V ríši zvierat nachádzame množstvo zaujímavostí, ktoré nasmerujú naše oči (a srdce) na Boha, lebo je nám jasné, že niečo také premyslené nemohlo byť vytvorené náhodou, ale stojí za tým milujúci Stvoriteľ.
Každé zviera v sebe nesie osobitné tajomstvo života. Rozmanitosť ich schopností ukazuje, že príroda nie je iba súborom náhodných javov, ale harmonickým svetom, v ktorom má každý tvor svoje miesto, vlastnosti a spôsob prežitia.

Úžasné schopnosti zvierat
Sovy disponujú najdokonalejším zrakom spomedzi všetkých vtákov, vedia otočiť hlavu o dvestotridsať stupňov, avšak nemôžu hýbať očami.
Sokol sťahovavý dosahuje rýchlosť letu až sto kilometrov za hodinu.
Krokodíly prežijú bez jedla až tri roky.
Kondor veľký je najväčší dravý vták s rozpätím krídel až tri metre.
Kolibríky dvestokrát za sekundu zatrepú krídlami.
Motýle majú chuťové poháriky na nohách a ich citlivosť je až dvestokrát väčšia ako naša ľudská chuť.
| Zviera | Výrazná schopnosť |
|---|---|
| Sova | Najdokonalejší zrak spomedzi všetkých vtákov a otočenie hlavy o dvestotridsať stupňov |
| Sokol sťahovavý | Rýchlosť letu až sto kilometrov za hodinu |
| Krokodíl | Prežije bez jedla až tri roky |
| Kondor veľký | Rozpätie krídel až tri metre |
| Kolibrík | Dvestokrát za sekundu zatrepe krídlami |
| Motýľ | Chuťové poháriky na nohách |
Príroda ako obraz Božej múdrosti
Keď pozorujeme sovu, ktorá dokáže otočiť hlavu o dvestotridsať stupňov, sokola letiaceho rýchlosťou až sto kilometrov za hodinu alebo kolibríka, ktorý dvestokrát za sekundu zatrepe krídlami, uvedomujeme si rozmanitosť života.
Krokodílova schopnosť prežiť bez jedla až tri roky pripomína odolnosť a trpezlivosť, zatiaľ čo motýľ so svojimi chuťovými pohárikmi na nohách ukazuje, že aj najmenšie časti tela môžu mať mimoriadny význam.
Kondor veľký s rozpätím krídel až tri metre zase pôsobí ako obraz veľkosti a majestátnosti prírody. Každý tvor má vlastnú výbavu, vlastný spôsob pohybu a vlastný vzťah k svetu, v ktorom žije.
Báseň ako poďakovanie Stvoriteľovi
Oda na Boha zvierat môže byť básnickým poďakovaním za všetko živé. Môže spájať obdiv k zvieratám s úctou k Bohu, ktorý podľa viery stvoril svet v jeho rozmanitosti.
V básni sa môže objaviť sova ako strážkyňa noci, sokol ako posol neba, kondor ako vládca výšok, kolibrík ako živá iskra a motýľ ako tichý zázrak premien.
- sova pripomína múdrosť a pozorné videnie;
- sokol predstavuje rýchlosť, slobodu a odvahu;
- krokodíl vyjadruje vytrvalosť a odolnosť;
- kondor symbolizuje veľkosť a majestátnosť;
- kolibrík prináša obraz radosti, pohybu a ľahkosti;
- motýľ pripomína krásu, citlivosť a premenu.
Takéto obrazy môžu človeka viesť k zamysleniu nad tým, že svet zvierat nie je iba vzdialeným predmetom pozorovania. Je aj pozvaním k vďačnosti, úžasu a pokore.
Božia prítomnosť v živom svete
V ríši zvierat nachádzame množstvo zaujímavostí, ktoré nasmerujú naše oči (a srdce) na Boha.
Príroda voda steká bez cieľa, no ľudia sa naučia ľúbiť.
V básnickom obraze môže byť život zvierat prirovnaný k vode, ktorá tečie, k vetru, ktorý nesie vtáka, alebo k svetlu, ktoré sa odráža v očiach živých tvorov. Ľudské oči básnik prirovnáva k svetlám v katedrále, že až do poslednej chvíle musíme neprestajne veriť.
Človek, ktorý dostal od života málo, ale aj s málom prežil a aj to málo mu stačilo na to, aby bol spokojný a život žil pokojne.
Aj zvieratá žijú v súlade so svojím poslaním. Nepotrebujú bohatstvo ani slávu. Ich život je spätý s pohybom, potravou, bezpečím a vzájomnou rovnováhou. V tejto jednoduchosti možno nájsť obraz spokojnosti a dôvery.
Zvieratá v básnickej obrazotvornosti
Básnik sa pozerá na veci a vzťahy medzi nimi detskými očami, rešpektuje skutočnosť, že detský pohľad je čistý a objavný.
V tvorbe pre deti presadzoval Miroslav Válek nedidaktický, hravý prístup k detskému čitateľovi.
Využíval zvukovú stránku slova, hral sa s jeho významom, a zároveň podnecoval detskú predstavivosť a obrazotvornosť, cit pre rytmus reči a melodiku jazyka.
Jeho detské verše berú čitateľa ako rovnocenného partnera, nepodkladajú sa mu, ponúkajú mu rôzne asociatívne prekvapenia, inotaje a vtip.
Vtipné a humorné príbehy vo veršoch sa snažia pobaviť čitateľa, útočia na detskú fantáziu a zachycujú veselé situácie, či už skutočné (napr. mráz, Čtyři roční doby, Pták) alebo vymyslené (preházený svet v rozmarných veršoch Kdyby a Zázraky a divy).
Nejobsáhlejšia je skladba úvodná "Pan Malilínek a velryba", v ktorej maličký človíček - obmena nášho Palečka, ale v dospelosti - putuje v orechovej škrupine vybavenej všetkým komfortom po moriach, hľadajúc veľrybu a nakoniec sa utáborí na jej chrbte.
Zvukomalby najviac užíva báseň "Lokomotiva", popisujúca vlak a jeho četné pasažéry.
Obraz zvieraťa v básni nemusí byť iba opisom jeho vzhľadu alebo správania. Môže sa stať symbolom slobody, samoty, odvahy, strachu, radosti alebo nádeje. Práve preto môže óda na Boha zvierat osloviť detského aj dospelého čitateľa.
Úžasné zvieratá s nezvyčajnými superschopnosťami - dokument o divokej prírode vo vysokom rozlíšení
Jazyk, rytmus a forma básne
Básne sú napísané v strofách a na konci veršov sú rýmy.
Slovo je len slovo, no pomocou slov sa môžeme dorozumieť.
Reč je forma, ktorou sa dorozumievame, a tá je zdedená, povedali to už mnohí.
Ale ľudia môžu dať forme nový obsah, alebo ak už našli nový obsah, môžu i formu zmeniť.
A to je už ťažšie.
Kto chce meniť, musí na to mať, nemôže byť ľahtikár, musí i hĺbku poznať, musí poznať obsah a aj sám mať na obsah i na formu.
Mieru si už potom nájde.
Aj báseň o zvieratách a Bohu potrebuje obsah aj formu. Rytmus môže napodobniť let sokola, rýchle pohyby kolibríka alebo pomalé kráčanie krokodíla. Rým môže spájať jednotlivé obrazy a pomôcť, aby si ich čitateľ zapamätal.
Poézia chodí v kockovanej košeli a kašle na bontón!
Každá báseň má svoj čas, ale čas básne je kratší, než si myslíš.
Prírodné motívy a viera
V básňach cítiť veľký vplyv náboženstva a viery v Boha.
Sú tu ustálené motívy: Boh, Panna Mária, Ježiš Kristus, smrť, neznáma žena, chlapec, dievčatko, Vianoce, viera, zima, jar...
Ľudskú lásku prirovnáva k hučiacej vode a zjaví sa motív prírody.
Častou témou jeho básni je Boh a smrť.
Básnik vníma Boha ako spasiteľa sveta, ktorý zachráni všetkých ľudí a prinesie lásku.
Ľudia by mali nechať ísť veci vlastnou cestou, pretože Boh napraví všetko, čo sa pokazí.
Je jedno, ako si pripomíname Boha, či sa dennodenne k nemu modlíme, alebo napíšeme mu svoje prianie, ale na konci života sa k nemu poberieme.
My ľudia nepoznáme chvíľu, ktorá bude našou poslednou, a preto by sme mali myslieť na ňu každý deň.
V tomto duchovnom rámci sa zvieratá môžu javiť ako nemí svedkovia Božieho diela. Ich život pripomína, že človek nie je jediným obyvateľom sveta a že stvorenie má svoju vlastnú dôstojnosť.
Óda na Boha zvierat
Bože, čo v tichu noci dávaš
sove zrak a krídla na let,
v každom tvore svoj podpis zanechávaš,
v každom dychu prebúdzaš svet.
Sokol sťahovavý k nebu stúpa,
rýchlosťou až sto kilometrov za hodinu letí,
nad zemou sa jeho cesta lúči s oblakmi,
ako posol slobody pre všetky Božie deti.
Kondor veľký rozprestiera krídla,
až tri metre sa dotýkajú výšky,
v jeho lete je tichá sila,
v jeho tieni miznú ľudské pýchy.
Kolibrík je iskra v priestore,
dvestokrát za sekundu krídlami zatrasie,
malý vták sa mihne v žiari rána,
a radosť rozsieva po okrasnej tráve.
Motýľ kráča po kvetoch nohami,
chuť sveta v nich citlivo ukrýva,
dvestokrát väčšiu citlivosť než človek má,
a predsa ticho ponad lúkou splýva.
Krokodíl v trpezlivosti prežíva,
bez jedla až tri roky vydrží,
v jeho starom pohľade sa skrýva
čas, ktorý všetko skúša a udrží.
Sova nemôže očami hýbať,
no hlavou otočí celý kruh,
jej pohľad vie v temnote bývať,
jej mlčanie stráži každý druh.
Bože, v každom zvierati dýcha
tajomstvo, ktoré nevieme dopovedať,
keď sa naše srdce k prírode skláňa,
učíme sa ďakovať a pozerať.
Nie náhoda, ale láska tvorí
krídla, oči, pohyb, cit aj hlas,
a kto sa pri zvierati pokorí,
ten v jeho živote môže nájsť svoj čas.
Obraz Boha, života a smrti
Pozemský život je ťažký, čas neprestajne plynie, básnik zobrazuje plynutie času pohybom kývadla, alebo to opisuje s chlapcovou cestou smutných večerov a nocí.
Prosí hviezdy, aby svietili chlapcovi na ťažkú cestu, ktorá sa menila ako kývanie sa konára v búrke.
Objavuje sa motív zimy a chlapca s ťažkým osudom.
Taktiež sa zjavuje motív neznámej pani, ktorá je krásna a dobrá.
Táto pani môže byť aj skutočná žena, ale dozvedáme sa, že táto žena predstavuje smrť.
Básnik opisuje zimu bielu a čistú.
Tá neznáma pani, smrť, vysvetľuje, prečo Boh stvoril zimu, že pred stretnutím sa s Bohom si každý musí očistiť svoje vnútro.
V inom prípade žena je skutočná a jej nálada je v protiklade s básnikovou náladou.
Viera opisuje ako oheň, ktorý dáva teplo duši.
Cestu životom nevieme zastaviť, občas sú ťažké chvíle a vtedy sa obraciame k viere.
Aj svet zvierat pripomína plynutie času. Život každého tvora má vlastný rytmus, vlastnú cestu a vlastný koniec. Človek však pri pozorovaní zvierat môže namiesto strachu pocítiť úctu k životu.
Vianoce, nádej a starostlivosť o slabých
Vianoce sú najväčšie sviatky v roku, lebo sa vtedy narodil Ježiš Kristus.
On sa narodil pre všetkých a zomrel pre neveriacich.
Podľa básnika Kristus stojí pri nás do poslednej chvíle.
Autor opisuje na príklade myši osamotenosť, ktorú mohol cítiť aj on.
Osamoteným ľuďom by počas Vianoc mali ostatní niečo darovať.
V tejto myšlienke možno nájsť aj vzťah človeka k zvieratám. Tvor, ktorý je opustený, zranený alebo hladný, potrebuje pozornosť a pomoc. Starostlivosť o zvieratá sa tak môže stať praktickým prejavom úcty k Božiemu stvoreniu.
Básnik píše aj o Panne Márii ako patrónke ľudí, ktorí stratili vieru a nádej.
Niekedy sa básnik cíti ako najhriešnejší človek, je si vedomý svojich činov, ale aj napriek tomu prosí Pannu Máriu, Matku Ježišovu, aby nešetrila slovami pri jeho obhajobe pred Bohom.
Válek verí v to, že každá duša má svojho anjela, ktorý po smrti jeho dobré činy vynesie do neba a keď si v živote nenájdeme čas a nikdy nepozdravíme Boha, tak si nenájdeme miesto oddychu.
Tak trestá Boh.
Miroslav Válek a príroda v poézii
Miroslav Válek (1927 - 1991), básnik, prekladateľ, autor literatúry pre deti a mládež, publicista a redaktor, má trvalé miesto v slovenskej literatúre.
Básnické dielo Miroslava Válka značí významný posun vo vývine slovenskej poézie.
Autorova bytostne imaginatívna poézia, vyvierajúca však z hlbokého racionálneho poznania, s veľkou umeleckou silou odzrkadľuje súčasného človeka a svet.
Výber toho najlepšieho z tvorby Miroslava Válka, ktorý patrí k najznámejším predstaviteľom slovenskej básnickej moderny 20. storočia.
Autor sa vnútorným dialógom spája s čitateľom a ľudsky, ironicky i sebaironicky sa dotýka jeho duše, ktorá je poznačená tragickými osudmi - motívmi zrady, sklamania a z toho prameniacej neistoty a zlyhaní.
Načrtáva však aj nové vízie a vieru v lepšie zajtrajšky.
Válkova tvorba patrí k umeleckým vrcholom modernej slovenskej poézie, ktorá je výnimočná tým, že rozvíja kultúrny dialóg aj so súčasnou mladou generáciou.
Veľká obrazová publikácia, v ktorej sú spojené krásy slovenskej prírody (fauny aj flóry) s krásnou poéziou o prírode z pera známeho básnika Miroslava Válka.
Veľká obrazová publikácia, v ktorej sú spojené krásy slovenskej prírody (fauny i flóry) s krásnou poéziou o prírode z pera známeho básnika Miroslava Válka.
Domáca úloha a náboženské začiatky
Báseň Domáca úloha možno niektorých čitateľov prekvapuje (a zaiste milo).
Dnes sa už vie, že predtým, ako sa stal verejne známym básnikom a politikom, bol Miroslav Válek na ceste stať sa katolíckym básnikom.
Spolu s generačnými priateľmi Viliamom Turčánym a Vojtechom Mihálikom sa hladko zaradil k pokračovateľom tradície rozvinutej básnikmi katolíckej moderny...
Menej sa už vie, že mladý M. V. či Miro Válek (ako zvykol podpisovať niektoré prvé básne) svoju spätosť s kresťanstvom myslel nesmierne vážne.
Prostredie katolíckych časopisov prialo mladým autorom, podporovalo ich a formovalo na svoj obraz.
Do básnickej zbierky "Domáca úloha" je zahrnutých dvadsať básní z literárnych začiatkov Miroslava Válka.
Ich výber vychádza z objavu neznámych pútnických básní z obdobia 1942 - 1948, ktoré autor publikoval v dobovej katolíckej tlači, v kalendári Pútnik svätovojtešský a časopise "Pútnik", premenovanom neskoršie na "Pútnik cyrilometodejský".
Naozaj peknú knihu Miroslava Válka Domáca úloha s ilustráciami Cypriána Majerníka vydalo v roku 2018 občianske združenie FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, Fintice.
Básne z dobových publikácií vybral a predslov napísal Peter Tollarovič, knihu zostavil a edičnú poznámku napísal Ján Gavura.
Prírodné obrazy v konkrétnych veršoch
Tak každoročne v jeseni svetlá sa tratia z duše
a človek, koník túlavý, od srdca k srdcu kluše
a pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké,
chcel by mať jedno pre seba; je mu to jedno, aké.
Možno, že iba obrázok a možno tôňu iba.
No pred cieľom sa zastaví: Komu zas srdce chýba?
Les odkladá si všetky staré listy,
aj tie bez adries.
Les je les a nik ho neprerobí.
A čo má byť? Ale ty radšej neblúď po lese;
naplakal si sa do zásoby.
A vôbec: tu si na zlej adrese.
Les má dosť práce s prezliekaním stromov.
Choď domov.
V týchto obrazoch sa príroda stáva priestorom, v ktorom človek stretáva samotu, čas, lásku aj vlastnú konečnosť. Les, jeseň, voda, vtáky a svetlo nie sú iba kulisami, ale súčasťou vnútorného sveta básne.
Ospalé ďatle klopú do dreva.
Všade na svete to značí SOS.
V belasom vzduchu utopil sa les.
Milenci v ňom sedia s bledou tvárou,
pijú slnko s octom,
jedia kyslé jablká,
rátajú si prsty na nohách a na rukách,
tešia sa, že k životu to stačí.
Boh, zvieratá a ľudská zodpovednosť
Ľudia by mali nechať ísť veci vlastnou cestou, pretože Boh napraví všetko, čo sa pokazí.
Táto dôvera však neznamená ľahostajnosť. Človek môže byť pozorný k svetu, chrániť zvieratá, pomáhať slabým tvorom a vnímať prírodu ako dar, nie ako predmet bez hraníc.
Keď sa naše srdce k prírode skláňa, učíme sa ďakovať a pozerať.
Príroda človeku ukazuje, že život má hodnotu aj vtedy, keď je malý, tichý a neviditeľný. Motýľ, kolibrík, sova, sokol, kondor aj krokodíl svojím spôsobom pripomínajú, že každý tvor je súčasťou veľkého poriadku.
Oda na Boha zvierat preto nemusí byť iba oslavou Boha ako Stvoriteľa. Môže byť aj výzvou, aby človek prijal svoju zodpovednosť za svet, ktorý mu bol zverený.
Slovo, ktoré spája človeka so stvorením
Slovo je len slovo, no pomocou slov sa môžeme dorozumieť.
Človek môže slovami vyjadriť obdiv k zvieratám, úctu k Bohu aj ľútosť nad tým, čo bolo v prírode zničené.
Ľudia môžu dať forme nový obsah, alebo ak už našli nový obsah, môžu i formu zmeniť.
Oda môže mať podobu modlitby, piesne, básne alebo jednoduchého poďakovania. Jej podstatou je obrátenie pozornosti od ľudskej pýchy k tajomstvu života.
A to je už ťažšie.
Kto chce meniť, musí na to mať, nemôže byť ľahtikár, musí i hĺbku poznať, musí poznať obsah a aj sám mať na obsah i na formu.
Mieru si už potom nájde.
V tomto zmysle môže byť báseň o Bohu zvierat zároveň duchovným cvičením. Učí človeka pozorovať, pomenúvať, počúvať a rešpektovať.
Obrazáreň živého sveta
Z vody (XII)
Dni idú, idú ako rieky k moru,
dni idú, idú a ty tak hrozne sám
pripínaš krídla predstavám.
Niekto ti kýva. Ty sa neotoč.
Máš pod klobúkom krásny kolotoč.
Aby ťa bol celý vesmír plný.
Slnko
Obilie žltne.
Slama na klobúky
krásne dozrieva.
Deň ako stvorený je na čítanie z ruky.
Ospalé ďatle klopú do dreva.
V obraze slnka sa stretávajú zem, stromy, vtáky aj človek. Svetlo, ktoré odhaľuje farby a pohyb, môže byť v duchovnej básni znakom Božej blízkosti.
V belasom vzduchu utopil sa les.
Modrý les.
Takéto krátke obrazy vytvárajú priestor pre ticho. Čitateľ nemusí dostať všetky odpovede, pretože poézia mu umožňuje vnímať svet vlastným srdcom.
Radosť, bolesť a nádej
Básnický cyklus - vrátil sa k intímnej tematike - vyjadruje radosť i bolesť z lásky, prelínal ju s prírodnými motívmi - je to ľúbostná lyrika reflexívneho zamerania s autentickým biograficko-zážitkovým základom.
Výber obsahuje Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho, Duinské elégie a Sonety Orfeovi.
Preložil Miroslav Válek v jazykovej spolupráci s Petrom Hrivnákom.
Výber poézie Miroslava Válka obsahuje naozaj štyri knihy: Zápalky, Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj.
Je to reprezentatívny výber poézie, v ktorej sa autor predstavuje ako zrelý básnik, ktorého by sme mohli charakterizovať ako spontánneho racionalistu.
Výber LEN TAK je zostavený z autorových najvýznamnejších zbierok Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj, Milovanie v husej koži, Z vody a doplnený o cyklus ranej poézie Zápalky, neskorej tvorby Obrazáreň, ako aj o výber z jeho kníh pre deti.
Útly výber z poézie, ktorú dohodnocuje čas.
Hoci sa venoval aj prekladu a publicistickej činnosti, ťažisko jeho tvorby predstavovala poézia.
V poézii sa radosť a bolesť často stretávajú podobne ako deň a noc, leto a zima alebo život a smrť. Zvieratá v takomto svete zostávajú obrazmi prirodzenosti, ktorá nepodlieha ľudským ilúziám.
Válkova tvorba nenesie humanistické posolstvo, ale ukazuje, že hlboké racionálne poznanie vedie k rozpadu ilúzií, tak potrebných pre vytváranie životných perspektív.
Načrtáva však aj nové vízie a vieru v lepšie zajtrajšky.

Prečo môže óda osloviť deti aj dospelých
Veselá knižka od začiatku do konca! neučia sa počty, ani gramatika...
V zbierke ôsmich básnických variácií na moderné dopravné prostriedky Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov dominuje fantazijnosť a poetické videnie skutočnosti.
Vtip, fantázia a obrazotvornosť umožňujú dieťaťu vstúpiť do sveta zvierat bez pocitu, že sa učí poučku. Zvieratá sa môžu stať kamarátmi, sprievodcami alebo tajomnými poslami.
Dospelý čitateľ v nich môže objaviť ďalšiu rovinu: otázku, prečo je svet taký rozmanitý, odkiaľ pochádza jeho krása a aké miesto má človek medzi ostatnými živými tvormi.
Autor rešpektuje skutočnosť, že detský pohľad je čistý a objavný.
Práve takýto pohľad sa hodí k óde na Boha zvierat. Nezačína sa výpočtom odpovedí, ale úžasom nad tým, čo vidíme.
Obrazy zvierat v modlitbe
Modlitba môže byť krátka a jednoduchá:
Bože, ďakujem za sovu v nočnom lese,
za sokola, čo sa k oblakom nesie,
za motýľa, čo na kvetoch kráča,
za kolibríka, čo svetlom poskakuje a skáče.
Ďakujem za kondora, ktorý výšku pozná,
za krokodíla, čo v tichu vytrvá,
za každý dych, čo v živote zostáva,
za zem, čo všetkých tvorov prijíma a chová.
Keď človek pozdraví Boha, môže zároveň pozdraviť aj svet, ktorý mu bol daný: les, vodu, oblohu, zvieratá a všetko, čo v nich žije.
Je jedno, ako si pripomíname Boha, či sa dennodenne k nemu modlíme, alebo napíšeme mu svoje prianie, ale na konci života sa k nemu poberieme.