Peter Zajac a dejiny slovenskej literatúry

Peter Zajac (*3. 2. 1946 Bratislava) je slovenský literárny vedec, kritik, esejista, publicista, prekladateľ a pedagóg známy výskumom slovenskej literatúry 19. a 20. storočia.

Jeho prínos spočíva v analytickej múdrosti a v angažovanosti pri formovaní slovenského kultúrneho priestoru. Zajacova tvorba sa zameriava na literárnu históriu, kritiku a komparatistiku. Venoval sa analýze slovenskej literatúry 19. a 20. storočia.

Život a odborné pôsobenie

V rokoch 1960 až 1963 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole, následne slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, neskôr germanistiku na univerzite v Tübingene.

V rokoch 1968 - 1972 pôsobil ako redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972 - 1980 ako vysokoškolský učiteľ na Pedagogickej fakulte v Nitre, od roku 1981 ako vedecký pracovník, v rokoch 1990 - 1998 ako riaditeľ Ústavu slovenskej literatúry SAV, v rokoch 1998 - 2001 ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a od roku 2001 ako vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, súčasne prednáša slavistiku na Humboldtovej univerzite v Berlíne.

Po ukončení štúdií sa venoval redakčnej práci vo vydavateľstve Smena a neskôr pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Pedagogickej fakulte v Nitre.

Po roku 1989 sa aktívne zapojil do verejného života ako spoluzakladateľ VPN a neskôr ako predseda slovenského centra PEN.

Vyrastal v rodine so silným vedeckým zázemím - jeho otec bol teoretický fyzik a matka gynekologička.

Peter Zajac v kontexte literárnych dejín

Peter Zajac patrí ku generačnému zoskupeniu autorov okolo Mladej tvorby, publikoval v Slovenských pohľadoch, Romboide, Slovenskej literatúre, Zlatom máji a i.

Pravidelne glosuje súčasnú slovenskú literatúru v časopisoch Mladá tvorba, Romboid, Fragment, Kultúrny život, Slovenská literatúra a i.

Jeho odborná práca prepája literárnu históriu s kritikou, interpretáciou a komparatistikou. Zároveň vytvára priestor na sledovanie vzťahov medzi slovenskou literatúrou, českou literatúrou, nemeckojazyčným prostredím, výtvarným umením, filozofiou a spoločenským životom.

Zaoberá sa zmenami poetiky v novodobej slovenskej literatúre od klasicizmu po súčasnosť. Metodologicky nadväzuje na predchádzajúci výskum poetiky slovenskej literatúry po roku 1945.

Vychádza z tých istých princípov. Sleduje konštitutívne pravidlá, gramatiky a algoritmy utvárania textov, scén písania a udalostí.

Má existenciálnu povahu. Zaoberá sa nielen poetikou literárnych textov, ale aj textov vedenia, svedectiev, dokumentov, protokolov a ďalších typov textov a mediálnych foriem.

Reflektuje najrozmanitejšie typy udalostí a osobitné priestory scén písania na pomedzí poetiky textov a udalostí.

V tomto zmysle, nadväzujúc na pojem novej estetiky Theodora W. Adorna, hovoria autori projektu o novej poetike.

V jej rámci hrajú kľúčovú rolu fenomény manifestovanosti a latentnosti a vzťahy medzi poetikou literárnych a umeleckých textov, textov vedenia a persuazívnych textov najrozličnejšej proveniencie.

To všetko sú javy, ktoré si vynucujú formulovanie novej poetiky textu a udalosti a tvoria základný predpoklad jej formulovania.

Najvýznamnejšie odborné a literárne práce

Medzi Zajacove najvýznamnejšie diela patria odborné publikácie a štúdie, ktorých presný názov v dostupných zdrojoch nefiguruje, avšak jeho úloha v rozvoji slovenského literárneho výskumu a edukácie je všeobecne uznávaná.

Tvorivosť literatúry

Súbor jeho príspevkov vyšiel knižne pod názvom Tvorivosť literatúry (1990).

Preklad výberu z prvej knihy vyšiel v nemčine pod názvom Auf den Taubenfüsschen der Literatur (1996).

Pulzovanie literatúry

Komplex úvah vyšiel pod názvom Pulzovanie literatúry (1993).

Interpretácia umeleckého textu

Je spoluautorom príručky Interpretácia umeleckého textu (1981).

Táto oblasť jeho práce súvisí s dôrazom na aktívne čítanie, interpretáciu textu a sledovanie spôsobov, ktorými literárne dielo vytvára význam.

Príbeh doktora Fausta

Pre deti prerozprával Príbeh doktora Fausta (1979).

Esejistická a politická tvorba

Venuje sa aj politickej publicistike a esejistike, vydal knihy esejí Sen o krajine (1996) a Krajina bez sna (2004).

Ďalšie úvahy o človeku, spoločnosti a politike sústredil do publikácie 1 + 1 (2004, s F. Gálom).

Fedor Gál a Peter Zajac v nej predstavujú svoj slovný a myšlienkový ping-pong na témy nadhodené veľkými či malými udalosťami roku 2014.

Sondy do slovenskej prózy

Monografia Sondy do slovenskej prózy sa usiluje podať interpretačne živý obraz diel novodobej slovenskej literatúry z hodnotového pohľadu autora interpretácií a prispieť tak k ich otvorenému čítaniu.

Sondy predstavujú akýsi prieskum podôb jednotlivých textov a zároveň tvoria jemné tkanivo siete slovenskej literatúry, ktorej základným princípom nie je úplnosť, ale eliptickosť a hodnotová výberovosť.

Všetky sondy sú dvojzložkové.

Ich súčasťou sú krátke perexy, ktoré poskytujú stručné bibliografické údaje, opisujú okolnosti vzniku textu, formy jeho existencie, kontextualizáciu v slovenskej literatúre, ale aj v medziliterárnych súvislostiach a zdôvodnenie interpretačného záujmu o text.

Samotné interpretačné texty majú povahu čítania a lektúr jednotlivých textov.

Predstavujú celoživotnú čitateľskú a interpretačnú skúsenosť autora.

Sondy do slovenskej prózy interpretujú napríklad texty autorov ako Jozef Ignác Bajza, Ján Botto, Jonáš Záborský, Božena Slančíková-Timrava, František Švantner, Dominik Tatarka, Ján Johanides, Ladislav Ballek, Vincent Šikula, Dušan Kužel, Alta Vášová, Rudolf Sloboda, Pavel Vilikovský, Stanislav Rakús, Dušan Mitana, Dušan Dušek, Ivan Habaj, Peter Pišťanek, Monika Kompaníková, Jana Beňová, Ivana Dobrakovová a ďalší.

Význam tejto knihy spočíva v spojení historického vedomia, čitateľskej skúsenosti a interpretačnej otvorenosti. Literárne dejiny tu nevystupujú ako uzavretý zoznam období a mien, ale ako sieť textov, vzťahov a hodnôt.

Slovenský romantizmus

Slovenský romantizmus je kolektívna monografia, ktorá prináša súčasný vedecký pohľad na jedno z najvýznamnejších období slovenských literárnych dejín.

Kolektívna monografia prináša nový pohľad na romantizmus v slovenskej literatúre.

Reflektuje ho v kontexte slovenskej a českej literatúry v širších historických koreláciách ako dynamický pluralitný dobový uzol v škále rozličných konfigurácií a vo viacerých paralelných vrstvách medzi dvoma vyhranenými pólmi vlasteneckého a mesianistického romantizmu.

Monografia sa člení na teoretické Prolegomena a na Argumentum, obsahujúce vybrané prípadové štúdie a osobitnú kapitolu, venovanú výtvarným prejavom romantizmu, sprevádzanú reprezentatívnou obrazovou prílohou.

Takto koncipovaný pohľad umožňuje chápať romantizmus ako dynamický a pluralitný dobový uzol, nie ako jednotný a nemenný literárny smer.

Štúr, štúrovci, romantici, obrodenci

Štúr, štúrovci, romantici, obrodenci je vedecký zborník zostavený Petrom Zajacom, ktorý zhromažďuje príspevky z medzinárodnej konferencie Ústavu slovenskej literatúry SAV, konanej v máji 2015 pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra a súčasne 90. výročia narodenia literárneho vedca Oskára Čepana.

Publikácia vychádza z príspevkov, ktoré odzneli na rovnomennej medzinárodnej konferencii Ústavu slovenskej literatúry SAV v dňoch 28. - 29. mája 2015 pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra (28. októbra 1815) a zároveň 90. výročia narodenia literárneho vedca Oskára Čepana (1925 - 1992).

Už jej názov odkazuje na problém adekvátneho pomenovania generácie romantikov verzus študentskej „družiny štúrovcov“.

Zborník obsahuje 21 štúdií z oblasti literárnej vedy, histórie, jazyka, filozofie a dejín umenia, ktoré sa zaoberajú nielen osobnosťou a dielom Ľudovíta Štúra, ale najmä rozličnými podobami utvárania generácie národného hnutia a širšie tiež otázkami slovenského národa a kultúry v 19. storočí.

Publikácia tak spája literárnohistorické, jazykové, filozofické, historické a umeleckohistorické perspektívy.

Slovenské kargo a význam humanitných vied

Kniha Petra Zajaca Slovenské kargo tvorí premyslený a kompozične pevne zviazaný celok, čo z nej, spolu s koncíznym obsahom, robí vedeckú prácu monografického charakteru.

Jej východiskom je reflexia o idei a zmysle akadémie a univerzity a v tomto rámci aj reflexia o zmysle humanitných vied.

Táto kniha rozširuje pohľad na Petra Zajaca ako literárneho historika o rozmer premýšľania nad inštitúciami, vzdelávaním a spoločenskou úlohou humanitného poznania.

Poetika textu a poetika udalosti

Zborník sa zaoberá zmenami poetiky v novodobej slovenskej literatúre od klasicizmu po súčasnosť.

Metodologicky nadväzuje na predchádzajúci výskum poetiky slovenskej literatúry po roku 1945.

Sleduje konštitutívne pravidlá, gramatiky a algoritmy utvárania textov, scén písania a udalostí.

Zaoberá sa nielen poetikou literárnych textov, ale aj textov vedenia, svedectiev, dokumentov, protokolov a ďalších typov textov a mediálnych foriem.

Reflektuje najrozmanitejšie typy udalostí a osobitné priestory scén písania na pomedzí poetiky textov a udalostí.

V tomto zmysle, nadväzujúc na pojem novej estetiky Theodora W. Adorna, hovoria autori projektu o novej poetike.

V jej rámci hrajú kľúčovú rolu fenomény manifestovanosti a latentnosti a vzťahy medzi poetikou literárnych a umeleckých textov, textov vedenia a persuazívnych textov najrozličnejšej proveniencie.

To všetko sú javy, ktoré si vynucujú formulovanie novej poetiky textu a udalosti a tvoria základný predpoklad jej formulovania.

Poetika festivity

Zborník Poetika festivity (ed. Peter Zajac) autorského kolektívu René Bílik, Zora Prušková, Anton Vydra, Kristína Pavlovičová, Tibor Pichler, Aleksandra Hudymač, Marcela Mikulová, Daniel Domorák, Anna Kobylińska, Adam Bžoch, Fedor Matejov, Pavel Matejovič, Ľubomír Plesník, Dalibor Tureček, Peter Zajac je kolektívnym knižným výstupom výskumnej úlohy Poetika textu a poetika udalosti.

Úvod Petra Zajaca a pätnásť autorských príspevkov je venovaných rozsiahlej škále problémov novej poetiky.

Je súčasťou inovatívnej poetiky udalosti, ktorá je kľúčovou súčasťou kultúry prezencie.

Otvára veľkú oblasť inštitucionalizovaných a neinštitucionalizovaných foriem sviatkov, slávností, rituálov, ceremónií, a to posvätných aj profánnych.

Je poetikou príliš mnohého, prekračovania, transgresie, a poetikou príliš máloho, spätného návratu, regresie, pričom jeho osobitnou polohou je poetika limbickosti, pozdĺžneho pohybu na hraniciach regresie a transgresie.

Poetika lektúry a interpretácia literárneho textu

Kniha Poetika lektúry autorov Reného Bílika a Petra Zajaca ponúka hlboký a analytický pohľad na literárny text a jeho čítanie.

Čítanie tu nie je iba technickým postupom, ale spôsobom, ktorým sa literárny text otvára v konkrétnom historickom, kultúrnom a hodnotovom kontexte.

Takéto chápanie lektúry súvisí so Zajacovým dlhodobým úsilím sledovať nielen to, čo text hovorí, ale aj ako vzniká jeho význam, aké pravidlá ho utvárajú a v akých vzťahoch sa nachádza s inými textami a udalosťami.

Preklady a sprostredkovanie nemeckojazyčnej literatúry

Spolu s J. Strasserom prekladá poéziu nemeckých a rakúskych autorov, medzi ktorých patria J. Günther, J. W. Goethe, B. Brecht, G. Eich, G. Benn a i.

Vydali antológiu expresionizmu Krik a ticho storočia (1999).

Zostavil nemecký výber súčasnej slovenskej poviedky Wie Laub von einem Baum (1994).

Prekladateľská činnosť Petra Zajaca vytvára väzby medzi slovenskou literatúrou a nemeckou a rakúskou literatúrou.

Jeho práca v tejto oblasti zároveň súvisí s komparatistickým rozmerom jeho literárnovedného pôsobenia.

Paul Celan a moderná lyrika

Celan patrí k najvýznamnejším básnikom 20. storočia.

Jeho lyrika v plnej miere zodpovedá tomu, čomu sa hovorilo od 60-tych rokov 20. storočia lyrika ako paradigma moderny.

Jednotlivé texty sa zaoberajú čítaním Celanových kľúčových básní, ich vzťahu k básňam bukovinských básnikov, korešpondenciám so svetovými básnikmi.

Osobitné miesto má v esejach vzťah k matke, ženám, ne-miestam Celanových pobytov, existenciálna úzkosť z holokaustu.

Texty sa venujú aj premenám Celanovej poetiky v jednotlivých meridiánoch jeho života a jej zmeny od klasickej poetiky básnickej moderny ku krajným polohám modernej lyriky 20. storočia.

Rozhovory o literatúre, spoločnosti a umení

Dominik Tatarka

Ústrednou postavou desiatich rozhovorov Antona Vydru a Petra Zajaca je slovenský spisovateľ a disident Dominik Tatarka.

Okolo jeho osobnosti sa odvíjajú dialógy, ktoré prechádzajú aj k otázkam slovenskej literatúry, výtvarného umenia, politického a tiež občianskeho života.

Dominik Tatarka je tmelom, ktorý tieto úvahy drží pokope.

Dominik Tatarka patrí k najkomplexnejším a najrozporuplnejším postavám slovenskej literatúry 20. storočia.

Bol partizánom aj presvedčeným komunistom, neskôr disidentom, samizdatovým autorom, signatárom Charty 77 - a celý život vášnivým milovníkom žien, výtvarného umenia a slobody.

Máme ho pred sebou ako syna, ktorý si musel svojho otca doslova celého vymyslieť, pretože ho nepoznal a v rodine zaujať jeho miesto muža, otca a manžela.

No je tu aj jeho vzťah k matke a sestrám, od ktorého sa odvíjajú takmer všetky jeho vzťahy k iným ženám: k manželke, priateľkám, k literárnym aj neliterárnym milenkám.

Dôležitou časťou rozhovorov je Tatarkov štýl písania a jeho premeny, no takisto vášeň pri prepisovaní vlastných textov.

Stretneme sa s Tatarkom ako presvedčeným a presvedčivým komunistom, ktorý rýchlo prichádza na to, že tvoriť v duchu socialistického realizmu nie je nič preňho a že celý komunizmus je slepou uličkou, takže sa rozhodne pre celoživotné disidentstvo a život na okraji spoločnosti.

Z Tatarku je naraz človek, ktorému totalitný režim znemožňuje publikovať a jeho meno mizne z učebníc dejín slovenskej literatúry.

Jedinou záchranou sa mu zdá byť archív.

Tatarka opustil v mladosti Katolícku cirkev, no v starobe sa do nej vrátil.

Okrem záujmu o spisovateľské remeslo bol Tatarka náruživý obdivovateľ moderného výtvarného umenia.

Medzi základné charakteristiky Tatarkovej osobnosti patrí schopnosť obdarovať iných.

Tatarka bol entuziasta, ktorý sa vedel vášnivo vrhnúť do vecí, ktoré ho zaujímali, čím sa stal opakom postoja väčšinovej spoločnosti, pre ktorú je typická skôr ľahostajnosť alebo oportunizmus.

Hoci Démon súhlasu nie je ani zďaleka Tatarkovým vrcholným dielom, predsa len je najznámejším z jeho románov.

Poslednou veľkou témou rozhovorov je smrť, s ktorou sa Tatarka konfrontoval po celý život: zomrel mu otec, zomierali priatelia počas partizánskych bojov, zomrela mu matka a on sám sa tiež čoraz viac približoval k poslednej hranici svojho života.

Umiera krátko pred Nežnou revolúciou, ktorá by mu priniesla vytúženú slobodu.

Kniha desiatich rozhovorov necháva čitateľa spoznať život Dominika Tatarku, no zároveň mu kladie otázky, na ktoré si musí nájsť odpovede čitateľ sám.

Rudolf Fila

Maľovanie / Milovanie je kniha rozhovorov, ktorá vznikla v blízkosti jedného z najoriginálnejších slovenských maliarov - Rudolfa Filu.

Autori Barbara Bodorová a Peter Zajac vstupujú do Filovho myslenia ako do rieky s vlastnou dynamikou: so svojím korytom, prúdmi, kaskádami i tichými zátočinami.

Myslenie Rudolfa Filu je ako tok.

Má svoje koryto, prúdy, kaskády, skoky, víry, ponorné prúdenia, ale aj meandre, zátočiny, stojaté vody, brehy, hate, hrádzky.

Byť autobiografický znamená v prípade Rudolfa Filu predovšetkým bytie vo výtvarnom umení.

Rozhovory krúžili aj okolo viacerých návratných tém, ktoré Filu práve zaujímali.

Voči témam, ktoré nebavili, sa správal ako dieťa.

Tváril sa, že otázku prepočul, odbehol od témy, mávol rukou a nechal ju tak.

Hovor Rudolfa Filu a Doroty Filovej, výtvarníka a reštaurátorky, sa postupne zmiešaval do jedného toku, ako sa doňho zlieva spoločný život.

Ich dialóg bol otvorený, a pritom zdržanlivý.

Mnohé vypovedali, čosi ostalo naznačené, niečo medzi Érosom a Thanatosom skryté.

Slovensko: Odkiaľ prichádzame. Kým sme. Kam kráčame.

Slovensko: Odkiaľ prichádzame. Kým sme. Kam kráčame. je výnimočný kolektívny projekt, ktorý si kladie tri základné otázky o minulosti, prítomnosti a smerovaní slovenskej spoločnosti.

Monograficky spracovaná publikácia prináša súbor esejí o kľúčových problémoch historického utvárania Slovenska z perspektívy 21. storočia.

Zostavovatelia František Mikloško a Peter Zajac oslovili historikov, filozofov, literárnych vedcov a publicistov, aby špeciálne pre tento projekt napísali príspevky, ktorých základom má byť historický, nie mýtický pohľad na minulosť Slovenska a jeho väzby na aktuálnu skutočnosť.

Projekt prepája historické uvažovanie s otázkami kultúrnej identity, spoločenskej skúsenosti a smerovania Slovenska.

Ocenenia a verejné uznanie

Za svoje prínosy na poli literatúry a vedy bol Peter Zajac viackrát ocenený, napríklad Radom Ľudovíta Štúra I.

Jeho práce sú uznávané aj v zahraničí a publikované v medzinárodných periodikách.

Jeho prínos spočíva v analytickej múdrosti a v angažovanosti pri formovaní slovenského kultúrneho priestoru.

tags: #peter #zajac #dejiny #literatury