Aké kosti sú dobré pre psov a ktoré im radšej nedávať?

Otázka, či môžu psy žuť kosti, sa objavuje tak často, ako psík vrtí chvostom, keď zacíti maškrtu. Mnohí si myslia, že keď vlky, líšky či iné šelmy v prírode hrýzli kosti svojej koristi a prežili, bude to v poriadku aj pre nášho chlpáča. Bohužiaľ, nie je to také jednoduché!

Na otázku, či môže pes jesť kosti, neexistuje jednotná odpoveď. Záleží totiž na tom, o akú kosť ide, ako je spracovaná, akú má veľkosť a aký je konkrétny pes. Uvedomte si, že kosti môžu byť pre psa prospešné, ale zároveň aj veľmi nebezpečné.

Pes môže jesť kosti, ak sú surové, primerané veľkosti psa a podávané pod dohľadom. Varené, pečené, dusené, údené, grilované alebo sušené kosti však psovi nedávajte, pretože tepelná úprava mení ich štruktúru a zvyšuje riziko poranenia.

Aké výhody môžu mať kosti pre psa?

Nie všetko, čo majú psy rady, je však pre ne zdravé a vhodné. Veď mnoho psov by najradšej zjedlo čokoládu alebo si pochutnalo na sladkostiach či ľudskom jedle, čo však nemusí byť správny spôsob stravovania.

Psy radi hryzú kosti a žutie je pre nich zábava na celé hodiny. Pes kosť skôr obhrýza a „hrá sa“ s ňou. Väčšina psov patrí sem. Silní žuvači dokážu kosť rýchlo rozhrýzť.

• Žutie udržuje psa v pohode a bráni mu, aby si svoju žuvaciu vášeň vylieval na vašom gauči.
• Žutie posilňuje čeľusť, trénuje zuby a pomáha ich čistiť.
• Surové mäkké kosti môžu dopĺňať vápnik, fosfor a kolagén.
• Pri žuvaní môžu mechanicky čistiť zuby.

Aby ste udržali psíkove zuby zdravé, treba pravidelne odstraňovať povlak, ktorý by sa inak zmenil na zubný kameň. Ten môže časom viesť k ochoreniam zubov a ďasien. Medzi čistením zubov pomôžu prírodné žuvacie maškrty, ktoré sú nielen chutné, ale aj plné živín.

Ak sa však kostí obávate, vyskúšajte umelé kosti alebo prírodné žuvacie maškrty.

Čo obsahujú kosti?

Kosti sú plné cenných látok - obsahujú vápnik, horčík, fosfor, vitamíny A, D a E aj esenciálne mastné kyseliny. Sú skvelým zdrojom kolagénu, ktorý podporuje zdravie kĺbov, kostí a chrupaviek.

Sú zdrojom vápnika a niektorých ďalších minerálov, ako aj vitamínov. Obsahujú aj bielkoviny (ale chýbajú im niektoré aminokyseliny) a tuk.

Až 65% hmotnosti kosti je tvorené minerálnymi zložkami. Okrem vápnika obsahujú aj horčík, fosfor, zinok, sodík a draslík. Preto nie je jednoduché nahradiť kosti v strave psa.

Zohrávajú obzvlášť dôležitú úlohu pri dosahovaní optimálneho pomeru vápnika a fosforu v strave psa. Ten by mal byť približne 1,2-2 : 1 (vápnik : fosfor). Samotné mäso, t. j. svalovina, obsahuje veľa fosforu a málo vápnika, preto sa musí dopĺňať dobre vstrebateľným zdrojom vápnika.

Aké kosti sú pre psa najvhodnejšie?

Najlepšie sú surové kosti, na ktorých je ešte mäso a chrupavky, ktoré môže pes žuť. Pes smie jesť iba surové kosti, a to také, na ktorých je ešte mäso a šľachy.

Mäso chráni črevá a žalúdok a pomáha, aby stolica nebola príliš tvrdá. Vždy kŕmime mäsitými surovými kosťami (kosti obalené mäsom) a to z toho dôvodu, že na aktiváciu tráviacich enzýmov v žalúdku potrebuje pes prísun mäsa.

Ak sú kosti holé (napr. orezané bravč. rebrá), zle sa psovi trávia a môžu spôsobiť zápchu. V prípade podania takých kostí k nim pridáme kúsok mäsa.

Najlepšie sú veľké a stredne veľké kosti - v závislosti od veľkosti vášho psa. Vhodnú kosť je potrebné vyberať aj podľa veľkosti psa a jeho papule.

• Mäkké surové kosti: vhodné najmä pre psy, ktoré s kosťami začínajú.
• Mleté kosti: praktické pre malé plemená, šteňatá, seniorov, psy s citlivejším trávením alebo psy, ktoré krmivo hltajú.
• Celé kosti: vhodné vtedy, keď chcete podporiť prirodzené žuvanie a mechanické čistenie zubov.
• Veľké plné kosti: môžu slúžiť ako pevné prírodné hryzadlo, no vyžadujú neustály dohľad.

Plné kosti, ako napríklad hovädzia stehenná kosť, sa pri žutí lámu na menšie a tupšie kúsky, ktoré sú menej nebezpečné.

Hovädzie kosti pre psov sú celkom dobrou voľbou, najmä pre veľké psy, malé s nimi môžu mať problémy. Sú veľmi tvrdé, takže váš pes ich jednoducho odhryzne, ale bude pre neho veľmi ťažké alebo dokonca nemožné zjesť ich celé - čo je dobré, pretože budú slúžiť ako veľmi pevné, prirodzené hryzadlo.

Teľacia kosť je naopak veľmi mäkká a pri žutí sa nerozpadá na nebezpečné triesky. Preto tento typ môže pes väčšinou zjesť celý, v porovnaní s inými typmi kostí je tu menšie riziko, že si niečo urobí.

Kosti v BARF strave

BARF (Biologically Appropriate Raw Food) je surová strava pre psy, ktorá sa skladá z čerstvého, neupravovaného surového mäsa, kostí, vnútorností, ovocia a zeleniny.

Kosti sú pri kŕmení BARFom neodmysliteľnou súčasťou psieho menu. Kosti pre psa môžu byť prirodzenou súčasťou BARF stravy, ale len vtedy, keď vyberiete správny typ, veľkosť a spôsob podávania.

Pri kŕmení BARF by kosti mali tvoriť približne 10 - 15 % stravy psa. V BARF výžive sa kostná zložka zvyčajne pohybuje okolo 10 % celkovej dávky.

V dennom menu psa by kosti mali tvoriť približne 20 - 30 % objemu kŕmnej dávky. Niektoré zdroje uvádzajú až 30 %, ale v týchto prípadoch je súčasťou aj svalovina, ktorá pokrýva povrch mäsitej kosti.

Rozdiel medzi uvedenými podielmi súvisí s tým, či sa počíta iba samotná kostná zložka, alebo aj mäso a svalovina, ktoré kosť obklopujú.

Príliš veľa kostí v kŕmnej dávke sa môže prejaviť veľmi ľahkými suchými hovienkami a prípadne zápchou. V praxi to neznamená, že pes musí jesť kosti každý deň.

Príliš málo kostí môže znamenať nedostatok vápnika pri domácom skladaní BARF dávky. Ak už máme vyriešenú kŕmnu dávku z hľadiska prísunu kostí, nie je na škodu si niečo povedať o kostiach ako o zábave.

Ak s BARFom práve začíname, je najvhodnejšie podávať hlavne mäkké kosti. Najlepšie sú kosti kuracie, ako napríklad kuracie skelety, kuracie krky a krídla.

Na kŕmenie sú najvhodnejšie rôzne hydinové kosti - krídla, chrbty, krky alebo celé skelety. Kuracie krky môžu byť vhodnou mäkkou kostnou zložkou BARF stravy.

Morčacie krky sú ideálne na každodenné doplnenie vápnika a ďalších minerálov a vitamínov prirodzenou cestou.

Vhodné kosti sú také, ktoré zodpovedajú veľkosti psa, sile čeľustí a skúsenosti so žuvaním. Pre veľa psov sú najpraktickejšou voľbou mleté kosti.

Ak chcete čo najlepšie využiť ich výživovú hodnotu vrátane vápnika, ktorý je pre psy taký dôležitý, môžete ich kŕmiť mletým mäsom.

Prečo sú varené kosti nebezpečné?

Varené alebo pečené kosti sú veľkým rizikom, pretože sa môžu štiepiť na ostré kúsky.

Varené, pečené alebo vyprážané kosti menia svoju štruktúru, stávajú sa krehkejšími a mimochodom aj ostrejšími, pretože strácajú svoju prirodzenú pružnosť, takže môžu byť pre psa veľmi nebezpečné - zviera sa môže porezať.

Varené kosti pre psa sú rizikové preto, že tepelná úprava mení ich štruktúru. Kosť je tvrdšia, krehkejšia a pri hryzení sa môže lámať na ostré úlomky.

Akokoľvek tepelne upravená kosť (varenie, pečenie, grilovanie) je pre psa životu nebezpečná, nakoľko pri hryzení sa štiepi na malé kúsky s ostrými okrajmi, ktoré sa môžu psovi po prehltnutí zapichnúť v tráviacom systéme a spôsobiť mu tak veľké problémy.

Ak chcete psovi dopriať žuvanie, vyberajte radšej surové BARF kosti primeranej veľkosti alebo mleté kostné produkty.

Ktoré kosti psovi nedávať?

Hydinové kosti

Kosti z hydiny (napr. kačacie či morčacie) nikdy nedávajte psíkovi.

Kuracie alebo morčacie kosti sú pre psy veľmi nebezpečné. Pri varení sa rozpadajú na ostré úlomky a môžu sa zarezávať do pažeráka, preraziť stenu žalúdka alebo vážne poraniť črevá. Surové môžu spôsobiť dusenie a zápchu.

Opatrnosť je potrebná pri morčacích kostiach (stehná, krídla), tie sa štiepia spôsobom, ktorý môže byť rizikový.

Pri odporúčaniach pre BARF sa však mäkké surové kuracie krky, krídla, chrbty a skelety uvádzajú ako vhodná kostná zložka, najmä pre psy, ktoré sú na surové kosti postupne zvyknuté. Hydinové kosti po tepelnej úprave psovi nedávajte nikdy.

Bravčové a diviačie kosti

Bravčové a diviačie kosti sú úplne zakázané, pretože surové môžu prenášať choroby, ako je besnota, a varené sú zase nebezpečné pre svoje krehké štruktúry.

V prípade bravčového mäsa hrozí psovi Aujeszkého choroba alebo parazit Trichinella ileus.

Zverinové kosti. Odborníci na výživu psov neodporúčajú podávať psíkom surové mäso ani kosti z diviny. U zvierat pochádzajúcich z voľnej prírody neprebiehajú veterinárne kontroly. Mäso môže obsahovať parazity alebo byť nakazené chorobou. Pozor si dajte hlavne na Aujeszkého chorobu diviakov.

Bravčové kosti sa neroztrieštia na ostré úlomky a väčšinou sú dostatočne veľké na to, aby pes nemal pokušenie pokúsiť sa ich prehltnúť celé. V takom prípade by mali byť úplne bezpečné, však? Nie nevyhnutne.

V skutočnosti je menšie riziko, že sa pes poraní, ale bravčové kosti sú veľmi ťažko stráviteľné. Preto po ich konzumácii môže zviera trpieť bolesťami brucha, byť letargické a pomalé.

Bravčové stehná sú vhodné len pre veľké plemená a majú vysoký obsah tuku, ktorý môže niektorým psom spôsobiť problémy.

Králikové kosti

Králičie kosti. Ich kosti sú pomerne tvrdé.

Chrbtica a stavce

Nevhodné na kŕmenie pre psy sú kosti z chrbtice - stavce, pes sa ich snaží prehltnúť celé, čo môže spôsobiť upchatie pažeráka, alebo sa mu môžu zaseknúť na sánke.

Špikové kosti

Pod dohľadom tiež podávajte špikové kosti.

Obal špikovej kosti býva veľmi tvrdý a pes ho nedokáže rozhrýzť. Väčšinou sa len zabaví tým, že vylizuje vnútro, teda špik. Špik je relatívne tučná pochutina, takže dajte pozor, aby ho psík nedostával priveľa.

Vďaka svojej tvrdosti si môže hafan na špikovej kosti zlomiť zub alebo dokonca zakliesniť čeľusť.

Aké riziká hrozia po zjedení kosti?

Najväčší problém spôsobujú kosti, ktoré sa lámu na ostré kúsky.

• Zadusenie: ak pes prehltne kosť alebo veľký kus príliš rýchlo, môže sa mu zaseknúť v dýchacích cestách.
• Uviaznutie v pažeráku: keď sa kúsky kosti zaseknú v pažeráku, vytvoria akúsi „zátku“, ktorá bráni prechodu potravy.
• Poranenie ústnej dutiny: nie je výnimkou, že sa kosť na podnebí vzprieči.
• Zápal a poranenie tráviaceho traktu: úlomky kosti sa zapichnú do stien žalúdka a čriev.
• Zápcha: veľké množstvo kostí alebo holé kosti môžu viesť k tvrdej a suchej stolici.
• Upchatie čriev: kosť môže uviaznuť v žalúdku aj v črevách.
• Poškodenie zubov: veľmi tvrdé kosti môžu spôsobiť zlomenie zuba.

Keď sa kúsky kosti zaseknú v pažeráku, vytvoria akúsi „zátku“, ktorá bráni prechodu potravy. Bez rýchleho zásahu to môže byť pre psíka fatálne. Liečba si vyžaduje urgentnú operáciu.

V horších prípadoch môže dôjsť k upchatiu čriev, čo si vyžaduje okamžitú operáciu.

Uviaznutie kosti. Kosť môže uviaznuť v žalúdku aj v črevách. Táto nepríjemná situácia sa dá vyriešiť iba operáciou na veterinárnej klinike.

Zápcha postihuje malých aj veľkých psíkov. Liečba je drahá, komplikovaná a zahŕňa dlhé obdobie rekonvalescencie. Pes musí držať prísnu diétu, čo je náročné preňho aj pre vás.

Zápchu veterinári často riešia klystírom - do konečníka sa zavádza hadička s teplou vodou a parafínovým olejom, aby sa odstránili uviaznuté kúsky kosti.

Pes, ktorý kosť hltá, potrebuje iný prístup

Ak sa rozhodnete riskovať a dať psíkovi kosť, vyberte takú, ktorú nemôže prehltnúť celú, aby ste predišli zaduseniu.

Celé kosti majú zmysel vtedy, keď chcete podporiť prirodzené žuvanie a mechanické čistenie zubov. Vtedy však platí prísnejší dohľad: pes musí kosť žuť, nie lámať a prehĺtať veľké kusy.

Problém nastáva vo chvíli, keď máte doma hltajúceho psa a kus väčšej kosti zaseknutej v krku pre vás nepredstavuje žiadnu nečakanú situáciu.

Pre veľa psov sú najpraktickejšou voľbou mleté kosti. Najmä ak ide o malé plemeno, šteňa, seniora, psa s citlivejším trávením alebo psa, ktorý krmivo hltá.

Kosti podľa veľkosti, veku a zdravotného stavu psa

Správne zvolená žuvacia kosť by mala zodpovedať veľkosti psa, sile žuvania a veku.

Malé psy

Malé psy majú jemnejší chrup a menšiu silu čeľustí.

Veľké psy majú silné čeľuste a dokážu rýchlo zničiť nekvalitné pamlsky.

Ak ide o malé plemeno, vhodnejšou voľbou môžu byť mleté kosti alebo iná mäkká kostná zložka primeraná veľkosti papule.

Šteňatá

Šteniatka majú citlivé zuby a trávenie. Kosť má byť mäkšia a primeraná veľkosti papule.

Áno, ale opatrne. Šteniatka potrebujú správny pomer vápnika a fosforu pre vývoj kostry, no zároveň nemajú rovnakú skúsenosť so žuvaním ako dospelý pes.

Pri šteniatkach veľkých plemien buďte presní. Chyby v pomere minerálov môžu mať väčší dopad ako pri dospelom psovi.

Ak chcete začať bezpečnejšie, vyberte mletú kostnú zložku.

Malý pes (najmä pred desiatym týždňom života) ešte nedokáže úplne zvládnuť žuvanie tvrdej potravy a môže s veľkým nadšením a odhodlaním pristúpiť k hryzeniu kostí. To môže spôsobiť poškodenie chrupu a problémy s krivým skusom.

Na druhej strane však šteňatá prejavujú prirodzenú tendenciu žuť, pretože sa im veľmi rýchlo vymieňajú zuby, takže si chcú stimulovať ďasná. Kosť môže byť pre ne ideálnym hryzátkom.

Môže tiež dopĺňať vápnik v ich strave a správny pomer vápnika a fosforu je veľmi dôležitý.

Ak chcete psa kŕmiť kosťami pre batoľa, najlepšie sa hodia teľacie alebo jahňacie kosti.

Seniori

U seniorov myslime na opotrebovaný chrup a citlivejšie trávenie.

Pre staršieho psa môže byť vhodnejšia mletá kostná zložka alebo mäkká žuvacia alternatíva než veľmi tvrdá celá kosť.

Psy s citlivým trávením alebo alergiou

Ak má pes potravinové alergie alebo citlivé trávenie, dôležitý je materiál a jednoduchosť zloženia.

Pri výbere preto zohľadnite nielen typ kosti, ale aj druh mäsa, množstvo tuku a celkovú znášanlivosť konkrétnej potraviny.

Brachycefalické plemená

Patria sem boxeri, buldoci, mopsíci, shih-tzu a ďalšie plemená. Tieto plemená sú špecifické krátkou a širokou lebkou.

Anatómia týchto plemien im neumožňuje efektívne a bezpečne rozžuť kosti.

Nepreháňajte to s množstvom a brachycefalickým plemenám kosti najprv nameľte.

Čo ak je pes zvyknutý na granuly?

Ak však kostí obávate alebo svojho psa kŕmite granulami či varenou stravou, je rozumné zvážiť, či mu ich vôbec podávať.

Kŕmite svojho psa granulami alebo varenou stravou? Vo všeobecnosti platí, že kosti pre neho nie sú vhodné a radšej sa im úplne vyhnite.

Ak svojho psíka kŕmite granulami a chcete mu občas podať kosť, dobre si to rozmyslite. Trávenie psíka, ktorý je zvyknutý na granule, je odlišné od toho, ktorý je zvyknutý na surovú stravu (BARF), a teda mu občasné podanie kosti môže skôr uškodiť ako prospieť.

Každý pes má od narodenia tzv. ihličkový reflex, ktorý umožňuje ostrým kostiam bezpečne prejsť tráviacim traktom. Ak však pes tento reflex netrénuje, postupne sa vytratí.

Pri prechode na surovú stravu u dospelého psa je potrebné tráviaci trakt psa na kosti pomaly a opatrne zvykať.

Všetko je ale individuálne a každý si musí poznať svojho psa a samostatne sa rozhodnúť čo mu dá a čo nie.

Ako podávať kosť bezpečnejšie?

1. Vyberte iba surovú kosť, ktorá nebola varená, pečená, dusená, údená, grilovaná ani sušená.
2. Uprednostnite kosť obalenú mäsom, šľachami alebo chrupavkami.
3. Veľkosť kosti prispôsobte veľkosti psa a jeho papule.
4. Pri prvom podávaní zvoľte mäkkú alebo mletú kostnú zložku.
5. Psa počas žutia neustále sledujte.
6. Nedovoľte mu kosť lámať a prehĺtať veľké kusy.
7. Odstráňte kosť vtedy, keď sa zmenší natoľko, že by ju mohol prehltnúť.
8. Nepodávajte priveľké množstvo kostí.

Ak sa rozhodnete riskovať a dať psíkovi kosť, vyberte takú, ktorú nemôže prehltnúť celú, aby ste predišli zaduseniu.

Dohliadnite na psa, aby ste mohli v prípade potreby ihneď zakročiť.

Kedy okamžite kontaktovať veterinára?

Ak sa pes po zjedení kosti dusí, dávi, nemôže prehĺtať, nadmerne slintá, má bolesti brucha, je letargický alebo má problémy s vyprázdňovaním, kontaktujte veterinára.

Keď sa kúsky kosti zaseknú v pažeráku, vytvoria akúsi „zátku“, ktorá bráni prechodu potravy. Bez rýchleho zásahu to môže byť pre psíka fatálne.

V horších prípadoch môže dôjsť k upchatiu čriev, čo si vyžaduje okamžitú operáciu.

Ak máte akékoľvek pochybnosti o prítomnosti kostí v strave vášho psa, poraďte sa so svojím veterinárom.

Bezpečnejšie alternatívy ku kostiam

Ak chcete psovi dopriať žuvanie, ale nechcete podstupovať riziko spojené s kosťami, vyskúšajte umelé kosti alebo prírodné žuvacie maškrty.

Motivácia a odmeňovanie tvojho psíka je dôležitou súčasťou vášho každodenného vzťahu - k tomu vám pomôže niekoľko zdravých maškŕt!

Maškrty z islandskej tresky, žuvacie maškrty zo sumca atlantického a islandskej tresky sú dokonalou voľbou. Ich každodenným používaním sa dá zredukovať hnedý zubný povlak a zubný kameň, zlepšiť sa vďaka tomu môže aj dych psa.

Medzi čistením zubov pomôžu prírodné žuvacie maškrty, ktoré sú nielen chutné, ale aj plné živín.

Najvhodnejšie kosti pre psa sú surové, mäsité, mäkké a primerané jeho veľkosti, veku a sile žuvania. Pri malých plemenách, šteniatkach, senioroch, hltajúcich psoch, citlivom trávení a brachycefalických plemenách môže byť vhodnejšia mletá kostná zložka.

Varené alebo inak tepelne upravené kosti psovi nedávajte. Ak sa rozhodnete zaradiť surové kosti do BARF stravy, množstvo a minerálny pomer nastavte opatrne a pri neistote sa poraďte s veterinárom.

tags: #aka #kost #je #dobra #pre #psov