Akita inu je veľký, robustne stavaný pes so silnou kostrou, ale je dobre vyvážený, ušľachtilý a dôstojný. Tento pes je známy svojou vierou, učenlivosťou a chápavosťou. Akity sú vynikajúci strážni psi, ale potrebujú dôsledný výcvik a socializáciu od raného veku.
Ak hľadáte psa podobného akite inu, nemusíte sa obmedziť iba na americkú akitu. Najbližšími alternatívami sú najmä pôvodné japonské plemená špicov, ktoré spája vzpriamené uši, stočený chvost, hustá srsť, samostatné uvažovanie a silná väzba na majiteľa. Rozdiely však môžu byť výrazné vo veľkosti, temperamente, nárokoch na pohyb aj v prístupe k cudzím ľuďom a iným psom.
Čo majú akita inu podobné plemená spoločné
Pôvod japonských psích plemien se datuje tisíce let do minulosti. Po staletí křížení a šlechtění se všeobecně uznává šest plemen jako původně pocházejících z Japonska. Souhrnně mají název Nihon-ken.
Jsou to: Shiba Inu, Kishu Ken, Shikoku Ken, Hokkaido Ken, Kai Ken a Akita Inu.
Japonská plemena mají zahnuté ocasy, špičaté uši a úzké čenichy s nadýchanou srstí. Jejich úkolem je chránit. Lásku a pozornost věnují svým majitelům s nadšením, ale často se mají na pozoru před neznámými lidmi a jinými psy.
Medzi psy z Japonska se řadí několik plemen, ale pouze 6 z nich se řadí do Nippon inu. Jde o plemena se stejnými znaky, kterými jsou vztyčené uši, stočený ocas, stavba těla, ale liší se velikostí, barvou srsti a z části i povahou.
Jako další plemena můžeme jmenovat například Tosa inu, Japonského špice, Japonského teriéra a Japonského china.
Akita inu: veľký, dôstojný a samostatný pes
Pôvod a história
Akita Inu má pôvod v regionu Odate, v prefektúre Akita a patří do rodiny špiců. Býval loveckým psem kvůli loajalitě a jemnému charakteru. Je ideálním do chladného počasí pro hrubou a dlouhou dvojitou srst. V éře Edo bylo plemeno považováno za bojové.
V japončine slová „inu“ a „ken“ znamenajú pes. Akita Inu je teda pes z okresu Akita. V Japonsku sa tiež nazýva „šiši inu“, čo sa dá preložiť ako „veľký pes“. Prípony inu a ken sa dnes často opomínajú a ľudia sa obmedzujú na označenie akita.
Archeologické nálezy naznačujú, že predkovia dnešných Akit žili už pred 7000 rokmi. Pôvodne boli špicovité psy strednej veľkosti určené na lov. V druhej polovici 19. storočia dochádzalo ku kríženiu s molosoidnými plemenami, čo viedlo k nárastu veľkosti a strate niektorých typických špicovitých vlastností.
Počas 2. svetovej vojny bola nariadená konfiskácia všetkých psov okrem ovčiakov, čo viedlo k ďalšiemu rozdeleniu populácie Akit. Psi z tzv. línie Dewa, na ktorých sa prejavili znaky mastifov a nemeckých ovčiakov, sa s americkými vojakmi dostali do USA, kde sa ďalej šľachtili a dali vzniknúť americkej akite.
Historické pramene opisujú aj ďalšie rozdelenie plemena: počas druhej svetovej vojny boli akity krížené s nemeckými ovčiakmi, pretože tí jediní neboli chytaní pre kožušinu na uniformy pre vojsko. Dôsledkom však bolo rozdelenie plemena na tri typy: Matagi akity, bojové akity a ovčiacke akity.
Po vojne bol veľmi obľúbeným psom Kongo-go z línie Dewa, ktorý bol na rozhraní medzi bojovou a ovčiackou akitou. Rozumní chovatelia však krížili svoje psy s Matagi akitami, aby navrátili plemenu jeho pôvodný vzhľad a ustálili jeho typ do podoby, ktorú poznáme dnes.
Vzhľad
Akita Inu má široké čelo s výraznou čelnou ryhou a zreteľným stopom. Nosová huba je veľká a čierna. Tlama je stredne dlhá a silná, s širokým koreňom, zužujúca sa, ale nie zašpicatená. Nosový chrbát je rovný.
Oči sú pomerne malé, takmer trojuholníkového tvaru vďaka zdvihnutiu vonkajšieho kútika oka, posadené pomerne široko, tmavohnedé. Uši sú pomerne malé, silné, trojuholníkové, so stredne zaoblenými špičkami, nasadené stredne široko, vzpriamené a naklonené dopredu.
Krk je silný a osvalený, bez voľnej kože. Hrudník je hlboký, predhrudie dobre vyvinuté, rebrá stredne vyklenuté. Chvost je vysoko nasadený, silný, nesený silno zatočený nad chrbtom.
Dĺžka srsti je stredná, s hrubou krycou srsťou a jemnou, hustou podsadou. Farba srsti môže byť červená, sezamová, žíhaná alebo biela, pričom všetky farby okrem bielej musia mať tzv. urajiro, teda belavú srsť na určitých častiach tela.
Akity majú z Nippon inu najrôznejšie zafarbenie srsti: červenú, žíhanú, bielu a menej známu sezamovú. Všetky farby musia vykazovať urajiro, čo je biela farba srsti na stranách tlamy, lícach, spodnej strane čeľuste, krku, hrudníku, tele, chvoste a vnútornej strane končatín.
Povaha a využitie
Akita Inu je pes vyrovnaný, verný, učenlivý a chápavý. Je samostatne mysliaci, preto je nutné dbať od počiatku na kvalitnú ranú socializáciu.
Akity psychicky vyspievajú už počas prvého roka života. Už ročný jedinec tohto plemena je pokojný, vyrovnaný, plne socializovaný, ak je včas a správne vychovávaný.
Napriek povestnej tvrdohlavosti je Akita schopný naučiť sa výbornú a presnú poslušnosť. Má výbornú pamäť a rýchlo sa učí. Povely plní s presnosťou, ale pomalšie, čo je spôsobené robustnejšou stavbou tela a funkciou CNS.
Akity sú vynikajúci strážni psi, ale potrebujú dôsledný výcvik a socializáciu od raného veku. Pre toto plemeno sú dôležité návštevy kynologického výcvikového strediska až do veku jedného roka.
Po tomto období je potrebné dbať na opatrnosť pri socializácii s ostatnými plemenami, pretože Akita je dominantný a nesie si rolu alfy v psej svorke.
Akita Inu je všestranné plemeno, používa sa ako pes strážny, canisterapeutický a záchranársky. Akita inu aj americká akita majú charakteristickú črtu - rozvážnu, až majestátnu tichosť. Neštekajú na každého okoloidúceho ani na zvuky v byte.
Starostlivosť a pohyb
Akity nie sú náročné na starostlivosť. Línajú dvakrát do roka, pričom ide o intenzívne pĺznutie. Majú samočistiacu srsť, takže nie je potrebné ich často kúpať.
Akity nie sú na pohyb extrémne náročné, majú rady prechádzky a hry. Profesionálne pretekanie v agility či coursingu nie je pre nich typické, pretože sa radi rozhodujú sami.
Akita nie je pes pre úplných začiatočníkov. Potrebuje pevnú ruku, trpezlivý prístup a úzky kontakt so svojimi ľuďmi.
Americká akita: mohutnejšia alternatíva k akite inu
Americká Akita je väčšia a mohutnejšia ako japonská Akita Inu, s často vyššou postavou a silnejšími kosťami. Povahovo bývajú americké akity prítulnejšie a menej nedôverčivé k cudzím.
Rozdiely medzi americkou akitou a akitou inu
Až do prelomu tisícročí sa Akita Inu a Americká Akita považovali za jedno plemeno. V USA si akitu „privlastnili“ už v roku 1972, bez dohody s Japonskom, čo viedlo k tomu, že sa americké psy bez kontaktu s krajinou pôvodu výrazne odlišovali.
V roku 1999 FCI uznala, že rozdiely sú natoľko veľké, že je vhodné ich rozdeliť na dve plemená. Americká Akita bola zaradená do skupiny II, medzi dogovité plemená, neskôr premenovaná a zaradená do skupiny V.
Rozdiel je najvýraznejší vo farbe: zatiaľ čo Akita Inu má obmedzené farebné varianty s povinným urajiro, americká Akita môže mať prakticky akúkoľvek farbu vrátane tmavých masiek, ktoré sú u Akity Inu neprípustné.
Vzhľad a konštitúcia
Americká Akita je väčší „medvedík“, mohutnejší, väčšinou vyšší, so silnejšími kosťami. Psy majú kohútikovú výšku 66 až 71 cm, sučky 61 až 66 cm.
Základný telesný rámec sa líši: americká Akita má pomer kohútikovej výšky k dĺžke trupu zhruba 9:10 u psov a 9:11 u súk. Má širokú hlavu v tvare tupého trojuholníka a uši smerujúce dopredu.
Tlama je širšia a hlbšia, na krku môže mať minimálny lalok, pysky minimálne visiace.
Povaha
Povahovo bývajú americké akity prítulnejšie, menej nedôverčivé k cudzím, skrátka väčší „maznáci“. Sú to vyrovnané, sebavedomé, veľmi odvážne psy s charizmou.
Shikoku: menší, energickejší japonský lovec
Shikoku je stredne veľký japonský pes, pôvodne šľachtený na lov divokých zvierat. Je energický, nezávislý a oddaný svojej rodine.
Pôvod a využitie
Plemeno pochádza zo stredne veľkých psov, ktorí žijú v Japonsku od dávnych čias. Shikoku bol šľachtený ako lovecký pes, ktorý sa špecializoval na lov divých prasiat na ostrove Shikoku.
Shikoku bol šľachtený ako lovecký pes, ktorý sa špecializoval na lov divokých prasat na ostrove Shikoku v prefektúre Kochi, odkiaľ pochádza aj názov plemena.
Plemeno bolo rozdelené na tri línie: Awa, Hongawa a Hata, pričom najpôvodnejší ráz si zachovala línia Hongawa.
Vzhľad a sfarbenie
Pre plemeno je typická jeho sezamová farba srsti, ktorá sa dá neoficiálne rozdeliť na červeno-sezamovú, sezamovú a čierno-sezamovú. Oficiálne môže byť Shikoku červené, sezamové a čierne s pálením.
Má vzpriamené uši, stočený chvost a silnú stavbu tela. S jeho špicatými ušami a oháňkou stočenou na chrbte vás oslní ľahkosťou, s akou sa pohybuje.
Povaha a vhodnosť
Shikoku je energický a nezávislý pes, ktorý si získa vašu náklonnosť. Je to pes s odvážnym a oddaným charakterom, ideálny spoločník pre aktívne rodiny.
Shikoku je menší ako Akita Inu, ale má podobný temperament. Je energický a nezávislý.
Shikoku môže byť menej dominantný s miernejším a ochranárskym temperamentom, ale môže byť náročnejší na výchovu.
Hokkaido: odolný pes do náročných podmienok
Hokkaido, známe aj ako Ainu, je starobylé japonské plemeno, pôvodne chované na lov veľkej zveri. Je to silný, vytrvalý a odvážny pes s vynikajúcimi navigačnými schopnosťami.
História a charakteristika
V Japonsku sa traduje, že toto plemeno sprevádzalo obyvateľov pri sťahovaní z ostrova Honšú na ostrov Hokkaido okolo roku 1140.
Hokkaido bol chovaný hlavne na lov medveďov, jeleňov a inej veľkej zveri. Jeho telesná konštitúcia mu dovoľuje prežiť kruté mrazy a snehové búrky.
U Hokkaido Inu se předpokládá, že má starší krevní linii ve srovnání s jinými japonskými plemeny. Pochází z 12. století. V roce 1937 získal Ministerstvem školství označení „vzácné plemeno chráněné zákonem“.
Vzhľad a sfarbenie
Farba Hokkaida môže byť sezamová, žíhaná, červená, čierna, čierna so žltými znakmi alebo biela. Zaujímavosťou je aj to, že plemeno má modrý jazyk.
Pochádza z najsevernejšieho ostrova Japonska, má hrubšiu srsť, väčšie labky a menšie uši, ktoré mu pomáhajú zvládnuť mráz.
Na začiatku 20. storočia sa využíval aj ako lavínový pes. Plemeno Hokkaido Inu je mimo Japonska veľmi vzácne chované.
Povaha a využitie
Hokkaido je dobrý obranca a bodyguard, milujúci, hravý a kontaktný. Je to primitívne plemeno, ktorého tvorba prebiehala za podmienok prirodzeného výberu.
Môže byť milujúci a jemný, ale aj divoký. Jeho hlavnou črtou je oddanosť a odvaha. Hokkaido je robustný a vyniká v loveckých schopnostiach. Je to pes so silnou väzbou na svojich ľudí.
Kishu Ken: inteligentný a flexibilný pes
Kishu Ken je ďalšie japonské plemeno, známe svojou inteligenciou a flexibilitou. Jeho nezávislá povaha si môže vyžadovať trpezlivý výcvik.
Pôvod a využitie
Kishu pochádza rovnako ako Shikoku zo stredne veľkých psov žijúcich v Japonsku. Vyvíjal sa v hornatých oblastiach Kishu, teda v prefektúrach Wakayama a Mie.
Plemeno bolo pôvodne vyšľachtené na lov divých prasiat a jeleňov. Dodnes ho niektorí majitelia využívajú na lov diviakov.
Vzhľad a farba
V Európe sú vidieť hlavne jedinci čisto bielej farby. Plemeno malo pôvodne všetky kombinácie farieb, pričom na jednom psovi bolo možné vidieť bielu, červenú, sezamovú alebo dokonca žíhanú srsť.
Viacfarebná srsť však vymizla už v polovici 20. storočia a v plemene sa už neobjavila.
Traduje sa, že lovci dávali prednosť bielej farbe, ktorá bola v lesoch lepšie viditeľná a bolo tak menšie riziko, že si lovec mohol inak sfarbeného psa pomýliť s divokým prasatom.
Povaha a nároky
Kishu Ken je inteligentný a nezávislý pes, ktorý si vyžaduje majiteľa s trpezlivosťou a pochopením.
Kishu Ken je samostatný a inteligentný, ale môže byť nevyspytateľný. Jeho nezávislá povaha môže vyžadovať trpezlivý výcvik.
Kai Ken: tigrovaný horský pes
Kai Ken je vzácne japonské plemeno známe svojim tigrím brindlovým sfarbením, vysokou inteligenciou a silným loveckým inštinktom.
Kai Ken je jedným z najvýraznejších a najvzácnejších pôvodných japonských plemien. Je ľahké rozoznať ho podľa farby srsti, za ktorú dostal od Japoncov aj iné pomenovanie: Tora Inu - tigrovaný pes.
Pôvod a využitie
Samostatne sa vyvíjal v prefektúre Yamanashi, ktorá je obklopená horami. Plemeno má tak typické znaky psa žijúceho v horách, teda silné končatiny, mohutnú stavbu tela a pozoruhodne vyvinuté hlezná.
K človeku sa pridal prirodzene. Aj tento druh bol vyšľachtený na lov divokej zveri, ako sú diviaky, jelene a vtáky.
Vzhľad a charakter
Kai je nezameniteľný svojou tigrovanou srsťou, ktorá postráda urajiro. Väčšina Nippon inu väčšinou nesie chvost stočený na chrbte, ale Kai má väčšinou iba srpovito stočený chvost nad chrbtom.
Je neuveriteľne inteligentný, rýchlo sa učí a má tendenciu byť nezávislý, napriek tomu, že rád stojí po boku svojich pánov.
Vzhľadom na jeho šľachtenie je Kai Ken veľmi aktívnym psom s loveckými inštinktmi. V Japonsku je plemeno chované veľmi vzácne a hrozí jeho vymiznutie.
Shiba inu: najmenší príbuzný akity
Nepochybne najpopulárnejším druhom je Shiba Inu, ktorý je považovaný za japonský národný poklad. Mnohé psy tohto plemena sa stali senzáciou Instagramu alebo YouTube.
Pôvod a využitie
Shiba je najmenším z rodiny špicov v Japonsku. Jej predkovia sprevádzali prvých prisťahovalcov do Japonska už v roku 7 tisíc p. n. l.
Shiba Inu je pravdepodobne výsledkom šľachtenia medzi domácimi plemenami psov a psami, ktoré prišli do Japonska so skupinou prisťahovalcov v roku 300 p. n. l.
Pôvodne sa používala ako lovecký pes. Svojou malou veľkosťou bola výborná na chytanie vtákov a malej zveri v krovinách.
Shiba je pôvodom tiež lovecké plemeno, ktoré malo za úlohu lov vtákov a malých zvierat v hornatých oblastiach.
Preklad slova Shiba neznamená oblasť, z ktorej pochádza, ale slovo znamená „malý“. Shiba znamená v japončine aj drevinu, takže je možné, že názov pochádza od kôry stromu.
Vývoj plemena
Pred druhou svetovou vojnou existovali tri typy plemena: Mino, Sanin a Shinshu, pomenované podľa oblastí, z ktorých pochádzali. Všetky tri typy prispeli k dnešnému plemenu.
Podobne ako boli akity krížené s ovčiakmi, tak Shiby boli krížené so setrami a pointいrami v čase, keď sa lov stal v Japonsku športom.
Druhá svetová vojna spôsobila, že plemeno takmer vymizlo. Väčšina jedincov zomrela pri náletoch počas vojny alebo po vojne na psinku, vysoko nákazlivú infekciu psov.
Chovateľské kluby, ktoré pokračovali vo svojej činnosti po vojne, pomohli plemenu vrátiť sa späť. Našťastie došlo k jeho záchrane, ustáleniu štandardu a šľachteniu až do dnešnej podoby.
Vzhľad
Shiba má malé špicaté uši a zatočený chvost. Jej srsť je v odtieňoch červenej, medenej alebo čiernej farby.
Shiba Inu má v porovnaní s akitou inu výrazne menšiu telesnú stavbu. Môže vážiť 7 až 10 kg, merať 33 až 45 centimetrov a dožívať sa 13 až 16 rokov.
Akita Inu môže vážiť od 32 do 45 kg, jej veľkosť je 61 až 71 cm a dožíva sa 10 až 13 rokov.
| Plemeno | Veľkostné zaradenie | Typické znaky | Povaha a využitie |
|---|---|---|---|
| Akita Inu | Veľký pes | Mohutná stavba, hustá dvojitá srsť, stočený chvost | Vyrovnaný, verný, samostatný, strážny a lovecký pes |
| Americká akita | Väčšia a mohutnejšia ako Akita Inu | Široká hlava, silné kosti, široké farebné možnosti | Vyrovnaná, sebavedomá, odvážna a prítulnejšia k cudzím |
| Shikoku | Stredne veľký pes | Sezamová srsť, vzpriamené uši, stočený chvost | Energický, nezávislý, odvážny, lovecký |
| Hokkaido | Stredne veľký pes | Odolná srsť, silné telo, modrý jazyk | Vytrvalý, odvážny, oddaný, ochranný |
| Kishu Ken | Stredne veľký pes | V Európe prevažne biela srsť | Inteligentný, nezávislý, flexibilný |
| Kai Ken | Stredne veľký pes | Tigrovaná srsť, horská stavba tela | Veľmi inteligentný, aktívny, lovecký |
| Shiba Inu | Najmenší z japonských špicov | Malé špicaté uši, zatočený chvost | Nezávislá, čistotná, lovecká a náročnejšia na výcvik |
Povaha a výcvik
Svojou povahou je Shiba Inu viac mačka než pes. Sú to nezávislé psy, ktoré sa ťažko trénujú. Trávia veľa času úpravou srsti a bývajú mimoriadne čistotné.
Shiba má podobné špicovité črty ako Akita Inu, ale v menšom tele. Je vhodná pre človeka, ktorý ocení samostatnosť, čistotnosť a výraznú osobnosť, no nechce veľkého psa.
Shikoku, Hokkaido, Kishu, Kai a Shiba v porovnaní s akitou inu
Pri výbere psa podobného akitám je dôležité zvážiť ich temperament, potreby na pohyb a údržbu.
- Shikoku je menší ako Akita Inu, ale má podobný temperament. Je energický a nezávislý.
- Hokkaido je robustné a vyniká v loveckých schopnostiach. Je to pes so silnou väzbou na svojich ľudí.
- Kishu Ken je známy inteligenciou a flexibilitou, ale jeho nezávislá povaha môže vyžadovať trpezlivý výcvik.
- Kai Ken zaujme tigrovanou srsťou, aktivitou a silným loveckým inštinktom.
- Shiba Inu je podstatne menšia, čistejšia a často ešte samostatnejšia alternatíva k akite.
- Americká akita je väčšia, mohutnejšia a povahovo býva prítulnejšia k cudzím ľuďom.
Ďalšie plemená s niektorými znakmi akity
Chow chow
Chow Chow sa líši vzhľadom, ale vnútorná povaha je podobne vážna a hrdá ako u Akity.
Aljašský malamut
Aljašský Malamut je väčší, ale má spoločné korene ako silný a pracovne orientovaný pes, ktorý si zaslúži dostatok pohybu.
Húževnaté a vytrvalé, sneh milujúce plemeno, uchváti nejedného obdivovateľa severských, ťažných psov.
Kanaánsky pes
Kanaánsky pes je plemeno z Izraela. Má hustú krátku srsť, vztýčené uši a je inteligentný, nezávislý a ostražitý.
K svojej rodine silne priľne a ťažko znáša zmenu majiteľa.
Kishu, Shikoku a ďalšie japonské plemená
Pôvodné japonské plemená sú jediné svojho druhu, z ktorých každé má jedinečný súbor vlastností, vďaka ktorým sú celosvetovo obľúbené a vyhľadávané ako spoločníci, poľovnícke, pracovné a strážne psy.
Akita inu podobné plemená podľa životného štýlu
Pre milovníkov veľkých a dôstojných psov
Ak hľadáte veľkého psa s vážnym výrazom, výraznou osobnosťou a silnou väzbou na rodinu, najbližšie sú americká akita, Hokkaido a v niektorých vlastnostiach aj aljašský malamut.
Pre aktívnych majiteľov
Shikoku a Kai Ken sú vhodné pre ľudí, ktorí vyhľadávajú aktívny životný štýl, pohyb a prácu so psom. Oba psy majú lovecké korene, vysokú inteligenciu a samostatné uvažovanie.
Austrálsky pastiersky pes je inteligentné, energické a pracovité plemeno vyšľachtené v Austrálii pre prácu s dobytkom.
Holandský ovčiak je skvelou voľbou pre aktívnych ľudí, ktorí hľadajú inteligentného, lojálneho a všestranného psa. Povahovo sa jedná o priateľské a aktívne psy s vlohami pre stráženie.
Pre ľudí, ktorí chcú menšieho psa
Shiba Inu je najbližšou menšou alternatívou k akite inu. Zachováva špicovitý vzhľad, vztýčené uši, zatočený chvost, hustú srsť aj samostatnú povahu, ale v kompaktnejšom tele.
Ak však hľadáte malého, prítulného psa do bytu, ktorý miluje ľudskú spoločnosť, vhodnejšie môžu byť aj spoločenské plemená, hoci sa akite inu nepodobajú povahou ani vzhľadom.
Výcvik a socializácia
Výcvik a starostlivosť o tieto plemená si vyžadujú trpezlivosť a prístup, ktorý zohľadňuje ich unikátny charakter.
Akita Inu je samostatne mysliaca, preto je nutné dbať od počiatku na kvalitnú ranú socializáciu. To isté platí pri Shikoku, Hokkaido, Kishu Ken a Kai Ken, ktoré si zachovali silné lovecké a ochranné inštinkty.
Pri výbere ideálneho plemena psa zvážte svoj životný štýl, veľkosť bývania, množstvo času, ktoré môžete psovi venovať, a svoje skúsenosti s chovom psov.
Dôležité je tiež zohľadniť úroveň starostlivosti o srsť, zdravotné predispozície a temperament plemena.
Akita nie je pes pre úplných začiatočníkov. Potrebuje pevnú ruku, trpezlivý prístup a úzky kontakt so svojimi ľuďmi.
Kishu Ken je inteligentný a nezávislý pes, ktorý si vyžaduje majiteľa s trpezlivosťou a pochopením.
Shiba Inu je nezávislý pes, ktorý sa ťažko trénuje. Pri jeho výchove je dôležité pracovať pokojne, dôsledne a rešpektovať jeho samostatný charakter.
Srsť, bývanie a každodenná starostlivosť
Japonské špicovité plemená majú hustú srsť, ktorá ich chráni pred chladom. Akita Inu má hrubú kryciu srsť a jemnú, hustú podsadu.
Akity línajú dvakrát do roka, pričom ide o intenzívne pĺznutie. Majú samočistiacu srsť, takže ich nie je potrebné často kúpať.
Nie každý pes potrebuje gauč a deku pri radiátore. Existujú plemená, ktoré sú spokojné aj v búde na dvore - stačí im dobrý výhľad, čerstvý vzduch a vaša prítomnosť.
To však neznamená, že veľký alebo odolný pes nepotrebuje každodenný kontakt s rodinou. Akita inu, americká akita, Hokkaido, Shikoku, Kishu Ken aj Kai Ken si vytvárajú silné puto k svojim ľuďom.
Tiché plemená sú výbornou voľbou do bytov, rodinných domov v husto zastavanej oblasti či pre ľudí, ktorí preferujú pokojné prostredie.
Akita inu aj americká akita majú charakteristickú črtu - rozvážnu, až majestátnu tichosť. Neštekajú na každého okoloidúceho ani na zvuky v byte.
Niektoré plemená sú tiché geneticky - ich povaha, stavba tela či spôsob komunikácie spôsobujú, že štekot používajú len minimálne.
Greyhound, whippet, saluki, barzoj a ďalšie chrtie plemená patria medzi najtichších psov v rámci celej kynológie. Štekot používajú zriedkavo - len v situáciách, keď ich niečo skutočne vyruší.
Shar Pei má povesť plemena, ktoré len málokedy otvorí papuľu, aby zaštekalo. V domácnosti býva nenápadný, nevyrušuje a pôsobí pokojne.
Pre koho sú akite podobné plemená vhodné
Akita inu podobné plemená najviac ocenia ľudia, ktorí hľadajú psa s výraznou osobnosťou, silnou väzbou na majiteľa a prirodzenou dôstojnosťou.
Nie sú to však univerzálne psy pre každú domácnosť. Ich nezávislosť, lovecké inštinkty, potreba skorej socializácie a niekedy komplikované vzťahy s inými psami vyžadujú skúsený a dôsledný prístup.
Americká akita môže zaujať človeka, ktorý chce mohutnejšieho a prítulnejšieho psa. Shikoku osloví aktívneho majiteľa, ktorý hľadá menšieho, energického a lovecky založeného psa. Hokkaido je vhodné pre záujemcov o odolného ochrancu do náročnejších podmienok.
Kishu Ken môže byť dobrou voľbou pre človeka, ktorý ocení inteligenciu a flexibilitu, ale dokáže pracovať s nezávislou povahou. Kai Ken osloví milovníka vzácnych plemien a výraznej tigrovanej srsti. Shiba Inu je vhodná pre tých, ktorí chcú menšieho, čistotného a samostatného psa.
Každé z týchto plemien si zaslúži pozornosť, ale je dôležité si uvedomiť, že každé z nich nesie špecifické potreby.