú vhodnými spoločníkmi na dlhé túry, vychádzky či rôzne psie športy.

Potrebujú zamestnávať nielen na fyzickej, ale taktiež i mentálnej úrovni, pri výcviku je potrebné ich najmä pozitívne motivovať.

Predovšetkým jeho obrovská rýchlosť reakcie, extrémny výkon a dobrý zmysel pre vyhľadávanie a orientáciu ho predurčili na prácu služobného psa pre armádu a políciu.

Na počiatku prvých chovateľských pokusov stála túžba československej armády po mimoriadne ostrých pracovných psoch.

Československý vlčiak mal byť kombináciou dobrých vlastností nemeckého ovčiaka s vlastnosťami vlka a stať sa tak lepším a výkonnejším hraničným psom, než boli dovtedy používané nemecké ovčiaky.

Armáda očakávala novú posilu v podobe psa, ktorý mal byť čo najpodobnejší vlkovi.

Predmety, ktoré sa môžu rozbiť a ktoré sú pre Vás dôležité, by ste preto mali pred príchodom šteniatka radšej schovať.

Pozrite si tréning policajných psov

Pre koho je vhodný

Tí, ktorých láka vlčí vzhľad a správanie, by si mali najprv položiť otázku, či dokážu splniť požiadavky tohto mimoriadneho psa.

Máte už skúsenosti s chovom psa?

Máte dostatok voľného času, ktorý môžete venovať výcviku a výchove psa?

Kde by pes žil?

Máte veľký oplotený pozemok, kde sa toto aktívne plemeno môže voľne pohybovať?

Máte dostatok peňazí, aby ste psovi zabezpečili všetko potrebné?

Myslite na náklady na krmivo a samozrejme aj na veterinárne náklady.

V podstate je potrebné mať veľa skúseností, trpezlivosti a empatie, aby ste tomuto temperamentnému vlčiakovi poskytli vhodný výcvik a dosť aktivít, ktoré potrebuje.

Iba skúsení majitelia psov dokážu vyhovieť jeho špeciálnym potrebám a vycvičiť ho tak, aby bol spoločensky prijateľným psom s ohľadom na jeho špeciálne požiadavky.

Vzhľadom k jeho povahe musí byť tento pes intenzívne fyzicky aj psychicky vyťažený, aby bol z neho vyrovnaný a spokojný spoločník.

Človek, ktorý trávi niekoľko hodín denne mimo domova v práci a po práci si rád vyloží nohy, určite nie je vhodným majiteľom pre tohto aktívneho a citlivého vlčiaka.

Ideálnym majiteľom Československého vlčiaka je človek, ktorý dokáže prijať špecifickosť tohto plemena a pochopiť jeho výnimočnú povahu.

Pre šťastné spolunažívanie človeka s týmto psíkom je najvhodnejší naozaj aktívny človek, ktorý bude mať na psíka dostatok energie a času pre jeho výchovu.

Vzhľadom na svoj pôvod nie je prekvapujúce, že československý vlčiak má niektoré vlastnosti vlka.

Patrí k nim skvelý čuch, vytrvalosť, pevné zdravie a vernosť svojmu pánovi.

To môže, ale nemusí byť výhodou.

Vlkodav totiž často trpí separačnou úzkosťou.

Vlčiaky sú veľmi inteligentné a nezávislé psy.

Geneticky majú túžbu po svorke, či už psej alebo ľudskej.

Potrebujú veľa pozornosti a času.

Je to pes, ktorý potrebuje "pracovať."

Rád plní povely, stráži záhradu alebo slúži polícii.

Československý vlčiak je náročné plemeno, ktoré potrebuje veľa pohybu a pravidelnú psychickú stimuláciu.

Ideálny je pre neho život na vidieku, kde má dostatok priestoru na pohyb.

Československý vlčiak je mimoriadne temperamentný a najmä šteniatka radi skúšajú Vaše hranice.

Chovanie vonku, v byte a v rodine

Môže byť z vlčiaka rodinný pes?

Rovnako dôležitá ako dostatok pohybu a aktivity, ako aj dôsledný a láskyplný výcvik, je starostlivá a predovšetkým včasná socializácia.

To môže prirodzene plachého psa zbaviť strachu z cudzích ľudí, zvierat a situácií a pripraviť ho na život v našej spoločnosti.

Československý vlčiak môže byť po správnom výcviku a socializácii využívaný aj ako rodinný pes.

Najmä pri kontakte s deťmi vystupuje do popredia trpezlivá a láskavá stránka tohto nesmierne verného, aj keď zároveň veľmi náročného psa.

Ak máte dobre oplotený pozemok, robustného vlčiaka môžete chovať aj vonku.

Keďže má však rád spoločnosť a nerád zostáva dlho sám, druhý pes by mu v tomto prípade určite prospel.

V prípade zlého počasia potrebuje mať možnosť uchýliť sa na suché chránené miesto.

Samozrejme, dlhodobý pobyt vonku a voľné pobehovanie po Vašom pozemku nenahradí spoločné prechádzky a výlety do prírody.

Pes potrebuje pevné puto s majiteľom a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho.

Nie je náročný na životné podmienky, je mu dobre aj v panelákovom dome, aj v domčeku so záhradou, no hlavný je kontakt s pánom.

Vyžaduje denne niekoľkohodinové prechádzky a zamestnanie, tráviť čas s pánom, nie len polihovať na dvore.

Môže byť držaný vonku celoročne, aj keď samozrejme najradšej sa zdržiava v blízkosti svojho pána, netreba však zabúdať na dostatočne oplotený pozemok, Československý vlčiak totiž rád preskakuje ploty a vzhľadom na naozaj silný lovecký pud rád loví divú zver.

Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne.

Výchova a výcvik šteniatka

Výchova československého vlčiaka si okrem množstva fyzickej a psychickej aktivity vyžaduje najmä veľa času a dôslednosti.

Nedostatočná výchova, nezmyselné násilie alebo zanedbávanie môžu mať v prípade tohto plemena psa nebezpečné následky.

Hoci je od prírody dobromyseľný a na človeka by bezdôvodne nezaútočil, je to veľmi sebavedomý a silný pes, ktorý sa v prípade zlého zaobchádzania vzbúri a sám prevezme kontrolu nad „svorkou“.

Aby ste takýmto situáciám predišli, je dôležité, aby ste svojmu psovi od útleho veku ukázali, že ste vhodným vodcom svorky.

Autorita, sebadôvera, skúsenosti, ale aj trpezlivosť a schopnosť psa primerane pochváliť sú nepostrádateľné vlastnosti, ktorými by ste mali disponovať.

Je dôležité, aby ste psovi už od šteniatka pridelili úlohu “najnižšie postaveného” v rodine a umožnili mu získať dobré skúsenosti s touto pozíciou vo všetkých oblastiach života.

Svojho citlivého a ľahko ustráchaného štvornohého priateľa začnite čo najskôr opatrne privykať na nové prostredie, ľudí, zvuky alebo iné zvieratá.

Každý deň mu ukážte niečo nové.

Aj keď je to len dieťa na kolobežke alebo traktor na poli.

A dajte mu pocit, že sa s Vami ako vodcom svorky môže cítiť bezpečne a že nie je potrebné zasahovať.

Pojmy výchova a výcvik so sebou úzko súvisia, ale nie sú to isté.

Vycvičený pes neznamená vychovaný a naopak.

To, že má pes skúšky poslušnosti ešte neznamená, že sa vie chovať v autobuse, alebo s vami bez problémov pôjde na vodítku po rušnej ulici.

Zásadou číslo jedna je správna výchova.

Od malička psíka socializujeme, a tým ho vlastne pripravuje na budúci výcvik.

Výchova je základom pre výcvik.

V období od 7 až 8 týždňa do približne 3 mesiacov je psík najviac vnímavý a je to najdôležitejšie obdobie jeho života.

Čo zanedbáte teraz, napravíte len veľmi ťažko.

Psíka treba zoznámiť s čo najviac podnetmi, teda ľuďmi, dopravnými prostriedkami, s cudzími psami, so všetkým, s čím sa v živote stretne a čoho sa nesmie zľaknúť.

Takto vychováte rozvážneho psa, ktorý sa nezľakne.

Šteňa nedokáže udržať tak dlho pozornosť a všetko je pre neho hra.

Hrou ho naučíte čo smie a čo nesmie.

Keď bude psík starší, bude jednoduchší jeho výcvik.

Nezanedbajte toto obdobie a nemávnite rukou nad jeho prejavmi, ktoré sa nám môžu zdať zanedbateľné.

Ide o malé roztomilé šteniatko, ale to šteniatko si uvedomí, že mu je všetko odpustené a neskôr sa vám to vypomstí.

Výchova a výcvik idú ruka v ruke so vzťahom pes - psovod.

Musí byť medzi nimi priateľstvo, ale aj dôslednosť zo strany psovoda a jeho prirodzená autorita.

Pes je zvyknutý na postupnosť v hierarchii a keď má presne určené miesto vo svorke (v rodine je to posledné miesto, aj za babičkou a aj za bábätkom), bude šťastnejší.

Vždy by sme mali byť jeho vodcom my a ukazovať mu, čo smie a čo nie, čo sa bude teraz robiť a podobne.

Ak nemáme jasno, môže si pomyslieť, že ako vodca sme na nič a bude sa snažiť prevziať „velenie“.

Pri výcviku musíme byť dôslední a nič nezanedbať.

Ale nemýľme si dôslednosť a tvrdosť.

Hlavne v prípade vlčiakov sa to nevypláca.

Dôslednosť znamená, že po vydaní povelu musí nasledovať výkon a je jedno, či povel vydal majiteľ psa alebo jeho manželka.

Pes poslúchnuť musí.

Povel musí byť vyslovený jasne, zrozumiteľne a vždy rovnako.

Po vyslovení trvajme na prevedení, inak si pes pomyslí, že ak ho raz nevykoná, my sa vzdáme a on má pokoj.

Prehnanou tvrdosťou, drilom a nebodaj bitkou NIČ nedosiahnete, len toľko, že sa váš pes bude báť, čo môže viesť k agresii, resp. plachosti.

Založte svoj vzťah na priateľstve a férovosti.

Nezabúdajte za odvedenú prácu odmeňovať a keď už si situácia vyžaduje trest, zvoľte taký, ktorý je primeraný veku a situácii.

Vyťahanie za kožu, ako by to urobila matka šteňaťu, trhnutie vodítkom, zvýšeným hlasom vyslovené „fuj“,...

Trest nemá byť bolesť, ale nepríjemný vnem a následne žiaduca zmena chovania psa, ak je správna, nasleduje odmena a teda udobrenie.

Stupeň výcviku musí odpovedať veku a psychickému rozpoloženiu psa.

Nečakajme od dvojmesačného šteniatka dokonalé odloženie alebo stopercentné privolanie.

Výcvik musí byť postupný, nadväzovať na predchádzajúce cviky a skúsenosti a kým nemá pes zvládnutý jeden cvik, nepokračujme v cvikoch ďalej.

Nič neunáhlime a nezanedbajme.

Vlčiak je inteligentný.

Bude poslúchať svojho pána a toho, v kom vidí alfu, autoritu, vodcu.

To, že vy ho dáte niekomu vycvičiť bude znamenať len to - výcvikár je alfa, jeho počúvam.

Vy ako majiteľ musíte byť pripravený pracovať so psom po celý jeho život.

Spolupráca s výcvikárom, ktorý má skúsenosti s vlčiakmi, prípadne s človekom s pochopením pre plemeno, je nevyhnutná, ale základy musíte u psa položiť vy.

Ide o váš vzťah so psom, nie o vzťah výcvikára a vášho psa.

Starostlivosť a výživa šteniatka

Dobrá výchova a rozsiahla socializácia sú pri tomto psovi nesmierne dôležité, ale samozrejme to nie je všetko.

Československý vlčiak potrebuje aj správnu starostlivosť a vyváženú stravu, aby si udržal pevné zdravie a vitálny životný štýl.

Poriadna starostlivosť o srsť, pravidelné odčervovanie a každoročné očkovanie by mali byť súčasťou rutiny každého majiteľa psa.

Veľkou výzvou u tohto psa je určite výmena srsti, ku ktorej dochádza dvakrát ročne.

Vtedy sa mení srsť z letnej na zimnú a naopak.

Veľké množstvo srsti, ktoré vlčiak stratí v priebehu niekoľkých týždňov, je ťažké zachytiť, najmä keď sa zbavuje hustej zimnej srsti.

Aj keď v tomto období je vysávač skoro stále v prevádzke, v odľahlých kútoch domu pravdepodobne vždy nájdete chumáče chlpov.

Schopnosť prižmúriť oči nad nedostatkom čistoty vo Vašej domácnosti je v tejto fáze určite užitočná.

Okrem srsti v období pĺznutia však tento pes prináša do domu prekvapivo málo nečistôt.

Pokiaľ ide o výživu, je československý vlčiak náročný.

Československý vlčiak nemá veľké nároky na krmivo, a preto zvyčajne dobre znáša akékoľvek dobré psie krmivo - či už suché alebo mokré, doma varenú alebo surovú stravu (metóda BARF).

Dôležité je, aby krmivo obsahovalo všetky živiny, ktoré Váš pes potrebuje.

To, čo Váš pes potrebuje, závisí od jeho veku, hmotnosti, veľkosti, úrovne aktivity a ďalších životných okolností.

Počas vývoja plemena došlo, žiaľ, v niektorých fázach k príbuzenskej plemenitbe.

Takto sa vyvinuli rôzne dedičné ochorenia.

U československého vlčiaka sa častejšie vyskytuje dysplázia bedrového kĺbu.

U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na toto ochorenie.

Až keď je celá Vaša rodina presvedčená, že československý vlčiak je pre Vás ten správny pes, mali by ste začať hľadať vhodného chovateľa.

No aj tak chvíľu potrvá, kým si budete môcť vziať malé šteniatko domov.

Keďže sučky tohto plemena zvyčajne rodia len raz ročne, čakanie na nový prírastok môže trvať dlhšie.

Využite tento čas na to, aby ste si kúpu šteniatka v pokoji premysli.

Zároveň by ste mali lepšie spoznať chovateľa a urobiť všetky potrebné prípravy vo Vašej domácnosti.

Koniec koncov, budete potrebovať nielen veľa krmiva a príslušenstva pre psov, ale budete musieť “zabezpečiť” aj svoj dom.

Prvé dni so šteniatkom

Cesta domov v aute alebo v inom dopravnom prostriedku je pre malé šteniatko stresujúca situácia.

Je možné, že mu zostane zle a je vhodné hneď po príchode ho nekŕmiť.

Nový člen domácnosti bude smútiť za svojou rodinou.

Prvé hodiny v novom domove by ste sa mali okolo šteňaťa pohybovať len vy, nedovoľte, aby ho rodina a hlavne deti privítali príliš búrlivo, mohlo by sa vyľakať.

V kľude ho preveďte všetkými miestnosťami vášho domova, kam bude mať prístup.

Ak niekam bude mať prístup zakázaný, musíte to dodržať a miesto mu neukážte.

Zaveďte ho k miske s vodou, k hračkám, pelechu.

Postupne mu predstavte členov vašej domácnosti.

Ak máte záhradu ukážte mu aj tú.

Ak už jedného psa máte, zoznámte ich veľmi opatrne.

Ak máte pochybnosti, zoznámte ich na neutrálnom mieste, najlepšie na takom, ktoré váš starý pes nepozná.

Keď sa šteňa upokojí, môžete mu skúsiť dať krmivo, ktoré ste dostali ako výslužku od chovateľa.

Podajte mu o 1/3 kŕmnej dávky menej, na ktorú je zvyknuté.

Zbytočne šteňa neberte na ruky, no snažte sa ho brať von a hneď od prvých minút ho vychovávajte, socializujte.

Šteňa sa vyprázdňuje každé dve hodiny (ale aj častejšie), ak sa vyprázdni vonku, riadne ho pochváľte, no ak sa mu stane nehoda vo vnútri, netrestajte ho, no dajte aj najavo, že nie ste spokojní, napr. povelom „nesmieš“.

Na prvú noc so šteniatkom sa pripravte, veľmi sa nevyspíte.

Od chovateľa si prinesiete kúsok látky napáchnutej pachom matky a bývalého domova a tú uložte šteňaťu do lôžka.

Môžete ju omotať okolo teplého termoforu.

Neodporúča sa brať šteňa do postele, ale umiestnite brlôžok blízko nej.

Šteňa možno bude nariekať za domovom.

Ak ho cez deň vyčerpáte hrou a spoznávaním nového, prespí dlhšiu dobu v kuse.

No ak začne nariekať, utíšte ho pohladením alebo jemným prihovorením sa.

Neberte ho však z lôžka, mohlo by si navyknúť, že len čo zaplače prídete a vyslobodíte ho.

Šteniatko je osobnosť a je jedinečné a to, koľko nocí si bude zvykať je veľmi individuálne.

Pravdepodobnejšie je, že vás zobudí kvôli venčeniu...

Väčšinou zmení polohu počas noci a nájde si miesto, ktoré mu bude vyhovovať najviac.

Bude sa snažiť zabaviť sa, pýtať sa von vyvenčiť, ale hlavne bude spať, pokiaľ ho dostatočne unavíte cez deň.

Starostlivosť o srsť, pazúry a zuby

Vlčiak je nenáročný na úpravu.

Jeho srsť má samočistiacu schopnosť, teda ak sa aj ušpiní, špina uschne a opadá sama.

Strihanie nie je potrebné.

V období pĺznutia je nutné srsť prečesávať.

Množstvo vypadanej srsti je prirovnateľné k severským plemenám.

Starostlivosť je - vo väčšej alebo menšej miere - nutné venovať aj zubom, pazúrom, očiam a ďalším častiam tela Vášho miláčika v závislosti od plemena.

Pravidelné ročné prehliadky u veterinárneho lekára sú nevyhnutné na zabezpečenie optimálneho zdravia vášho vlčiaka.

Na udržanie dobrého stavu chrupu sa odporúča čistiť zuby vášho vlčiaka aspoň dvakrát týždenne.

Pre ich celkovú pohodu je dôležitá aj pravidelná kontrola uší, či sa v nich nenachádzajú nečistoty, a ich čistenie podľa potreby, približne raz týždenne.

Podľa potreby je nevyhnutné zastrihávať im nechty, pretože ich nechty by pri chôdzi nemali vydávať cvakavý zvuk.

V prípade potreby vám s touto úlohou môže pomôcť váš ošetrovateľ.

Pohyb, aktivita a priestor

Československí vlčiaci si vyžadujú značný denný pohyb, ideálne v trvaní aspoň dvoch hodín.

Tento pohybový režim by mal zahŕňať kombináciu prechádzok, hier, skúmania a tréningu poslušnosti.

Vlčiakom sa darí, keď sú zapojení do každodenných rodinných aktivít, a nemajú radi, keď sú dlhší čas sami.

Veľký dvor je pre vlčiakov ideálny, pretože im umožňuje pohybovať sa a skúmať.

Československý vlčiak je veľmi temperamentný pes s vynikajúcim zmyslom pre orientáciu v teréne a vysokou úrovňou aktivity.

Veľký dôraz sa kladie na jeho cvičitelnosť.

Krížením vlka a nemeckého ovčiaka sa vytvorili nové povahové rysy, pričom vlčiak si zachoval anatomické prvky vlka, ktoré mu umožňujú byť výborným bežcom a schopným vytrvalostným športovcom.

Je veľmi aktívne, temperamentné a vytrvalé plemeno psa, odolné voči vplyvom počasia, dobre sa orientujúce v teréne.

Dokážu ubehnúť až 100 km a príliš sa pri tom nevyčerpať.

Vďaka svojej inteligencii, sile, aktivite, vernosti a oddanosti svojmu majiteľovi je vynikajúcou voľbou pre aktívnych majiteľov, ktorí radi trávia čas aktivitami v prírode, ako je cyklistika, beh alebo turistika.

Nie je dobrou voľbou na chov v mestách a bytoch.

História chovu a uznanie plemena

Pokusy o kríženie medzi 24 starostlivo vybranými ovčiarskymi psami a štyrmi karpatskými vlkmi sa mali uskutočniť v zariadeniach pohraničnej stráže ČSSR.

Uplynuli tri náročné roky, kým sa 26. mája 1958 narodili prvé šteňatá.

Vlčica Brita - dnes pramatka československého vlčiaka - sa dovtedy odmietala páriť a zranila všetkých vybraných chovných psov.

K páreniu došlo až vtedy, keď sa do výbehu vlčice náhodou dostal agresívny a mimoriadne dominantný ovčiarsky pes Cézar z Březového háje.

Pre službu nevhodný kríženec vlka a psa Hartl pokračoval v párení krížencov prvej generácie vlka s nemeckými ovčiakmi a v priebehu rokov sa vyvinuli štyri chovné línie, do ktorých opakovane krížil aj krížence vlka so psom.

Posledné kríženie s vlkom sa uskutočnilo v roku 1983.

Hoci už prvá generácia vykazovala určitú schopnosť výcviku, hybridy boli stále príliš plaché a agresívne na použitie v armáde.

Až približne od piatej generácie sa niekoľko psov mohlo využívať ako služobné psy.

Avšak až po rozsiahlej a skorej socializácii, vďaka ktorej sa úzko naviazali na ľudí.

Pre armádu to vyžadovalo pravdepodobne veľa úsilia - v každom prípade o nové plemeno služobného psa prestala mať záujem.

V roku 1971 sa tak chov československého vlčiaka takmer zastavil, v dôsledku čoho bolo mnoho krížencov vlka a psa usmrtených.

Po tom, čo armáda upustila od svojho zámeru, chov vlčiakov bol dlho na ústupe.

Až o desať rokov neskôr založili zainteresovaní chovatelia a kynológovia v roku 1982 “Klub chovateľov československého vlčiaka” a obnovili tak chovateľské úsilie.

Kynologický zväz ČSSR čoskoro uznal výsledky chovu ako nové národné plemeno.

FCI nasledovala v roku 1989, spočiatku s dočasným uznaním.

Po rozdelení Česko-Slovenska sa stala garantom plemena Slovenská republika a Československého vlčiaka tak dnes zaraďujeme medzi jedno z našich národných plemien.

V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa.

Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom.

Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov.

Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája.

Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky.

Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.

V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu.

V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov.

V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal.

Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil.

Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka.

Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena.

Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka.

Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov.

Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe.

Šteniatka a chov

Na trhu sa pravidelne objavujú ponuky na šteniatka československého vlčiaka s preukazom o pôvode (PP).

Napríklad, chovateľská stanica Z Údolia Starej Hory ponúka šteniatka z vrhu "G".

Iné chovateľské stanice, ako napríklad Vlci z Malých Karpát, prijímajú rezervácie na šteniatka.

Šteniatka sa zvyčajne rodia v určitých termínoch a sú pripravené pre nových majiteľov po očkovaní, odčervení a začipovaní.

Pri výbere šteniatka je dôležité dbať na kvalitu rodičov, ich zdravie a povahu.

Ponúkané šteniatka majú často pekný vzhľad vlčiaka a dobrú povahu.

Niektoré ponuky uvádzajú aj detaily o rodičoch, napríklad ich výstavné úspechy a bonitačné hodnotenia.

Napríklad psík Bran Maeg Brano má vynikajúci exteriér a bol hodnotený s najlepším možným hodnotením P1, čo znamená výborný súlad so štandardom plemena.

Pri výbere šteniatka je dôležité zvážiť aj svoje možnosti a životný štýl, pretože československý vlčiak je náročné plemeno, ktoré potrebuje veľa času, pozornosti a aktivity.

Chovateľský servis je pri kúpe šteniatka samozrejmosťou.

Československý vlčiak od renomovaného chovateľa stojí v priemere 1 100 až 1 500 eur.

Zdravie a genetika

Československý vlčiak má po svojich predkoch celkom pevné zdravie.

Je to húževnatý a odolný pes, ktorý zvyčajne netrpí chorobami.

Zaujímavosťou tohto plemena je, že fenky hárajú len raz ročne, zatiaľ čo väčšina iných plemien hára dvakrát do roka.

Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku.

Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu.

Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom.

Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne.

Tento prístup pomáha predchádzať tráviacim problémom a zabezpečuje správne vstrebávanie živín.

Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam.

Geneticky majú túžbu po svorke, či už psej alebo ľudskej.

Niekedy sa vyskytujú problémy s rastom a vývojom bedrových a lakťových kĺbov alebo dokonca celková zakrpatenosť.

Tieto diagnózy sú pravdepodobné, ale nie sú pravdepodobnejšie ako iné problémy u ktoréhokoľvek iného psa.

Čo je však silným plusom, je srsť vlčiaka.

Je odolná voči vetru a nie je silne zapáchajúca.

Je v podstate samočistiaca.

Niektoré plemenné predispozície sú spôsobené zlým chovateľským postupom v procese šľachtenia.

Existujú aj plemená, ktoré prirodzene ľahko priberajú.

Majitelia psov, ktoré majú vysoký sklon k obezite, by mali dávať o to väčší pozor na váhu svojho miláčika.

Zaujímavosť o chove a správaní

Nie je dobrou voľbou na chov v mestách a bytoch.

Veľký dvor je pre vlčiakov ideálny, pretože im umožňuje pohybovať sa a skúmať.

Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu.

Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami.

Vlčiaci sú veľmi inteligentní, ale prevažuje u nich účelové konanie.

Slobodomyseľnosť, nezávislosť a tajomnosť, tak by sme mohli popísať toto plemeno.

Sú to výborní pozorovatelia, ktorí sa učia bez toho, aby ste si to uvedomovali.

Musíte si preto od prvej chvíle dávať pozor na to, čo im dovoľujete alebo ukazujete.

Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, či už ide o psí alebo ľudský kolektív.

Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov.

Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom.

Ak si zaobstaráte toto plemeno, môžete očakávať, že skoro vôbec nešteká, ale za to viac vyje.

Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty, preto je vhodné ich venčiť na vodítku.

Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko, aby sa pes mohol poriadne prebehnúť.

Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne.

Vlastnosť Údaj z materiálu
Výška samcov približne 65 cm
Výška sučiek zvyčajne nedorastú vyššie ako 60 cm
Hmotnosť samcov najmenej 26 kg
Hmotnosť samíc 20 kg
Priemerná cena 1 100 až 1 500 eur
Denný pohyb aspoň dvoch hodín

tags: #zaujimavosti #o #psovi #vlciak #stena