Kokeršpaniel: všetky druhy, rozdiely, povaha a starostlivosť

Kokeršpaniel je stredne veľký, kompaktný pes, s hmotnosťou do 15 kg. Výška v kohútiku je asi 40 cm. Najdôležitejšie odrody sú anglický a americký kokeršpaniel. Za samostatné plemeno sa považujú aj kokeršpaniele King Charles Cavalier.

Kokeršpaniele pôvodne plnili úlohu poľovníckych psov pri stopovaní, vyháňaní a aportovaní malej zveri, hlavne vtákov. Dnes sú obľúbenými rodinnými spoločníkmi, no ich lovecké inštinkty, potreba pohybu a náročnejšia starostlivosť o srsť zostávajú dôležitou súčasťou ich charakteru.

Aké druhy kokeršpanielov poznáme

Najznámejším a najrozšírenejším, ale nie najstarším a najpôvodnejším španielom je anglický kokeršpaniel.

  • Anglický kokeršpaniel - energický poľovnícky a rodinný pes s výrazným loveckým inštinktom.
  • Americký kokeršpaniel - spoločenskejší typ s kratšou papuľou, bohatšou srsťou a silnou potrebou byť v blízkosti rodiny.
  • King Charles španiel - malé spoločenské plemeno, ktoré sa od kokeršpanielov líši veľkosťou, vzhľadom aj zaradením.
  • Cavalier King Charles španiel - samostatné malé spoločenské plemeno, ktoré je tiež menšie a pohybovo menej náročné než kokeršpaniel.

Spaniel King Charles a King Charles Cavalier sú dve samostatné plemená klasifikované FCI ako miniatúrne španiele v skupine okrasných a spoločenských psov.

Určite sú menšie ako kokeršpaniel - vážia od 5 do 8 kilogramov. Aj ich vzhľad je mierne odlišný. Psy Spaniel King Charles a Spaniel King Charles Cavalier majú veselú a jemnú povahu, sú verní a poslušní a dajú sa vyškoliť. Sú ideálne pre rodiny s deťmi a inými zvieratami, potrebujú málo pohybu, takže sa dajú ľahko chovať v bytoch. Sú skôr tichí, zriedka štekajú.

Anglický kokeršpaniel

Pôvod a história

Anglický kokeršpaniel je psie plemeno pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva. V systematike FCI sa radí do 8. skupiny.

Presný pôvod anglických kokeršpanielov nie je známy - legenda hovorí, že psy prišli do Veľkej Británie zo Španielska s rímskymi vojakmi Juliusa Caesara pred viac ako 2 000 rokmi a že ich meno je odvodené z latinského názvu „španielsky pes“.

Španieli mohli prísť do Anglicka počas Caesarovej invázie v rokoch 54-55 pred Kristom. Predpokladá sa, že španiel pochádza zo Španielska, pretože slovo španiel môže byť odvodené z Hispánie, teda Španielska, alebo možno z francúzskeho výrazu Chiens de l‘Espagnol, čiže španielsky pes.

Isté je, že predkovia dnešných plemien španielov sa tešili veľkej obľube už pred stovkami rokov. Napríklad britský spisovateľ Geoffrey Chaucer spomenul „španielske psy“ už v 14. storočí a asi o 200 rokov neskôr William Shakespeare zvečnil španiela vo svojich dielach.

V roku 1570 prírodovedec John Caius klasifikoval vtedajšie britské plemená psov vrátane španielov, ktorých rozdelil na vodných a pozemných španielov. Španiele sa stáročia delili na vodné a poľné, prvýkrát v literatúre v roku 1386.

Španieli boli špeciálne chovaní na vyháňanie zveri z hustých porastov. Koncom 16. storočia sa španiele rozdelili na vodné a suchozemské plemená. Anglický vodný španiel, ktorý dnes už vyhynul, bol používaný na prinášanie vodného vtáctva zostreleného šípmi.

Suchozemské španiele sa ďalej rozdelili na setre a špringre. Špringer španiele položili základy všetkých moderných španielov.

V jednom vrhu špringer španielov sa väčšie mláďatá stali špringer španielmi, menšie mláďatá sa stali kokeršpanielmi a stredne veľké mláďatá sa stali sussexskými španielmi; jediným rozdielom bola samotná veľkosť.

Pôvodne sa anglický kokeršpaniel združoval s množstvom iných loveckých plemien španielov a oddeľoval sa len podľa typu a poľovníckych schopností.

Najskôr bol známy ako koking španiel kvôli svojej menšej veľkosti a spôsobu, akým lovil vtáky. Predpokladá sa, že meno kokeršpaniel je odvodené od spôsobu loveckého použitia, hlavne pri love sluky lesnej - woodcock.

J. Watson v roku 1907 publikoval názor, že meno kokeršpaniel vzniklo odvodením z pojmu cock shooting, čo znamená strieľanie vtákov. To podporuje aj fakt, že lovecké španiele boli v minulosti používané pri práci v húštinách a krovinách pri love pernatej zveri.

V roku 1859, počas prvých výstav psov v Anglicku, boli španiele rozdelené do dvoch základných skupín: poľné španiele, field, kokeršpaniel a sussex španiel ako malí, clumber španiel ako veľký.

Do roku 1870 sa španiele rozlišovali podľa hmotnosti, nad a pod 25 libier. Na ďalších rozdeleniach sa podieľal hlavne spôsob lovu.

Pred rokom 1892 neboli kokeršpanieli špecificky chovaní ako samostatný typ ani uznaní ako samostatné plemeno anglickým chovateľským klubom. Výstavy v Anglicku boli mätúce, pretože mláďatá boli zaradené ako kokre jeden rok a špringre nasledujúci rok, keď rástli.

V roku 1892 anglický Kennel Club uznal toto plemeno ako nezávislé plemeno a v Európe sa rýchlo rozvinuli špeciálne chovateľské kluby španielov venujúce sa čistokrvnému chovu plemena.

Prototypy moderných kokeršpanielov boli Obo I. z roku 1879, predchodca dnešného anglického kokeršpaniela, a Obo II., považovaný za otca amerických kokeršpanielov. Obo I. bol potomkom kríženia sussexského španiela a poľného španiela.

Vzhľad a telesná stavba

Anglický kokeršpaniel dorastá do výšky 38-41 cm v kohútiku, čím sa radí medzi stredne veľké plemená. Anglický kokeršpaniel je stredne veľký a robustný pes s kohútikovou výškou asi 40 cm a hmotnosťou až do 14,5 kg.

Výška sa môže líšiť podľa pohlavia a konkrétneho jedinca. Dospelý pes váži približne 12-14,5 kg.

Stavba tela tejto rasy je robustná. Anglický kokeršpaniel je stredne veľký pes s kompaktnou stavbou tela. Temeno a nos sú rovnakej dĺžky, ňufák je hranatý.

Hlava je predĺžená, dosť úzka a dobre klenutá. Má štvorcový alebo mierne podlhovastý profil s výrazným dorazom medzi lebečnou klenbou a nosovou časťou.

Oči nesmú byť svetlo sfarbené, majú mať tmavohnedý alebo tmavoorieškový odtieň. Oči sú lieskové, nemali by byť svetlé.

Typickým znakom tohto plemena sú nízko posadené dlhé ovisnuté uši. Uši sú nasadené nízko, sú dlhé a porastené dlhou, hodvábnou srsťou.

Typická je hustá, hodvábna srsť vyžadujúca si zvýšenú starostlivosť. Srsť je hladká a hlavne veľmi hodvábna.

Farby anglického kokeršpaniela

Anglických kokeršpanielov nájdete vo veľa farbách.

U jednofarebných kokeršpanielov sú povolené farby čierna, červená, čokoládovo hnedá, čierna s pálením a hnedá s pálením. Jednofarebné psy môžu mať bielu srsť maximálne na hrudníku.

Dvojfarebné kokeršpaniele sú povolené v čierno-bielej, oranžovo-bielej, hnedo-bielej a citrónovo-bielej farbe. V týchto farbách sú prístupné aj škvrny.

Kokeršpaniel môže byť jednotnej farby, preosievaný alebo pálený s hnedým doplnkom. Fľakaté sfarbenie je veľmi bežné, pričom najčastejšia je kombinácia bielej a čiernej farby. Bežnou verziou je aj kokeršpaniel bielo-hnedý.

Povaha anglického kokeršpaniela

Anglický kokeršpaniel je temperamentný pes. Je spoločenský, no nie je plne od človeka závislý, skôr samostatný.

Anglický kokeršpaniel je typický svojou veselou a otvorenou povahou, ktorá z neho robí ideálneho rodinného spoločníka. Je priateľský k ľuďom aj zvieratám, no jeho lovecké inštinkty môžu občas viesť k tomu, že v prírode začne prenasledovať menšie zvieratá, ktoré mu pripomínajú korisť.

Tento pes je oddaný a prítulný a vždy pripravený na nové dobrodružstvá. Je považovaný za oddaného, verného a prítulného psa a vždy je naladený na zábavu a hry.

Cudzích ľudí privíta radostným štekaním, no rýchlo sa s nimi skamaráti, čo znamená, že sa viac hodí ako spoločenský pes než ako strážca.

Aj keď cudzincov spoľahlivo hlási štekaním, rovnako rýchlo sa vie s nimi spriateliť, preto anglický kokeršpaniel zvyčajne nie je dobrým strážnym psom.

Nezvykne sa dostávať do konfliktu s inými zvieratami či ľuďmi. Zle vychovaný jedinec môže prejavovať svoju dominantnosť voči ľuďom.

Je učenlivý a inteligentný, no nikdy nebude slepo počúvať príkazy, býva tvrdohlavý. U tejto rasy je potrebná dôsledná a trpezlivá výchova.

Ladný, podnikavý a so šibalskou tvrdohlavosťou - niet divu, že anglický kokeršpaniel je jedným z najobľúbenejších plemien psov.

Lovecký inštinkt a správanie v prírode

Anglický kokeršpaniel má veľkú túžbu po love a aj to z neho robí skvelého loveckého psa.

Po prvej oficiálnej klasifikácii španielov do kategórií vodných a pozemných poľovných psov sa kokeršpaniel stal obľúbeným medzi lovcami kvôli svojej schopnosti vyplašiť a priniesť zastrelenú korisť.

Dodnes je využívaný poľovníkmi na sliedenie a donášanie. Španieli mohli pracovať pri love väčších vtákov, sledovať vtáky a malé suchozemské zvieratá, napríklad králiky.

Má veselú povahu, stále pohybuje chvostom, zvlášť vtedy, keď sleduje pachovú stopu, a je nebojácny v hustom poraste.

Napriek všetkej prívetivosti zostáva vo svojom srdci lovcom, ktorý, keď raz nasleduje stopu, svoj lovecký inštinkt často stavia nad poslušnosť.

Jeho lovecký inštinkt treba správne zvládnuť dôslednou výchovou. Najdôležitejšie je natrénovať privolanie, aby sa predišlo neželanému prenasledovaniu zveri.

Anglický kokeršpaniel by mal byť pod dohľadom, pokiaľ máte doma iných domácich miláčikov, napríklad morča, škrečky, vtáky a podobne.

Pohyb a aktivity

Ďalšou vlastnosťou je jeho športovnosť a zdatnosť, aktívna a živá nátura. Musíte byť pripravení poskytnúť dospelému kokrovi každý deň najmenej hodinu voľného pohybu.

Akokoľvek milo a veselo anglický kokeršpaniel vyzerá, jeho srdce poľovníckeho psa si vyžaduje dostatok pohybu a aktivít - minimálne jednu až dve hodiny denne.

Miluje lesy, kopce a polia. Anglický kokeršpaniel miluje dlhé prechádzky v prírode.

Potrebuje mať príležitosť bežať plnou rýchlosťou, aby mohol zachytiť vône, ktoré pôsobia na jeho inštinkty loveckého psa.

Veľmi rád pláva. Niektoré kokeršpaniele sa tiež radi ponoria do studenej vody.

Okrem bežných prechádzok by ste mali zamestnať aj jeho peknú hlavičku, napríklad hľadacími a aportovacími hrami.

Anglický kokeršpaniel má veľmi rád hľadacie hry, a preto je vhodný na mantrailing, teda hľadanie osôb, alebo ako stopovací pes.

Vhodné sú aj aportovacie hry s predmetmi odhodenými do kríkov alebo do rybníka. Niektoré psy treba zavčasu odnaučiť skákaniu do vody, aby to nerobili neustále.

Ľudia, ktorí radi chodia behať, nájdu v tomto energickom psovi dobrého spoločníka na beh, za predpokladu, že psa krok za krokom trénujú.

Anglický kokeršpaniel je vhodný na rôzne kynologické športy. Ocení nielen pohyb a aktivitu, ale miluje aj maznanie sa so svojimi majiteľmi.

Dobre zamestnaný anglický kokeršpaniel je vždy verným spoločníkom, ktorý svojou dobrou náladou nakazí aj svoje okolie.

Život v byte alebo v dome

Kokeršpaniel je pes, ktorý sa dá chovať v byte alebo v dome.

Jeho bydliskom by nemala byť iba záhrada alebo otvorený hospodársky dvor, pretože vyžaduje stálu interakciu s ľuďmi.

Často očakáva, že jeho pán prejaví záujem a budú sa spolu hrať. Svoju radosť prejavuje vrtením chvostom, povzbudzovaním k hre alebo veselou náladou.

Vhodným prostredím sú lúky alebo lesy, kde môže behať. Samotný prístup do záhrady však nenahrádza každodennú prechádzku, výcvik a spoločné aktivity.

Výchova a výcvik

Kokeršpaniel je vhodný aj pre začiatočníkov, keďže jeho poslušnosť a učenlivosť uľahčujú výcvik.

Pozitívne posilňovanie a odmeny za dobré správanie sú kľúčom k úspechu - jeho láska k jedlu z neho robí výborného žiaka.

Tento vášnivý poľovník potrebuje dôslednú výchovu bez prísnosti. Stanovte si jasné rodinné pravidlá pre výchovu psa ešte predtým, než si nového člena rodiny zaobstaráte, a dodržiavajte ich.

Inak anglický kokeršpaniel každú malú „výnimku“ pochopí ako nové pravidlo, aby si presadil svoju tvrdohlavosť.

Ak to vezmete do úvahy, bude výchova aj pre začiatočníkov dobre zvládnuteľná. Kokeršpaniel síce rýchlo prijíma nové návyky, ale môže si osvojiť aj správanie, ktoré členov domácnosti príliš neteší.

Výchovu kokeršpaniela je potrebné začať zavčasu. Pri výcviku nepomáha krik.

Charakteristická pažravosť anglického kokeršpaniela robí odmeňovanie pri výchove jednoduchým, ale buďte opatrní, pretože pokiaľ ide o výživu, nemali by ste svojmu psovi dovoliť, aby si vás omotal „okolo labky“.

Anglický kokeršpaniel vás vie natoľko hypnotizovať, aby dosiahol svoj cieľ. Nepodľahnite však jeho psím očiam a zostaňte pri pevne stanovených časoch kŕmenia a kŕmnych dávkach.

Ako odmena sa hodia aj malé aportovacie hry.

Starostlivosť o srsť

Anglický kokeršpaniel má nádhernú hodvábnu srsť, ktorá si však vyžaduje pravidelnú starostlivosť.

Na prvý pohľad sa to nemusí zdať, ale starostlivosť o srsť anglického kokeršpaniela si vyžaduje pomerne veľa času.

Hodvábna srsť by sa mala dôkladne kefovať minimálne každý druhý deň, najlepšie však každý deň.

Na udržanie srsti v najlepšom stave sa odporúča česanie aspoň každý druhý deň, najmä na miestach, kde sa môže plstnatieť, ako sú oblasti pod pazuchami a bruchom.

Srsť pod „podpazuším“ a pod ušami je náchylná na plstnatenie. Najlepšie je už šteniatko privykať na bežný rituál starostlivosti o srsť pomocou mäkkej kefy a zvykať ho aj na kefovanie citlivých oblastí, napríklad bruška.

Po každej prechádzke skontrolujte psa, aby ste odstránili zachytené nečistoty alebo trávy. Po výletoch skontrolujte, či váš miláčik nemá na srsti prichytené drobné kúsky dreva, bodliaky alebo dokonca hmyz.

Láska k vode môže ešte dodatočne starostlivosť o srsť sťažiť, pretože mnohých zástupcov tohto plemena magicky priťahujú kaluže bahna natoľko, že po prechádzke ich musíte osprchovať.

Plemeno má silnú afinitu k vode a často sa rado kúpe - preto je dôležité jeho srsť dobre usušiť, aby sa predišlo zápalom.

Anglický kokeršpaniel by sa mal trimovať každé dva mesiace. Trimovanie znamená skracovanie chlpov na chrbte, papuli, pod ušami a pod bruchom.

Profesionálne strihanie je vhodné raz za dva mesiace, pričom zahŕňa ošetrenie dlhších chlpov a zastrihnutie srsti medzi vankúšikmi labiek.

S trochou trpezlivosti a správnymi nástrojmi, medzi ktoré patria efilovacie nožnice, kefa, hrebeň, nožnice a trimovací nôž, môžete trimovanie svojho kokeršpaniela vykonať sami, musíte však byť starostlivo poučení.

Pravidelne tiež strihajte prebytočné chlpy na vankúšikoch labiek, aby ste zabránili ich znečisteniu a infekcii.

Papuľu by ste mali čistiť vlhkou handričkou raz denne. Na starostlivosť o zuby sú vhodné špeciálne snacky alebo hračky pre psov.

Uši a prevencia zápalov

Dlhé uši sú vďaka teplu a vlhkosti v nich náchylné na plesne, podráždenie pokožky a výskyt zápalov.

Uši by ste mali psovi prezrieť každý deň. Chronické alebo opakujúce sa infekcie si vyžadujú veterinárne posúdenie.

Výživa a sklon k nadváhe

Obe plemená sú milovníci jedla a môžu mať sklony k prejedaniu.

Kokeršpaniel má sklon k nadváhe, a preto je dôležité jeho stravu kontrolovať a dávkovať.

Preto by mala byť kŕmna dávka rozdelená do viacerých denných jedál, minimálne na kŕmenie dvakrát denne.

Nie je dobré nechávať krmivo v miske po celý deň. Vhodnejšie je naplniť misku viackrát denne a ak psík nemá chuť na granule, misku mu jednoducho zobrať.

Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky závisí od veku, zdravia či aktivity psa. Dávku jedla prispôsobte veku, metabolizmu a úrovni aktivity psa.

Odporúča sa rozdeliť kŕmnu dávku na dve jedlá denne a podávať mu granule s vysokým obsahom mäsa, bez obilnín, sóje, kukurice či umelých prísad.

Okrem svojej rodiny a lovu má anglický kokeršpaniel zvyčajne ešte jednu vášeň, a tou je jedlo v akejkoľvek podobe. Tento veselý spoločník miluje pochúťky, čo, bohužiaľ, často vedie k nadváhe.

Pri malej dávke pohybu spolu s veľkým množstvom krmiva má anglický kokeršpaniel, ktorý miluje pochúťky, sklon k nadváhe.

Zdravie a dĺžka života

Kokeršpaniel je odolné plemeno, avšak je predisponovaný na niektoré genetické ochorenia.

Zodpovední chovatelia pravidelne testujú svojich chovných psov na genetické ochorenia, aby minimalizovali ich výskyt v ďalších generáciách.

Najčastejšie spomínané zdravotné riziká

  • Dysplázia bedrového kĺbu môže spôsobovať problémy s pohyblivosťou, najmä vo vyššom veku.
  • Vrodený vestibulárny syndróm je ochorenie vnútorného ucha s poruchami rovnováhy a niekedy s jednostrannou alebo obojstrannou hluchotou.
  • Očné problémy, najmä sivý zákal, boli zaznamenané vo zvýšenej miere v porovnaní s inými rasami.
  • Ochorenia obličiek sa u týchto psov s dlhými ušami tiež často vyskytujú.
  • Záchvat agresivity je pravdepodobne dedičný stav, pri ktorom môžu mať postihnuté psy záchvaty agresivity porovnateľné s epileptickými záchvatmi, po ktorých nasleduje vyčerpanie.

Niektoré štúdie ukázali, že anglickí kokeršpanieli môžu v určitých situáciách vykazovať agresívne správanie.

Najmä u jednofarebných jedincov chovatelia popisovali vrodenú poruchu správania prejavujúcu sa zvýšenou agresivitou voči svojmu okoliu bez akéhokoľvek podnetu.

Teórie, podľa ktorých sa agresivita vyskytuje častejšie u jednofarebných psov než u takých, ktoré majú aj biele sfarbenie, sa medzičasom ukázali ako zastarané.

Vďaka zodpovednému chovu sa už agresivitu psov podarilo výrazne znížiť. Záchvaty agresivity nie sú porovnateľné s „divokými piatimi minútami“ hravého šteniatka alebo nevychovaného psa a súrne si vyžadujú posúdenie veterinárom.

Napriek týmto náchylnostiam je väčšina anglických kokeršpanielov robustná. Dedičné predispozície samozrejme ovplyvňujú iba malé množstvo psov.

Zdravý anglický kokeršpaniel sa pri dobrej starostlivosti môže dožiť 12 až 14 rokov. Zdravý kokeršpaniel sa môže dožiť približne 15 rokov, ak je chovaný druhovo vhodným spôsobom a je kŕmený vyváženou stravou.

U jednotlivých exemplárov môžu byť zaznamenané aj vyššie vekové hranice, napríklad 16 alebo 18 rokov.

Americký kokeršpaniel

Pôvod a vývoj

Americký kokeršpaniel vznikol o niekoľko rokov neskôr ako anglický kokeršpaniel.

V 20. storočí sa americkí nadšenci anglického kokeršpaniela rozhodli vyšľachtiť psa tak, aby bol podobný temperamentom a krásou anglickému kokeršpanielovi.

Ako napísal autor Jeff Griffren, „americká verzia sa stala menšou a krajšou“, zatiaľ čo „anglická verzia bola čoraz silnejšia“.

Kokeršpaniel, uznávaný ako samostatné plemeno už v 30. rokoch 20. storočia, sa neskôr vyvíjal vlastným smerom. Popisy FCI boli nakoniec prijaté v 50. rokoch.

Vzhľad amerického kokeršpaniela

Americký kokeršpaniel, tiež známy ako kokeršpaniel, má približne 34 až 39 cm a váži od 7 do 13 kg.

Americký kokeršpaniel je pes ideálnej veľkosti, dokonale vyvážený s robustnou a kompaktnou stavbou tela.

Anglický kokeršpaniel a americký kokeršpaniel sa vzhľadom dosť líšia, aj keď to na prvý pohľad nemusí byť také zrejmé. Oba majú hustú vlnitú srsť, dlhé uši a výrazné tváre.

Americký kokeršpaniel sa môže zdať podobný svojmu anglickému príbuznému, ale líšia sa predovšetkým inou stavbou tela, dĺžkou srsti a povahou.

Papuľa amerického kokeršpaniela je kratšia ako u anglického. Horné pysky prekrývajú spodnú čeľusť. Srsť je oveľa bohatšia ako srsť anglického kokeršpaniela.

Ideálna výška kohútika je 38,1 cm, približne 38 cm, pre dospelého psa a 35,6 cm, približne 35,5 cm, pre dospelú sučku. Výška sa môže líšiť o 1,3 cm, približne 1,5 cm, v oboch smeroch.

Horná línia sa od kohútika smerom dozadu mierne zvažuje a chrbát musí byť pevný. Vzdialenosť od vrcholu hrudnej kosti po sedací hrb na panve by mala byť dlhšia ako výška kohútika.

Telo musí byť dostatočne dlhé, aby umožňovalo pohyb typický pre toto plemeno, ale pes nikdy nesmie pôsobiť celkovo dlho a krátko.

Lebka je zhora zaoblená, teda klenutá, ale nie nadmerne, a nesmie byť ani mierne plochá. Oblúky nadočnicových oblúkov sú výrazné a oblasti pod očami mierne prehĺbené.

Čelný sklon, stop, je šikmý. Aby bola hlava správne vyvážená, musí byť vzdialenosť od dorazu po špičku nosa polovičná ako vzdialenosť od dorazu po zátylok, teda pomer dĺžky papule k dĺžke lebky je 1 : 2.

Uši sú zavesené, dlhé, jemné, bohato osrstené a posadené na úrovni spodnej línie očí.

Ňufák má byť široký a hlboký. Nos má byť dostatočne veľký, aby zodpovedal veľkosti ňufáka a celej tvárovej časti hlavy.

Horná pera je dostatočne silná a hlboká, aby zakryla spodnú čeľusť. Čeľuste by mali byť štvorcové, teda pomerne široké, a na vrchole symetrické. Líca nesmú byť vypuklé.

Zuby musia byť silné a zdravé, nikdy nie príliš malé. Vyžaduje sa nožnicový skus.

Oči sú okrúhle, plné a hľadia priamo pred seba, nesmú byť zapadnuté ani vypuklé. Očné viečka im dodávajú mierne mandľový tvar.

Krk je dostatočne dlhý, aby pes ľahko dosiahol nosom na zem. Mal by byť svalnatý, bez voľnej kože na krku.

Hrudník by mal byť taký hlboký, aby jeho najnižší bod nebol nad úrovňou lakťov. Vpredu musí byť dostatočne široký, aby poskytoval dostatok priestoru pre pľúca a srdce, ale nie taký široký, aby bránil pohybu hrudníka.

Rebrá musia byť dlhé a primerane klenuté. Chrbát by mal byť pekne zaoblený a osvalený.

Chvost môže byť nasadený a nesený v predĺžení hornej línie alebo trochu vyššie. Nemal by byť vzpriamený ako u teriérov ani tak nízko, aby vzbudzoval dojem bojazlivosti.

Hrudné končatiny musia byť rovné a navzájom rovnobežné, so silnými kosťami a svalnaté. Ich voľné časti od lakťov po základňu by mali byť pri normálnom postoji presne pod trupom.

Lopatky by mali byť šikmo uložené a ich vrcholy by mali smerovať nahor a dozadu. Ramená sú dokonale tvarované a nevyčnievajú do strán.

Zápästia sú krátke a silné. Panvy sú pri pohybe a v postoji pri pohľade zozadu navzájom rovnobežné. Majú silné kosti a sú svalnaté.

Stehná by mali byť silné a mohutné, kolená primerane zaúhlené a pevné. Ani pri pohybe, ani v postoji nesmú byť vytočené dovnútra alebo von.

Hánky sú silné, nízko nad zemou. Labky musia byť uzavreté, s pevne uzavretými prstami, veľké, okrúhle a pevné, s pevnými chodidlovými vankúšikmi.

Pohyb by mal byť typický pre poľovného psa, pričom predpokladom je vyvážená činnosť hrudných a panvových končatín.

Správna stavba hrudných končatín umožňuje neobmedzený, primerane dlhý krok, ktorý vyvažuje silnú činnosť panvových končatín.

Srsť a farby amerického kokeršpaniela

Srsť je krátka a jemná na hlave a stredne dlhá na tele, s dostatočne hustou podsadou, ktorá poskytuje ochranu pred poveternostnými vplyvmi.

Srsť na ušiach, hrudi, bruchu a nohách by mala byť dlhá, ale nie taká dlhá, aby zakrývala skutočné kontúry tela.

Nesmie prekážať psovi pri pohybe ani ovplyvňovať jeho vzhľad alebo pracovné schopnosti.

Najdôležitejšia je štruktúra srsti: mala by byť hodvábna, rovná alebo mierne zvlnená a ľahko udržiavateľná.

Príliš bohatá, kučeravá alebo chlpatá srsť sa musí prísne trestať.

Farba nosa zodpovedá farbe okrajov očných viečok. U čiernych, čiernopálených a čiernobielych psov je čierna; u ostatných farieb môže byť hnedá, pečeňová alebo čierna, pričom čím sýtejšia farba, tým lepšie.

Povaha amerického kokeršpaniela

Americký kokeršpaniel je vyrovnaný pes bez náznaku bojazlivosti alebo najmenšieho sklonu k agresii.

Je veselý, dobromyseľný, hravý, inteligentný, úplne verný, doslova očarujúci, veľmi milý a priateľský k deťom.

Je láskavý k cudzím ľuďom, iným psom a zvieratám.

Americký kokeršpaniel bol však stvorený pre spoločnosť a dokáže mať neuveriteľné puto so svojím okolím. Jeho životným cieľom je potešiť rodinu a byť s ňou čo najviac.

Anglický aj americký kokeršpaniel majú výbornú priateľskú povahu. Anglický kokeršpaniel je tiež milujúce plemeno, ale je energickejší.

Napriek tomu obe plemená môžu byť úžasnými rodinnými psami.

Americký kokeršpaniel miluje pohyb všetkého druhu, dlhé prechádzky, hry, pobyt v prírode a iné aktivity. Dokáže vyvinúť značnú rýchlosť a je vytrvalý.

Pôvodne bol používaný ako poľovnícky pes. Pri práci je odvážny a smelý.

Pri americkom kokeršpanielovi je potrebná socializácia, pretože niektoré šteniatka môžu byť trochu bojazlivé. V takom prípade by sa socializácia mala vykonávať pomaly, opatrne, s porozumením a citlivo.

Anglický a americký kokeršpaniel: hlavné rozdiely

VlastnosťAnglický kokeršpanielAmerický kokeršpaniel
PôvodSpojené kráľovstvoUSA, vyšľachtený z anglického typu
Výška38-41 cmPribližne 34-39 cm
HmotnosťPribližne 12-14,5 kg7-13 kg
Stavba telaRobustná, kompaktná, pracovnejšiaRobustná a kompaktná, výrazne vyvážená
PapuľaDlhšia, hranatáKratšia, horné pysky prekrývajú spodnú čeľusť
SrsťHustá a hodvábnaVýrazne bohatšia, hodvábna, rovná alebo mierne zvlnená
TemperamentEnergickejší, výraznejší lovecký inštinktSilnejšie orientovaný na spoločnosť a rodinu
VyužitiePoľovníctvo, sliedenie, aportovanie, kynologické športySpoločenský pes, pohybové aktivity a rodinný život

Anglický kokeršpaniel a americký kokeršpaniel sa vzhľadom dosť líšia, aj keď to na prvý pohľad nemusí byť také zrejmé.

Americký kokeršpaniel má okolo 34 do 39 cm a váži od 7-13 kg. Anglický kokeršpaniel je približne o niečo vyšší a má pracovnejšiu stavbu tela.

Papuľa amerického kokeršpaniela je kratšia ako u anglického a jeho srsť je oveľa bohatšia.

Americký kokeršpaniel bol stvorený najmä pre spoločnosť a dokáže mať neuveriteľné puto so svojím okolím. Anglický kokeršpaniel je tiež milujúce plemeno, ale je energickejší a má väčšiu túžbu po love.

Pri výbere medzi týmito plemenami preto treba zohľadniť nielen vzhľad, ale aj očakávanú úroveň aktivity, starostlivosť o srsť, výcvik a potrebu každodenného kontaktu s rodinou.

Výber šteniatka alebo dospelého psa

Pretože je toto plemeno také populárne, existuje aj veľké množstvo chovateľov anglických kokeršpanielov.

Pri kúpe šteniatka hľadajte zodpovedného chovateľa, ktorý prostredníctvom zdravých rodičovských zvierat kladie dôraz na kvalitu miesto kvantity.

Vyhýbajte sa oblúkom chovateľom, ktorí nie sú súčasťou klubu chovateľov alebo vám nevedia ukázať výsledky veterinárnych vyšetrení rodičovských zvierat.

Dobrý chovateľ dbá na zdravie rodičovských zvierat a ich predkov, na rozsiahlu socializáciu, poskytuje sučke dostatočný čas na zotavenie medzi jednotlivými vrhmi a prejavuje tiež záujem o potenciálny nový domov svojich chovancov.

Pred zakúpením šteniatka anglického kokeršpaniela sa informujte o zdraví rodičovských zvierat a ich predkov.

V dnešnej dobe sa dá pomocou genetických testov mnoho chorôb takmer vylúčiť, čím sa minimalizuje riziko geneticky podmienených ochorení.

Ak prichádza do úvahy aj dospelý pes, pravdepodobne na internete rýchlo nájdete ponuky anglických kokeršpanielov, ktorí sa potešia novému domovu, pretože ich pôvodní majitelia sa s nimi musia rozlúčiť.

V mnohých krajinách existujú organizácie „Španiel v núdzi“, ktoré sprostredkúvajú čistokrvných kokeršpanielov, ale aj krížencov kokeršpanielov.

Prezrite si aj webstránku miestneho útulku pre zvieratá, pretože nakoľko je anglický kokeršpaniel veľmi populárne plemeno, často nájdete predstaviteľov tohto plemena v útulkoch pre zvieratá.

Pokiaľ ide o majiteľov psov - začiatočníkov, pre týchto môže byť výhodou, ak si vezmú už dobre vycvičeného psa.

V útulkoch však končia aj psy, ktorých predošlí majitelia nezvládli ich výchovu, a u takýchto psov sú potrebné skúsenosti s výchovou psa aj veľká dávka trpezlivosti.

Opatrovatelia z útulku počas rozhovoru s vami zistia, či by sa k vám vybraný pes hodil.

Čo treba zvážiť pred zaobstaraním kokeršpaniela

  • Kokeršpaniel potrebuje pravidelný pohyb a každodenné aktivity.
  • Lovecký inštinkt si vyžaduje dôsledne natrénované privolanie.
  • Srsť treba kefovať minimálne každý druhý deň, najlepšie každý deň.
  • Dlhé uši treba kontrolovať každý deň.
  • Treba počítať s pravidelným trimovaním a úpravou srsti.
  • Kŕmnu dávku je potrebné kontrolovať, pretože kokeršpaniel má sklon k prejedaniu a nadváhe.
  • Pes potrebuje stálu interakciu s ľuďmi a nemal by byť držaný iba na záhrade.
  • Pri výbere šteniatka je dôležité overiť zdravotné vyšetrenia rodičov.
  • Pri problémoch so správaním alebo zdravím je vhodné obrátiť sa na veterinára a odborníka na správanie psov.

Anglický kokeršpaniel môže byť vďaka svojej učenlivosti vhodný aj pre začiatočníkov, no iba vtedy, ak je majiteľ pripravený venovať dostatok času jeho výchove, pohybu, socializácii a starostlivosti.

Anglický a americký kokeršpaniel porovnanie

tags: #kokerspaniel #vsetky #druhy