Ak sa papagáj trasie a zostáva na spodku klietky, nejde o správanie, ktoré by bolo vhodné ignorovať. Príčinou môže byť chlad, strach, vyčerpanie, prehriatie, následok nárazu alebo vážny zdravotný a neurologický problém.
Samotné trasenie však nestačí na určenie diagnózy. Dôležité je sledovať aj držanie tela, koordináciu pohybov, dýchanie, príjem potravy a vody, trus, reakcie na okolie a to, či sa vták dokáže bezpečne udržať na bidle.
Najdôležitejšie otázky pri posudzovaní stavu
Pri hodnotení situácie si všímajte najmä tieto okolnosti:
- aký veľký je papagáj;
- aké ďalšie problémy sa objavili;
- či má v poriadku koordináciu pohybov na bidle a pri kŕmení;
- či je inak „živý“ a má normálne zvukové prejavy, napríklad škrieka, píska alebo spieva;
- či normálne žerie;
- či má v poriadku trus;
- či sa dokáže sám napiť a najesť;
- či sa vie bez problémov udržať na bidle;
- či v poslednom čase nenarazil hlavou do okna alebo inej prekážky.
Z toho, čo píšete, sa veľa posúdiť nedá, pretože rovnaký príznak môže mať viacero príčin. Rozhodujúce je, či ide iba o krátkodobé zachvenie, alebo o stav spojený s neschopnosťou stáť, slabosťou, poruchou rovnováhy či zmenami správania.
Keď sa papagáj trasie od zimy
Ak sa papagáj trasie celý, môže mu byť zima. V takom prípade ho premiestnite do pokojného prostredia bez prievanu a sledujte, či sa jeho stav po zohriatí zlepší.
Chráňte klietku pred prievanom a priamym slnečným svetlom. Klietku neumiestňujte do kuchyne ani kamkoľvek, kde sa môžu zhromažďovať výpary a dochádzať k výkyvom teploty. Výpary z teflónovej panvice môžu byť pre vtáka smrteľné.
Vtákovi zabezpečte čerstvú vodu. Váš vták bude potrebovať misku na krmivo a misku na vodu. Najlepšie sú oceľové misky, ktoré sa dajú uchytiť na klietku aby sa zabránilo vyliatiu vody a rozsypaniu potravy. Nehrdzavejúca oceľ je najjednoduchšia na údržbu a najtrvácnejšia.
Misky umiestnite v blízkosti bidla, aby na ne vták ľahko dosiahol z miesta, kde stojí.
Keď je papagáj prehriaty
Papagájovi môže byť horúco alebo sa necíti dobre. Ak sa trasenie objavilo po námahe, lete alebo pobyte na slnku, skontrolujte teplotu prostredia a jeho dýchanie.
Ak to ale nie je bezprostredne po telesnej námahe, asi mu je horúco. Premiestnite ho na chladnejšie miesto alebo zo slniečka, ak na neho svieti. Pozrite sa, či má dostatok čerstvej vody na pitie.
Vtáky pri kúpaní a následne pri sušení držia nadvihnuté krídla. Samotné nadvihnutie krídel preto nemusí byť chorobným príznakom. Znepokojujúce je najmä vtedy, keď sa objaví bezprostredne po kúpaní alebo sušení, prípadne spolu s pobytom na dne klietky a celkovou slabosťou.
Prečo je pobyt na dne klietky varovný
Normálny papagáj väčšinu času odpočíva na bidle, pohybuje sa po klietke, prijíma potravu a reaguje na svoje okolie. Pobyt na spodku klietky môže byť dočasný, napríklad pri kúpaní, hre alebo hľadaní potravy, ale ak tam vták sedí bez záujmu a trasie sa, treba zbystriť pozornosť.
Ak vták sedí s nadvihnutými krídlami na dne klietky a nie je mokrý ani to nie je mláďa, na nič nečakajte a vezmite ho k veterinárovi.
Rovnako naliehavo postupujte vtedy, ak sa k traseniu pridá:
- neschopnosť udržať sa na bidle;
- padanie alebo prevaľovanie sa;
- krúženie alebo behanie v kruhu;
- výrazne zhoršená koordinácia;
- ťažké alebo zrýchlené dýchanie;
- výtok z nosa;
- odmietanie potravy a vody;
- nezvyčajný trus;
- nereagovanie na človeka alebo okolie;
- krvácanie alebo viditeľné poranenie;
- náhle zmeny správania po náraze.
Možný neurologický problém alebo následok nárazu
S dosť veľkou pravdepodobnosťou ide o neurologický problém - lokálne poškodenie mozku v dôsledku prasknutej cievky. Ale je to len veľmi hrubý odhad.
Inak k takému postihu dochádza aj po prudkom náraze hlavou do prekážky, najčastejšie skla.
Pri podozrení na poranenie hlavy alebo neurologickú poruchu papagája zbytočne nechytajte, nenaháňajte a nemanipulujte s ním viac, než je nevyhnutné. Znížte hluk a podnety v okolí a zabezpečte, aby nemohol spadnúť z výšky.
Ak je to väčší papagáj, oplatí sa zohnať veterinára so zameraním na exotické vtáctvo.
Kedy môže ísť o menej vážny stav
Ak je papagáj samostatný, normálne sa udrží, lezie po klietke, prijíma potravu a vody a nemá problém s koordináciou, situácia nemusí byť okamžite kritická. Aj vtedy však vtáka pozorne sledujte, pretože papagáje dokážu príznaky ochorenia dlho skrývať.
Pri dobrej starostlivosti sa jej môže dariť. Len sami, čo ste s ňou v trvalom kontakte, najlepšie posúdite, nakoľko sa jej stav zlepšuje, alebo nie.
Ak sa stav zhoršuje, nečakajte na spontánne zlepšenie a kontaktujte veterinára. Vták môže navonok pôsobiť relatívne aktívne, no pritom už nedokáže správne prijímať potravu alebo má začínajúcu poruchu rovnováhy.
Ako papagája dočasne zabezpečiť v klietke
Ak papagáj nedokáže stabilne sedieť na bidle, upravte klietku tak, aby pri páde neutrpel ďalšie zranenie. Odstráňte vysoké alebo nebezpečne umiestnené predmety a znížte riziko pádu.
Súčasťou každej klietky by mali byť bidlá umiestnené v rôznych výškach s rôznym sklonom. Rôzne priemery a textúry pomáhajú udržiavať nohy a pazúry zdravé.
Ak chcete zistiť správnu šírku bidielka, skontrolujte chodidlá svojho vtáka: keď sedí, medzi prednými a zadnými pazúrmi by mala byť ¾-centimetrová medzera.
Dno klietky vysteľte podstielkou pre papagáje, no môžete použiť aj noviny alebo papierové obrúsky. Dno klietky by sa malo dať ľahko čistiť.
Takto budete môcť sledovať aj trus, množstvo prijatej potravy a prípadné zvratky. Pri chorom vtákovi nepoužívajte zbytočne prašnú podstielku.
Potrava a voda pri slabosti
Ak sa dokáže sama kŕmiť, skúste jej ponúkať ľahko straviteľnú potravu s vyšším obsahom B vitamínu - najmä kyseliny listovej (B9) - naklíčené obilniny, banán, trochu naškrabenej kuracej pečienky varenej v neslanej vode, trochu bieleho jogurtu.
Táto rada pochádza z konkrétnej situácie a nenahrádza veterinárne vyšetrenie. Pri podávaní netradičných potravín postupujte opatrne a nepodávajte ich nasilu.
Sledujte ju, či nemá problém s koordináciou pohybu aj pri lúskaní semien v kŕmnej zmesi, aby náhodou nehladovala. Potom by ju bolo potrebné dokrmovať.
Ak papagáj nevládze sám prijímať potravu alebo vodu, nedokrmujte ho bez poučenia veterinára. Pri poruche koordinácie môže vdýchnuť potravu alebo tekutinu.
Čo znamená trasenie v súvislosti so správaním
Nie každý pohyb, chvenie alebo zmena postoja znamená ochorenie. Papagáje používajú telo na komunikáciu a rovnaký prejav môže mať v odlišných situáciách iný význam.
Krídla a držanie tela
- Vtáky pri kúpaní a následne pri sušení držia nadvihnuté krídla.
- Papagájovi môže byť horúco alebo sa necíti dobre.
- Vták, ktorý nadvihol krídla, telo má v horizontálnej polohe a točí sa alebo behá v kruhu, môže byť v toku.
- Prudkým trepaním krídel si papagáj narovnáva strapaté pierka.
- Opakované mávanie krídlami môže znamenať, že je papagáj nespokojný alebo chráni svoje územie.
- Rýchle mávnutie jedným alebo oboma krídlami robí papagáj, keď spal a náhle bol prebudený.
- Prudké mávanie krídlami môže byť prejav radosti, keď papagája vyberiete z klietky.
- Ak vták zároveň naťahuje hlavu dopredu, pravdepodobne sa chystá vzlietnuť.
Zreničky, perie a postoj
- Papagáje vedia rýchlo zužovať a rozširovať zreničky.
- Znamená to, že sú niečím veľmi zaujatí.
- To je varovanie.
- Najčastejší problém.
- Papagáj chce vyzerať väčší než v skutočnosti je.
- Chce tým zastrašiť predátora.
- Kakadu alebo korela zdvihnú chocholky na hlave a rozťahujú krídla a chvost.
- Iní papagáje načepýria perie na hlave a roztiahnu chvost, výstražne sa postavia a zúžia zreničky.
- Normálna pozícia pri uvoľnenej hre u niektorých druhov papagájov.
- Normálne správanie, pohodlný postoj, keď vták odpočíva.
- Znak relaxácie a spokojnosti.
- Môže značiť mierne rozladenie.
- Ak papagáj trasie celý, môže mu byť zima.
- Môže to byť známka nervozity, strachu, nedôvery.
Hlava, zobák a nohy
- Prudký úder zobákom o bidlo alebo iný povrch, po ktorom nasleduje strnulý postoj tela a uprený pohľad, je varovanie.
- Držte sa od papagája ďalej.
- Je to škrabanie spodnej časti zobáka o hornú.
- Znamená to, že je papagáj spokojný a uvoľnený.
- Často je spojené so zatváraním očí a načechraním peria okolo zobáka.
- Otiera si zvyšky jedla alebo niečo, čo mu zostalo prilepené na zobáku.
- Niektoré papagáje, obzvlášť kakadu, podupávajú nohami, keď sa im zdá, že ich teritórium je ohrozené.
- U niektorých druhov, napríklad eklektusov, to môže byť známka diétneho problému.
- Pri hre sa veľa papagájov zavesí hlavou dole, často pri tom mávajú krídlami.
- Papagáj môže triasť hlavou, aby získal vašu pozornosť alebo je vzrušený.
Príznaky, ktoré môžu súvisieť s chorobou
Rovnako ako ľudia, papagáje najčastejšie kýchajú kvôli prachu alebo podráždeniu v nose. Ak vták kýcha neustále a kýchanie sprevádza výtok z nosa, zavolajte veterinára.
Papagáj je pravdepodobne chorý alebo môže mať alergiu.
Škodlivé prostredie, nevhodná výživa, parazity alebo infekcia môžu ovplyvniť aj kvalitu peria a celkovú vitalitu. Skôr než začneme riešiť psychiku, musíme si byť istí, že problém nie je fyzický.
Ako prvý krok vždy odporúčame návštevu špecializovaného veterinára na exoty.
Vták si môže perie trhať, pretože ho niečo svrbí alebo bolí. Medzi časté fyzické príčiny patria:
- parazity, napríklad roztoče alebo vši, ktoré spôsobujú neznesiteľné svrbenie;
- kožné infekcie, bakteriálne alebo kvasinkové;
- zlá výživa a nedostatok vitamínov a minerálov, ktorý vedie k suchej pokožke a nekvalitnému periu;
- hormonálne problémy.
Stres, strach a šklbanie peria
Ak veterinár vylúči všetky tieto fyzické príčiny a váš vták je klinicky zdravý, potom môže byť problém spojený so stresom.
Vtáky, najmä papagáje, sú extrémne inteligentné a citlivé tvory. Ak nemajú dostatok podnetov, cítia sa osamelo, alebo sa v ich okolí niečo zmenilo, začnú trpieť chronickým stresom.
Vták v strese hľadá úľavu. Šklbanie peria sa preňho stáva upokojujúcim rituálom, podobne ako si ľudia v strese hryzú nechty. Problém je, že tento zlozvyk sa rýchlo mení na závislosť a sebapoškodzovanie.
Najčastejšie psychické spúšťače šklbania sú:
- nuda a frustrácia;
- nedostatok hračiek;
- málo času stráveného s majiteľom;
- malá klietka;
- sťahovanie;
- nová klietka alebo zmena miesta klietky v byte;
- odchod obľúbeného člena rodiny;
- príchod nového domáceho miláčika, napríklad psa alebo mačky;
- pridanie nového vtáka do voliéry;
- hluk, ohňostroje alebo rekonštrukcia bytu;
- prítomnosť predátora, napríklad mačky pozerajúcej na klietku.
Úprava klietky a prostredia
Klietka je pre vtáka domov a teritórium, nemala by byť väzením. Preto platí čím väčšia, tým lepšia.
Vyberte si klietku, ktorá je minimálne dvakrát širšia ako rozpätie krídel vtáka. Klietka pre viac vtákov by mala byť ešte priestrannejšia.
Papagáje sa v zaoblených klietkach cítia stresované, preto je vhodnejšia obdĺžniková klietka. Najlepším variantom je klietka z nehrdzavejúcej ocele, je cenovo dostupná a odolná.
Vyhnite sa klietkam vyrobeným z olova alebo zinku, sú pre vtáky toxické.
Na klietke by mali byť aj vodorovné mriežky, ktoré vtákovi umožnia ľahšie sa pohybovať. Uistite sa, že mriežky sú dostatočne blízko pri sebe, aby sa vták nemohol pretlačiť.
| Typ papagája | Odporúčaná vzdialenosť mriežok |
|---|---|
| Andulky, pinky, kanáriky a agapornisy | maximálne 1,6 cm |
| Korely, lori a papagáje senegalské | 1,3 až 2,2 cm |
| Žako, ara a kakadu | 1,9 až 3,5 cm |
Vtáky sú spoločenské interaktívne tvory, ktoré potrebujú počas celého dňa spoločnosť iných vtákov alebo človeka.
Klietku môžete umiestniť napríklad do obývačky alebo spálne. Vyhnite sa umiestneniu klietok v kuchyni alebo kdekoľvek, kde sa môžu zhromažďovať výpary a dochádzať k výkyvom teploty.
Vtáky sú zvedavé tvory, preto by ste im mali poskytnúť zaujímavé veci na pozorovanie. Umiestnite klietku v blízkosti zatieneného okna, aby sa vták mohol pozerať na záhradu, ihrisko alebo cestu.
Bidlá, hračky a kúpanie
Súčasťou každej klietky by mali byť bidlá umiestnené v rôznych výškach s rôznym sklonom. Rôzne priemery a textúry pomáhajú udržiavať nohy a pazúry zdravé.
Vtáky milujú dekorácie a hračky, ktoré im poskytujú stimuláciu, aby sa nenudili. Medzi skvelé možnosti patria zrkadlá, rebríky, hojdačky, zvončeky a hlavolamy s maškrtami vo vnútri.
Do klietky môžete vtákovi umiestniť aj drevené alebo povrazové hračky, s ktorými sa môže hrať a ktoré môže hrýzť.
Hračky umiestnite tak, aby na nich vták dosiahol buď z bidielka, zo spodnej časti klietky, alebo z boku klietky.
Pre jedného vtáka umiestnite do klietky maximálne jedno zrkadlo. Osamotený vták sa môže pripútať k svojmu zrkadlovému obrazu a dokonca ho môže začať kŕmiť v domnení, že ide o iného vtáka.
To znamená, že váš vták krmivo regurgituje, namiesto toho aby ho strávil.
Vtáky majú vo voľnej prírode veľa príležitostí na kúpanie, preto im nezabudnite poskytnúť možnosť okúpať sa v klietke. Ťažkú a pevnú misku naplňte vlažnou vodou a umiestnite na podlahu klietky.
Denný režim a pohyb mimo klietky
Veľa ľudí robí v prvom rade chybu v tom, že keď si domov privezú papagája, chcú aby bol neustále pustený.
Áno, pre papagája je to jednoznačne ideálny stav, ale prvotná radosť a nadšenie z nového opereného člena rodiny časom opadnú a z odstupom času budete papagája púšťať z klietky na menej času alebo len sporadicky.
A práve toto spôsobí stav, že papagáj bude smutný, nešťastný, frustrovaný, dokonca sa môže začať šklbať - jednoducho na novú situáciu v dennom režime a v domácnosti, ktorá sa pre neho vyvinula nepriaznivým smerom, si bude veľmi ťažko zvykať.
Ideálne je keď budete papagája púšťať denne na prelet na 1-3 hodiny. Vždy podľa vašich možností a počítajte s tým, že vaša situácia sa môže o niekoľko rokov zmeniť a papagáj môže trpieť.
Čas na vypustenie a prelet je ideálny vtedy, keď ste v pokoji a máte čas. Určite nikdy predtým, ako sa niekam chystáte.
Cieľom pri preletoch je LIETANIE a vzájomná interakcia a budovanie vzťahov s majiteľom, nie ohrýzanie dverí, zárubne a izbových rastlín.
Nastavením vhodného zdravého času stráveného mimo klietky paradoxne docielite, že papagáj bude brať klietku ako domov a útočisko.
Ak ho budete nepretržite alebo väčšinu času držať mimo klietky, bude jeho teritórium váš byt a klietka len dočasné väzenie - kde bude trpieť a bude chcieť byť neustále von.
Ak máte problém papagája dostať do klietky, pretože sa vám rozbláznil alebo len tak, lebo vám robí naschvál, odporúča sa 1-2 hodiny pred vypustením na prelet odobrať z klietky misky s krmivom.
Zabezpečíte tak, že papagáj po prelete pôjde veľmi rád za večerou do klietky.
Pokojná manipulácia a pozorovanie
Papagája nenaháňajte, vníma vás potom ako predátora a môžete si tak s ním na dlhú dobu skomplikovať vzťah.
Ak papagáj nechce spolupracovať, zmeňte taktiku, aby ste boli atraktívnejší. Nič nerobte nasilu, nenúťte papagája, aby to robil, a neunavujte ho opakovanými pokusmi.
Ak sa papagáj trasie zo strachu, odstráňte hlasné zvuky, prudké pohyby a ďalšie podnety, ktoré ho môžu vyľakať. Vtáky môžu kričať z veľa dôvodov.
Krik, keď odchádzate z miestnosti, sa nazýva kontaktné alebo upokojujúce volanie. Divoko žijúci vták tak zostáva v kontakte s kŕdľom a cíti sa bezpečnejšie.
Papagáj, ktorý vás stratil z dohľadu a takto na vás volá, nie nevyhnutne vyžaduje vašu pozornosť, len sa chce upokojiť, že ste blízko a on je v bezpečí. Odpovedzte mu slovom alebo nejakým príjemným zvukom.
Ak váš papagáj kričí zo strachu, napríklad vidí za oknom na oblohe dravca, alebo z úzkosti, napríklad sa zachytil v hračke, je to alarmujúci zvuk, ktorý sa ľahko naučíte poznávať.
Čomu sa vyhnúť
- nečakajte pri ťažkom stave na zlepšenie bez konzultácie s veterinárom;
- nechytajte papagája násilím, ak to nie je nevyhnutné;
- nenaháňajte ho po klietke ani po miestnosti;
- neumiestňujte klietku do kuchyne;
- nevystavujte vtáka prievanu, prudkému slnku ani teplotným výkyvom;
- nepoužívajte klietky z olova alebo zinku;
- nepreplňujte klietku hračkami;
- nepodávajte potravu ani tekutiny nasilu pri poruche koordinácie;
- nepokúšajte sa riešiť vážny neurologický stav iba domácou liečbou.
Pri trasení spojenom s pobytom na dne klietky je najbezpečnejším postupom pokojné umiestnenie vtáka do bezpečného prostredia, kontrola teploty, vody a schopnosti prijímať potravu a čo najskorší kontakt s veterinárom so skúsenosťami s exotickým vtáctvom.
