Ak má pes zapálené slabiny, môže ísť o podráždenie kože, alergiu, parazity, bakteriálnu či kvasinkovú infekciu, hormonálne ochorenie alebo iný zdravotný problém. Škrabanie, olizovanie labiek, lupiny, začervenanie, mokvanie, lysiny alebo zápach môžu súvisieť s parazitmi, alergiou, bakteriálnou či kvasinkovou infekciou, hormonálnym ochorením aj ďalšími príčinami.
Pretože napríklad svrbenie, hnačka, krívanie alebo časté močenie nie sú samostatné diagnózy. Môžu mať infekčnú, parazitárnu, alergickú, metabolickú, mechanickú aj inú príčinu. Dôležitá je intenzita, dĺžka trvania, kombinácia s ďalšími zmenami a celkový stav psa.
Najčastejšie príčiny zapálených slabín u psa
Alergia a nežiaduce reakcie na potraviny
Medzi AFR patria potravinové alergie a intolerancie. Psi môžu z rôznych dôvodov zle reagovať na určité potraviny. Tieto reakcie sa spoločne označujú ako nežiaduce reakcie na potraviny.
Skutočné potravinové alergie sú menej časté, než si ľudia myslia, a zvyčajne sú spôsobené reakciou na bielkoviny v potravinách, ako je hovädzie mäso, kuracie mäso a mliečne výrobky.
Ak pes trpí opakovanými infekciami kože alebo uší, svrbením aj v iných oblastiach tela, pravdepodobne ide o alergiu. V prvom rade by mal veterinár vylúčiť alergie.
Pri alergii môže byť postihnuté brucho, podpazušie, slabiny, labky, uši alebo oblasť pri koreni chvosta. Pes sa môže intenzívne škrabať, olizovať si kožu a vytvárať si ďalšie poranenia.
Bakteriálna alebo kvasinková infekcia
Infekcie môžu byť bakteriálne alebo plesňové a často sa prejavujú ako opuch, začervenanie a výtok.
Koža v slabinách môže byť vlhká, zapáchajúca, bolestivá alebo pokrytá chrastami. Silné lízanie a škrabanie môže počas niekoľkých hodín vytvoriť mokvajúce ložisko.
Ak sa zápal nelieči, môže sa rozšíriť do hlbších vrstiev kože. Okrem liečenia samotnej rany, je potrebné sa venovať aj samotnej príčine. V opačnom prípade sa problém bude opakovať.
Parazity
Blchy, kliešte, roztoče a črevné parazity sa líšia spôsobom prenosu aj rizikom.
Blchy môžu vyvolať silné svrbenie a alergickú reakciu. Poznáte ich ľahko - psík sa škrabe, je podráždený, v srsti nájdete malé čierne bodky, prípadne aj blchu.
Roztoče môžu vyvolať intenzívne svrbenie, chrasty, lysiny alebo zápal uší. Vnútorné parazity u psa nemusíte spozorovať, prejavia sa až neskôr - pes môže chudnúť aj napriek tomu, že veľa žerie, môže vracať, hnačkovať alebo mať naopak zápchu, príznakom je aj dráždivý kašeľ či apatia.
Vnútorné parazity: hnačka, vracanie, chudnutie, nafúknuté brucho, horšia kvalita srsti, krv alebo hlien v stolici; infekcia však môže prebiehať aj bez nápadných príznakov.
Prevencia: používajte iba prípravok určený pre psa a správnu hmotnostnú kategóriu.
Pravidelná kontrola srstiPo prechádzke prezrite hlavu, krk, podpazušie, slabiny, medziprstie a okolie uší.
Kliešte: prisatého parazita odstráňte správnym nástrojom.
Odčervovanie a kontrola trusu: šteňatá potrebujú pravidelný odčervovací plán podľa veku a odporúčania veterinára.
Pozor:Niektoré antiparazitné prípravky pre psy sú nebezpečné pre mačky.
Podráždenie a mechanické poškodenie kože
Slabiny sú citlivá oblasť, v ktorej sa môže hromadiť vlhkosť a nečistoty. Problém môže vzniknúť po kúpaní, premoknutí, intenzívnom pohybe alebo kontakte s dráždivým povrchom či látkou.
Prezrite kožu a srsť na bruchu, v podpazuší, slabinách a pri koreni chvosta.
Ak má pes hustú srsť, neupravená srsť môže zadržiavať vlhkosť a zhoršovať stav kože. Pravidelná starostlivosť pomáha zachytiť začervenanie, opuch, hrudky alebo cudzie telesá skôr.
Hormonálne a iné vnútorné ochorenia
Škrabanie, olizovanie labiek, lupiny, začervenanie, mokvanie, lysiny alebo zápach môžu súvisieť s parazitmi, alergiou, bakteriálnou či kvasinkovou infekciou, hormonálnym ochorením aj ďalšími príčinami.
Niektoré kožné problémy sa objavujú opakovane alebo na viacerých miestach tela. V takom prípade samotné lokálne ošetrenie nemusí stačiť a je potrebné hľadať základnú príčinu.
Čo si doma všimnúť
Skontrolujte aj oči, nos, ústnu dutinu a zuby, uši, okolie pohlavných orgánov a konečníka, vankúšiky, pazúry aj medziprstie.
Všímajte si rozsah začervenania, teplotu kože, opuch, zápach, mokvanie, chrasty, lysiny, bolestivosť a to, či si pes miesto neustále olizuje alebo škriabe.
Jeden príznak väčšinou neurčí konkrétne ochorenie. Sledujte správanie, chuť do jedla, pitie, močenie, stolicu, kožu, papuľu a pohyb psa.
Poznačte si začiatok a frekvenciu ťažkostí, príjem vody a krmiva, močenie, stolicu, užívané lieky, antiparazitiká, možné prehltnutie cudzieho predmetu alebo toxickej látky a prípadný kontakt s chorými zvieratami.
Časté lízanie môže zápal zhoršovať
Neignoruj časté olizovanie labiek. Pes si neustále líže jedno a to isté miesto, koža v tejto oblasti sa mu napokon zapáli a postupom času sa rana stále zväčšuje.
Toto miesto sa nemôže vyliečiť, pretože dochádza k neprestajnému vylizovaniu. Zápal spôsobuje svrbenie, a to zase potrebu olizovania.
Akrálna dermatitída je ochorenie spôsobené neprestajným lízaním spodnej časti končatiny. Medzi sekundárne problémy patrí aj bakteriálna infekcia, prasknuté vlasové folikuly (furunkulóza), alebo prasknuté apokrinné (potné) žľazy.
Najčastejšie miesta, ktoré si psy vylizujú, sa nachádzajú na prednej strane prednej končatiny, v oblasti prstov. Podobný mechanizmus však môže udržiavať podráždenie aj v oblasti slabín a brucha.
Príčin, prečo sa pes uchyľuje k takémuto správaniu, je niekoľko. Okrem fyziologických príčin je potrebné určite spomenúť aj faktory ako nuda, stres či úzkosť z odlúčenia.
Akýmkoľvek spôsobom zabrániš olizovaniu rany, urobíš dobre. V liečbe môže pomôcť golier, bandáž a nariedená betadina.
Najlepším spôsobom ako sa vyhnúť bolestivej a infikovanej rane, je zabrániť obsesívnemu správaniu hneď v začiatkoch. Pri podozrení na acral lick dermatitis, neváhaj a navštív veterinára.
Čo môžete urobiť pred návštevou veterinára
Prvým krokom k identifikácii problémov je pravidelná kontrola labiek. Pravidelne prechádzajte prstami po labkách svojho psa, aby ste zistili prípadné hrudky, opuchy alebo cudzie telesá.
Čistenie: Jemne umyte labky teplou vodou a jemným mydlom.
Po umytí udržujte postihnuté miesto čisté a suché. Sledujte, či sa začervenanie zmenšuje alebo naopak rozširuje.
Kortikoidné, antibiotické, antimykotické a ľudské prípravky môžu stav zmeniť alebo skomplikovať diagnostiku.
Niektoré bežné prípravky pre ľudí sú pre psy toxické alebo môžu zakryť príznaky.
Bez výslovného pokynu veterinára nie. Niektoré ľudské lieky môžu psovi spôsobiť otravu, krvácanie do tráviaceho traktu alebo poškodenie obličiek a pečene.
Ak spozorujete závažné príznaky alebo ak sa stav labiek nezlepšuje, neváhajte navštíviť veterinára.
Kedy musí psa vidieť veterinár
Príznaky chorôb, zmeny chovania psa a ďalšie signály, že niečo nie je v poriadku, by vás mali priviesť do ordinácie veterinára, ktorému dôverujete.
Je vhodné mu hneď na začiatku vysvetliť príznaky, ktoré ste na psovi vypozorovali, a tak mu pomôcť so stanovením diagnózy.
Okamžitú pomoc si vyžaduje najmä dýchavičnosť, kolaps, opakované nezastaviteľné vracanie, silné krvácanie, nafúknuté bolestivé brucho, nemožnosť vymočiť sa, kŕče, bezvedomie, podozrenie na otravu alebo rýchlo sa zhoršujúca bolesť.
Rýchle vyšetrenie si vyžaduje silná bolesť, neschopnosť zaťažiť končatinu, opuch, deformácia, otvorená rana, krvácanie, úraz alebo súčasná apatia a horúčka.
Rizikovejšie sú šteňatá, seniori, gravidné sučky a psy s chronickým ochorením.
Dlhodobé svrbenie nie je bežná vlastnosť psa. Ak sa pes intenzívne škriabe, opakovane si líže slabiny alebo sa vytvorí mokvajúca rana, návštevu veterinára neodkladajte.
Ako veterinár zisťuje príčinu
Váš veterinár môže vykonať testy, aby určil presnú príčinu problému vášho psa.
Diagnostika môže zahŕňať celkové klinické vyšetrenie, vyšetrenie kože a srsti, cytologické alebo mikrobiologické vyšetrenie, testy na parazity a podľa potreby aj krvné testy.
Je dôležité všímať si aj ďalšie príznaky psíka, lebo to môže pomôcť odborníkovi pri stanovení diagnózy.
Veterinár sa môže pýtať na stravovacie a vyprázdňovacie návyky psa, či bol v kontakte s chorými zvieratami alebo či utrpel nejaké poranenie.
Na správnu liečbu je nevyhnutná presná diagnóza.
Ak je len jeden análny vačok značne zväčšený a pes nevykazuje žiadne ďalšie príznaky, mala by sa vykonať biopsia na vylúčenie nádoru.
Liečba zapálených slabín
Liečba závisí od konkrétnej príčiny. Pri bakteriálnej infekcii môže veterinár zvoliť vhodnú liečbu podľa vyšetrenia, pri kvasinkovej infekcii antimykotickú terapiu a pri alergii riešenie alergénu a zápalu.
Okrem liečenia samotnej rany, je potrebné sa venovať aj samotnej príčine. V opačnom prípade sa problém bude opakovať.
Do liečby môže patriť lokálne čistenie, úprava prostredia, ochrana pred lízaním, liečba parazitov, zmena stravy alebo lieky predpísané veterinárom.
Je dôležité, aby ste svojmu psovi nikdy nezačali podávať liečebnú stravu bez súhlasu veterinára, najmä ak máte rastúce šteniatko s tráviacimi ťažkosťami.
Súvislosť s trávením a potravou
Poruchy trávenia a gastrointestinálne poruchy patria medzi najčastejšie zdravotné problémy psov a ovplyvňujú ich schopnosť tráviť potravu a vstrebávať dôležité živiny.
Príčiny môžu siahať od skonzumovania nevhodného jedla (t. j. niečoho iného ako ich bežného krmiva) až po nepriaznivé reakcie na potraviny, infekcie alebo nedostatok tráviacich enzýmov.
Najčastejšou príčinou je to, že zjedli niečo, čo nemali.
Najčastejšími príznakmi porúch trávenia sú mäkká stolica alebo hnačka. Môžete si všimnúť krv v stolici vášho psa, alebo vodnaté hovienka.
Potravinové reakcie sa môžu prejaviť aj svrbením kože, začervenaním a opakovanými zápalmi uší alebo kože.
Väčšina tráviacich problémov u psov sa vyrieši sama, niektoré však vyžadujú celoživotnú úpravu stravovania.
Hydrolyzované alebo nové bielkoviny určené na nepriaznivé reakcie na potraviny.
Hydrolizované diéty sú diéty, pri ktorých sú bielkoviny rozložené na veľmi malé častice, ktoré sú príliš malé na to, aby ich organizmus rozpoznal ako alergény.
Nové bielkovinové diéty sa vyberajú s cieľom poskytnúť vášmu psovi bielkoviny, ktoré doteraz nejedol.
Tieto stravovacie režimy zvyčajne obsahujú jediný zdroj živočíšnych bielkovín, ako je kačacie mäso, zverina alebo dokonca hmyz.
Ďalšie príznaky, ktoré netreba prehliadnuť
Zmena chuti do jedla, svrbenie, vracanie, zápach z papule, ťažkosti s močením alebo krívanie môžu mať mnoho príčin.
Teplota - zdravý pes má ňufák studený a vlhký. Zmenu teploty poznáte práve podľa ňufáku, pri horúčke je suchý, horúci a môže byť aj rozpraskaný.
Teplý alebo suchý ňufák horúčku nepotvrdzuje. Telesná teplota sa spoľahlivejšie meria rektálnym teplomerom, ale výsledok treba posúdiť spolu s celkovým stavom.
Chovanie - malátnosť, nevšímavosť, podráždenosť, apatia.
Koža - tiež môžu trpieť vyrážkou, ekzémami alebo kožnými vredmi.
Váš pes je apatický, skleslý alebo sa vyhýba pohybu.
Váš pes je dehydratovaný. Ak si nie ste istí, môžete vyskúšať test s pokožkou. Jemne nadvihnite kožu nad ramenami a potom ju pustite. Malo by to hneď zapadnúť späť na miesto. Ak sa vráti pomaly, váš pes je dehydratovaný, a ak zostane v stlačenej polohe, váš pes je vážne dehydratovaný.
Buďte obzvlášť opatrní pri šteniatkach, malých psoch a starších psoch, pretože sa dehydratujú a ochorejú oveľa rýchlejšie ako dospelé psi.
Prevencia kožných problémov v slabinách
Stopercentná ochrana pred chorobami neexistuje, ale pravidelná starostlivosť pomáha znížiť riziko a zachytiť zmenu skôr.
Raz týždenne prezrite oči, uši, papuľu, kožu, labky a pazúry.
Pravidelne kontrolujte slabiny, brucho, podpazušie, priestor medzi prstami a oblasť pri koreni chvosta.
Strihajte pazúriky svojho psa pravidelne a kontrolujte ich stav.
Vyvážená strava bohatá na vitamíny a minerály podporuje zdravú pokožku a silné vankúšiky.
Upratovanie pri blcháchNestačí ošetriť iba psa.
Hygiena a zber exkrementovPravidelne odstraňujte trus, umývajte si ruky a nenechávajte psa požierať výkaly alebo zdochliny.
Obezita zaťažuje kĺby aj celý organizmus.
Najlepšia prevencia nie je „liečiť pre istotu“.
Antibiotiká, kortikoidy, antiparazitiká, doplnky aj veterinárne diéty majú svoje miesto, ale musia zodpovedať konkrétnemu riziku alebo diagnóze.
Praktický postup pre majiteľa
- Prezrite slabiny, brucho, podpazušie, labky, uši a okolie konečníka.
- Skontrolujte začervenanie, opuch, mokvanie, zápach, chrasty, lysiny a bolestivosť.
- Všímajte si, či pes miesto intenzívne olizuje alebo škriabe.
- Jemne umyte labky alebo znečistenú oblasť teplou vodou a jemným mydlom.
- Zabráňte ďalšiemu lízaniu pomocou ochranného goliera, ak je to potrebné.
- Nepoužívajte ľudské lieky ani náhodne vybrané masti.
- Zapíšte si, kedy sa príznaky začali a ako sa menia.
- Pri zhoršovaní alebo pretrvávaní problému kontaktujte veterinára.
Mať psa je jednoducho radosť, ale aj veľká zodpovednosť. Ako majiteľ určite túžite po tom, aby tu s vami psík bol čo najdlhšie.
Upozornenie: Informácie uvedené v tomto článku majú len informatívny charakter. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu, vyšetrenie alebo liečbu veterinárnym lekárom.