Zvláštne názvy zvierat: nezvyčajné druhy a domáci miláčikovia

Náš svet je plný zaujímavých zvierat. Počuli ste už o tých nasledujúcich?

Naša zem je úžasná. Zdieľame jej krásy s rôznymi živočíchmi a stvoreniami, pričom každý jeden organizmus má svoje miesto a určenie. Je však kopu druhov a rôznych čeladí, ktoré boli objavené len nedávno alebo ešte len čakajú na svoje objavenie. Táto naša planéta vždy dokáže prekvapiť a pobaviť.

Nezvyčajné zvieratá, ktoré ľudia chovajú doma

Zabudni na rozkošných zlatých retríverov, čierne mačky a rybičky v akváriu. Ponúkame ti rebríček 15 najnezvyčajnejších domácich zvierat, ktoré ľudia chovajú v domácnosti. Niektoré žijú pod vodou, iné na stromoch a zopár ich má viac ako štyri nohy.

Axolotl

Axolotl je obojživelník, ktorý má širokú hlavu a po jej stranách žiabre. Vyzerá ako malá obluda z dôb minulých, no vie vyčarovať aj pekný úsmev na tvári.

Chová sa v akváriu s teplotou vody optimálne medzi 16 až 18 °C. Vyššia teplota vody mu zrýchľuje metabolizmus, čo môže vieš až k jeho predčasnej smrti.

Axolotl v akváriu

Vietnamské prasiatko

Ako jeho názov napovedá, toto prasiatko pochádza z juhovýchodnej Ázie. Často sa chová nielen ako domáci maznáčik, ale aj ako hospodárske zviera na mäso a mlieko.

Vietnamské prasatá sú známe svojou inteligenciou a prispôsobivosťou, ktorá im umožňuje ľahko si zvyknúť na rôzne prostredia i situácie.

Vakoveverica

Vakoveverice sú pomerne malé, zvyčajne dosahujú dĺžku od 10 do 20 centimetrov s rovnako dlhým chvostom.

Vyznačujú sa tým, že majú vaky na lícach, ktoré používajú na prenášanie potravy a materiálov do svojich hniezd. Sú to stromové tvory, ktoré sa dokážu rýchlo pohybovať v korunách a skákať medzi vetvami.

Mýval

Mýval má charakteristickú „masku“ na tvári, ktorá sa skladá z tmavých pruhov cez oči a okolo nosa. Má sivohnedú srsť a pomerne dlhý chvost.

Ide o nočné zvieratá, ktoré žijú v lesoch, mokradiach a blízko vodných tokov. Považujú sa za inteligentné a schopné adaptovať sa na rôzne podmienky.

Nejde o ohrozený druh, a preto sa často objavuje aj v domácnostiach.

Veľhad kráľovský

Tento druh hada môže dosiahnuť dĺžku až sedem metrov a váhu viac ako 100 kilogramov, čo ho robí jedným z najväčších hadov na svete. Má silné svalstvo, ktoré mu umožňuje držať svoju korisť.

Ľudia chovajú veľhady kráľovské na rôzne účely. Vzhľadom na svoju veľkosť a silu sú náročné na chov.

Vyžadujú veľké priestory, správnu teplotu, vlhkosť a primeranú stravu. Navyše, je dôležité mať na pamäti, že sú to divoké zvieratá a môžu byť nebezpečné, preto by ich mali mať v starostlivosti iba skúsení chovatelia.

Ježko

Ježko sa vo voľnej prírode vyskytuje v celej západnej Európe. Najaktívnejší je večer a v noci, deň zvyčajne prespí.

Keďže je pomerne rozšírený, nepatrí medzi ohrozené druhy. Prečo chcú mať ľudia doma ježka? Mnohých zaručene presvedčí jeho rozkošný vzhľad, bacuľaté telíčko a schopnosť zvinúť sa počas spánku alebo zo strachu do malého klbka.

Bodce na chrbte ho chránia pred predátormi.

Potos

Potos je druh nočnej opice, ktorej sa hovorí aj medvedia opica kvôli jej vzhľadu pripomínajúcemu známu chlpatú šelmu.

Tieto opice sú nočné zvieratá a počas dňa väčšinou spia v dutinách stromov alebo v hniezdach, ktoré si postavia z lístia.

Táto relatívne malá opica dosahuje dĺžku od 30 do 40 centimetrov a váhu od 0,5 do 1,5 kilogramu. Má hustú chlpatú srsť, ktorá zvyčajne býva tmavohnedá až čierna, s bielymi škvrnami na tvári a na bokoch. Veľké oči jej umožňujú dobre vidieť v tme.

Tarantula

Existuje niekoľko rôznych druhov tarantúl, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou a správaním. Niektorí ich chovajú ako domácich maznáčikov alebo kvôli záujmu o entomológiu.

Živia sa malými zvieratami, ako sú hmyz, kobylky, cvrčky, slimáky a dokonca aj malé hady. V zajatí ich možno kŕmiť aj malými hlodavcami.

Žerú len občas a bez potravy vydržia aj dlhé týždne. Dosahujú dĺžku až 30 centimetrov a rovnaké rozpätie nôh.

Tarantula v teráriu

Pygmejská koza

Pygmejská koza je malá druh kozy pochádzajúci z Afriky. Vzrastom je oveľa menšia ako bežné kozy a dosahuje výšku len do 60 centimetrov a váhu do 300 kilogramov.

Chovajú sa pre zábavu alebo kvôli mlieku a mäsu. Aj tieto kozy sú bylinožravce a živia sa rastlinami a kôrou.

V zajatí ich možno kŕmiť aj komerčne dostupným senom. Je dôležité zabezpečiť, aby mali neustály prístup k čistej pitnej vode.

Kapybara

Kapybara je najväčší hlodavec na svete a pochádza z Južnej Ameriky.

Sú to spoločenské zvieratá, ktoré radi trávia čas v skupine a sú obľúbené pre svoj pokojný charakter a prispôsobivosť.

V zajatí sa kapybary kŕmia zvyčajne senom a krmivom pre hlodavce. Nemusí to tak vyzerať, no sú inteligentné, veľmi rýchlo sa učia a dokonca aj trénujú.

Bengálska mačka

Bengálska mačka je plemeno domácej mačky, ktoré bolo vyšľachtené z kríženia divých mačiek a domácich plemien.

Je charakteristické svojím leopardím vzorom, takže pre mnohých chovateľov je veľmi atraktívna. Chovajú sa pre zábavu a spoločnosť, ako aj na súťaže a výstavy.

Sú veľmi aktívne a hravé, takže sú ideálnymi spoločníkmi pre deti a ľudí, ktorí majú radi aktívny životný štýl. Potrebujú stravu bohatú na bielkoviny.

Skunk

Skunkovia sú známi pre svoju schopnosť striekať nepríjemne páchnucu tekutinu, ktorá slúži ako obrana pred predátormi. Napriek tomu ich ľudia chovajú ako domácich miláčikov.

Väčšina krajín ale vyžaduje povolenie na chov skunkov.

Musia byť umiestnené v uzavretom priestore, kde majú prístup k dostatočnému množstvu potravy, vody a kde majú miesto na spanie.

Pakobylka

Pakobylka je malý druh hmyzu, ktorý sa vyskytuje v pôde a živí sa koreňmi a inými podzemnými rastlinami. Niektorí ľudia však pakobylky chovajú v domácom prostredí.

Sú veľmi netradičnými a zaujímavými tvormi so zvláštnymi schopnosťami.

Chovajú sa v uzavretých teráriách s pôdou, v ktorej sa môžu pohybovať. Terárium by malo byť dobre vetrané a mal by si v ňom udržiavať dostatočnú vlhkosť.

Pakobylky sú vegetariáni a živia sa koreňmi, cibuľami a inými podzemnými rastlinami.

Wallaroo

Wallaroo je druh veľkého klokanovitého zvieraťa, ktorý sa prirodzene vyskytuje v Austrálii.

Podobná sa na kenguru, ale je väčší a ťažší. Preto je chov wallaroo zvyčajne obmedzený na farmy, zvieracie parky a iné miesta, kde je k dispozícii dostatočne veľký a vhodný priestor.

Činčila

Tento hlodavec si pozornosť vyslúžil hlavne vďaka svojmu nádhernému kožuchu, dlhodobo sa teda choval najmä kvôli kožušinovým odevom.

Na drahý kabát však radšej zabudni. Pochádzajú z Južnej Ameriky, dorastajú do dĺžky 35 centimetrov a vážia zhruba pol kilogramu.

Dožívajú sa zvyčajne do 15 rokov, no našli sa aj jedince, ktoré dosiahli o pár rokov viac.

Zvláštne zvieratá mimo domácností

Korytnačka Elusor macrurus

Korytnačka s latinským názvom Elusor macrurus je v našich končinách prakticky neznáma. Niet divu. Ide o ohrozený druh, ktorý žije výhradne v rieke Mary na východe Austrálie.

Zviera, ktoré dorastá do dĺžky asi 50 centimetrov, je však niečím výnimočné.

Nie, nielen tým, že mu na hlave často rastú riasy, ktoré pripomínajú vlasy. Elusor macrurus má totiž v kloake orgány, ktoré absorbujú kyslík z vody a umožňujú korytnačke dýchať pod hladinou aj tri dni.

Gorila horská

Najväčší žijúci primát, ktorý sa dlhé roky ukrýval pred zrakmi Európanov.

Pri objavovaní Afriky medzi domácimi kolovali historky o obrovskom lesnom človeku, ktorý napadá dediny a zabíja ľudí. Až v roku 1903 sa Paulovi Matschiemu po prvýkrát podarilo tohto tvora pozorovať a popísať.

V roku 1967 sa do Rwandy vybrala biologička Dian Fossey, ktorá mala za úlohu gorily študovať. Tak sa zblížila s rodinou Susa, až jej dovolili zúčastňovať sa na ich každodennom živote a dotýkať sa ich.

Podľa posledných prieskumov populácia týchto ľudoopov stúpa a momentálne sa hovorí o viac ako tisíc jedincoch.

Dospelý samec váži v priemere 195 kg a vzpriamený meria 168 cm. Samice vážia približne o polovicu menej a merajú 140 cm.

Žijú v rodinných skupinách, kde je väčšinou dominantný samec s háremom asi desiatich samíc. Veľké skupiny majú až štyridsať členov, v takejto rodine je viac striebrochrbtých samcov - dospelých jedincov.

Mladé samce okolo jedenásteho roku života sa oddeľujú od skupiny a zakladajú si vlastnú. Samice opúšťajú svoju rodinu okolo ôsmeho roku života.

Vtedy sa pridávajú k inej rodine alebo potulujúcemu sa mladíkovi a zakladajú novú rodinu. Samice sú gravidné osem a pol mesiaca a spravidla rodia jedno mláďa.

Vo svojom teritóriu sa pohybujú po zemi a na noc si stavajú hniezda na zemi alebo na stromoch.

Gorila horská v dažďovom lese

Pes hyenovitý

Je to jedna z najohrozenejších šeliem sveta.

V minulosti sa pes hyenovitý vyskytoval v celej savanovej až púštnej subsaharskej Afrike, no okrem malých ostrovčekov bol v západnej a severovýchodnej Afrike vyhubený.

Najväčšie jeho populácie dnes žijú v krajinách Botswana, Zimbabwe a Namíbia. Celkový počet psa hyenovitého v celej Afrike je na úrovni približne 6 600 jedincov a neustále klesá.

Psy hyenovité žijú v rodinných skupinách až do štyridsať členov. Chodia spoločne na lov a patria medzi najúspešnejšie šelmy.

Svorku vedie dominantná samica, ktorá svoje schopnosti odovzdáva jednej zo svojich dcér. Majú silný sociálny a spoločenský pud a celá svorka sa dôsledne stará o všetky mláďatá, staré a zranené jedince.

Žijú v norách a na lov vyrážajú väčšinou za svetla. Sú to skvelí vytrvalostní bežci a so svojou dokonalou organizáciou korisť jednoducho uštvú.

V tejto, až despotickej spoločnosti, však existuje aj náznak demokracie.

Dospelý pes hyenovitý meria v kohútiku do 75 cm a váži do 35 kg. Pári sa iba dominantná samica, ktorá je schopná každý rok doslova vyprodukovať novú svorku.

Porodí až šestnásť mláďat v jednom vrhu, čo je najviac zo všetkých psovitých šeliem. Vzhľadom k náročnosti uživiť takú veľkú svorku má však samica maximálne dva vrhy za rok.

Žralok veľrybí

Je najväčšou žijúcou rybou. Spolu so žralokom obrovským a veľkoústym sú to jediné žraloky živiace sa planktónom a krylom.

Ulovený jedinec žraloka veľrybieho bol prvýkrát popísaný v roku 1828 v juhoafrickej zátoke Table Bay pri Kapskom meste.

Vyskytuje sa v teplých moriach a oceánoch na celom svete. Nemá rád vodu s teplotou nižšou ako je 21°C.

Živí sa filtrovaním vody bohatej na kryl, odkiaľ aj pochádza jeho druhové meno - veľrybí. Tlamu má až 1,5 m širokú, s 300-350 radami malých zúbkov a dvadsiatimi filtrovacími „poduškami“.

Jeho koža je až pätnásť centimetrov hrubá. Kvôli svojej potrave sa zdržiava väčšinou pri hladine alebo pár desiatok metrov pod ňou.

Veľmi málo sa vie o ich živote, párení a rodení mláďat. Párenie bolo dvakrát pozorované pri ostrove St.Helena a jeden neúspešný pokus bol nafilmovaný z lietadla v roku 2019 v Austrálii.

Samice si vedia „odložiť“ spermie samcov na dlhšiu dobu a mláďatá tak rodiť postupne. V jednej takejto „várke“ môže byť približne tristo mláďat, každé meria 40-60 cm.

Tieto žraloky sú vajcoživorodé, to znamená že samica má v sebe vajíčka, z ktorých sa tesne pred pôrodom alebo počas neho vyliahnu mláďatá.

Väčšinu času trávia osamote, na obľúbených miestach počas kŕmenia sa stretáva niekoľko jedincov.

Najväčšie zhromaždenie týchto žralokov bolo zaznamenané pri pobreží Yucatanu v roku 2011, kde sa ich stretlo viac ako štyristo.

Dospelý žralok veľrybí dosahuje v priemere dĺžku desať metrov a váhu deväť ton. Najväčší zaznamenaný jedinec meral 12,65 metrov a vážil 21,5 tony, sú ale informácie aj o exemplároch až osemnásť metrov dlhých.

Žralok veľrybí pod hladinou

Mandril

Je najväčšou pravou opicou.

V minulosti bol radený do rodu paviánov, novšie výskumy však zaradili tieto mohutné zvieratá do samostatného rodu a čeľade mangabejovitých.

Jeho jediným príbuzným je dril, ktorý má miesto výskytu severne od mandrila. Ten žije v tropickom pralese konžskej panvy.

Najväčšia časť populácie žije v Gabune, ďalej zasahuje do Konga, Kamerunu a malá populácia žije aj v Rovníkovej Guinei a juhovýchodnej Nigérii.

Žijú vo veľkých skupinách, často niekoľko 100 jedincov. Najväčšia pozorovaná tlupa v národnom parku Lopé v Gabune mala viac ako 1300 členov.

V rámci skupiny je niekoľko dominantných samcov, ktorí sú nápadne odlišní od samíc a ku skupine sa pripájajú v dobe párenia.

Sú najvýraznejšie vyfarbení spomedzi všetkých cicavcov, s výrazne červeno-modrým sfarbením na tvári a dúhovými farbami na zadnej časti.

Jediným skutočným predátorom je leopard, ktorý zaženie skupinu do stromov. Silné samce ostávajú na zemi a postavia sa na odpor aj tejto šelme.

Väčšinu času trávia na zemi, pričom sa chodia nakŕmiť do korún stromov oveľa častejšie ako zvyknú paviány.

Sú všežravci, veľkú časť potravy tvorí ovocie a hmyz. Doba párenia je od júla do septembra a doba rodenia mláďat v odpovedajúci mesiac od decembra do apríla.

Samce sú mohutné zvieratá dosahujúce výšku v kohútiku 65cm pri dĺžke tela 95cm.

Lemury a ksukol chvostnatý

Ich meno v latinčine znamená „duch“. Rozdeľuje sa do 8 rodov a 15 čeľadí. Spolu tvoria viac ako 110 druhov.

Medzi niektorými lemurmi je tak malý rozdiel, že nie je zrejmé, či už ide o nový druh, alebo nie.

Žijú výhradne na Madagaskare a sú pozostatkom primitívnych primátov, ktoré tu ostali uväznené po odtrhnutí Madagaskaru od zvyšku Afriky.

Pre nedostatok predátorov tu dokázali prežiť a vyvinuli sa tu do množstva druhov a obývajú najrôznejšie biotopy. Rovnako aj ich vzrast sa líši.

Najväčším lemurom je druh Indri, jediný zástupca svojej čeľade. Môže vážiť až 10 kg a má dĺžku tela do 75 cm, s plne natiahnutými nohami až 120 cm.

Od najmenšieho po najväčšieho, lemury sú nesmierne zaujímavé zvieratá a o každom by sa dalo dlho rozprávať.

Asi najbizarnejším druhom je aye aye (Daubentonia madagascariensis), taktiež nazývaný ksukol chvostnatý.

Je najväčším nočným primátom. Živí sa hmyzom, ktorý často získava spod kôry stromov.

Na toto využíva svoj dokonalý sluch, ktorým hmyz vystopuje. Potom nastúpi jeho špeciálne uspôsobený prostredník, ktorým ťukaním ako ďateľ nájde dutinu.

Jediným iným cicavcom používajúcim tento spôsob získania potravy je vakoveverica trojpása (Dactylopsila trivirgata) z Novej Guiney.

Živia sa najrôznejšou potravou, vo všeobecnosti sú všežravci s prevládajúcou rastlinnou zložkou. Menšie druhy majú väčší podiel hmyzu, väčšie sú viac menej bylinožravce.

Poväčšine žijú v skupinách v priemere s 15 jedincami. Niektoré druhy tvoria väčšie skupiny (lemur kata), niektoré sú samotári (aye aye).

Hlavnými predátormi sú pôvodné šelmy fosa (Cryptoprocta ferox) a dravé vtáky.

Ksukol chvostnatý na strome

Slon africký

Je slávna skupina druhov, ktoré boli najobľúbenejšie a najnebezpečnejšie veľké lovné zvieratá koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Vtedy sa na poľovačky chodilo pešo.

Najväčší suchozemský tvor dnešných čias.

V minulosti mal viacero príbuzných v Afrike, v dnešnej dobe ostal jediný jeho príbuzný, slon pralesný (Loxodonta cyclotis).

Žije v celej subsaharskej Afrike s výnimkou strednej Afriky, kde žije slon pralesný.

Najtypickejším znakom slona je jeho chobot skladajúci sa až zo 60 000 svalov.

Je to orgán tvorený nosom a horným pyskom, do ktorého dokážu nasať až 15 litrov vody. Cez nos sa nedokážu napiť, vodu si vstreknú do úst.

Žijú v rodinných skupinách tvorených samicami s mláďatami. Samce sa ku skupine pridávajú na krátku dobu počas ruje samíc.

Samica je gravidná až 22 mesiacov, čo je najviac z dnešných zvierat. Pri narodení váži mláďa približne 100 kg.

Mladé samce opúšťajú svoju rodinu okolo 12. roku života a pridávajú sa k iným samcom, od ktorých sa učia.

Samice majú v rámci stáda prísnu hierarchiu. Dokážu komunikovať na veľkú vzdialenosť vďaka ultrazvuku.

Dospelý samec má priemernú výšku 3,5 m a samice 2,5 m. Váha kolíše u samíc od 2,5 - 3,3 tony a u samcov 4,7 - 6,2 tony.

Najväčší samec bol zastrelený v Angole v roku 1954. mal výšku 3,96 m a vážil približne 11 ton. Je vypreparovaný a vystavený v Prírodovednom múzeu vo Washington D.C.

Slonovi s klami vážiacimi viac ako 40 kg každý sa hovorí „Tusker“. V dnešnej dobe ich v Afrike žije približne 20.

Lev

Po tigrovi je druhá najväčšia mačkovitá šelma.

Pôvodne sa vyskytoval v Afrike, Ázii a Európe. Z južnej Európy vymizli približne 1 000 p.n.l.

Na prelome 19. a 20. storočia žili posledné levy na území dnešného Turecka a posledný lev v roku 100 n.l. V Iráne bol posledný lev pozorovaný v roku 1942.

V polovici 20. storočia bolo viac ako 250 000 levov v Afrike, dnes je ich menej ako 20 000.

Levy sú jediné spoločenské mačkovité šelmy. Žijú v skupinách s 15 členmi vrátane mláďat.

Svorku vedie dominantný samec, ktorý vyháňa akýchkoľvek konkurentov, ktorí by mohli byť hrozbou jeho postavenia.

Mladé vyhnané samce žije osamelo, alebo v malých skupinkách tvorených samcami. Musia vedieť loviť, aby sa uživili, preto je mýtus, že samce nevedia loviť.

Ak majú svoj hárem, nie sú už nútení a ich úlohou je ochrana teritória a svorky. Samice spolupracujú a spoločne lovia.

Nový samec, ktorý ovládne svorku sa snaží pozabíjať mláďatá, ktoré sú ešte malé, aby sa samica dostala opäť do ruje a splodil vlastné potomstvo čo najskôr.

Aby samica takéhoto samca „oklamala“, vie predstierať ruju a odstavenie mláďat.

Počas lovu levy komunikujú špičkami chvosta a uší. Dávajú si navzájom signály na koordinovaný lov.

Ich najobľúbenejšou korisťou sú byvoly, zebry a veľké antilopy. V****ýnimočne si trúfnu na žirafu alebo menšieho slona.

Leopard

Je najrozšírenejšia mačkovitá šelma (nie však najpočetnejšia).

Žije od južnej Afriky po Maroko a na východ až po Indonéziu a severovýchodnú Čínu mimo púštnych oblastí. Populácia je vďaka strate prirodzeného prostredia rozdrobená.

Dokáže sa dokonale prispôsobiť rôznym prostrediam, od polopúšte, savany cez horské lesy až po dažďové pralesy.

Žije samotársky, viac kusov je vidieť iba počas doby párenia a samice s mláďatami. Dospelosti sa dožíva menej ako polovica leopardov.

V Afrike si ho často mýlime s gepardom. Na rozdiel od geparda má kratšie nohy, zavalitejšie telo a mohutnejšiu lebku.

Škvrny sú prázdne kolieska. Gepard má škvrny plné a od kútika oka po kútik tlamy sa tiahne čierna „slza“.

Ďalším podobným je jaguár z južnej Ameriky, ktorý je mohutnejší a v škvrnách má naviac čiernu bodku.

Pri leopardoch a jaguárov sú známe čierne, melanínové formy, známe ako čierny panter.

Jeho potrava je nesmierne variabilná a aj v jednej oblasti má širokú škálu. Rád loví opice, antilopy, vtáky, hlodavce a mláďa nepohrdne ani hmyzom.

Trúfnu si aj na väčšiu korisť, ako sú mladé žirafy alebo veľké antilopy.

Nosorožec dvojrohý

Jeden z piatich druhov nosorožcov na svete a jeden z dvoch žijúcich v Afrike.

Predkovia týchto nosorožcov pochádzajú z doby pred 50 miliónmi rokov. Prvé nosorožce dvojrohé sa objavili pred 5 miliónmi rokmi.

V tejto dobe sa oddelili od nosorožca tuponosého. Z viac ako 50 rodov ostali 4 s piatimi druhmi.

Na rozdiel od nosorožca tuponosého (biely), je dvojrohý (čierny) striktný samotár. Samice sa so samcom stretávajú iba na dobu párenia a samica sama vychováva mláďa.

V tejto dobe je mláďa zraniteľné a môže sa stať korisťou levov, leoparda alebo hyen.

Nosorožce sa stávajú hlavne obeťou pytliactva. Dôvodom je roh, ktorý je tvorený keratínom, materiálom z ktorého sa skladajú aj ľudské nechty, vlasy a chlpy.

V dnešnej dobe sa už neuvádza cena na čiernom trhu, aby nebol tento obchod žiadnym spôsobom podporovaný.

Z rovnakého dôvodu sa nehovorí o počtoch v jednotlivých parkoch a krajinách a vôbec nie o distribúcií priamo na mieste.

Z pôvodného počtu približne 300 000 na začiatku 20.storočia ostalo pár tisíc v roku 2008.

Dvojrohý nosorožec bol kvôli svojej agresivite zaradený do Big 5.

Zo zmyslov má najslabší zrak (aj keď stále dobrý), sluch je vyvinutý veľmi dobre, ale spolieha sa hlavne na čuch.

Živí sa listami stromov a kríkov, občas sa pasie na tráve (nosorožec tuponosý naopak), preto sa aj vyskytuje v oblastiach zarastených hustejšou vegetáciou.

Byvol africký

Sú považované za jedno z najnebezpečnejších zvierat v Afrike, spôsobujúcich najviac zranení (najviac smrteľných zranení spôsobujú krokodíly a hrochy).

Žijú v rodinných skupinách tvorených samicami s mláďatami približne so 7-10 zvieratami. Tieto rodinné skupiny sa spolčujú veľkých stád.

Na okraji takéhoto stáda sa pohybujú samce, ktoré sa vtierajú do samičích rodín, keď zacítia rujnú samicu.

Mladé samce sa pri pohybe celého stáda držia na čele, kde odrážajú prípadné nebezpečenstvo. Tu je viacero starých, zranených a mladých zvierat a tak skúsené samce sú tu užitočnejšie.

Takéto veľké stádo môže mať niekoľko sto a ž tisíc kusov.

Byvoly sú hlavnou korisťou levov. Dospelé byvoly sa neboja postaviť sa skupine loviacich levov a obrániť člena stáda.

Mnohokrát boli takéto zábery natočené a nafotené.

Samca od samice rozoznáme podľa rohov. Samce majú rohy v strede spojené do akejsi prilby, ktorá rokmi mohutnie a je symbolom sily.

Tieto sú najnebezpečnejšie a najpopudlivejšie.

Tvorí 5 poddruhov: S.c.caffer v južnej a východnej Afrike; S.c.mathewsi v pohorí Virunga ako aj gorila horská; S. c. aequinoctialis v centrálnej Afrike; S. c. brachyceros v západnej Afrike a S.c.nanus z pralesov centrálnej Afriky, známy aj ako byvol pralesný.

Je najmenší zo všetkých, váži do 400 kg a v kohútiku meria do 120 cm.

Orangutan

Orangutany sú najväčšie ázijské primáty a najväčšie primáty, ktoré väčšinu času trávia na stromoch.

Majú typickú dlhú srsť, sfarbenú do hrdzava. Samce majú veľmi výrazné „límce“ na lícach, čo ich výrazne odlišuje od samíc a mladých jedincov.

Žijú samotárskym spôsobom života, pričom jediné sociálne vzťahy udržiavajú matky s mláďatami. Dospelí sa stretávajú iba na pár dní počas párenia.

Živia sa ovocím, listami, kôrou stromov, medom, hmyzom a dokonca vtačími vajíčkami. Používajú množstvo nástrojov na rôzne účely.

Na deň aj noc si stavajú hniezda z poohýbaných konárov a výstelky z listov.

Ich predátormi sú tigre, leopardy obláčkové, psy a krokodíly.

Bornejský druh žije v oblasti bez tigrov a preto sú menej ohrozovaní na zemi a častejšie na zem schádzajú.

Hlavným dôvodom prudkého poklesu populácie je likvidácia ich prirodzeného prostredia. Hlavným dôvodom je deforestácia kvôli príprave pôdy na pestovanie olejovej palmy.

Orangutanov sú tri druhy: Bornejský - P.pygmaeus žije na Borneu a je najpočetnejší s populáciou do 70.000 jedincov.

Ďalšie nezvyčajne pomenované zvieratá

Jerboa s dlhými ušami

Jerboa s dlhými ušami je nočný hlodavec podobný myšiam s dlhým chvostom, dlhými zadnými nohami na skákanie a výnimočne veľkými ušami.

Kakapo

Kakapo je kriticky ohrozený druh.

Líška ušatá

Líška ušatá je druh líšky, ktorý sa vyskytuje na africkej savane, pomenovaný pre svoje veľké uši, ktoré sa používajú na termoreguláciu.

Venezuelský pudlový nočný motýľ

O tomto motýľovi sa vie veľmi málo, ale je to možný nový druh objavený v roku 2009 Dr. Arth(urom) Ankerom z Biškeku v Kirgizsku v regióne Gran Sabana vo Venezuele.

Silkie

Silkie je plemeno kurčiat pomenované pre jeho atypicky našuchorené perie, ktoré je považované za hodváb.

Lietajúci lemur Sunda

V skutočnosti to nie je lemur a nelieta. Je aktívny v noci a živí sa mäkkými časťami rastlín, ako sú mladé listy, výhonky, kvety a ovocie.

Lietajúci lemur Sunda je šikovný horolezec, ale na zemi je bezmocný.

Markhor

Markhor je veľký druh divej kozy, ktorá sa vyskytuje v Afganistane, Pakistane, Kašmíre, Tadžikistane a Uzbekistane.

Tento druh je klasifikovaný IUCN ako ohrozený, keďže existuje menej ako 2 500 dospelých jedincov.

Gerenuk

Gerenuk, tiež známy ako Wallerova gazela, je druh antilopy s dlhými hrdlami, ktorý sa nachádza v biotopoch s drevinami.

Vyhýba sa veľmi hustým lesom a veľmi otvoreným biotopom.

Rohy majú iba muži a majú viac svalnatý krk ako ženy. Obe pohlavia majú červenohnedé plášte s bledším brucho.

tags: #zvlastne #nazvy #zvierat