Keď pes nepočuje, nie je to zas tak veľká tragédia, ako sa mohlo na prvý pohľad zdať. Aj s hluchým psom zažijete veľa srandy a bude vašim verným kamarátom.
Áno, na niektoré veci si musíte zvyknúť, napríklad na to, že na neho nezavoláte. Ale pomocou gesta ho môžete naučiť, aby šiel pri nohe a zvládal povely, ako ľahni alebo sadni. Niektorí hluchí psy dokonca zvládajú aj zložitý výcvik! Všetko je hlavne o porozumení a trpezlivosti.
Hluchota u psov neznamená koniec plnohodnotného života
O hluchých psoch sa často vraví, že môžu byť nervózni, agresívni. Niektorí veterinári dokonca odporúčajú šteniatka s vrodenou hluchotou utratiť!
Pes môže stratiť sluch aj počas života, napríklad po zápale alebo inej choroby. A pochopiteľne pri starnutí.
Nie to zas tak hrozné. Bohužiaľ, hluchota u psov je vo väčšine prípadov neliečiteľná, aj hluchý pes ale môže viesť plnohodnotný život a byť vycvičený.
Hluchý pes je rovnaký ako každý iný, pri výcviku požívate pamlsky ako odmenu.
Prečo je pri hluchom psovi dôležitá komunikácia
Dôležité je so psom komunikovať. Nech už počuje alebo nie.
Niekedy vidím, ako ľudia ani s počujúcimi psami nekomunikujú! Proste šklbnú s vodítkom a tiahnu psa za sebou bez toho aby povedali: ideme alebo stoj.
Komunikovať môžete nie len s hluchým psom, ale aj s hluchým a slepým psom, ide len o to, akú cestu si k sebe nájdete.
Najťažšie býva prekonanie predsudkov. Potom je dôležité - rovnako ako pri bežnom tréningu psa - dohodnúť si povely, ktoré by mali byť stále rovnaké.
Keď napríklad budete zdravého psa učiť sadnúť, zvolíte si povel - sadni. U hluchého psa využijete gesto ruky.
Výcvik pomocou gest
Keďže hluchý pes nereaguje na hlasové povely, základom výcviku sú vizuálne signály. Pes sa učí spájať konkrétne gesto s požadovaným správaním.
Napríklad povel sadni - nacvičujte gestom ruky, kedy ruku s pamlskom dáte nad hlavu a suniete ju dozadu, až si pes sadne, dáte mu odmenu.
Pomocou gesta ho môžete naučiť, aby šiel pri nohe a zvládal povely, ako ľahni alebo sadni.
Jedinečné riešenie neexistuje, pretože každý pes reaguje trochu inak. Najdôležitejšie je, aby bol človek dôsledný a používal rovnaké znamenia v rovnakých situáciách.
Príklad výcviku povelu „sadni“
Ruku s pamlskom umiestnite nad hlavu psa.
Pomaly ju posúvajte dozadu.
Keď si pes sadne, okamžite mu dajte odmenu.
Postupne gesto opakujte bez pamlsku v ruke a odmenu podávajte až po správnom vykonaní povelu.
Nemusíte doma vychovávať zrovna šampióna, ale môžete mať skvelého kamaráta, na ktorého je spoľahnutie!
Pretože aj hluchých psov môžete dobre vychovať, naučiť ich rôznym kúskom.
Na čo si treba pri výcviku dávať pozor
Jediné, s čím musíte počítať je, že psík nepribehne na privolanie a hlasom neupútate jeho pozornosť.
Hluchý pes nepočuje prichádzajúce auto, volanie človeka ani iné zvuky, ktoré by počujúceho psa upozornili na nebezpečenstvo. Preto treba venovať osobitnú pozornosť bezpečnosti, najmä pri pohybe vonku.
Keď ešte počul, púšťali sme ho na voľno, a pokiaľ sa blížil k prekážke, zavolali sme "Pozor!" a on sa zastavil.
Keď prišiel o sluch, chodili sme spolu už len na vodítku, pretože bol vnímavý, naučil sa napríklad zastaviť na mierne zatiahnutie pred prechodom a pod. A na mierne vyzvanie sme zas išli ďalej.
Pri prechádzkach je vhodné používať vodítko, bezpečné prostredie a jasné vizuálne alebo dotykové signály. Pes by mal zároveň vedieť, kedy sa začína a končí výcvik.
Vibračný obojok ako pomôcka
Tu ale pomáhajú technológie - vítanou pomôckou, ktorú zmieňujú ľudia so skúsenosťami s výcvikom hluchého psa, sú vibračné obojky.
Elektronické obojky pre hluché psy používajú vibrácie, prípadne môžu mať aj elektrostatický impulz.
Pri používaní vibračného obojku je dôležité, aby si pes najskôr vytvoril pozitívne spojenie medzi vibráciou a pozornosťou človeka. Vibrácia by nemala psa vystrašiť ani nahrádzať trpezlivý výcvik.
K predávaným modelom na českom trhu patrí napríklad obojok Petrainer PET916N, ktorý je základný elektronický výcvikový obojok s dosahom až 300 metrov a vodotesným prijímačom.
Dlhší dosah, až 550 metrov, má elektronický výcvikový obojok Aetertek AT-216D.
Jedná sa o nový model, ktorý sa od svojho predchodcu líši predovšetkým typom korekcie.
K dispozícii máte zvuk, vibrácie a elektrostatický impulz, ktorý si môžete nastaviť v 7 úrovniach.
Dosah až 1 000 metrov má nový model výcvikového obojku Reedog FX-500 2v1.
Je to zariadenie, ktoré ako jediné a prvé na svete kombinuje výcvikový obojok a ohradník v jednom.
| Model | Dosah | Funkcie |
|---|---|---|
| Petrainer PET916N | až 300 metrov | vodotesný prijímač |
| Aetertek AT-216D | až 550 metrov | zvuk, vibrácie a elektrostatický impulz |
| Reedog FX-500 2v1 | až 1 000 metrov | výcvikový obojok a ohradník v jednom |
Pri elektrostatickom impulze treba postupovať mimoriadne opatrne a uprednostniť bezpečné metódy založené na odmeňovaní. Výcvik nemá byť založený na bolesti, strachu ani trestaní.
Sila pozitívneho posilňovania
Pretože hluchý pes je rovnaký ako každý iný, pri výcviku požívate pamlsky ako odmenu.
Správne správanie treba odmeniť okamžite, aby pes pochopil, ktoré gesto alebo situácia s odmenou súvisia. Okrem pamlskov môže byť odmenou hra, pohladenie alebo možnosť voľného pohybu v bezpečnom priestore.
Výcvik by mal prebiehať v krátkych a pravidelných lekciách. Keď pes začne strácať pozornosť, je lepšie cvičenie ukončiť a pokračovať neskôr.
Príbeh psa, ktorý postupne stratil sluch aj zrak
Keď sme pred siedmymi rokmi našli na lúke u cesty sedieť psíka, ktorý bol vyčerpaný a rezignovaný, vzali sme ho do auta a už u nás ostal.
Nevidel. Veterinár mu odhadoval desať rokov.
Po troch rokoch prestal postupne počuť. Žil s nami ešte ďalšie tri roky, kedy nevidel ani nepočul, aj cez to bol však spokojný a veselý.
Vždy sa tešil na prechádzku, pri ktorej aktívne očuchával, zaujímal sa o podnety.
Popravde, desila som sa toho, ako sa bude orientovať, ale zvládol to perfektne, skvelo si zapamatal priestor a to sme ho brávali z bytu na chalupu, a potom ešte k rodičom.
Sám dokázal chodiť po záhrade.
Keď ešte počul, púšťali sme ho na voľno, a pokiaľ sa blížil k prekážke, zavolali sme "Pozor!" a on sa zastavil.
Keď prišiel o sluch, chodili sme spolu už len na vodítku, pretože bol vnímavý, naučil sa napríklad zastaviť na mierne zatiahnutie pred prechodom a pod. A na mierne vyzvanie sme zas išli ďalej.
Jednu veľkú výhodu hluchota mala. Keď sme vysávali, mohli sme vysávačom Rexíka obkrúžiť bez toho aby sa prebudil zo svojej driemoty.
Skôr sa (pravdepodobne po skúsenostiach od predošlých majiteľov) desil každej rany.
Posledné roky mal ako starý psík potrebu veľa spať, a tak mohol nerušene odpočívať, nech už niekto zvonil alebo upratoval.
To že nepočul, ale neznamenalo, že by si nezaštekal!
Čo je mimochodom častá otázka ľudí: a vie štekať, keď nepočuje?
Dôležité je so psom komunikovať. Nech už počuje alebo nie.
Komunikácia s hluchým a slepým psom
Komunikovať môžete nie len s hluchým psom, ale aj s hluchým a slepým psom, ide len o to, akú cestu si k sebe nájdete.
Napríklad Rosie Gibbsová, ktorá predtým učila hluché deti a naučila sa komunikačný jazyk makaton, ktorý neskor využila aj pri tréningu svojho psíka.
Ten sa ocitol v útulku, pretože predošlí majitelia ho nezvládli, bol spočiatku agresívny a ťažko zvladateľný.
Nič menej učenliví takže znaky rýchlo pochopil a behom prvých dvoch týždňov sa naučil takmer pätnásť signálov.
Pri psovi, ktorý nepočuje ani nevidí, môžu byť dôležité dotykové signály, pachy, pravidelný režim a bezpečne usporiadané prostredie. Každý signál musí byť jemný, predvídateľný a opakovateľný.
Ako upútať pozornosť hluchého psa
Pes nereaguje na zavolanie, preto treba vytvoriť iný spôsob, ako ho bezpečne upozorniť na prítomnosť človeka.
vizuálne gesto v zornom poli psa;
jemný dotyk na tele;
vibrácia vibračného obojku;
mierne zatiahnutie vodítka;
odmena po správnej reakcii.
Pri dotyku treba postupovať opatrne, pretože pes, ktorý človeka nepočuje prichádzať, sa môže zľaknúť náhleho kontaktu. Najskôr je vhodné dotknúť sa psa vždy na rovnakom mieste a následne použiť známy signál.
Čo môže hluchý pes zvládnuť
Niektorí hluchí psy dokonca zvládajú aj zložitý výcvik!
Hluchého psa možno naučiť základnú poslušnosť, chôdzu pri nohe, odloženie psa, sadnutie, ľahnutie, zastavenie, čakanie aj návrat pozornosti k človeku.
Výcvik však treba prispôsobiť jeho možnostiam, veku, zdravotnému stavu a temperamentu. Rovnako ako pri počujúcom psovi rozhoduje pravidelnosť, jasnosť a dôslednosť.
Nie každý pes musí absolvovať profesionálny výcvik alebo vykonávať zložité úlohy. Cieľom môže byť pokojné a bezpečné spolužitie, spoľahlivé zvládanie každodenných situácií a dobrý vzťah medzi človekom a psom.
Oddeľovanie práce a zábavy
Pracovný alebo cvičený pes potrebuje okrem učenia aj odpočinok.
Pretože je to ťažká práca, je veľmi dôležité vyvážiť prácu so zábavou.
Štvornohý pomocník si užíva vyvádzať s inými psami alebo bezstarostné hry rovnako ako každý pes.
Vodiace psy by mali používať postroj počas dňa len obmedzenú dobu, aby sa medzitým mohli uvoľniť a odreagovať.
Rovnaký princíp možno uplatniť aj pri hluchom psovi: jasne rozlišovať čas tréningu, voľnej hry a odpočinku. Pes tak lepšie chápe, čo sa od neho v danej chvíli očakáva.
Rozdiel medzi hluchým psom a signálnym psom
Pre ľudí so sluchovým postihnutím tu máme služobné psy, ktoré upozorňujú ľudí na zvuky, ako sú alarmy, zvončeky, plačúce deti.
Keď pes počuje zvuk, dotkne sa majiteľa a privedie ho k zdroju zvuku.
Labrador a zlatý retríver sú plemená, ktoré sú často vyberané ako signálne psy.
Ale je tu aj mnoho ďalších, ktoré sa perfektne hodia na túto úlohu, je to kokeršpaniel, či miniatúrny pudel.
Práca s nimi mala veľký úspech.
Podľa Medzinárodnej inštitúcie asistenčných psov sú malé a stredné plemená krížencov z útulkov často cvičené ako signálne psy.
Signálny pes je teda určený na pomoc človeku so sluchovým postihnutím, zatiaľ čo hluchý pes je zviera, ktoré samo sluch nemá a musí sa učiť reagovať na vizuálne, dotykové alebo vibračné signály.
Asistenčné psy a ich rôzne úlohy
Mnohí psičkári by povedali, že ich psy sú ich najlepší priatelia. No pre rastúci počet ľudí so špecifickými, fyzickými, neurologickými alebo duševnými potrebami sa psy stali nie len ich najlepšími kamarátmi, ale aj neoceniteľnými partnermi v každodennom živote.
„Nemajte predsudky“ hovorí Toni Eamesová, prezidentka Medzinárodnej asocicácie asistenčných psov. „Ak vidíte osobu, ktorá navonok vyzerá zdravo, asistenčný pes ju môže varovať pred cukrovkov, alebo pred záchvatmi.“
Asistenčné psy sú niekedy cvičené pre jednu osobu s danou chorobou.
Cvičiteľ psa už vopred vie, čo má psa učiť a na čo konkrétne sa má pes sústrediť.
Podľa Eamesovej sa môže asistenčným psom stať hociaký pes, ktorý má na to predpoklady, aj keď nezodpovedá populárnemu obrazu služobného psa, ako napríklad retrívery alebo nemecké ovčiaky.
Pomoc pri fyzickom postihnutí
Tento typ asistenčných psov môže vykonávať širokú škálu úloh pre ľudí s ťažkým fyzickým postihnutím.
Psy prinášajú ľuďom predmety, často je povelom iba malý pohyb majiteľa.
Psy vedia stlačiť tlačidlá na výťahu, otvoriť dvere, pomáhajú vyťahovať invalidný vozík na chodník, a podobne.
Tieto psy pomáhajú ľuďom zvýšiť ich sebadôveru a v neposlednom rade nezávislosť od rodiny.
Do tejto skupiny môžeme zaradiť ľudí s poraneniami miechy, mozgu, ľudí so svalovou dystrofiou a artritídou.
Diabetické služobné psy
Výskumy ukazujú, že mnohí ľudia necítia, že sa ich hypoglykémie rozbiehajú; Trpia hypo-nevedomosťou.
Príznaky hypo si dobre neuvedomujú alebo si to uvedomia príliš neskoro.
Diabetický služobný pes varuje diabetikov, že sa blíži pod alebo prekročenie a umožňuje im zasiahnuť v správnom čase.
Tieto psy poskytujú nezávislosť a bezpečnosť tým, že upozorňujú na chemické zmeny v krvnom cukre svojho majiteľa.
Zmeny vôní spojené s hyperglykemickými (vysoký cukor v krvi) alebo hypoglykemickými (nízky cukor v krvi) udalosťami u diabetikov sú pre ľudí nepostrehnuteľné, ale psy ich môžu zachytiť a včas upozorniť svojho majiteľa na to, že cukor v krvi sa blíži k vysokým alebo nízkym hodnotám.
Keď pes upozorní svojho majiteľa, ten už vie čo má robiť.
Zmeria si cukor v krvi na prístroji na to určenom a podľa toho si dá buď inzulín, alebo glukózu ešte predtým, než sa hodnoty dostanú do príliś vysokých alebo príliš nízkych čísel.
Epileptické a záchvatové psy
Ľudia s epilepsiou sa málokedy odvážia vyjsť z domu.
Niektorí ľudia nemôžu ísť do obchodu alebo ísť sami na prechádzku.
Čo ak ste práve na nákupe alebo máte záchvat uprostred ulice?
Okrem nepohodlia a rozpakov môže viesť k fyzickému poškodeniu, ako sú otrasy mozgu a zlomeniny.
Epilepsia často vedie k sociálnej izolácii.
Svet je veľmi malý.
Ľudia s epilepsiou najčastejšie potrebujú niekoho, s kým môžu byť alebo niekam ísť.
Epileptické psy (alebo záchvatové psy) vám pomôžu!
Tieto psy sú jedným z kontroverzných druhov služobných psov, ktoré reagujú špecifickým typom správania tesne pred tým, ako majiteľ dostane záchvat.
Schopnosť upozorniť majiteľa na blížiaci sa záchvat sa javí ako prirodzená schopnosť malého počtu psov.
Niektorí neurológovia tvrdia, že neexistuje žiadny spoľahlivý dôkaz, ktorý by naznačoval, že psy môžu spoľahlivo predpovedať blížiaci sa záchvat.
Na druhej strane mnohí pacienti trvajú na tom, že ich pes predvída a varuje na blížiaci sa záchvat a príbehy o netrénovaných psoch, ktoré varovali majiteľa tesne pred záchvatom dostali veľkú pozornosť médií.
Nemýľ si to s predchádzajúcim bodom.
Tieto psy sú vyškolené na to, aby poskytli pomoc už pri prebiehajúcom epileptickom záchvate.
Sú cvičené na to, aby štekali, keď sa záchvat začne, stlačili alarm alebo aby majiteľa odtiahli z nebezpečného miesta v priebehu záchvatu.
Asistenčné psy pre autizmus
Tieto psy pomáhajú autistickým deťom.
Navigujú ich do školy, dodávajú im pocit bezpečia a uľahčujú im život.
Psy môžu byť veľkou oporou pre deti, ktoré majú problémy so spolužiakmi.
Pes dokáže upokojiť autistické dieťa v stresujúcich situáciách, dodáva mu dôveru, keď to najviac potrebuje.
Čo môžete robiť so služobným psom vycvičeným na autizmus?
Títo služobní psi sú cvičení na podporu rozširovania spoločenských kruhov.
Samostatne posielať správy, cestovať, nadväzovať kontakty, vykonávať každodenné činnosti alebo absolvovať vzdelanie.
Okrem toho sa výrazne znižuje úzkosť, nadmerná stimulácia a závislosť od opatrovateľov a poradcov.
Psychiatrické služobné psy
Psychiatrický služobný pes je súhrnný názov pre rôzne asistenčné psy.
Patria sem mnohé z vyššie uvedených príkladov, ale aj služobné psy pre ADHD, anorexiu, depresiu, úzkostné poruchy, či iné psychické problémy.
Tu môžu napríklad psy psychosociálnej pomoci podporovať sebarozvoj.
Spoločník, ktorý poskytuje podporu v oblastiach, kde dochádza k napätiu a úzkosti.
Niektorí (bývalí) vojenskí pracovníci, policajti alebo ľudia v podobných profesiách trpia záchvatmi úzkosti, nočnými morami, nespavosťou, sociálnou izoláciou a inou posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD).
Riešením môže byť špeciálne vycvičený služobný pes PTSD.
To zaisťuje pokoj a pravidelnosť a dáva vám väčšiu slobodu pohybu.
Služobní psi PTSD majú tiež praktické zručnosti, ktoré používajú na podporu svojich majiteľov.
Takto môže zobudiť svojho šéfa v prípade nočnej mory.
Psy vchádzajú do domu prvé, zasvietia svetlo.
Tak isto pomáhajú úzkostlivým ľuďom.
Keď sa majiteľ cíti ohrozený v dave ľudí, pes vytvorí bariéru vlastným telom, a tak zabezpečí majiteľovi viac osobného priestoru.
Psy na detekciu alergénov
S nárastom potravinových alergií prišiel ďalší typ asistenčného psa.
Psy na detekciu alergií sú cvičené na upozorňovanie pachov ako sú arašidy či glutén a iné alergény.
Pomoc pri fetálnom alkoholovom spektre
Novovznikajúca kategória asistenčných psov.
Tieto psy sú tu pre deti s diagnostikovanou poruchou fetálneho alkoholu (fetal alcohol spectrum disorders - FASD).
Tieto deti môžu mať fyzické a psychické problémy, ako aj problémy so správaním a poruchy učenia.
FASD služobné psy sú cvičené podobne ako psy pomáhajúce pri autizme.
Aké vlastnosti potrebuje vycvičený asistenčný pes
Služobné psy musia byť schopné relaxovať a konať vo všetkých situáciách, ako je cestná premávka, verejná doprava a rušné oblasti.
Musia byť schopní odolať pokušeniam supermarketových jedál a nenechať sa rozptyľovať.
Služobné psy sa musia správať spoločensky k ľuďom a zvieratám a nevykazovať známky strachu alebo agresivity.
Budúce vodiace psy nesmú vykazovať žiadne stopy agresivity a musia mať vyrovnanú povahu.
Napokon, mali by si udržať rozvahu napriek hektickému každodennému životu v meste.
Osobnosť psa sa testuje už v šteňacom veku.
Zdravotné testy sú tiež dôležité, aby štvornohý spoločník mohol sprevádzať svojho majiteľa dlhú dobu.
Preto je výhodou pes z renomovaného chovu s dobrým rodokmeňom.
U takýchto zvierat už rodičia prešli mnohými zdravotnými testami.
Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť, že psík bude zdravý.
Ktoré plemená sa hodia na asistenciu
Podľa Eamesovej sa môže asistenčným psom stať hociaký pes, ktorý má na to predpoklady, aj keď nezodpovedá populárnemu obrazu služobného psa, ako napríklad retrívery alebo nemecké ovčiaky.
Jedným z najznámejších vodiacich psov pre nevidiacich je labradorský retríver.
Má mnoho dobrých vlastností.
Niektorí chovatelia tohto plemena sa špecializovali priamo na chov vodiacich psov pre zrakovo postihnutých.
Výcvikové strediská vodiacich psov potom spolupracujú s chovateľmi, s ktorými majú pozitívne skúsenosti.
V zásade je však pre výcvik vhodná rada ďalších plemien.
Psy by však mali mať výšku ramien 50 až 65 cm kvôli vodiacemu postroju.
Vhodnými plemenami sú tiež nemecké ovčiaky, labradorské retrívre, kráľovské pudlíky alebo kríženci.
Najčastejšie používané plemená sú labradorský retríver a zlatý retríver, v niektorých krajinách sú to krížence práve týchto dvoch plemien.
No iné plemená, ako napríklad pudel môžu byť tak isto skvelými vodiacimi psami.
Ako strážcovia sa najčastejšie cvičia šteniatka plemien retrieverov, ako sú labradori a zlatí retrieveri, ale ako vodiace psy sa môžu použiť aj iné plemená ako nemecké ovčiaky a border kólie.
V skutočnosti sa vodiacim psom môže stať každý pes - aj ten bez rodokmeňa - vždy so správnymi predispozíciami!
Hlavným faktorom určujúcim, či daný pes môže pracovať ako vodiaci pes, je jeho náchylnosť na výcvik a súbor vlastností, ktoré rozhodujú o tom, či môže byť daný pes zverený do starostlivosti hendikepovanej osoby.
Ako vyzerá dlhodobý výcvik
Výcvik vodiacich a asistenčných psov je dlhodobý a veľmi nákladný proces.
Výcvik psa trvá cca 2 roky a stojí okolo 5 až 7 tisíc eur.
Školenie má tri úrovne.
Prvá etapa: overenie predpokladov
Prvým je overenie základných vrodených vlastností šteniatka - či nie je bojazlivé, či má predispozície na výcvik.
Ak prejde šteňa úspešne testami osobnosti, je zvyčajne umiestnené do rodiny, kde prechádza socializáciou a počiatočným výcvikom.
Ak sa prejaví u psa strach alebo lovecký inštinkt, výcvik končí.
Napokon, ak sa nechá pes rozptýliť, môže to ohroziť ľudský život.
Druhá etapa: socializácia a všeobecný výcvik
Druhou etapou je intenzívny všeobecný výcvik a socializácia šteňaťa.
Vodiaci pes musí byť pripravený na každú situáciu, preto je mimoriadne dôležité, aby sa šteniatko v tejto fáze naučilo čo najviac podnetov.
Ak sa po tomto čase potvrdia predispozície psa vykonávať funkciu psieho asistenta, pes skúšku zloží a dostane osvedčenie umožňujúce prácu s hendikepovanou osobou.
Ak prejde šteňa úspešne testami osobnosti, je zvyčajne umiestnené do rodiny, kde prechádza socializáciou a počiatočným výcvikom.
Jazda vlakom, stretávanie s inými psami a krik detí - štvornohý spoločník sa počas tejto doby učí zvládať s pokojom rôzne situácie.
Pes prechádza týmto štádiom v dočasnej rodine a vydrží asi 1,5 roka.
Po roku ide pes k profesionálnemu trénerovi, ktorý s ním intenzívne pracuje zhruba šesť mesiacov.
Tu mimo iné pes absolvuje skúšku pre vodiace psy.
Tretia etapa: špecializácia na konkrétneho človeka
Potom nasleduje výcvik s budúcim majiteľom.
Je dôležité, aby si pes a budúci majiteľ dobre rozumeli - budúci majitelia vodiacich psov preto často prechádzajú zvláštnym výberovým riadením.
Treťou etapou je špecializácia psa na pomoc konkrétnemu človeku.
Približne pol roka sa pes pod dohľadom trénera zoznamuje so svojím zamýšľaným majiteľom.
Duo človek-pes sa potom niekoľko týždňov zoznamuje a spoločne trénuje.
Približne po 18 mesiacoch sa cvičený pes môže nasťahovať k novému majiteľovi.
Spoločné učenie tým ale nekončí.
Vodiaci pes potrebuje celoživotný výcvik, čo znamená, že jeho majiteľ s ním musí precvičovať a veľa opakovať.
Školenie a preskúšanie sa môže uskutočniť len v spoločnostiach, ktoré sú zapísané v registri vedenom splnomocnencom vlády pre občanov so zdravotným postihnutím.
Skúška spoločenského psa prebieha podľa dohodnutého harmonogramu a pozostáva z troch praktických častí, vo vnútri a mimo výcvikového strediska.
Povaha psa sa hodnotí počas celej skúšky - psy, ktorých správanie spôsobuje problémy, sú okamžite diskvalifikované.
Čo všetko dokáže vodiaci pes
Semafory, schody alebo dvere - „vodiaci pes“ bezpečne sprevádza nevidiacich alebo ťažko zrakovo postihnutých ľudí každodenným životom.
Štvornohí spoločníci umožňujú mnohým zrakovo postihnutým ľuďom viesť samostatný život.
Za všetkým je ale tvrdý výcvik.
Medzi nevyhnutné schopnosti vodiaceho psa patrí schopnosť človeka bezpečne viesť.
To znamená oveľa viac, ako len bežať pred svojim pánom.
Vodiaci pes rozpoznáva prekážky a upozorňuje na ne alebo ich obíde.
Napríklad sa zastaví pred schodmi alebo dverami a obchádza značky a lavičky.
Upozorňuje svojho pána na schody alebo veľké mláky a vedie ho okolo prekážok, ako sú kolobežky stojace na chodníku.
Štvornohý spoločník tiež rozpoznáva prekážky, ktoré nie sú na zemi.
Patria sem napríklad bariéry, ktoré by pes sám ľahko prekonal.
Pes zostane pred prekážkou stáť, aj keď mu pán prikáže pokračovať.
Túto „inteligentnú neposlušnosť“ sa psy naučia, aby chránili svojho majiteľa pred nebezpečenstvom.
Hoci zodpovednosť je vždy na človeku.
Určuje cestu a podľa toho inštruuje psa.
Človek a pes tvoria spoločne tím.
Človek udržuje kontakt so psom prostredníctvom stabilného vodiča.
Týmto spôsobom rozpozná zmeny smeru v rannej fáze a okamžite zaregistruje, keď sa pes zastaví.
Psy reagujú na hlasové povely, ako je „hľadaj semafor“, „domov“ alebo „do obchodu“.
Zodpovedajúce ciele a povely je nutné vopred cvičiť s trénerom.
Vodiaci pes zvyčajne ovláda viac ako 70 povelov.
Je však dôležité ich pravidelne trénovať.
Pretože po dvoch rokoch pes pravdepodobne cestu „k lekárovi“ zabudne.
História vodiacich psov
To, že psy odjakživa pomáhali nevidiacim, dokazuje staré svedectvo: Nariadenie zo Štrasburgu z 15. storočia stanovilo, že žobráci nesmú vlastniť psy - ak nie sú slepí a odkázaní na svojho psa.
Prvé pokusy o výcvik psov ako pomocníkov pre nevidiacich boli evidované v Paríži v 18. storočí.
Vznik odborného výcviku vodiacich psov sa datuje od roku 1900.
Od tej doby sa udialo veľa - vodiace psy pre zrakovo postihnutých sú dnes bežnou súčasťou každodenného mestského života.
Podľa Kanadského národného inštitútu pre nevidiacich, pomáhajú vodiace psy zrakovo postihnutým ľuďom už celé stáročia a ich práca asistentov sa datuje až do rímskych čias.
Prístup na verejné miesta a povinnosti
Vo väčšine západných krajín môžu vodiace psy, rovnako ako ostatné asistenčné psy, sprevádzať svojho majiteľa na väčšinu miest, kam je inak psom vstup zakázaný.
Napríklad v obchodoch s potravinami alebo v lekárskej ordinácii.
Vodiaci pes nie je považovaný za zviera, ale ako nevyhnutnú pomôcku pre človeka, a preto môže ísť prakticky kamkoľvek.
Zákon okrem iného uvádza povolenie vstupu vodiaceho psa na:
stavby a ich okolie určené pre potreby školstva, kultúry, verejnej správy, justície, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, cestovného ruchu, športu, služieb, osobnej dopravy pozemnej, leteckej a vodnej, do priestoru bankových služieb, obchodov a poskytovanie poštových služieb a iné;
pláže a verejné kúpaliská;
národné parky a prírodné rezervácie;
závody na spracovanie alebo predaj potravín a stravovacie zariadenia.
Pes musí byť riadne označený a psovod musí mať potvrdenie o štatúte vodiaceho psa.
Zákon 447/2008 25(1) Pes so špeciálnym výcvikom je vodiaci pes, asistenčný pes a signálny pes.
Ako sa správať pri pracovnom psovi
Vodiaci pes je naozaj obdivuhodný a veľmi dobre vychovaný!
Ak takého psíka stretnete, nehladkajte ho, bez toho aby ste o to najprv požiadali jeho pána.
Pretože keď pes nosí postroj, je v službe.
Potom by sa nemali rozptyľovať inými ľuďmi ani zvieratami a mali by sa plne sústrediť na svoju úlohu.
V prvom rade je vodiaci pes v práci, takže najlepšie, čo môžeme urobiť, je ignorovať ho - nerozprávať sa s ním, neobťažovať ho, nehladkať ho.
Nezabúdajme, že takýto pes je 100% zameraný na potreby svojho majiteľa a keď majiteľ túto starostlivosť nepotrebuje, napríklad počas cestovania, chce si jednoducho oddýchnuť.
Nezabúdajme, že pracovné psy, okrem toho, že majú každý deň veľa dôležitých úloh, musia byť neustále cvičené, aby bola ich práca vždy na najvyššej úrovni.
Náklady na výcvik a starostlivosť
Profesionálne vycvičený vodiaci pes môže stáť ako nové malé auto.
Cena psích pomocníkov sa pohybuje okolo 9 000 Eur.
Výcvik vodiacich a asistenčných psov je dlhodobý a veľmi nákladný proces.
Výcvik psa trvá cca 2 roky a stojí okolo 5 až 7 tisíc eur.
Náklady sa môžu líšiť podľa typu psa, rozsahu špecializovaného výcviku, náročnosti úloh a spôsobu financovania.
Dobrou správou je, že vodiaci pes je v Slovenskej republike uznanou kompenzačnou pomôckou, ktorá je hradená zo štátnych prostriedkov.
„Náklady na starostlivosť o jedného psa od perinatálneho obdobia, cez výchovu, výcvik až po odovzdanie klientovi predstavujú viac ako 20.000€, pričom príspevok na kúpu kompenzačnej pomôcky, ktorou vodiaci pes je, je max 7.200€.
Zvyšok zvyčajne dotuje výcviková škola finančnými prostriedkami získanými z darov, grantov a projektov.
| Položka | Uvedená hodnota |
|---|---|
| Výcvik psa | cca 2 roky |
| Výcvik podľa jedného uvedeného údaja | okolo 5 až 7 tisíc eur |
| Cena psích pomocníkov podľa ďalšieho uvedeného údaja | okolo 9 000 Eur |
| Náklady od perinatálneho obdobia po odovzdanie klientovi | viac ako 20.000€ |
| Maximálny príspevok na kúpu kompenzačnej pomôcky | max 7.200€ |
Rozdiel medzi uvedenými sumami súvisí s tým, že niektoré údaje sa týkajú samotného výcviku, iné ceny profesionálne pripraveného psa a ďalšie zahŕňajú celú starostlivosť od chovu až po odovzdanie klientovi.
Pre koho je asistenčný pes vhodný
Vodiaci pes však nie je vhodný pre každého zrakovo postihnutého človeka.
Spoločný výcvik vyžaduje veľa času, ochotu učiť sa a dôslednosť z oboch strán.
Majiteľ vodiaceho psa by mal byť schopný umožniť svojmu štvornohému spoločníkovi stýkať sa s ostanými psami.
Ak pes nemá postroj, môže sa mu v hlave napríklad zrodiť bláznivý nápad ukradnúť jedlo zo stola.
Nie každý zrakovo postihnutý sa s tým vyrovná.
Hlavne začiatočníci, ktorí žijú sami, môžu čeliť niektorým nepredvídateľným výzvam.
Okrem toho chov psa vyžaduje základnú úroveň kondície a mobility.
Kde hľadať vycvičeného psa
Každý, kto hľadá vodiaceho psa z dôvodu zrakového postihnutia, by sa mal obrátiť na centrá výcviku pre postihnutých.
Otázky ohľadne žiadosti alebo spolužitia s vodiacim psom môžu zodpovedať tiež asociácie zrakovo postihnutých alebo zdravotné poisťovne.
Nemôžete požiadať o všetky rôzne druhy asistenčných psov od jednej organizácie asistenčných psov.
Niektoré mladé zvieratá výcvik nedokončia a preto hľadajú nový domov.
Pre priemerného majiteľa psa to však nie je nevýhoda, pretože psy sú zvyčajne dobre vycvičené.
Spoľahlivo sa nedajú vykonávať len veľmi zložité úlohy vodiaceho psa pre nevidomých.
Vodiace psy, ktoré odchádzajú zo „služby“ z dôvodu veku, hľadajú nový domov len zriedka.
Pretože od ôsmich rokov reagujú niektoré zvieratá na každodenné výzvy vystresovane alebo vyčerpane.
Väčšina z nich však nájde domov u svojho majiteľa alebo v bezprostrednej blízkosti.
Ak to nie je možné, pomôžu so sprostredkovaním asociácie vodiacich psov.
Pes ako partner človeka
Práca asistenčného psa je vyjadrením veľkej lásky psa k človeku, zodpovednosti a oddanosti.
Takéto psy sú často dennodenne zaťažené postihnutím svojho majiteľa a pracujú takmer 24 hodín denne.
Pes je najlepší priateľ človeka
Toto ľudové príslovie sa v realite neodráža o nič lepšie ako v prípade psích asistentov.
Ich oddanosť ich opatrovateľom a zodpovednosť sú skutočne neuveriteľné.
Je zaujímavé, že mnohé psy sa ocitnú v podpore svojich majiteľov, aj keď neabsolvujú špeciálny výcvik - niekedy dokonca aj nevychované psy po určitom čase informujú svojich majiteľov o nadchádzajúcom záchvate choroby alebo mdloby.
Hoci takéto schopnosti, ktoré nie sú potvrdené certifikátom, nedávajú psovi výsady vodiaceho psa, robia život bezpečnejším.
