Aj napriek snahám viacerých organizácií mnohé živočíchy, ktoré kedysi obývali našu planétu, vyhynuli v dôsledku ľudskej činnosti a množstvo ďalších čelí rovnakému osudu. Človek stojí za množstvom negatívnych javov na našej planéte. Jedným z nich je aj úhyn veľkého počtu živočíchov, ktorý stále naberá na intenzite.
Správa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) z roku 2022 s názvom Living Planet Report ukazuje, že celosvetová populácia voľne žijúcich živočíchov klesla v priemere o 69 % od roku 1970. V súčasnosti je na červenom zozname Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) viac ako 41 000 druhov, ktorým hrozí vyhynutie.
Červený zoznam zaraďuje živočíšne druhy do jednej z ôsmich kategórií ohrozenia. Celkovo bolo v najnovšej verzii hodnotených 147.517 druhov, pričom 41.459 z nich je ohrozených vyhynutím. Z nich je 9065 druhov kriticky ohrozených, 16.094 ohrozených a 16.300 z nich sú považované za zraniteľné.
Dôvodom je najmä strata a degradácia biotopov, znečistenie, zmena klímy či invázne nepôvodné druhy. Nasledujúcich desať zvierat patrí medzi najvzácnejšie a najviac ohrozené živočíchy na planéte.
1. Gorila nigérijská
K najohrozenejším poddruhom gorily patrí gorila nigérijská. Jej populácia je ohrozená vplyvom odlesňovania a pytliactva. Odhaduje sa, že na celom svete sa nachádza menej ako 300 jedincov tohto druhu.
Gorila nigérijská obýva oblasti pozdĺž hraníc medzi Kamerunom a Nigériou. Jedinci žijú v dobre vyvinutej sociálnej štruktúre a ich správanie je často podobné ľuďom, pričom prejavujú rovnaké emócie ako smútok či radosť.
Pytliactvo, choroby a ničenie biotopov sú pre gorily veľkou hrozbou, avšak ich vysoká genetická variabilita je nádejou, že by sa ich druh mohol opäť rozmnožiť. Pozitívnu správu priniesli ochranári z organizácie Wildlife Conservation Society (WCS), ktorí uverejnili fotografie, na ktorých boli zachytené gorily s početnými mláďatami v horách Mbe v Nigérii.
Na zozname kriticky ohrozených živočíchov sú aj gorily. Najrozšírenejšia je gorila západná, ktorá však obýva husté a odľahlé africké pralesy, preto aktuálny počet týchto živočíchov nepoznáme. Vedci však predpokladajú, že v ostatných 20 - 25 rokoch sa ich populácia znížila o vyše 60 percent.
Rovnako ako pri orangutanoch, aj pri gorilách rozlišujeme dva základné poddruhy a jeden mimoriadne vzácny poddruh. Najpočetnejším poddruhom sú gorily západné, no aj ich populácia poklesla za posledné dve desaťročia o viac ako 60 %. A potom sú tu gorily východné, ktoré sú vzrastom zo všetkých najväčšie, no aj ich populácia poklesla od 90. rokov minimálne o polovicu.
2. Tiger sumatriansky
Tento poddruh sa kedysi vyskytoval na viacerých častiach sundských ostrovov v Indonézii. Dnes sa všetky zostávajúce tigre sundské vyskytujú len na Sumatre, keďže jedince na Jáve a Bali už vyhynuli a dokopy je ich podľa odhadov menej než 400.
Tiger z ostrova Sunda alebo tiger sumatranský je najmenší poddruh tigra na svete s hmotnosťou do 140 kg. Sú tiež veľmi vzácne - vo voľnej prírode sa ich odhaduje na približne 600 a vyskytujú sa iba na indonézskom ostrove Sumatra.
Jeho vysoké riziko vyhynutia je pripísané najmä rozsiahlemu odlesňovaniu a pytliactvu. Na Jáve aj Bali v dôsledku odlesňovania a pytliactva vyhynul, a tak dnes nájdeme posledné kusy tohto vzácneho druhu len na ostrove Sumatra.
Aj napriek presadeným zákonom však na Sumatre a v iných častiach Ázie pretrváva obchodovanie s časťami týchto živočíchov a výrobkami z nich. Ako sa ľudské sídla v regióne rozširujú, tigre sa čoraz častejšie stretávajú s ľuďmi, čo vedie k nárastom konfliktov medzi ľuďmi a tigrami.
Vo voľnej prírode žije maximálne 5578 tigrov - o 40 percent viac, ako v roku 2015. Naďalej však zostávajú ohrozeným druhom. Nárast počtu tigrov v prírode je podľa IUCN spôsobený zlepšeným monitorovaním, pričom sa predpokladá, že ich populácia je stabilná alebo má tendenciu rásť.
3. Orangutan tapanulijský
Známe svojou charakteristickou červenou srsťou, orangutany patria k najväčším cicavcom, ktoré väčšinu svojho času trávia na stromoch. Zaujímavosťou je, že tieto živočíchy majú 96,4 % spoločných génov s ľuďmi, čím sa zaraďujú medzi vysoko inteligentné tvory.
Najviac ohrozeným poddruhom zo skupiny orangutanov je orangutan tapanulijský, ktorého vedci identifikovali len pred niekoľkými rokmi. Orangutan tapanulský bol ako samostatný druh uznaný až v roku 2017.
Vo voľnej prírode existuje iba jediná izolovaná populácia týchto orangutanov, ktorá je obmedzená na tropické lesy ekosystému Batang Toru, na ostrove Sumatra v Indonézii. Predpokladá sa, že bol izolovaný od ostatných populácií orangutanov približne pred 20-tisíc rokmi.
Strata biotopu je jednou z hlavných hrozieb pre ich prežitie, keďže tropické pralesy sú nahradené poľnohospodárstvom, baníctvom, hydroelektrickým a geotermálnym rozvojom.
Hoci ich meno by sa dalo z malajčiny preložiť ako „muž z lesa“, orangutanov je v ich pôvodnom prostredí čoraz menej. Dôvodov je samozrejme viac, ak by sme ale mali poukázať iba na jednu vec, bol by to palmový olej, ktorý nie je tak náročné zo svojho života vynechať.
Práve kvôli palmám klčujú obrovské plochy pralesa a orangutany prichádzajú o svoj životný priestor. A s ním o potravu, vodu aj bezpečie domova.
4. Slon sumatriansky
Názov Sumatra sa v zozname ohrozených živočíchov vyskytuje opakovane. Okrem orangutanov, tigrov či nosorožcov práve na tomto ostrove žije aj ohrozený slon sumatriansky, jeden z ázijských druhov.
V roku 2012 organizácia IUCN vo svojom Červenom zozname zmenila stupeň ohrozenia slona sumatrianskeho z ohrozeného na kriticky ohrozený, keďže jeho populácia sa za posledné tri generácie znížila najmenej o 80 %.
Ohrozuje ich najmä ničenie životného prostredia a pytliactvo pre slonovinu. V Indonézii sa v minulosti objavili prípady slonov otrávených ovocím napusteným kyanidom.
Ich vyhynutie by pritom malo negatívny dopad na lesný ekosystém, keďže sa živia rôznymi rastlinami a vo voľnej prírode roztrusujú semená, ktoré prispievajú k rastu ďalšej vegetácie.
Hlboko v hustých, vlhkých lesoch západnej a strednej Afriky môžete nájsť nepolapiteľného slona lesného, jedného z dvoch druhov slona afrického. Skutočný počet voľne žijúcich afrických lesných slonov zostáva neistý kvôli ich plachej povahe, ale vie sa, že ide o kriticky ohrozený druh.
Odhadom za 31 rokov klesol ich počet o 86 %. Hlavným dôvodom poklesu je opäť pytliactvo, ktoré je rozšírené a intenzívne najmä v strednej Afrike.
5. Leopard amurský
Ruská časť Ďalekého východu je domovom vzácneho poddruhu leoparda, ktorý sa prispôsobil chladným podmienkam a životu v lesoch mierneho pásma.
Leopard škvrnitý amurský, nazývaný aj mandžuský či kórejský, má dlhé nohy, aby mohol chodiť po vysokom snehu, a jeho srsť sa počas roka mení. V lete je veľmi svetlá, aby splynula s prostredím, v zime bledne a rastie rýchlejšie, aby mu dodávala teplo.
Leopard amurský je výnimočný svojou obrovskou silou a rýchlosťou, pričom za hodinu dokáže zabehnúť až 37 kilometrov. Ani jeho mimoriadne schopnosti ho však neochránili pred rizikom vyhynutia.
Leopard amurský je jednou z najvzácnejších veľkých mačkovitých šeliem na svete, pričom vo voľnej prírode ich zostalo len asi 100 jedincov. Podobne ako ďalšie kriticky ohrozené druhy žije len v jedinom regióne sveta. Je ním ďaleký ruský východ v pohraničnej oblasti medzi Ruskom, Čínou a Severnou Kóreou, pričom v posledných dvoch spomínaných krajinách je zviera už považované za vyhynuté.
Jeho hustá srsť je lákadlom pre pytliakov, ktorí ju na trhu s kožušinou predávajú za obrovské sumy. Hoci je obchod s leopardími kožami a ich predaj na celom svete zakázaný, nedostatočné presadzovanie práva spôsobuje, že množstvo týchto zvierat je každoročne nelegálne ulovených a zabitých.
Zostávajúce leopardy amurské čelia viacerým hrozbám vrátane straty biotopu a fragmentácie krajiny, nedostatku koristi a výstavby dopravnej infraštruktúry. Jeho biotop totiž prospieva iným druhom vrátane tigrov amurských a druhom, ktoré slúžia ako potrava pre ďalšie živočíchy, napríklad jeleňom.
6. Sviňucha kalifornská
Hoci ide o najohrozenejšieho morského cicavca, sviňucha kalifornská patrí k najmenším a zároveň k najťažšie polapiteľným poddruhom veľryby. Vyskytuje sa v najsevernejšej časti Kalifornského zálivu.
Zdržuje sa v plytkých pobrežných vodách, často sa preto zachytí do rybárskych sietí a udusí. Sviňuchy pritom nikdy neboli priamo lovené. Práve kontakt s komerčným rybárskym výstrojom, najmä žiabrovými sieťami a vlečnými sieťami na lov kreviet, je najväčším dôvodom ich vysokého rizika vyhynutia.
Najvzácnejším morským cicavcom na pokraji vyhynutia je sviňucha kalifornská, ktorá žije len na severe Kalifornského zálivu v Mexiku. Kým v roku 1997 žilo asi 567 týchto zvierat, posledné odhady hovoria o čísle len o niečo prevyšujúcom 10.
Sviňucha má veľký tmavý kruh okolo očí a tmavé škvrny na perách, ktoré tvoria tenkú líniu od úst k prsným plutvám. Jej chrbtová časť je tmavosivá, boky sú svetlosivé a spodná brušná časť je biela.
Novorodené sviňuchy majú tmavšie sfarbenie, široký sivý farebný lem, ktorý sa tiahne od hlavy až po chvostové plutvy a prechádza cez chrbtovú a prsnú plutvu.
7. Saola
Azda najväčšou záhadou výskumníkov je saola, ktorá bola objavená v máji 1992 počas spoločného prieskumu, ktorý uskutočnilo vietnamské Ministerstvo lesného hospodárstva a WWF v severnej časti stredného Vietnamu.
O tajomnej saole, prezývanej aj ázijský jednorožec, vieme len málo. Vyskytuje sa v Annamitských horách vo Vietname a Laose, pričom vedci ju doteraz kategoricky zdokumentovali vo voľnej prírode len v štyroch prípadoch.
Keď v roku 1992 v Annamitských horách v juhovýchodnej Ázii objavili pozostatky doposiaľ neznámeho zvieraťa, svet spozornel. Išlo o prvý objav veľkého cicavca po niekoľkých desaťročiach a jeden z najvýznamnejších v oblasti zoológie za celé storočie.
Po prvýkrát sa saolu podarilo odfotografovať až v roku 1999 a do dnešného dňa patrí medzi najvzácnejšie živočíchy na celej planéte. V zoologických záhradách nenájdete ani jedného jedinca, v zajatí neprežil žiadny a vo voľnej prírode spozorovalo vzácneho párnokopytníka len niekoľko šťastlivcov.
Keďže sa lesy vyrubujú, aby uvoľnili miesto poľnohospodárstvu a plantážam, saola sa tlačí na menšie priestory. Rýchla a rozsiahla infraštruktúra v regióne tiež narúša biotopy tohto druhu.
Ochrancovia prírody sa obávajú, že to umožňuje poľovníkom ľahký prístup do kedysi nedotknutých lesov a v budúcnosti môže znížiť ich genetickú rozmanitosť.
8. Nosorožec ostronosý
Nosorožec ostronosý je menší z dvoch druhov afrických nosorožcov. Jeho populácia sa v 20. storočí dramaticky znížila v dôsledku európskych lovcov a osadníkov.
V rokoch 1960 až 1995 utrpeli populácie čiernych nosorožcov dramatické straty v dôsledku rozsiahleho pytliactva. Iba približne 2 % prežili tento ťažký nápor.
Vďaka vytrvalému ochranárskemu úsiliu v celej Afrike sa ich počet zdvojnásobil z historicky najnižšieho počtu pred 20 rokmi na dnešných približne 5 600 jedincov. Keď sa ochrana nosorožcov presadila, ich počet sa v Afrike od 90. rokov viac ako zdvojnásobil.
Čierny nosorožec je však stále považovaný za kriticky ohrozený druh a je potrebné vykonať ešte veľa práce, aby sa jeho počet zvýšil aspoň na zlomok stavu, v ktorom sa v minulosti nachádzal.
Pytliactvo a obchodovanie s rohmi nosorožcov na čiernom trhu naďalej sužuje tento druh a ohrozuje jeho obnovu. Kvôli ľudovým poverám sú kriticky ohrozené aj nosorožce. Pytliaci ich lovia najmä kvôli rohom, ktoré v Číne melú na prášok a používajú na znižovanie horúčky.
Nosorožce sú jednou z najstarších skupín cicavcov. Vo svojich biotopoch zohrávajú dôležitú úlohu a v krajinách, ako je Namíbia, sú nosorožce dôležitým zdrojom príjmov z ekoturizmu.
9. Kareta pravá
Kareta pravá je jedným zo siedmich druhov morských korytnačiek. Nachádza sa v pobrežných tropických a subtropických vodách Atlantického, Indického a Tichého oceána.
Podobne ako iné morské korytnačky, aj karety sú kriticky ohrozené najmä v dôsledku ľudskej činnosti. Korytnačie panciere boli medzi ľuďmi cenené už v starovekom Egypte a karety nie sú výnimkou.
IUCN odhaduje, že za posledných sto rokov boli pre obchod s korytnačím pancierom zabité milióny týchto jedincov. V rokoch 1844 až 1992 bolo podľa odhadov vedcov zabitých takmer 9 miliónov jedincov.
Ďalším závažným aspektom ich úhynu je konzumácia ich vajec, pričom sa často lovia aj pre mäso. Okrem toho karety ohrozuje aj náhodné zachytenie do rybárskych sietí.
Morské korytnačky sa musia dostať na hladinu, aby mohli dýchať, a preto sa mnohé z nich po zachytení do siete utopia. S rozširujúcou sa rybolovnou činnosťou je táto hrozba čoraz väčším problémom.
Väčšina korytnačiek trávi život v otvorených oceánoch, kareta pravá však uprednostňuje plytké lagúny a koralové útesy. Práve to sa jej však okrem znečistenia morí môže stať osudným, pretože sa ľahšie stáva obeťou ľudí.
Obýva najmä tropické oceány a najradšej sa zdržiava na plytčinách a v lagúnach, kde môže potravu vyhľadávať v životom prekypujúcich koralových útesoch. Popri tom sa stará o ich „zdravie“, čím sa z karety stáva mimoriadne dôležitý článok miestnych ekosystémov.
Ďalšou vážnou hrozbou, ktorej čelia karety, je strata biotopu. Rozvoj pobrežia zmenšil priestor, ktorý majú k dispozícii na hniezdenie, zatiaľ čo rastúce teploty spojené s globálnou zmenou klímy ničia koralové útesy, na ktoré sa spoliehajú pri hľadaní potravy.
Za posledných 30 rokov sa celosvetová populácia korytnačiek Hawksbill znížila najmenej o 80 %, v dôsledku náhodného chytenia do rybárskych sietí, degradácie hniezdneho biotopu, poškodenia koralových útesov a nezákonného obchodovania s produktmi z korytnačiek.
Vedci však zistili, že za posledné tri generácie týchto korytnačiek sa počet hniezdiacich samíc znížil celosvetovo až o 87 %. K úbytku tohto druhu v budúcnosti by mohli prispieť aj ďalšie hrozby spôsobené ľuďmi, ako je znečistenie plastmi, zmena klímy a stúpajúca hladina morí.
10. Vráskavec obrovský
S priemernou dĺžkou 30 metrov je vráskavec obrovský najväčším živočíchom, aký kedy žil na našej planéte. Tento obor sa vyskytuje vo všetkých oceánoch, od trópov až po okrajové časti ľadových plies v polárnych moriach, pričom uprednostňuje otvorené vody.
Pred komerčným veľrybárskym priemyslom chránila veľryby modré ich veľkosť a rýchlosť. Intenzívny lov, ktorý sa začal koncom 19. storočia, však priviedol tento druh na pokraj vyhynutia v 60. rokoch 20. storočia, keď mu bola udelená medzinárodná ochrana.
Medzinárodná veľrybárska komisia v roku 1986 zakázala lov vráskavca obrovského, preto existujú náznaky, že populácia sa pomaly obnovuje, hoci je pred ním ešte dlhá cesta.
V súčasnosti môže byť najväčšou hrozbou pre tento druh klesajúca populácia krilov, malých kôrovcov, ktoré predstavujú hlavný zdroj potravy pre veľryby. Medzi dôvody zmenšujúceho sa počtu týchto druhov patria okrem iného klimatické zmeny či okysľovanie oceánov.
Prečo kriticky ohrozené druhy miznú
Mimoriadny pokles v populácii vyššie uvedených živočíšnych druhov je zrkadlom života človeka na tejto planéte počas posledných desaťročí. O ich ohrození vieme roky, dokonca desaťročia, napriek tomu sme ich ochrániť nedokázali.
V histórii našej planéty sa život takmer vytratil celkom päťkrát. Masové vymierania druhov spôsobovali zmeny v klimatickom systéme Zeme, extrémne výbuchy sopiek či pád meteoritu.
Za posledné desaťročia svet síce hovorí o ochrane ohrozených druhov, no napriek tomu vedci otvorene hovoria o tom, že Zem vstúpila do novej epochy. Človek totiž spustil šieste vymieranie druhov.
Keďže naša moderná spoločnosť je čoraz náročnejšia na zdroje, prírodné priestory sa zmenšujú a počet voľne žijúcich živočíchov klesá. Populácia klesá u viac ako 40 % druhoch, tretinu môžeme považovať za ohrozenú.
Každoročne mizne približne 2,5 % hmyzieho sveta. Vymiera základný kameň ekosystémom, mizne najstabilnejšie poschodie potravinovej pyramídy. Všetko nad hmyzom je ohrozené a budúcnosť života nejasná.
Ohrozené druhy na Slovensku
Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR upozorňuje na kritickú situáciu ohrozených druhov živočíchov. Z voľne žijúcich zvierat je takmer 230 druhov európskeho významu, ktoré sú osobitne chránené v celej Európskej únii.
„Červený zoznam cicavcov na Slovensku obsahuje celkom 68 druhov vrátane dvoch vyhynutých, a to plch záhradný a norok európsky. V kategórii kriticky ohrozené je zaradený netopier sťahovavý a kamzík vrchovský tatranský,“ priblížili ochranári.
Medzi ohrozené druhy cicavcov patrí napríklad los mokraďový, rys ostrovid, svišť vrchovský, ale aj syseľ pasienkový.
Červený zoznam vtákov Slovenska obsahuje podľa ŠOP 121 druhov, z ktorých sedem patrí do kategórie kriticky ohrozené druhy. Patrí tam napríklad drop veľký, sokol rároh, skaliar pestrý či strakoš červenohlavý.
Úpravy vodných tokov, výstavba priehrad, ale aj nadmerný rybolov zapríčinili, že do červeného zoznamu na našom území bolo zaradených až 45 druhov rýb a štyri druhy mihúľ.
Medzi kriticky ohrozené druhy na Slovensku patrí aj 73 druhov pavúkov, 23 blanokrídlovcov, 21 druhov motýľov či 15 chrobákov.
Ochrana môže priniesť zmenu
Aj keď v minulosti došlo k viacerým úspechom, mnohé zvieratá sú stále ohrozené, najmä v dôsledku neudržateľných aktivít vedených ľuďmi.
Tým, že ľudia menia planétu, prírodný svet upadá. Ale nemusí to tak byť. S vašou pomocou môžu byť lesy znovu vysadené, oceány obnovené, príroda zachovaná a voľne žijúce zvieratá môžu byť zachránené.
Môžete si napríklad adoptovať ohrozené zvieratá, a tak pomôcť meniť veci k lepšiemu.

tags: #10 #kriticky #ohrozenych #zvierat