Salamandra škvrnitá: mláďatá, vývin a život v slovenských lesoch

Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) je nápadne sfarbený obojživelník, ktorý patrí medzi chvostnaté obojživelníky z čeľade salamandrovité (Salamandridae). Jej čierne telo so žltými alebo žlto-oranžovými škvrnami slúži ako výstraha, pretože na pokožke živočícha býva produkt jedových žliaz.

Tento malý pozoruhodný obojživelník so špecifickým žlto-čiernym sfarbením sa počas jesenného a zimného obdobia stáva dočasným obyvateľom jaskýň. Ďalším živočíchom, ktorý nás v zimných mesiacoch sprevádza po jaskyniach a starých banských štôlňach je salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra).

Vzhľad a telesná stavba

Salamandra škvrnitá má robustné telo na pomerne tenkých nohách s veľkým ústnym otvorom a výraznými vystupujúcimi očami. Má krátke končatiny, dlhý chvost a malú hlavu s veľkými očami. Na predných nohách má 4, na zadných 5 prstov.

Koža je hladká a lesklá. Na brušku má 25-27, na bokoch trupu 10-11 priečnych brázd. Dospelý jedinec je dlhý 18 - 28 cm. V inom opise sa uvádza dĺžka 15 až 20 cm. Samce sú štíhlejšie a menšie, majú tenšie a dlhšie nohy, chvost na koreni trochu zhrubnutý.

Telo má čiernej farby s typickými žlto-oranžovými škvrnami. Sfarbenie a kresba na chrbte sa líši podľa miesta výskytu, príležitostne môže byť aj červené alebo oranžové. U nás najčastejšie sa vyskytujúcim sfarbením je čierny základ so žltými - žltooranžovými škvrnami. Bruško zväčša tmavo šedé, niekedy posiate škvrnami.

Sú však známe aj sfarbenia so žltými zliatymi pruhmi, alebo inverzne fľakatým telom. Horné viečka a príušné žľazy sú obvykle stále žlté.

Výskyt salamandry škvrnitej na Slovensku

Salamandra škvrnitá obýva vlhké listnaté, prevažne bukové lesy stredných polôh, zriedkavejšia je už v ihličnatých lesoch. Preferuje najmä listnaté alebo zmiešané lesy.

Vyskytuje sa predovšetkým v 3. - 5. vegetačnom stupni, v nadmorských výškach v rozmedzí od 200 do 1200 m n.m. V inom opise sa uvádza, že obýva polohy do 1000 m n.m. Jej výskyt je pomerne široký. Nájdeme ju takmer na celom Slovensku, okrem nížin.

Najčastejšie sa zdržiava v blízkosti čistých lesných potôčikov a studničiek, kde sa rozmnožuje. V teplých mesiacoch sa salamandra vyskytuje v oblasti vlhkých lesov, v blízkosti vodných tokov a rôznych vodných plôch.

Vyskytuje sa aj v podzemí, kde dokáže prežiť a aj metamorfovať. Výborným útočiskom sú jaskyne a staré štôlne s relatívne stabilnou teplotou.

Geograficky je výskyt potvrdený v Európe, severozápadnej Afrike a západnej Ázii.

Kedy možno salamandru pozorovať

Salamandra škvrnitá je nočný, spravidla samotársky živočích. Cez deň sa skrýva pod listami, koreňmi stromov, pod konármi a popadanými stromami, či v rôznych dierach mimo dosahu slnečných lúčov.

Cez deň sa ukrýva v dierach, pod pňami, v machu a pod. Vylieza v čase dažďov, v nepriaznivom počasí a za súmraku. Len po teplejšom daždi ju môžeme stretnúť aj počas dňa.

Na Slovensku je salamandra škvrnitá pomerne častá, avšak pre svoj prevažne skrytý život je možné ju spozorovať najmä po daždi, hlavne v jarnom období, keď prebieha rozmnožovanie.

Keď ju chcete vidieť vo voľnej prírode, treba sa vybrať do hôr najlepšie v noci alebo za skorého rána, keď sa vytvára rosa. Často ju možno zbadať aj čerstvo po daždi.

Nezabudnite, oči majte na stopkách, lebo aj keď je pestro sfarbená, v napadanom lístí ju takmer nevidieť. Najlepšie miesta sú pod kameňmi, dutinami stromov, či spadnutou kôrou.

Potrava a spôsob lovu

Potravou sú jej prevažne dážďovky, mäkkýše a nočný hmyz, ktorého lov sa odohráva za súmraku a v noci.

Na korisť väčšinou pasívne čakajú. Kŕmi sa červami, slizniakmi, hmyzom a larvami. Jeho potravou sa stávajú najčastejšie malé až stredne veľké bezstavovce, medzi ktoré patria dážďovky, stonožky, drobný hmyz, pavúky, červy, slimáky a iné.

Jedové žľazy a obrana

Na svoju obranu má vyvinuté jedové žľazy, z nich najúčinnejšie sú na temene hlavy za očami a vystupujú na žltom kožnom výstupku obličkovitého tvaru. Ďalšie drobné, menej výdatné jedové žľazy sú v žltých škvrnách po celom tele.

Za očami má umiestnené žľazy, ktoré produkujú jedovaté výlučky. Konkrétne za hlavou má jedové žľazy - parotídy, z ktorých v prípade ohrozenia môže vylučovať jedovatú látku salamandrín až na vzdialenosť niekoľkých centimetrov.

Jed nie je prudký, ale menšie živočíchy môže i usmrtiť. Z alkaloidov hlavne samandarin pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, znižuje krvný tlak a má aj lokálne anestetizujúce účinky.

Jed salamandrín, ktorý vylučuje zo žliaz za očami, nie je pre človeka príliš nebezpečný, ak sa však dostane napr. do očí spôsobuje zápal, zvonku dráždi sliznice. Ak sme si v neopatrnosti rukou pretreli oči, môžeme dostať silný zápal. V tomto prípade ich stačí opláchnuť čistou vodou.

Pre menšie živočíchy, ktoré sa ju snažia napadnúť, môže spôsobiť silné svalové kŕče a zníženie krvného tlaku, spojené s náročnejším dýchaním. Jed vo väčšom množstve potom môže takého živočícha aj zabiť.

Napriek tomu, jedovatá tekutina - salamandrín nie je pre človeka nebezpečná a salamandra v žiadnom prípade nie je škodca. Jej sfarbenie by malo varovať mnohých potenciálnych predátorov.

Rozmnožovanie salamandry škvrnitej

Salamandra pohlavne dospieva v treťom až štvrtom roku života. Pohlavne dozrieva obyčajne v 4. roku, pohlavne dospieva v 3. až 4. roku života.

Párenie prebieha na suchej zemi, ide pritom o priamy prenos spermatoforov. Samec, ktorý je pritom často na chrbte samice, prikladá otvor kloaky ku kloake samice.

Pária sa v jeseň, v októbri-novembri, niekedy aj na jar. Obdobie rozmnožovania prebieha koncom leta a na jeseň. Ideálne obdobie na pozorovanie je na jar, keď vyhľadáva menšie vodné plochy alebo zátoky potôčikov so stojatou vodou.

Salamandra môže byť vajcoživorodá alebo živorodá. V našich podmienkach je salamandra škvrnitá vajcoživorodá - po vyvinutí vajec v jej tele kladie približne 40 lariev s dĺžkou asi dva až tri centimetre vo vodnom prostredí.

V podmienkach Strednej Európy a všeobecne je salamandra vajcoživorodá. Niektorí autori zastávajú názor, že živorodosť (viviparia) reprezentuje adaptívne prispôsobenie drsnejšiemu biotopu vo väčších nadmorských výškach.

V niektorých vysokohorských populáciách sa mláďatá vyvíjajú v tele matky až do dospelosti.

Mláďatá salamandry: larvy a metamorfóza

Oplodnená samica vynosí vajíčka a následne potomstvo až do vyššieho larválneho štádia. Vajíčka sa totiž až do larválneho štádia vyvíjajú v tele samice.

Samica kladie larvy v počte 2-70 do potôčkov a studničiek, a to vždy tak, že do vody ponorí len zadnú časť tela. Kladenie lariev prebieha zväčša v noci a trvá niekoľko hodín až niekoľko dní.

Po vyvinutí vajec v jej tele kladie približne 40 (maximálne 70) lariev, ktoré sú na rozdiel od žubrienok žiab hmyzožravé. Majú dĺžku do 30 mm a zväčša už vyvinuté predné nohy.

Vajíčka sa vyvíjajú v samičke a uvoľňujú sa ako larvy do prameňov alebo potokov. Tie dýchajú žiabrami a orientujú sa pomocou bočnej čiary (podobne ako u rýb).

Larvy sú mäsožravé, živia sa rybím poterom, drobnými kôrovcami alebo článkonožcami, často sa u nich prejavuje kanibalizmus.

Premena na dospelé jedince sa udeje približne za tri mesiace, v auguste až v septembri. V inom opise sa uvádza, že k premene (metamorfóze) u nich dochádza po troch mesiacoch, v júli až auguste.

Pred metamorfózou dorastajú do veľkosti až 8 cm. Premena lariev a ich prechod na súš trvá asi 4-5 mesiacov. Po premene na dospelého vychádzajú na súš.

Zimovanie v jaskyniach a štôlňach

Približne v novembri vyhľadávajú zimné úkryty, ktoré musia byť dostatočne vlhké a teplé. Na zimovištia sa opäť odoberajú väčšinou v novembri.

Chladné obdobie prečkáva väčšinou v dierach v zemi napríklad po hlodavcoch. Výborným útočiskom sú aj jaskyne a staré štôlne s relatívne stabilnou teplotou. Dlhší čas vydržia aj teplotu -2,5 °C.

Na štandardných stanovištiach sa znova objavuje v priebehu marca a následne nastáva párenie.

Pozorovanie mladých salamandier v zimnom období

Celý rok som sa snažil nájsť tohto krásneho živočícha, našiel som všeličo iné, ale až keď už som si hovoril - zaliezli - prišiel vďaka môjmu synovi nález a na druhý deň ešte dva ďalšie exempláre.

Pri túre 10.1.2009 sa na nás usmialo šťastie a okrem nádherného dňa a slnkom zaliatej zasneženej scenérie Malých Karpát nás čakalo veľké prekvapenie.

Na mieste, kde sme temer na deň presne pred rokom za úplne iných teplotných podmienok našli dve dospelé salamandry dnes bolo šesť mladých 35 mm dlhých salamandričiek ešte so žiabrami.

Spočiatku sme si ich ani nevšimli, ale pohyb dna ich prezradil. Bol to ozaj prekvapivý okamih, ktorý by sme dopriali každému milovníkovi prírody.

Salamandra škvrnitá medzi slovenskými chvostnatými obojživelníkmi

Na Slovensku žije 6 druhov chvostnatých obojživelníkov z čeľade Salamandridae, z toho 5 druhov sú mloky (rod Triturus, Ichthyosaura a Lissotriton) a 1 druh je salamandra (rod Salamandra).

Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) je jediným zástupcom rodu Salamandra na Slovensku.

Mloky všeobecne obľubujú chladnejšie podnebie. Obývajú rôznorodé biotopy od horských mlák až po nížinné jazerá a rybníky.

Mlok hrebenatý

Mlok hrebenatý (Triturus cristatus) je robustný druh z čeľade salamandrovité, dorastajúci do dĺžky okolo 15 cm a vyznačuje sa výrazným zubatým chrbtovým hrebeňom u samcov počas rozmnožovania.

Ide o najväčšieho mloka vyskytujúceho sa na Slovensku.

Mlok dunajský

Mlok dunajský (Triturus dobrogicus) obýva nížinné oblasti povodia Dunaja, Tisy a Sávy, väčšinou do 300 m n. m.

Má štíhlejšie telo než ostatné mloky rodu Triturus a samice kladú vajíčka do hĺbky, často bez obalu, počas jarného obdobia až do júna.

Je to nížinný druh, ktorý je viazaný predovšetkým na alúviá väčších riek.

Mlok horský

Mlok horský (Ichthyosaura alpestris) je typický pre horské a podhorské oblasti až do nadmorskej výšky 2 500 m n. m., viazaný na chladné stojaté alebo pomaly tečúce vody.

Na Slovensku ide o najbežnejší druh mloka, ktorého reprodukčné lokality zahŕňajú lesné mláky a malé jazierka.

Vyznačuje sa nápadne modrastým sfarbením bokov a oranžovým až červeným bruškom.

Mlok bodkovaný

Mlok bodkovaný (Lissotriton vulgaris) sa bežne vyskytuje takmer po celej Európe okrem extrémov, obýva plytké jazierka a mokrade, kde kladie vajíčka na vodnú vegetáciu.

Mlok karpatský

Mlok karpatský (Lissotriton montandoni) je karpatsko-sudetský endemit, žijúci v horských a podhorsko-ihličnatých lesoch najmä vo Veľkej a Malej Fatre.

Telo samcov je hranaté v priečnom priereze bez výrazného chrbtového hrebeňa a bruško je oranžovožlté. Rozmnožuje sa v plytkých mlákach a jamách na lesných cestách.

Na jar sa mloky migračnými ťahmi presúvajú k vodným plochám, kde dochádza k páreniu a kladeniu vajíčok. Mloky všeobecne kladú vajíčka individuálne na vodnú vegetáciu, výnimkou je mlok hrebenatý, ktorý vajíčka balí do listov rastlín.

Z vajec sa liahnu larvy, ktoré sa živia zooplanktónom a postupne v priebehu dvoch až troch mesiacov.

Mloky na Slovensku obývajú široké spektrum biotopov od karpatských horských mlák (mlok horský, karpatský) cez lesné jazierka (bodkovaný, hrebenatý) až po nížinné rybníky a jazerá (mlok dunajský).

Najmenší druh mloka meria iba okolo 2 cm, zatiaľ čo najväčší salamandrovitý druh na svete (čínsky veľmlok) môže dosahovať až 1,8 m.

Význam salamandry pre ekosystém

Salamandra je súčasťou prirodzeného biotopu, v prírode má svoje miesto a živia sa hmyzom, mäkkýšmi, pavúkmi, dážďovkami.

Je citlivá na zmeny ekosystému, nazývame ju tiež indikátor čistoty vôd.

Všetky druhy mlokov na Slovensku sú zákonom chránené a mnohé patria k druhom európskeho významu (Natura 2000).

Ohrozenia salamandry škvrnitej

Populácia salamandry klesá. Negatívny vplyv na jej populáciu má hlavne automobilová doprava (v čase rozmnožovania) a tiež znečisťovanie vodných tokov, jazierok a studničiek.

Najmä počas migrácie, keď sa za daždivého počasia z lesov presúva rodiť do potokov, ju ohrozuje prechod cez cestu a automobilová doprava.

Hlavné hrozby zahŕňajú vysychanie mokradí v dôsledku klimatických zmien, eutrofizáciu, zazemňovanie a fragmentáciu biotopov, zarybnenie lokalít a úhyn počas migrácie cez cesty.

Ochrana a správne správanie pri stretnutí

Salamandra škvrnitá je zákonom chránená. Na Slovensku je salamandra škvrnitá chránená a v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z. má spoločenskú hodnotu 300 eur.

Čo by o salamandrách mala vedieť široká verejnosť? Ide o chráneného živočícha, znamená to nechytať, nehrať sa s ňou a nebrať si ju domov.

Zo žliaz za očami produkuje jed salamandrín, ktorý môže podráždiť sliznicu človeka alebo pri kontakte s očami môže spôsobiť ich zápal.

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v čase rozmnožovania obojživelníkov, najmä žiab, inštaluje v čase ich rozmnožovania (migrácia na miesta rozmnožovania) na kritických úsekoch, popri cestách, fóliové zábrany a realizuje ich prenos cez teleso cesty, aby sa zabránilo ich úhynu na ceste.

Na týchto úsekoch sú prenášané, v prípade výskytu aj salamandry škvrnité, ktoré väčšinou nemigrujú tak hromadne ako obojživelníky.

Mnohí dobrovoľníci sa snažia prechádzajúce autá upozorniť na tieto živočíchy a v prípade potreby ich za dodržiavania všetkých opatrení prenášajú do potokov, kde salamandry rodia.

V súčasnosti sa ustanovenia zákona (§ 4 ods. 6 a 7 zákona 543/2002 Z. z.) uplatňujú vo vzťahu k obojživelníkom najmä pri realizácii nových líniových stavieb - ciest.

V Česku je podľa vyhlášky 395/1992 Zb. kriticky ohrozeným druhom.

tags: #salamandra #skvrnita #mladata