Čo vlastne vieme o zvieratách okrem toho, čo sa o ich výške, výskyte alebo strave dozvieme z encyklopédií? Do hĺbky ich môže spoznať ten, ktorý sa s nimi dennodenne stretáva - napríklad lesník.
Lesníka Petra Wohllebena dennodenne obklopujú nielen stromy, ale aj iní obyvatelia lesa, ktorí sa pohybujú v tmavej húštine a v mohutných korunách. To mu umožňuje pozorovať ich z bezprostrednej blízkosti a dospieť k zaujímavým záverom: duševný život králikov a ryšaviek, jeleňov a diviakov, drozdov a sýkoriek je omnoho bohatší, ako by sme si mysleli.
Veveričia matka a príbeh obetavej starostlivosti
Bol horúci letný deň v roku 1996. Aby sme sa osviežili, dali sme so ženou do záhrady pod tienistý strom bazénik. Sedel som v ňom s oboma deťmi a pochutnávali sme si na kúskoch melóna.
Zrazu som kútikom oka zachytil pohyb. Skackalo k nám čosi hrdzavohnedé, zavše to nakrátko zastalo.
„Veverička!“ zvolali nadšene deti.
Aj ja som sa potešil, ale vzápätí sa ma zmocnili obavy, lebo veverička sa po niekoľkých skokoch zvalila na zem. Očividne bola chorá a keď prišla ešte bližšie, spozoroval som, že má na krku veľkú hrču. Zvieratko zrejme trpelo a navyše malo nejakú nákazlivú chorobu.
Pomalu, ale isto sa približovalo k bazéniku. Už-už som sa chcel dať spolu s deťmi na ústup, ale vtom sa situácia vysvetlila: ukázalo sa, že hrča je mláďa, ktoré sa drží matkinho krku. Tá sa ledva mohla nadýchnuť a v ťaživej horúčave vládala prejsť vždy len niekoľko krokov, až napokon odpadla a lapala po dychu.
Veveričie matky sa obetavo starajú o svoj dorast. Pri nebezpečenstve prenášajú mláďatá do bezpečia, tak ako som to opísal.
Pri tom sa poriadne vyčerpajú, lebo v jednom vrhu môže byť až šesť malých, ktoré treba postupne preniesť. Napriek veľkej starostlivosti je pomerne nízka šanca na prežitie. Asi osemdesiat percent mláďat sa nedožije prvého roku.
Nebezpečenstvá, ktoré číhajú na veveričky
Nebezpečné sú pre ne noci: kým cez deň títo ryšaví škriatkovia uniknú väčšine nepriateľov, smrť ich často zastihne v spánku.
V noci sa po korunách stromov zakrádajú kuny lesné a napádajú snívajúce zvieratká. Keď svieti slnko, medzi kmeňmi prelietavajú jastraby a hľadajú chutný obed.
Len čo zočia veveričku, začne sa špirála strachu. A to doslova. Veverička sa snaží ujsť pred dravcom a schová sa na opačnej strane kmeňa. Jastrab urobí prudký obrat a prenasleduje obeť.
Veverička bleskurýchlo uniká okolo kmeňa, vták sa rúti za ňou, a tak sa obe zvieratá naháňajú v prudkej špirále stále dookola. Rýchlejší zvíťazí, a častejšie je to malý cicavec.
Zimné obydlie a potreba pohodlia
Zima je však omnoho horšia ako ktorýkoľvek nepriateľ z ríše zvierat.
Veveričky si stavajú nory, ktoré im v studenom ročnom období poskytujú ochranu pred zimou. Sú to guľaté hniezda umiestnené medzi konármi v korune stromu.
Zvieratá v nich labkami vyhrabú dva východy, aby unikli pred nepríjemnými nečakanými hosťami. Základnú konštrukciu hniezda tvoria drobné vetvičky, vo vnútri je bytík vyložený mäkkým machom.
Ten slúži ako tepelná izolácia a zabezpečuje pohodlie.
Pohodlie? Veru, aj zvieratá si zakladajú na komforte. Halúzky, ktoré pri spánku pichajú do chrbta, sú pre veveričku rovnako nepríjemné ako pre človeka.
| Prvok života veveričiek | Opis |
|---|---|
| Starostlivosť o mláďatá | Matky prenášajú mláďatá do bezpečia. |
| Počet mláďat | V jednom vrhu môže byť až šesť malých. |
| Prežitie mláďat | Asi osemdesiat percent mláďat sa nedožije prvého roku. |
| Zimné hniezdo | Guľaté hniezdo medzi konármi v korune stromu. |
| Izolácia | Vnútro bytíka je vyložené mäkkým machom. |
Zvieratá nie sú iba biologické stroje
Starostlivě pečující veverky, věrně milující krkavci, soucitné myšky a truchlící laně - také si tyto city spojujete jen s lidmi?
Peter Wohlleben, lesník a autor bestsellerů, člověk s vášnivým zaujetím pro přírodu, čtenáře opět přivádí v úžas, tentokrát nad netušeně bohatým emočním světem zvířat.
V tejto knihe nám Peter Wohlleben sprostredkúva najnovšie vedecké poznatky a prekladá ich pútavými príbehmi a vlastnými zážitkami. Dozvedáme sa tak veľmi čitateľnou formou o dosiaľ málo preskúmaných, avšak nanajvýš rozmanitých citoch a správaní lesných i domácich zvierat.
A tu si razom uvedomíme, že zvieratá sú nám oveľa bližšie, než sme kedy tušili.
Lesníka Petra Wohllebena dennodenne obklopujú nielen stromy, ale aj iní obyvatelia lesa, ktorí sa pohybujú v tmavej húštine a v mohutných korunách. To mu umožňuje pozorovať ich z bezprostrednej blízkosti a dospieť k zaujímavým záverom: duševný život králikov a ryšaviek, jeleňov a diviakov, drozdov a sýkoriek je omnoho bohatší, ako by sme si mysleli.
Súcitia so svojimi súkmeňovcami, akceptujú sociálnu hierarchiu vo svojom spoločenstve, milujú aj smútia a namiesto toho, aby inštinktívne ušli, odvážne čelia hroziacemu nebezpečenstvu.
Zvieratá sa vedia aj dobre zabaviť: napríklad vrany sa očividne s radostným nadšením šmýkajú po streche.
Wohlleben odhaľuje silné emocionálne procesy aj u našich domácich a úžitkových zvierat.
Čo prežívajú domáce a úžitkové zvieratá
Rozpráva o svojej kobylke Bridgi, ktorá sa zahanbene odvracia, keď sa zachovala neprístojne, a opisuje, ako jeho prešibaný kohút Fridolin prekabáti celý slepačí kŕdeľ, aby dosiahol svoje.
Napríklad našu sučku Maxi, ktorá v kuchyni spásla plnú misu knedlí a potom sa tvárila ako neviniatko, nemožno pokladať za biologický stroj na žranie, bola to len prefíkaná milá šibalka.
Čím častejšie a pozornejšie som to sledoval, tým viac údajne výlučne ľudských emócií som objavoval u našich domácich zvierat a ich divých príbuzných v lese.
Robila som dočasnú opateru pre mačiatka. Odchovala som 11 mačiatok a každé z nich malo inú povahu a správanie. Bolo úžasné ich sledovať.
Táto kniha je úžasná. Potvrdzuje mi, že nielen ľudia, ale aj zvieratá majú emócie. Prejavujú ich svojim spôsobom.
Láska, súcit, smútok a radosť
A nie som sám. Čoraz viac výskumníkov dospieva k poznaniu, že mnoho druhov zvierat má veľa spoločných čŕt s človekom.
Ozajstná láska medzi havranmi? Určite existuje. Veveričky, ktoré poznajú mená svojich príbuzných? Aj to je dávno zdokumentované.
Kam sa len pozriete, všade je láska, súcit a radosť zo života.
Podľa môjho názoru nie sú dva rôzne druhy smútku, bolesti alebo lásky. Tvrdenie, že ošípané cítia rovnako ako my ľudia, je možno trúfalé. No pravdepodobnosť, že zranenie v nich vyvolá menej nepríjemné pocity, sa približuje k nule.
Vedci v tejto chvíli možno zvolajú „Pozor!“, veď to nie je dokázané. Majú pravdu, a zrejme to nikdy ani nebude.
Aj to, či vy cítite rovnako ako ja, je len teória. Nik nie je schopný vidieť do iného človeka, nemôže dokázať, či napríklad pichnutie ihly vyvolá u všetkých siedmich miliárd obyvateľov Zeme rovnaký pocit.
Príroda predstavuje fascinujúci svet plný zložitých vzťahov rastlín, zvierat, človeka a neživotných zložiek.
Ľudia v nej radi relaxujú, pre náš fyzický a duševný život má blahodarné účinky.
Vývoj, spoločné korene a schopnosť prežívať
Naozaj platí, čo donedávna tvrdila veda, že iba my ľudia sme schopní v plnosti prežívať širokú škálu citov?
Ak by to tak bolo, táto kniha by sa tu mohla skončiť. Ak by totiž človek predstavoval niečo výnimočné v zmysle biologickej výbavy, nemohol by sa porovnávať s inými druhmi.
Súcit so zvieratami by nemal zmysel, lebo by sme si ani v náznakoch nevedeli predstaviť, čo sa v nich odohráva.
Príroda sa našťastie rozhodla pre úsporný variant. Evolúcia premenila a modifikovala „iba“ to, čo existovalo, podobne ako je to v počítačovom systéme.
Tak ako sú v programe Windows 10 zachované funkcie predošlej verzie, aj v človeku fungujú genetické programy našich prapredkov.
To isté platí aj pre všetky biologické druhy, ktorých rodokmeň sa počas miliónov rokov odklonil od tejto línie.
Pozorovanie a vedecké poznatky
Peter Wohlleben čerpá nielen zo svojich dlhoročných skúseností lesníka, ale opiera sa aj o najnovšie vedecké poznatky.
Medzičasom vzniklo na túto tému veľa vedeckých prác, spracúvajú však len čiastkové aspekty a často sú napísané tak suchopárne a nezáživne, že neprispievajú k lepšiemu pochopeniu.
Preto by som sa rád stal ich tlmočníkom a preniesol ich napínavé výsledky do bežnej reči, pospájal jednotlivé dieliky do celku a všetko okorenil vlastnými pozorovaniami.
Výsledkom je obraz sveta zvierat, vďaka ktorému sa opisované druhy menia z tupých biorobotov, poháňaných fixným genetickým kódom, na verné tvory a milých spoločníkov.
A o tom, že je to tak, sa môžete presvedčiť na prechádzke po mojom revíri, pri našich kozách, koňoch a králikoch, ale aj v parkoch a lesoch vo vašom okolí.
Peter Wohlleben a jeho vzťah k prírode
Peter Wohlleben, ročník 1964, sa už v detstve chcel stať ochrancom prírody.
Vyštudoval lesníctvo a vyše dvadsať rokov pracoval ako úradník krajinskej lesnej správy.
Zo zamestnania odišiel, aby mohol presadiť svoje ekologické predstavy.
Dnes vedie ekologický lesný závod v nemeckom regióne Eifel. Usiluje sa o návrat pralesov.
Hosťuje v početných televíznych reláciách, usporadúva prednášky a semináre a píše knihy na tému les a ochrana prírody.
Vo vydavateľstve Ludwig mu naposledy vyšla kniha Les - nekrológ.
Čitateľský pohľad na knihu o zvieratách
Krásna kniha, ktorá ponúka veľmi veľa nových a nepoznaných informácií zo sveta zvierat. Veľa situácií a javov je vysvetlených, prečo je tomu práve tak, veľa som sa naučila.
Také milé oddychové čítanie o tom, že zvieratká nie sú stroje. Každý určite nájde zopár zaujímavostí, o ktorých netušil.
Akurát preklad nie je veľmi kvalitný, ale zasa čítať sa to dá.
Veľmi krásna kniha, ktorá ukazuje na život okolo nás, na ktorý sme v našom rýchlom živote zabudli.
Knižka sa veľmi dobre číta a obsahuje veľa zaujímavostí. Veľmi rada si prečítam aj iné tituly od autora.
Perfektná kniha. Veľmi sa mi páčila. Vôbec neľutujem, že som si ju kúpil.
Mám aj stromy od tohto autora, teším sa na ňu a dúfam, že bude rovnako dobrá ako táto.
Veľmi zaujímavo poňatá téma citového a duševného života zvierat.
Táto kniha sa mi čítala omnoho lepšie ako Tajný život stromov. Myslím, že prečítam aj ďalšie knihy od tohto autora.
Nádherná kniha o nádhernom zvieracom svete. Čítala som ju už dávnejšie, ale stále mám pekné spomienky na ňu a rada ju vidím na mojej polici s knihami.
Toto je moja druhá knižka od tohto autora. Ak ste čítali jeho knihu o stromoch, táto je úplne iná: oveľa vážnejšia a niekedy aj dosť smutná, keď autor prirovnáva zvieratká k ľuďom.
Je veľmi pekne napísaná, fundovaná a dozvedela som sa informácie, s ktorými sa človek inde ťažko stretne.
Výborná kniha - jednoznačne odporúčam!
Nedá sa porovnať s Tajným životom stromov, ktorá sa mi zdala prepracovanejšia, ale aj táto kniha vám otvorí obzory.
Jednoducho sa páčila a veľa faktov. Ľahšie čítanie.
Odborná kniha napísaná jednoducho a zrozumiteľne prostredníctvom príkladov.
Číta sa to jednoducho ako rozprávka a pritom je tam veľa pravdivých informácií.
Kniha pre každého, kto má rád zvieratá, ale aj pre tých, čo ich nemajú, aby si uvedomili, že aj k nim sa treba správať pekne!