Akita inu: charakter, vzhľad, história a starostlivosť o čierneho psa

Akita inu je veľký pes pochádzajúci z Japonska a patrí k najstarším plemenám psov na svete. Názov akita je odvodený od japonskej prefektúry Akita, ktorá sa nachádza v severnej časti ostrova Honšú.

Akita je pes so silným charakterom. Je známa svojou vernosťou a prítulnosťou k svojej rodine, zároveň však ide o sebavedomého, samostatného a výrazne osobitého psa. Čierne sfarbenie sa pri akite môže objavovať ako súčasť rôznych farebných kresieb, no plemeno je známe aj červenou, plavou, bielou, sezamovou, pinto a žíhanou srsťou.

História a pôvod akity

Toto plemeno má veľmi dlhú históriu. Doklady o chove možno vysledovať do 15. storočia, kostrové nálezy však svedčia o oveľa staršom pôvode. Predkovia sa objavili v Japonsku okolo roku 15 000 pred Kristom.

Akita je najväčšie z miestnych pôvodných plemien. Pochádza z provincie Akita na ostrove Honšú. Pôvodne bola využívaná na lov jeleňov, diviakov a medveďov, dokonca aj čierneho medveďa. Boli známi tvrdohlavosťou a tvrdohlavosťou.

V počiatkoch história amerických akít je podobná s históriou japonských akít. Od r. 1603 v regióne Akita boli používané matagi akity (stredne veľké na medvede poľujúce psy) ako bojové psy.

Akity sa kedysi v Japonsku tešili veľkému rešpektu samurajov. Spomínajú sa dokonca aj v japonskej mytológii. Akita bola pôvodne plemeno lovecké, ale po vzore západného sveta sa v období Meidži v Japonsku rozšírili psie zápasy.

Od r. 1868 matagi akity boli krížené s tosami a mastifmi. Práve z toho dôvodu ju až do roku 1903 zámerne krížili s anglickým mastifom a japonskou tosou. Dôsledkom toho bolo, že veľkosť akít narastala, ale charakteristika spojená so špicovitými typmi sa strácala.

V r. 1908 boli psie zápasy zakázané, ale napriek tomu boli akity zachované a kultivované ako veľké japonské plemeno. V roku 1910 boli psie zápasy zakázané, ale pravé akity už sotva existovali. Navyše sa v roku 1911 zaviedla daň zo psov, ktorá viedla k masívnemu poklesu chovaných psov.

Plemeno zachránil Dr. Rekonštrukcia pôvodného plemena a jeho čistý chov však začal až po druhej svetovej vojne.

Akita počas druhej svetovej vojny

Ďalšia tvrdá rana zasiahla toto plemeno počas druhej svetovej vojny. Okrem toho, že sa stratila väčšina dokumentov, pre nedostatok potravy bol vyhlásený zákaz kŕmenia psov a navyše sa zo psov vyrábala kožušina pre japonskú armádu.

Počas II. svetovej vojny (1939 - 1945) bolo bežné používať psov ako zdroj kožušiny pre armádne účely. Polícia nariadila skonfiškovať všetkých psov okrem nemeckých ovčiakov, ktoré boli používané na vojenské účely.

Niekoľko nadšencov sa však pokúšalo obísť nariadenie krížením s nemeckým ovčiakom. Po skončení II. Toto vytvorilo veľmi zmätenú situáciu v plemene.

Počas procesu obnovy a čistoty plemena po vojne, Kongo - Go z Dewa línie dosiahol úžasnú i keď dočasnú popularitu. Veľa akít z Dewa línie, ktoré predstavovali charakteristiky vplyvu mastifov a nemeckých ovčiakov boli dovezené do USA armádnymi jednotkami.

Americký vojaci si všimli týchto veľkých psov, ktorí ich ohromili svojim vzhľadom a povahou a tak si ich odviezli so sebou aj domov, kde začali svoj vlastný chov.

Americká akita a japonská akita inu

Akity z Dewa línie, inteligentné, schopné adaptácie v rôznych oblastiach fascinovali chovateľov v USA a. Táto línia bola rozvíjaná narastajúcim počtom chovateľov, pričom zaznamenala úžasný nárast popularity.

Akita Club of America bol založený v r. 1956 a American Kennel Club (AKC) akceptoval plemeno (zápisom do Plemennej knihy a právom na účasť na výstavách) v októbri 1972.

Akokoľvek v tom čase AKC a JKC (Japan Kennel Club) nemali recipročné dohody pre uznávanie rodokmeňov navzájom, a preto dvere zostali zatvorené pre uznanie a zavedenie nových krvných línií z Japonska, krajiny pôvodu plemena.

Dôsledkom toho sa akity v USA stali odlišné od tých, ktoré sa vyvíjali v Japonsku. Akity v USA sa vyvíjali ako samostatný typ s charakteristikou a typom nezmeneným od roku 1955.

Akita inu patrí k najväčším japonským špicovitým plemenám. štandard číslo 255. Prvý štandard plemena pochádza z roku 1938. štandard číslo 5. Skupina 5. Sekcia 5.

Význam akity v japonskej kultúre

Dnes je v Japonsku akita považovaná za symbol vernosti. Japonci považujú plemeno za svoje národné dedičstvo a od r. 1931 japonská vláda oficiálne vyhlasuje akitu, ktorá dosiahne na výstave titul šampióna, za svoj národný poklad.

Výsledkom bolo deväť skvelých príkladov akít, ktoré boli vyhlásené za "Národnú pamiatku" v r. 1931.

Príbeh verného psa Hačika

Najznámejším predstaviteľom plemena je Hachiko. Hachiko bol psík profesora, ktorý prednášal na univerzite v Tokiu. Každé ráno odprevádzal Hachiko profesora na stanicu a odpoludnia ho tu opäť privítal.

Keď profesor zomrel, Hachiko napriek tomu prichádzal 10 rokov každé ráno a každé popoludnie na stanicu a čakal tam na svojho pána. Známy je tiež príbeh akity Hačiko, ktorý deväť rokov verne chodil na stanicu čakať svojho už mŕtveho pána a ktorý značne romanticky spopularizoval pohľad na toto plemeno.

V 20. čakal na svoj návrat z práce. rokov, až do vlastnej smrti. V Tokiu bola postavená socha. Tento príbeh bol navyše prispôsobený na plátno.

Dvanásť akít z južného pólu

Druhým dôkazom o oddanosti a vernosti týchto psov je príbeh dvanástich akít, ktoré majú taktiež svoj pomník s bronzovými sochami v životnej veľkosti.

Jedná sa o psíkov, ktorí sprevádzali v roku 1957 japonskú vedeckú výpravu na južný pól. Kvôli veľmi zlým poveternostným podmienkam boli nútení členovia výpravy to vzdať na pol ceste a vrátiť sa späť. Žiaľ, museli tam zanechať okrem časti výstroja aj svoju skupinu psov.

O tri roky, keď sa vrátili na miesto kde svoju expedíciu prerušili, vrhlo sa na nich radostne ich 12 akít.

Vzhľad akity

Akita je veľký pes. Veľký, svalnatý pes s mohutným hrudníkom a silnými nohami. Pozoruhodná je ich proporčná a silná postava.

Celkový vzhľad: Pes veľkých rozmerov, pevne stavaný, dobre vyvážený s pevným základom a silnou kostrou.

Proporcie tela

Pomer výšky v kohútiku k dĺžke tela je 9:10 u psov a 9:11 u sučiek. Hĺbka hrudníka je polovicou výšky psa v kohútiku. Vzdialenosť konca nosa po stop je úmerná vzdialenosti stopu ku zátylku v pomere 2:3.

Telo je dlhšie ako vysoké. Koža nie je príliš tenká, ani príliš napätá, ani príliš voľná. Hruď je široká a hlboká. Rebrá dobre klenuté s dobre vyvinutým predhrudím.

Hlava, oči a uši

Hlava je masívna, ale proporčne vyvážená k telu, v pokoji voľná a bez vrások. Hlava má uprostred čela obvykle vrásku.

Lebečná partia je plochá a široká medzi ušami. Oči sú tmavo hnedé, relatívne malé, nevystúpené, skoro trojuholníkového tvaru. Očné viečka sú čierne a pevné. Trojuholníkový tvar, hnedé oči, čím sú tmavšie, tým lepšie akita vyzerá.

Uši sú pevne vztýčené a v porovnaní so zbytkom hlavy relatívne malé. Uši sú vzpriamené, malé, trojuholníkové. Uši sú trojuholníkové, na končekoch mierne zaoblené, široké pri koreni, nie sú nasadené príliš nízko.

Pokiaľ sa ucho prehne dopredu za účelom merania dĺžky špička ucha sa dotýka horného viečka.

Nos, papuľa a chrup

Nos je široký a čierny. Nepatrný a rovnomerne rozptýlený nedostatok pigmentu na nose je akceptovaný iba u bielych psov, ale čierny pigment na nose je vždy uprednostňovaný.

Papuľa je široká, hlboká a plná. Pysky sú čierne. Nie visiace. Jazyk je ružový.

Čeľuste nie sú zaoblené, majú tupé zauhlenie, pevné a silné. Zuby sú silné pravidelné s plným chrupom, nožnicový záhryz je uprednostňovaný, ale kliešťový je akceptovaný.

Krk, chrbát a chvost

Krk je hrubý a svalnatý s minimálnym lalokom, pomerne krátky, postupne sa rozširujúci k pleciam. Oblasť kohútiku harmonicky splýva so základom lebky.

Chvost je veľký a dobre osrstený, nasadený vysoko a nesený ponad chrbát, alebo popri boku v troch štvrtinách raz alebo dvakrát zatočený vždy v uhle, k alebo pod úrovňou chrbta.

V troch štvrtinách zatočenia klesá úplne dolu na bok. Koreň chvosta je silný a pevný. Koncová kosť chvosta dosahuje pätu, keď je spustený dolu.

Končatiny a pohyb

Lopatky sú nepatrne naklonené dopredu v uhle približne 15° ku kolmici.

Zadné končatiny sú pevne osvalené, široké a kosti porovnateľné s prednými končatinami. Stehná sú pevné, dobre vyvinuté, pri pohľade zozadu rovnobežné.

Pätové kĺby sú dobre spustené dolu, nevytočené ani dnu ani von. Labky sú rovné, mačacie, dobre klenuté prsty na silných vankúšikoch.

Akita má charakteristickú chôdzu - pohybuje sa strnulo a pomaly. Chôdza je energická, priestorná, opisujúca plochu s pravidelným dosahom a mechanikou. Zadné končatiny sa pohybujú v línii s prednými.

V chôdzi má zdvihnutý chvost a vztýčené uši.

Srsť a zafarbenie

Akita má dvojitú srsť. Podsada je bohatá, jemná, hustá a kratšia ako krycia srsť. Krycia srsť je rovná, drsná / tvrdá a stojaca viac menej od tela. Srsť na hlave, dolných končatinách a ušiach je krátka.

Srsť akity je stredne dlhá, na povrchu tuhá, podsada je hustá a mäkká, chrániaca pred chladom.

Akékoľvek zafarbenie ako napr. červené, plavé, biele a pod., alebo tiež pinto a žíhanie. Farba srsti je vždy brilantná a čistá, znaky sú dobre vyvážené, s maskou alebo bez masky, alebo s lysinou.

Farba je najčastejšie červená, svetlohnedá, sezamová, alebo pásikavá s bielou spodnou časťou tela.

Čierna farba sa môže objavovať v kresbe srsti a v maske. Pri bielych psoch je maska neprítomná. Biele psy sú čisté v zafarbení, nemajú masku.

Pinto zafarbenie má biely základ a náhodne rozmiestnené farebné plochy rôznej veľkosti pokrývajúce hlavu a viac ako jednu tretinu tela.

Povaha a temperament

Akita je priateľská, ostražitá, vnímavá, dôstojná, učenlivá a odvážna.

Akita má silnú a nezávislú osobnosť. Je veľmi dominantná a nerada sa podriaďuje. Preto jej výchova musí začať už v útlom veku, kedy je bezpodmienečne nutná socializácia voči iným psom a ľuďom.

Skrátka Akita nie je pes pre začiatočníka a skutočne potrebuje jasné a primerane autoritatívne vedenie, len tak z nej možno vychovať príjemného domáceho psa a spoločníka.

Akita, hoci patrí medzi pokojné psy, nie je veľmi poslušná. Akita patrí k psom s priemernou potrebou pohybu. Je veľmi inteligentná, ale bežný výcvikový dril a poslušnosť na povel od nej nemožno očakávať.

Akita vyžaduje jemné a dôsledné zaobchádzanie zároveň. Má silný charakter, samostatnosť, potrebu jasnej hierarchie a vysoký stupeň dominancie.

Nemá zmysel svoju akitu k niečomu nútiť a ani sa to neodporúča. Výchova a výcvik si vyžadujú láskyplný, trpezlivý, ale dôsledný prístup.

Výcvik a socializácia

Akita potrebuje jasné a primerane autoritatívne vedenie. Kontrola nad neskúseným majiteľom nebude jednoduchá.

Výcvik by mal byť založený na vzťahu medzi psom a psovodom, na dôslednosti a na vhodnej motivácii, napríklad pomocou maškŕt alebo hry.

Akita bude ignorovať príkazy, ktoré sa jej nepáčia. Akita si najímam vlastnú prácu. Bude ignorovať príkazy, ktoré sa mu nepáčia.

Socializácia voči iným psom a ľuďom je bezpodmienečne nutná už od útleho veku. Bez úzkeho kontaktu s rodinou a svojím pánom sa môže začať správať neprimerane samostatne a ignorovať akékoľvek povely.

Pohyb, hra a lovecký inštinkt

Akita patrí k psom s priemernou potrebou pohybu. Pre zachovanie zdravia si však vyžaduje každodenné hodinové prechádzky.

Zástupcovia tohto plemena majú silný lovecký inštinkt. Existuje vysoké riziko, že pes bude prenasledovať potenciálnu obeť.

Akita bola pôvodne využívaná na lov jeleňov, diviakov a medveďov, čo pomáha vysvetliť jej silný lovecký pud a samostatnosť pri rozhodovaní.

Šteniatka milujú hru a neplechu. Sú veľmi výrazné. V dospelosti však ich túžba po tomto druhu zábavy výrazne klesá.

Vzťah k rodine, deťom a cudzím ľuďom

Akita je rada v spoločnosti ľudí. Pripútava sa ku všetkým členom ľudskej rodiny a prejavuje veľkú oddanosť.

Akita dobre vychádza s deťmi, ktoré pozná a nesprávajú sa vtieravo. Akita dobre vychádza s deťmi, ktoré pozná a nesprávajú sa vtieravo.

Ak ju niekto dráždi alebo sa k nej správa nevhodne, môže ju to prinútiť reagovať násilne. Pri správnej socializácii však väčšinou zostáva pokojná.

Akita je výborný strážny pes, ktorý nepustí cudzích ľudí na pozemok. Je to odhodlaný obranár s prirodzeným teritoriálnym inštinktom a nedôverou voči cudzím.

Vo svojej vlasti je akita využívaná i ako policajný pes, v našich pomeroch však výhradne ako rodinný pes a sprievodca.

Hoci výborne stráži, málokde ju vidieť na dvore pred domom, nakoľko si vyžaduje úzky kontakt so svojou rodinou. Nejedná sa o psa, ktorého nakŕmite a zabudnete na neho. Akita sa chce a musí stať členom rodiny a potrebuje lásku majiteľa.

Vzťah k iným psom a zvieratám

Akita nevychádza vždy dobre s inými zvieratami. Prítomnosť iných psov si môže vyžadovať dlhší adaptačný proces.

Pri zoznamovaní s inými psami a zvieratami je dôležitá včasná socializácia, pokojný postup a dôsledná kontrola. Akita môže byť voči iným psom dominantná a jej silný lovecký inštinkt môže predstavovať riziko pre menšie zvieratá.

Zdravie a priemerná dĺžka života

Priemerná dĺžka života psa Akita je 11-15 rokov. Akity sú vo všeobecnosti v dobrom zdravotnom stave.

Medzi zdravotné problémy, ktoré sa môžu v súvislosti s plemenom spomínať, patria ochorenia mazových žliaz a torzia žalúdka.

Popisovaný je aj syndróm, známy ako choriomeningeálny syndróm, ktorý môže súvisieť s depigmentáciou kože a nosa a so zápalovými zmenami v očnej dúhovke.

Starostlivosť o akitu

Akita nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Potrebné ju pravidelne kefovať.

Na jeseň a na jar, treba psa česať raz týždenne. Počas intenzívnej výmeny srsti je vhodné česanie každé 2 dni.

Na údržbu srsti možno použiť stredne dlhú kefu na srsť. Akita by sa tiež nemala často kúpať, iba ak to naozaj potrebuje.

Oči a uši si však pravidelne udržiavajte čisté.

Výživa

Akita nie je žrút. Pokiaľ ide o jedlo, sú to skôr vyberaví psi.

Akita môže dostávať granule, ale musia byť kvalitné. Alternatívou môže byť vhodná suplementácia - tzv. BARF diéta.

Pri výbere krmiva je dôležité prihliadať na vek, veľkosť, fyzickú aktivitu a individuálny zdravotný stav psa.

Štandard plemena a výstavné chyby

Chyby

Akákoľvek odchýlka od predchádzajúcich bodov by mala byť považovaná za chybu a jej závažnosť by mala byť posudzovaná v presnom pomere k jej stupňu.

• Psy s výrazom sučky a sučky s výrazom psa.
• Úzka alebo špicatá hlava.
• Akýkoľvek chýbajúci zub (okrem dvoch z PM1 a / alebo M3).
• Modro alebo čierne škvrnitý jazyk.
• Svetlé oči.
• Krátky chvost.
• Vbočené alebo vybočené lakte.
• Akýkoľvek náznak hrivy alebo zástavíc.

Vážne chyby

• Ľahký v substancii.

Vylučujúce chyby

• Agresívny alebo príliš plachý.
• Totálne nepigmentovaný nos.
• Nos s nepigmentovanými plochami (motýli nos).
• Spadnuté, zvesené alebo ohnuté uši.
• Podzhryz alebo predzhryz.
• Kosákovitý alebo nezatočený chvost.
• Psy pod 63,5 cm (25 inch), sučky pod 58,5 cm (23 inch).

Každý pes, ktorý očividne preukazuje fyzické alebo povahové odchýlky bude vylúčený.

Je akita vhodná pre každého majiteľa?

Akita nie je pes pre začiatočníka. Je vhodná pre človeka, ktorý dokáže rešpektovať jej samostatnú povahu, zabezpečiť dôslednú socializáciu a vytvoriť jasné, pokojné pravidlá.

Vyžaduje úzky kontakt s rodinou a svojím pánom. Akita sa chce a musí stať členom rodiny a potrebuje lásku majiteľa.

Správne vedená akita môže byť príjemným domácim psom, verným spoločníkom, odvážnym strážcom a partnerom na výletoch.

Cena akity

Priemerná cena Akita je 500 - 700 eur. Niektoré psy stoja až 950 eur.

Pri kúpe šteňaťa je vhodné overiť pôvod, zdravotný stav rodičov, podmienky chovu a dokumentáciu. Medzi ponukami sa objavujú akita inu šteniatka s FCI rodokmeňom, japonská akita s PP, ako aj akita inu šteniatka bez PP.

tags: #akita #pes #cierny