Agama a iné plazy v jednom teráriu

Agama bradatá (Pogona vitticeps) patrí medzi najobľúbenejšie teráriové jaštery na svete. Vďaka svojej pokojnej povahe, inteligencii a zvedavosti je vhodná ako pre začiatočníkov, tak aj pre skúsených chovateľov.

Agamy bradaté pochádzajú zo suchých oblastí Austrálie. Obývajú kamenisté pláne, riedke lesy aj polopúšte, kde cez deň panujú vysoké teploty a intenzívne slnečné žiarenie. Sú to denné jaštery a heliofilné, teda slnkomilné živočíchy.

Je vhodné chovať agamu s inými plazmi?

Agamy sú samotári. Veľmi žiaduci je preto chov v teráriu po jednom.

Agamy môžeme chovať ako jednotlivcov, ako pár, ale aj ako skupinu, napríklad dve samice a jeden samec. Pri skupinovom chove však treba počítať s tým, že samce sú teritoriálne a dominantné voči iným samcom.

Ak chcete chovať viac agám, nepořizujte si viac ako jedného samca. Samci sa medzi sebou spravidla perú, čo je pre nich stresujúce, a v krajnom prípade to môže skončiť úhynom.

Skupinový chov navyše odporúčame len u menej agresívnych druhov, ako sú Pogona vitticeps alebo Pogona henrylawsoni.

Pri chove skupiny si treba dávať pozor na to, aby boli v rámci jednej ubikácie jedinci rovnakej veľkosti, pretože u tohto druhu sa vyskytuje kanibalizmus. Nikdy nedávajte do jedného terária zvieratá s veľkým veľkostným rozdielom, hrozí to, že väčšie bude menšie utláčať, to prestane žrať a nebude prosperovať.

Agamy sú samotári, ktorí svoj revír agresívne bránia pred votrelcami. Partnera si hľadajú len v dobe párenia.

Agama ako jediný obyvateľ terária

Zvažujete-li kúpu jednej agamy, nemusíte mať obavy z toho, že by strádala samotou.

Ak ešte nemáte žiadne skúsenosti s plazmi, najlepšie spravíte, keď začnete iba s jedným zvieraťom.

Ak si plánujete zaobstarať len jednu agamu, odporúčame samca. Eliminuje sa riziko neoplodnených vajíčok a súvisiacich zdravotných komplikácií.

Samci bývajú aktívnejší, pretože majú potrebu sa predvádzať. Častejšie pobehujú po teráriu, kývajú hlavou a černejú im fúzy, a to aj v prípade, že v blízkosti nie je žiadna iná agama.

Samice bývajú pokojnejšie, ale nie je to pravidlom. Z hľadiska plachosti alebo dokonca agresivity nezáleží na pohlaví, ide o individuálny jav.

Za predpokladu dobrých podmienok sa agamy môžu dožiť 10-16 rokov. Samci zvyčajne žijú dlhšie. Samice môžu mať zdravotné komplikácie súvisiace s kladením vajec a samotné kladenie vajec ich tiež vyčerpáva.

Možné skupiny agám

Ak sa rozhodnete chovať skupinu agám, v teráriu treba chovať vždy iba jedného samca.

Ideálna je skupina aspoň dvoch samíc a jedného samca. Ak neplánujete mláďatá, zaobstarajte si len samičky. Samičky spolu zvyčajne vychádzajú dobre.

V každom prípade odporúčame mať dve teráriá pre prípad, že by ste potrebovali agamy oddeliť.

Pri chove dvoch a viac agám odporúčam mať viac terárií, aby ste mohli oddeliť náruživých samcov, agresívnych jedincov, choré agamy alebo vyčerpané samice po znáške.

Agama s iným druhom jašterice

Je možná aj socializácia s inými druhmi jašteríc, podmienkou sú však podobné nároky na mikroklímu a dostatočná veľkosť, aby ich agamy nepovažovali za krmivo.

Ako dobrá voľba sa javia napríklad agama golierová alebo jašterica z podčeľade Uromastycinae.

Takýto chov však nemožno považovať za jednoduché riešenie. Každý druh musí mať podobné požiadavky na teplotu, UVB žiarenie, vlhkosť, priestor, potravu aj úkryty.

Ak sa stretnú dve agamy alebo agama s iným jašterom, dorozumievajú sa rečou tela. Svoju dominantnosť dávajú najavo rýchlym kývaním hlavy, otvorenou papuľou a šľahaním chvosta. Boje o moc nie sú žiadnou výnimkou.

Agama môže menšieho spolubývajúceho vnímať ako potravu. Agamy sú skvelými lovcami a okrem hmyzu nepohrdnú ani malými stavovcami vrátane vlastných potomkov.

Z tohto dôvodu je pre bežného chovateľa bezpečnejšie chovať agamu samostatne než ju kombinovať s iným druhom plazov.

Prečo musí byť pripravené náhradné terárium

Aj keď skupina spočiatku funguje bez problémov, situácia sa môže zmeniť po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, počas obdobia párenia, pri chorobe alebo pri výraznom rozdiele v raste.

Dočasná separácia je veľmi dôležitá najmä pri chove samca so samicou, keď dochádza k páreniu a kladeniu vajec.

Ak nie je samica oddelená, dochádza k páreniu alebo minimálne k dorážaniu zo strany samca aj po kladení vajec. To môže mať za následok časté znášky v krátkych intervaloch, stres, nežravosť a celkové vysilenie.

V týchto prípadoch často nepomôže ani to, že má samec k dispozícii viac samíc. Zvládne obťažovať všetky alebo sa zameria iba na niektoré zo skupiny.

Samice môžu mať neoplodnené znášky. Niektoré samice bohužiaľ neprestanú klásť ani po niekoľkých oplodnených znáškach a môžu nasledovať ďalšie neoplodnené znášky.

Nie je výnimkou, ak má samica aj 6-8 po sebe idúcich znášok. Pochopiteľne, ide o značne vyčerpávajúci proces.

Určenie pohlavia pred vytvorením skupiny

Neoceniteľnou dovednosťou je určenie správneho pohlavia, čo nám pomôže predchádzať nepríjemným situáciám.

Určovanie pohlavia je u agám oproti iným plazom ľahké. Tým najspoľahlivejším znakom je prítomnosť hemipenisov.

Agamu položte na stôl tak, aby svetlo z okna prichádzalo zo strany. Ohnite chvost nahor, brucho zostáva na podložke. Prípadný hemipenis je viditeľný zospodu na základni chvosta tesne nad kloakou.

Hemipenisy vytvárajú pod kožou dva hrbolčeky. Hľadanie hemipenisov sa môže vykonávať aj pomocou baterky. V tme zasvieťte baterkou cez koreň chvosta.

Ďalšími znakmi, ktoré môžu pomôcť pri určovaní pohlavia, sú femorálne, teda stehenné póry, nachádzajúce sa na vnútornej strane stehien.

Tento znak nepovažujem za podstatný, pretože rovnaké, len menej výrazné póry majú aj samice. Samce majú silnejší koreň chvosta, mohutnejšiu hlavu alebo stavbu tela, ale tieto znaky nemôžeme považovať za stopercentne preukazujúce pohlavie.

Veľkosť a priestor pre agamy

Agama je plaz, ktorý je náročnejší na priestor. Terárium pre jedno zviera by malo byť orientované na dĺžku optimálne 100 cm.

Pre jednu dospelú agamu je potrebné terárium s rozmermi minimálne 100 × 50 × 50 cm. Ak sa rozhodnete chovať pár či skupinu agám, terárium by malo byť výrazne väčšie.

Agamy sú v prvom rade živočíchy žijúce na zemi, a preto potrebujú terárium s čo najväčšou plochou. Potrebujú voľnú plochu na behanie, ale poteší ich aj veľký konár na lezenie.

Agamy milujú teplé, slnečné a suché počasie, sú veľmi inteligentné a na to, aby nezleniveli, potrebujú dostatok podnetov. Tejto potrebe treba prispôsobiť aj terárium.

Zariadenie spoločného terária

Terárium by malo byť členité, s dostatkom úkrytov a plôch na vyhrievanie. Malo by disponovať aj priestorom na behanie či lezenie.

Agamy rady šplhajú a odpočinok nad zemou ich upokojuje. Navyše možnosť šplhania zväčšuje úžitkovú plochu terária.

Preto odporúčame terárium so zadnou stenou s väčšími policami, na ktorých môžu agamy odpočívať.

Vhodné sú prírodné korene, úkryty, skalky, po ktorých sa môžu agamy šplhať, konáre a kamene. Pod výhrevnú žiarovku môžeme umiestniť kameň alebo bridlicu, ktorá bude slúžiť ako výhrevné miesto.

Do terária má význam umiestniť vetvu, po ktorej môže agama šplhať. Osvedčili sa vetvy z vínnej révy alebo ovocných stromov.

Vhodné sú silné vetvy s hrubou kôrou, napríklad dub, hruška alebo slivka. Nevhodné je drevo z ihličnanov, pretože púšťa smolu.

Vetvu je potrebné opláchnuť a očistiť od nečistôt, napríklad kefou, a celé ju nechať chvíľu vonku, aby ju mohli opustiť nájomníci.

Prevarovanie alebo prepekanie je tiež možnosť, ale takto upravená vetva je náchylnejšia na vznik plesní.

Rastliny nie sú potrebné, ale sú pekným doplnkom terária a zabezpečujú autentickejšie prostredie. Agamy však rastliny ničia svojou váhou, drápmi a ohrýzaním.

Medzi vhodné druhy patria Aloe, Crassula ovata, Crassula arborescens, Tillandsie, netresk, sukulenty a agáve.

Po kúpe rastlín musíme počkať aspoň tri týždne, aby vyprchali hnojivá, ktoré môžu agamy otráviť.

Pri umelých rastlinách vyberajte iba také, ktoré nemožno ohrýzať, napríklad bez lístkov, pretože hrozí upchatie čriev s fatálnymi následkami.

Substrát v teráriu

Najpoužívanejším podkladom je piesok. Musí však byť čo najmenej prašný, aby nespôsoboval dýchacie problémy.

Ideálnou voľbou je bazénový filtračný piesok s frakciou 0,6-1,2 mm. Použiť možno aj piesok na zásyp dlažby rovnakej frakcie, piesok do detského ihriska alebo riečny piesok s kamienkami.

Hrúbka substrátu by mala byť 5-10 cm.

V prírode žijú agamy na veľmi jemnom piesku, často červenej farby. Tento piesok je však vplyvom občasných zrážok udusaný a prach sa vo vonkajšom prostredí rýchlejšie vytráca.

V prírode býva piesok často zmiešaný s kameňmi a pokrytý rôznymi zvyškami rastlinného charakteru, ako sú staré trávy, popadané listy, kúsky kôry, korene a vetvičky rozličných veľkostí.

Je teda prirodzené, že agamy s potravou pozrú malé množstvo substrátu a drobných častíc vegetácie. V malej miere však nejde o nič dramatické.

Problém nastáva, ak sa týchto úlomkov alebo substrátu nahromadí príliš veľké množstvo. V zajatí sa stáva, že niektoré agamy substrát úmyselne požierajú.

V takom prípade hrozí poškodenie tráviaceho traktu, upchatie čriev, z toho plynúce riziko infekcií a v krajnom prípade aj úhyn. Toto správanie má zvyčajne príčinu v chybnej starostlivosti, keď sú agamám nedostatočne podávané vitamíny a minerály, najmä vápnik.

Pre mláďatá alebo jedince v karanténe možno dočasne použiť papierové utierky alebo iný ľahko udržiavateľný podklad, ktorý umožňuje sledovať zdravotný stav zvieraťa a uľahčuje hygienu.

V poslednej dobe sa hojne rozšírilo používanie kukuričnej podstielky, ktorá je zaujímavou a funkčnou alternatívou.

Vetranie a vlhkosť

Veľmi dôležitým prvkom terária je dobré odvetrávanie.

Všeobecne sa odporúča krížové vetranie: jedno vetranie napríklad dole pod posuvnými dvierkami alebo zboku a druhé väčšie v stropnej časti.

Horný vetrací otvor by mal zaberať približne 1/4 až 1/3 stropu. Môže byť umiestnený aj na zadnej doske pod stropom.

Spodné vetranie zaisťujúce cirkuláciu vzduchu je najvhodnejšie v prednej stene alebo v jednej z bočných stien.

Ak je terárium správne odvetrávané, dochádza k samovoľnej výmene vzduchu.

Odporúčaná vlhkosť vzduchu je 35-55 %. Keďže prirodzeným prostredím agám sú polopúšte, vyššia vlhkosť nie je vhodná.

Teplotu aj vlhkosť môžeme sledovať na teplomeroch a vlhkomeroch.

Osvetlenie pri chove jednej alebo viacerých agám

Agama fúzatá je heliofilné zviera s vysokými nárokmi na intenzitu osvetlenia. Častou príčinou nežravosti a neaktivity je zle zvolené osvetlenie.

Ak existuje jedna vec, na ktorej by chovateľ nikdy nemal šetriť, je to práve osvetlenie.

Pre správne fungovanie agamy sú nevyhnutné dva typy svetiel: UVB osvetlenie a výhrevná lampa. Odporúča sa používať aj LED alebo žiarivkové osvetlenie s vysokou intenzitou.

V teráriu nesmú chýbať tri zdroje svetla: výhrevná žiarovka, UVB žiarovka a denné svetlo. Tepelná žiarovka a UVB žiarovka neposkytujú dostatok viditeľného svetla. Ani vonkajšie svetlo z okien nie je dostatočným zdrojom denného svetla.

Denným svetlom sa snažte osvetliť takmer celý priestor terária. Absencia týchto svetiel je najčastejšou príčinou nežravosti a zníženej aktivity u denných jašterov a korytnačiek.

UVB žiarenie umožňuje syntézu vitamínu D3, ktorý je nevyhnutný pre vstrebávanie vápnika. Bez dostatočného UVB dochádza k mäknutiu kostí, deformáciám chrbtice a čeľustí, trasu, zlomeninám a metabolickým ochoreniam kostí.

UVB žiarenie môže zabezpečiť kompaktná žiarivka, lineárna žiarivka alebo výbojka.

• Kompaktná UVB žiarivka: minimálne 10.0 25 W, ideálne 15.0.
• Lineárna žiarivka: 10 až 14 % UVB.
• Výbojka: poskytuje UVA, UVB aj teplo.

Pri týchto svetlách je dôležité dodržať optimálnu vzdialenosť od agám. UVB zdroj musí byť umiestnený v blízkosti výhrevného svetla, ak sa sám nezahrieva.

Príjem UVB žiarenia a jeho účinok na fyzikálne procesy sa zvyšuje, ak je agama zároveň vystavená vyššej teplote.

V prípade, že ste ako zdroj UVB použili kompaktnú alebo lineárnu žiarivku, je nutné pridať ako zdroj tepla výhrevnú bodovú žiarovku.

Variant s výbojkou je drahší a patrí medzi najkvalitnejšie možnosti osvetlenia terária. Používa sa vysokotlaková výbojka, ktorá pre svoju prevádzku potrebuje HID predradník.

Výbojky sa vyrábajú v rôznych wattážach: 35, 50, 70, 100 a 150 W.

Výbojka dáva UVA aj UVB svetlo, teda zjednodušene teplo a UVB. Umiestňuje sa do vzdialenosti uvedenej na obale.

Pri 70 W je minimálna vzdialenosť 40 cm, pri 50 W je to 30 cm a pri 35 W 20 cm.

Výbojka časom stráca účinnosť, preto je dobré ju približne po 18 mesiacoch svietenia vymeniť za novú alebo nechať premerať pomocou SolarMetra.

Variant s UVB kompaktom predstavuje strednú cestu. Vedľa výhrevnej žiarovky sa umiestňuje UVB kompaktná žiarovka a jej vzdialenosť od zvieraťa by mala byť približne 15 cm.

Variant s UVB trubicou je možné použiť najmä pri mláďatách odchovávaných v plastových boxoch. Je však dôležité, aby sa zvieratá dostali na malú vzdialenosť od trubice, približne 10-15 cm.

Celé terárium je potrebné dosvietiť najlepšie žiarivkovým svietidlom s plnospektrálnou trubicou. Zviera je pod ňou aktívnejšie, žravejšie a lepšie vyfarbené.

Zdroj tepla sa umiestňuje v blízkosti UVB zdroja, aby agama pri vyhrievaní súčasne prijímala UVB žiarenie.

Agamám svietime denne približne 12 hodín, na noc terárium vypíname. Nočné lampy sú zbytočné a agamám na noc neprikurujeme. Nočné poklesy teplôt sú pre ne vhodné.

V lete môže svetelný režim trvať približne 12-13 hodín, na jar a na jeseň postačí 10 hodín svietenia.

Bezpečnosť osvetlenia

Veľa výrobcov terárií dáva svetlá do pieskovaných kvetináčov alebo tienidiel. Je to úplne zbytočné a skracuje to životnosť žiaroviek a kompaktov.

Odporúča sa používať keramické objímky so zakrytými kontaktmi.

Plastové objímky po čase krehnú, a tým sú náchylnejšie na poškodenie. Tieto plastové objímky sú odporúčané pre žiarovky s maximálnym výkonom 60 W.

Keramická objímka bez horného krytu má voľne prístupné živé časti, preto tento spôsob nie je vhodný najmä vtedy, ak majú k teráriu prístup deti.

Prívod k objímkam cez kovové vetranie odporúčam robiť cez káblové priechodky alebo vývodky, napríklad s označením PG9 či PG13,5. Nehrozí tak prerezanie kábla a následný skrat a pomocou aretácie je možné nastavovať výšku zaveseného svietidla.

Teplotný gradient

V teráriu je nutné vytvoriť teplotný gradient, aby si agama mohla vybrať ideálnu teplotu podľa aktuálnej potreby.

Pri mláďatách v prvých dňoch života až približne do veku 6 týždňov stačí lokálne vyhrievanie s teplotou 38-40 °C.

Ak sa podarí dosiahnuť dve krajné hodnoty, teploty vo zvyšku terária sa budú pohybovať približne medzi 30 °C a 34 °C, čo je ideálne.

Teplota cez deň môže v priemere dosahovať 27-32 °C, na teplej strane 32-33 °C. Priamo pod zdrojom tepla sa môže vyšplhať až na 40-45 °C.

Na najchladnejšej strane terária môže byť približne 26-27 °C. V noci by mala teplota klesnúť na 23-25 °C, pričom nočný pokles na približne 22 °C bez lokálneho ohrevu je vhodný.

Agama sa musí mať možnosť sama presunúť z výhrevného miesta do chladnejšej časti. Pri spoločnom chove musí mať každá agama prístup k výhrevným miestam, úkrytom aj chladnej zóne.

Správanie agám v spoločnom teráriu

Kývanie hlavou je pre agamy prirodzené. Vyskytuje sa u samcov aj samíc a ide o spôsob, akým medzi sebou komunikujú.

Pri rýchlom kývaní hlavou ide najčastejšie o prejav dominantného správania. Pomalé kývanie naznačuje submisívne správanie a podriadenie sa.

Samce bývajú dominantnejšie. Rýchlo kývajú hlavou v prítomnosti iného samca alebo keď sa predvádzajú samici, s ktorou sa chcú páriť.

Samice sú zvyčajne submisívne voči samcom. Podriadenosť prejavujú pomalým kývaním a mávaním prednými nohami.

Otváranie úst pomáha agame pri termoregulácii. Nemusí to znamenať, že je v teráriu príliš teplo, teplotu však odporúčame zmerať.

V menej častých prípadoch môže byť otvorená tlama znakom dýchacích problémov, ako sú zablokované nosné dierky alebo infekcie dýchacích ciest.

Sčernenie laloku najčastejšie súvisí s dominantným správaním, ktoré je zvyčajne sprevádzané kývaním hlavy.

Agama bradatá vyjadruje podriadenosť mávaním nohami. Mávanie je občas viditeľné aj u mláďat v prvých týždňoch života.

Ak jedna agama opakovane blokuje druhej prístup k potrave, vode, výhrevnému miestu alebo úkrytu, ide o dôvod na oddelenie zvierat.

Príprava agamy na nové prostredie

Základom je nechať zviera adaptovať.

Pre zviera je stresujúce, ak ho chodíme niekoľkokrát denne kontrolovať, pozerať sa, či niečo zožralo, a hlavne ho brať do rúk.

Preto odporúčam nechať zviera týždeň až dva v pokoji, bez zbytočného venčenia, ťahania, hladenia a podobne.

Pre zviera je stresujúce aj umiestnenie do spoločného terária s neznámym plazom. Najprv je vhodné každého jedinca pozorovať samostatne a až potom zvažovať spoločný chov.

Strava pri spoločnom chove

Agamy bradaté sú všežravé. Živia sa hmyzom aj rastlinami.

Mláďatá potrebujú viac bielkovín. Stravu tvorí približne 70-80 % hmyz a 20-30 % rastlinná zložka.

Od mlada je dôležité vytvárať správne stravovacie návyky. Mladé agamy treba postupne zvykať na príjem rastlinnej zložky potravy, aj keď spočiatku často výrazne preferujú hmyz.

Mláďatá sa od vyliahnutia z vajec kŕmia denne, pokojne aj niekoľkokrát. V množstve potravy ich prakticky neobmedzujeme, je však potrebné zapojiť zdravý rozum.

Nikdy neponúkame potravu väčšiu, ako je šírka papule alebo hlavy agamy.

Mláďatá kŕmime denne živou potravou doplnenou o zeleninu. Dôležitý je neustály príjem potravy rastlinnej aj živočíšnej zložky.

Dospelé agamy potrebujú opačný pomer: približne 70-80 % rastlinnej zložky a 20-30 % hmyzu.

Od veľkosti približne 40-42 cm sa tempo rastu spomaľuje a agamy začínajú predovšetkým mohutnieť. V tomto období je vhodné začať pridávať väčšie množstvo rastlinnej potravy a naopak ubrať hmyz, ktorý stačí dávať raz za 2-3 dni.

U dospelých agám treba byť opatrnejší. Agamy zjedia to, čo im dáte, a preto často trpia obezitou. Tá má za následok stučnenie orgánov a skrátenie dĺžky života.

Pri dospelých agámach je vhodné kŕmenie 3-4-krát do týždňa.

Živočíšna potrava

Z vhodného kŕmneho hmyzu sa odporúčajú najmä šváby, cvrčky a sarančatá.

Vhodné sú šváby rodu Blaptica dubia, cvrčky, sarančatá a sťahovavé kobylky.

Červy neodporúčam ako významnú zložku jedálnička, ale iba ako spestrenie. Obsahujú veľa tuku.

Občas možno ponúknuť zophobasy alebo múčne červy. Samiciam po znáške možno podať holátko, ale obratlovce nie sú pre agamy bežnou potrebou.

Holátka sú kalorická bomba, ktorú agamy prakticky nepotrebujú. Ak sa pre túto potravu rozhodnete, četnosť treba prispôsobiť konkrétnej agame.

Línivej dospelej agame ich doprajte oveľa menej než aktívnemu dorastencovi v raste alebo vysilenej samici po znáške.

Hoci je kŕmenie hmyzom z pinzety pohodlné, nemalo by byť jediným spôsobom podávania potravy. Odporúčame preto púšťať živý hmyz priamo do terária, kde ho agama sama aktívne loví.

Pri spoločnom chove vždy skontrolujte, či bol všetok hmyz ulovený. Hmyz, ktorý zostane v teráriu cez noc, môže agamy obťažovať alebo uhryznúť.

Rastlinná potrava

Základom rastlinnej potravy je optimálny pomer bylín, zeleniny a ovocia: byliny 75 %, zelenina 20 % a ovocie 5 %.

V zimnom období, keď nie je možnosť nazbierať rastlinnú potravu vonku, tvorí hlavnú zložku zelenina.

Z rastlinnej potravy sa osvedčila rukola, valeriánka, púpava, hluchavky a Callisia repens.

Vhodné sú aj listy čakanky, kelu, ibišteka a ďalších bezpečných rastlín.

Cez leto odporúčam trhať vonku rastúce rastliny. Obsah výživných látok je nepomerne vyšší ako pri rastlinách pestovaných vo veľkoskleníkoch.

Rastliny pred podaním vždy opláchnite pod tečúcou vodou z hygienických dôvodov.

V zime možno výživovú hodnotu zeleniny zlepšiť pomocou sušených kvetov, sušených bylín a včelieho peľu. Tieto suroviny jednoducho primiešame do pripravenej zmesi zeleniny.

Včelí peľ je bohatý na živiny, bielkoviny, minerály, aminokyseliny a vitamíny. Má pozitívny vplyv na imunitný systém a celkovú vitalitu agám.

Podávanie ovocia, uhoriek, ľadových šalátov a podobných potravín je vhodné obmedziť, pretože majú nízku výživovú hodnotu a z veľkej časti ich tvorí iba voda.

Voda, rosenie a kúpanie

Agama získava vodu najmä z rastlinnej potravy.

Nie každý chovateľ necháva v teráriu misku s vodou. Odrostenejšie agamy sa z nej často nenaučia pravidelne piť a miska môže zvyšovať vlhkosť alebo slúžiť ako miesto, v ktorom sa kúpe hmyz.

Ak misku použijete, mala by byť plochá a umiestnená na chladnejšej strane terária, aby nezvyšovala vlhkosť. Pri mláďatách treba zvážiť aj riziko utopenia.

Vodu možno agamám ponúknuť rozprašovačom. Stačí porosiť okolie tlamy a počkať, či sa začne olizovať. Ak sa začne olizovať, pokračujte, kým má záujem.

U dospelých agám stačí takúto možnosť ponúknuť raz za niekoľko týždňov až mesiacov. Terárium ani agamu nie je vhodné často rosiť.

Výnimkou sú mláďatá v prvých 6-8 týždňoch života, ktoré ľahko podliehajú dehydratácii.

Agamy nepotrebujú rosiť ani počas zvliekania starej kože. Naopak, lepšie sa zvliekajú, keď sú suché. Ľahkým porosením však nič nepokazíte.

Kúpele agamy prakticky nepotrebujú. Mali by byť iba výnimočné, napríklad keď treba agamu umyť od nečistôt alebo jej ponúknuť napitie.

Ak agamu kúpete, voda má byť vlažná a hladina taká nízka, aby zviera dosiahlo nohami na dno. Kúpele nesmú nahrádzať správne nastavené terárium a pravidelný príjem vody z potravy.

Vápnik, minerály a vitamíny

Agamy potrebujú na správny vývoj vápnik, ďalšie minerály a v menšej miere aj vitamíny.

Aby bol vápnik správne využívaný v organizme, mal by byť v správnom pomere k fosforu, konkrétne 2 diely vápnika ku 1 dielu fosforu.

Ak agama odmieta rastlinnú potravu a žerie veľké množstvo hmyzu, možno očakávať prevahu fosforu. Preto je vhodné hmyz posypávať vápnikom na zlepšenie pomeru Ca:P.

Pri výbere zdroja vápnika sa odporúča vyhnúť produktu s prídavkom vitamínu D3. Vitamínom D3 sa totiž veľmi ľahko predávkuje.

Vitamín D3 si telo jašterov vytvára prirodzene v ideálnom množstve vďaka UVB žiareniu. Navyše býva obsiahnutý aj vo väčšine vitamínových zmesí.

Čistý vápnik možno ponúkať mláďatám v raste a samiciam v období znášok vo zvýšenom množstve. U dospelých agám sa odporúča približne dvakrát týždenne, prípadne v menšom množstve pri každom kŕmení.

Vitamínové zmesi možno podávať príležitostne raz za 7-10 dní. Ich prebytok je rovnako škodlivý ako nedostatok.

Vitamíny A, B, D a D3 je potrebné dávkovať opatrne, pretože ich prebytky agama nedokáže vylúčiť a hrozí predávkovanie hypervitaminózou.

Za vhodný doplnok možno považovať aj vápnik s horčíkom alebo minerálny prípravok bez zbytočne vysokého obsahu vitamínu D3.

Hořčík má vplyv na správne využitie vápnika v tele, nervovú sústavu, svalstvo, krvný tlak a ďalšie funkcie.

Rozmnožovanie a riziká spoločného chovu

Samečci sú schopní párenia často už od 4-5 mesiacov. Párenie môže prebiehať počas celého roka vzhľadom na značný apetít samcov.

Najväčší záujem o samice však majú samce od konca zimovania do konca leta. Pred blížiacim sa zimovaním v mnohých prípadoch záujem o párenie opadáva a nie je vhodné sa v tomto období snažiť pripúšťať.

Rozmnožovanie začína pytačkami samca: kývaním hlavy, pridupávaním predných nôh, šviháním chvosta, typickým sčernením pod krkom a behaním okolo samice.

Ak je samica pripravená, samec sa jej zahryzne do ostňov za krkom, postupným šviháním chvosta sa dostane pod jej chvost a dôjde k páreniu.

Takto na ňu môže skákať aj niekoľkokrát denne. Práve preto je pri spoločnom chove samca a samice potrebná možnosť dočasnej separácie.

Prvá znáška v danom roku prichádza najčastejšie 26-32 dní po párení. Samice však často kladú viac znášok po sebe v intervale približne 20-25 dní.

Niektoré samice začínajú vytvárať vajíčka ešte pred oplodnením samcom. Ak k oplodneniu nedôjde, môžu mať neoplodnené znášky.

Samica si môže uchovať spermie a dôjsť môže k oplodneniu 2-5 znášok po sebe. Opakované znášky sa môžu objaviť aj v prípade, že bola samica so samcom iba pred prvou znáškou.

Počas tohto obdobia treba samicu dostatočne kŕmiť pestrou potravou a dodávať zvýšené dávky vápnika.

Kladište a oddelenie samice

Samica pri kladení vajec hľadá miesto s ideálnymi podmienkami na inkubáciu. Kladište by malo mať vhodnú vlhkosť substrátu, ktorý nesmie byť suchý ani premočený, a tiež dostatočnú teplotu.

Nízka teplota substrátu v kladišti býva častou chybou. Kladište by malo byť pripravené v blízkosti výhrevnej žiarovky alebo iného zdroja tepla, nie v chladnom kúte terária.

Pri budovaní kladišťa možno využiť police, previsy, jaskyne, korene a ďalšie dekorácie. Samice totiž uprednostňujú vyhrabanie tunela, na konci ktorého sa otočia a v pokoji nakladú vajcia.

Ďalšou možnosťou je primerane veľký box naplnený vlhkým substrátom, ktorý sa vloží do terária. Box by nemal byť príliš priehľadný, aby mala samica pri kladení pokoj.

Po nakladení a starostlivom zahrabaní vajec nasleduje ich premiestnenie do inkubátora.

Vajcia je vhodné vyhrabať najneskôr do druhého dňa v závislosti od podmienok v kladišti. Ak je substrát príliš suchý alebo naopak premočený, presun je nutné vykonať čo najskôr.

Približne po 1-2 dňoch od nakladenia sa embryo vo vajci napevno prichytí. Vajíčko sa preto počas inkubácie nesmie pretočiť.

Inkubácia vajec

Na inkubáciu potrebujeme substrát, ktorý dobre drží vlhkosť. V teraristike sa často používa vermikulit, perlit alebo seramis.

Substrát zalejeme vodou, necháme ho nasať a potom ho dôkladne vytlačíme, aby z neho už netiekla voda.

Plastové krabičky naplníme približne do polovice pripraveným substrátom. Do substrátu vytvoríme menšiu jamku, položíme do nej vajcia a prisypeme substrát.

Vajíčka vložíme do inkubátora a inkubujeme pri teplote 26,5-29 °C. Pri vyššej teplote sa doba inkubácie skracuje.

Približne po týždni v inkubátore budú pri presvietení vajec viditeľné žilky, čo znamená, že vajce je oplodnené.

V priebehu inkubácie vajcia neprevraciame. Kontrolujeme iba, či neplesnivejú, neprepadajú sa alebo nevysychá substrát.

Pri vlhčení treba dávať pozor, aby nedošlo k poliatiu vajca, pretože by sa mohla vytvoriť pleseň.

Substrát pod vajcami nesmie nikdy úplne vyschnúť. Na kontrolu polohy vajec je vhodné urobiť značku v ich strede.

Vajcia možno uložiť aj na špeciálne platíčko, kde absorbujú vodu iba zo vzdušnej vlhkosti. Výhodou špeciálnych dóz je dokonalý prehľad o stave vajec a menšie riziko premočenia.

Odchov mláďat

Ako vhodné odchovne sa osvedčili stroho vybavené teráriá alebo plastové boxy. Čím prehľadnejšie, tým lepšie.

Mláďatá umiestňujeme do menších skupiniek. Postupom času, ako rastú a zvliekajú sa, premiestňujeme lepšie prosperujúce zvieratá k sebe tak, aby medzi nimi nebol veľkostný rozdiel.

Dôležitým faktorom pri odchove je zabezpečiť mláďatám neustály príjem rastlinnej aj živočíšnej potravy.

Osvedčilo sa kŕmenie malými švábmi Blaptica dubia, ktoré nie sú také rýchle a nedochádza k toľkým nechceným uhryznutiam.

Mláďatá možno kŕmiť trikrát denne. Ráno sa ponúkne hmyz spoločne s rastlinami, neskôr druhé kolo kŕmenia a večer výhradne rastlinná potrava.

Veľmi dôležité je dbať na hygienu prostredia, v ktorom sa mláďatá odchovávajú. Všetky ubikácie je potrebné denne čistiť a dezinfikovať.

Na noc sa mláďatám vypínajú všetky zdroje tepla a svetla. Ak zostáva v teráriu hmyz cez noc, treba mu nechať kúsok jablka, mrkvy alebo piškóty, aby neobťažoval agamy.

Zdravotná kontrola pri skupinovom chove

Odporúčam viesť si záznamy o chove. Agamu možno raz týždenne odvážiť a podľa vývoja hmotnosti sledovať, či je všetko v poriadku.

Hmotnosť by nemala dlhší čas stagnovať, treba však brať do úvahy, že každé zviera rastie inou rýchlosťou.

Častou príčinou nežravosti, neaktivity a celkovo zlého stavu agamy bývajú črevné parazity. Ich nadmerné premnoženie môže mať pre hostiteľov fatálne následky.

Z týchto dôvodov sa odporúča raz za čas odniesť vzorky trusu na vyšetrenie k veterinárovi.

Vzorky sa zbierajú približne jeden týždeň. Čerstvý trus sa dáva do nádobky s trochou vody, aby nevyschol, a uchováva sa v chlade, najlepšie v chladničke.

Pri napadnutí črevnými parazitmi možno pozorovať redší a veľmi zapáchajúci trus, dehydratáciu, nežravosť a v konečnej fáze chudnutie.

Po zistení prítomnosti kokcídií namieša veterinárny lekár antiparazitiká a vypočíta dávkovanie pre jednotlivé zvieratá podľa ich hmotnosti.

Približne po troch týždňoch sa musí rozbor trusu zopakovať, aby sa overila účinnosť liečby.

Je veľmi dôležité zabrániť reinfekcii z prostredia a zaviesť hygienické opatrenia. Zvlášť dôležité je zabezpečiť čo najsuchšie a najčistejšie prostredie.

Včasné odstránenie výkalov pred sporuláciou oocýst, približne do 12 hodín, znižuje pravdepodobnosť prenosu infekcie.

Oocysty a izospóry sú odolné voči mnohým dezinfekčným prostriedkom a môžu prežiť vo vonkajšom prostredí dlhý čas.

Pri spoločnom chove môže choroba jedného jedinca ohroziť celú skupinu. Chorú agamu preto treba okamžite oddeliť a zabezpečiť veterinárne vyšetrenie.

Zimovanie

Zimovanie je pre agamy počas zimného obdobia prirodzené. V ostatných obdobiach sa odporúča vyhnúť sa zimnému spánku.

Zimovanie agamy nie je nevyhnutné, ale odporúča sa. Pomáha jej prežiť chladné obdobie, keď je v prírode nedostatok potravy, a pozitívne vplýva na celkovú kondíciu a dĺžku života.

Zimovanie je dôležité aj vtedy, ak chceme agamy rozmnožovať.

Zimujú len dostatočne veľké a zdravé agamy. Ideálne je zimovať agamy staršie ako 10-12 mesiacov. Dôležitejší je však zdravotný stav a celková kondícia než samotný vek.

Nezimujeme choré, zranené alebo inak oslabené agamy.

Počas zimovania agamy neprijímajú potravu. Hibernujú vyprázdnené a nesmie v nich zostať nestrávená potrava.

Agamu prestaňte kŕmiť približne 7-10 dní pred zimovaním, aby mala dostatok času na strávenie zvyškov potravy.

Po vyprázdnení postupne skracujte čas osvetlenia a znižujte teplotu. Počas zimovania by teplota nemala klesnúť pod 13 °C.

Zimovanie by malo trvať 2-2,5 mesiaca. Minimálna doba zimovania je 1,5 mesiaca a maximálna doba tri mesiace.

Po skončení zimovania postupne počas približne 14 dní zapínajte všetky svetlá a zvyšujte teplotu.

Manipulácia s agamou a inými plazmi

Agamy sú veľmi kontaktné jaštery a pri pravidelnom pokojnom zaobchádzaní si na človeka dobre zvykajú.

Pogona je medzi teraristami obľúbená nielen pre fascinujúci vzhľad, ale aj preto, že s trochou intuície a taktu sa z nej môže stať mimoriadne krotké zviera.

Treba však dávať pozor na správnu manipuláciu. Zo začiatku, kým si zviera nezvykne, ho zbytočne nestresujte a nechajte mu dostatok času na preskúmanie prostredia.

Pri spoločnom chove sa nespoliehajte na to, že pokojná agama bude automaticky tolerovať iného plaza. Pokojné správanie voči človeku neznamená toleranciu voči inému zvieraťu.

Každý jedinec musí mať možnosť uniknúť pred druhým zvieraťom, oddýchnuť si, vyhriať sa a prijímať potravu bez konkurencie.

tags: #agama #a #ine #plazy #v #jednom