Nafúknuté bruško u šteniatka: príčiny, varovné príznaky a správny postup

Tvrdé alebo výrazne nafúknuté bruško u šteniatka nemožno automaticky pripísať prejedaniu. Môže ísť o prechodné nahromadenie plynov, no aj o parvovirózu, vnútorné parazity, cudzie teleso, mechanické upchatie čriev alebo iný život ohrozujúci stav.

Pes vám nikdy nepovie, že ho bolí brucho - jeho vonkajšie prejavy to však často prezradia. U šteniat sa stav môže zhoršiť rýchlo, preto je dôležité všímať si nielen vzhľad bruška, ale aj správanie, chuť do jedla, vracanie, stolicu a celkovú aktivitu.

Kedy je nafúknuté bruško u šteniatka naliehavé

Veterinárna pohotovosť alebo telefonická konzultácia sa odporúča okamžite, pretože takéto šteňa sa môže rýchlo dehydratovať a stav môže byť život ohrozujúci.

  • šteňa má tvrdé, napnuté alebo rýchlo sa zväčšujúce bruško,
  • odmieta jedlo alebo vodu,
  • opakovane vracia alebo sa márne pokúša vracať,
  • má hnačku, najmä krvavú alebo sladko zapáchajúcu,
  • je apatické, slabé, nepokojné alebo sa skrýva,
  • bolestivo reaguje na dotyk brucha,
  • ťažšie dýcha, výrazne sliní alebo má dávivý reflex,
  • nemá stolicu alebo sa pokúša vyprázdniť bez výsledku,
  • kolabuje alebo sa správa nezvyčajne pokojne.

Ak šteňa kolabuje, opakovane vracia alebo má tvrdé brucho - konajte ako pri akútnom stave. V takom prípade nejde o minúty, ale o sekundy.

varovné príznaky nafúknutého brucha šteniatka

Najčastejšie príčiny nafúknutého bruška

Tvrdé, nafúknuté bruško u 6-8 týždňového šteniatka môže byť príznakom vnútorných parazitov, mechanického upchatia čriev alebo prejedania a vyžaduje rýchle vyšetrenie veterinárom.

Nadúvanie nie je choroba, ale signál, že niečo v organizme nefunguje správne. Môže mať množstvo príčin, od banálnych až po veľmi závažné.

Prejedanie a nahromadenie plynov

Tvorba plynov je pri trávení potravy prirodzený proces u psíkov. Okrem toho - podobne ako ľudia - často trpia zápchou. Zvýšená tvorba plynov a ich hromadenie vedie k nadúvaniu, ktoré je u psov veľmi vážny problém.

Niekedy sa nadúvanie prejaví len ako dočasný diskomfort po väčšom jedle. Ak sa však bruško zväčšuje rýchlo, pes lapá po dychu a márne sa pokúša vracať, ide o akútny stav.

Vnútorné parazity

U malých šteniat patria medzi možné príčiny zväčšeného bruška aj vnútorné parazity, napríklad škrkavky. Nafúknuté bruško však samo osebe nepotvrdzuje, že príčinou sú parazity.

O vhodnom odčervení rozhoduje vek, hmotnosť, zdravotný stav a konkrétny prípravok. Voľnopredajné odčervovacie prípravky alebo odčervovaciu pastu nepodávajte bez overenia správneho dávkovania u veterinára.

Cudzie teleso a nepriechodnosť čriev

Prehltnutie cudzieho telesa je u psov častejšie, než si myslíte - najmä u šteniat a zvedavých jedincov. Môže ísť o hračku, ponožku, časť stavebnice, plast alebo dokonca kamienok.

Pes zjedol ponožku, kosť alebo plastovú hračku? Nečakajte, kým „to vyjde von“ - zablokované črevo je bolestivé a nebezpečné.

Ak pes vracia a pritom sa správa nezvyčajne - skrýva sa, nemá stolicu alebo bolestivo reaguje na dotyk brucha - ihneď navštívte veterinára.

Diagnóza sa potvrdzuje pomocou röntgenu alebo ultrazvuku. V niektorých prípadoch možno teleso odstrániť endoskopicky, väčšinou je však potrebná chirurgická operácia.

Parvoviróza

Parvoviróza je vírusové ochorenie, ktoré môže skomplikovať život najmä šteniatku vo veku do 12 týždňov.

Vysoko odolný DNA vírus sa nachádza v bežnom prostredí a častým zdrojom infekcie je trus infikovaných psov, sliny a moč. Nepriamo sa prenáša pomocou obuvi, predmetov, potravou a kontaminovaným krmivom.

Parvoviróza vyvoláva akútne systémové ochorenie, postihuje tenké črevo, kostnú dreň a lymfatické tkanivá. Vírus vstupuje do organizmu cez ústnu dutinu a následne sa usídľuje v lymfoidnom tkanive nosohltanu a v črevných bunkách, kde sa množí.

Príznaky parvovirózy

  • nechutenstvo,
  • apatia a výrazná slabosť,
  • zvracanie,
  • horúčka,
  • sladko zapáchajúca krvavá hnačka,
  • bolestivé nafúknuté brucho s tekutinou,
  • rýchla dehydratácia.

Počas výskytu a pár dní pred klinickými príznakmi psík vylučuje vírus do prostredia. Priaznivé podmienky pre vírus a jeho množenie sú stresové situácie, nehygienické podmienky, parazity a infekcie, ktoré oslabujú imunitný systém šteniatka.

Vírus spôsobuje atrofiu klkov, čím dochádza k zvýšenej priepustnosti sliznice, zvýšenej sekrécii a vzniku hnačky. Nebezpečenstvo úhynu spočíva v strate tekutín, proteínov, iónov a bielkovín a môže vzniknúť sepsa, teda celková infekcia organizmu.

Dehydratácia môže mať za následok akútne obličkové zlyhanie. Bez liečby je úmrtnosť na ochorenie parvovirózou až 91%.

Diagnostika a liečba parvovirózy

Ak šteňa spadá pod predilekčnú skupinu a má uvedené klinické príznaky, treba vylúčiť, či nejde o parvovirózu, aj keď má šteňa za sebou prvé očkovanie.

Z krvi môžeme sledovať neutropéniu, teda znížený počet bielych krviniek. Na trhu existujú rýchle testy, ktoré za pár minút poskytnú výsledok, no aj napriek negatívnemu výsledku sa odporúča potvrdiť ho metódou PCR, zaslaním vzoriek krvi alebo trusu do laboratória.

Šteniatko je potrebné hospitalizovať a liečiť symptomatologicky. Zamedziť dehydratácii infúznou terapiou, antibiotickou clonou pokryť sekundárnu bakteriálnu infekciu, nasadiť protektívne liečivá na tráviaci trakt a podať imunoglobulín.

Ak psík prežije po začatí liečby 4-5 dní, prognóza je dobrá.

Prevencia parvovirózy

Základným pravidlom je vakcinácia a dodržiavanie hygienických opatrení. Vakcinácia sa odporúča vo veku 6-8 týždňov.

Vhodným dezinfekčným prípravkom, ktorý ničí odolný vírus, je chlórnan sodný, riedený 1:30.

Parvovírus je vysoko nákazlivý, psy ho môžu dostať od seba navzájom, výkalmi alebo priamym kontaktom s ľuďmi.

Torzia žalúdka

Torzia žalúdka, známa aj ako GDV - Gastric Dilatation and Volvulus, nastáva, keď sa žalúdok psa naplní plynom, otočí okolo svojej osi a zabráni tak úniku plynov a prietoku krvi.

Torzia žalúdka je akútny, život ohrozujúci stav, pri ktorom sa žalúdok najskôr výrazne nafúkne plynmi a následne sa pretočí okolo svojej osi. Tým sa zablokuje vstup aj výstup zo žalúdka, preruší sa prívod krvi a dochádza k bolestivému tlaku a rýchlej intoxikácii organizmu.

Najviac sú ohrozené veľké a obrie plemená s hlbokým hrudníkom, ako nemecká doga, akita, dogue de Bordeaux, nemecký ovčiak, labrador, bernardín, doberman alebo weimarský stavač.

Tento problém sa však netýka len veľkých plemien. Nadúvanie môže postihnúť akéhokoľvek psa - od malého jazvečíka až po majestátneho bernardína.

ÚdajHodnota
Prevalencia GDV u psov navštevujúcich pohotovostnú veterinárnu starostlivosť vo Veľkej Británii0,64 %
Počet prípadov492 prípadov zo 77 088 psov
Úmrtnosť pri GDV10-30 %
Šanca na prežitie pri chirurgickej liečbeaž na 86,4 %

Diagnóza sa potvrdzuje klinickým vyšetrením a RTG. Jedinou možnosťou liečby je okamžitý chirurgický zákrok.

Ak sa tieto príznaky objavia, nečakajte, že to prejde samo. Prvá pomoc pri nadúvaní spočíva predovšetkým v rýchlej reakcii a pokoji.

Pri predisponovaných plemenách zvážte preventívnu gastropexiu počas kastrácie. Nekŕmte psa tesne pred fyzickou aktivitou ani po nej a po jedle ho sledujte.

Ascites a nahromadenie tekutiny v bruchu

Zvýšené hromadenie tekutiny v brušnej dutine sa môže objaviť u akéhokoľvek zvieracieho pacienta, teda psa aj mačky.

Keď si predstavíte klasický nafukovací balónik, ktorý sa plní vodou - tiež sa rozpína do veľkých rozmerov - presne tak funguje ascites v bruchu.

Dutina brušná obsahuje orgány, ako sú pečeň, slezina, žalúdok, črevné kľučky a ďalšie, a tie sú všetky odtláčané prebytočnou tekutinou a môžu spôsobovať nepríjemné až bolestivé stavy.

Tlak vody v abdomene tlačí na bránicu a spôsobuje sťažené dýchanie až „nápinky“ na zvracanie.

Rozšírené brucho u psa môže byť spôsobené viacerými vážnymi stavmi - najčastejšie sa jedná o nahromadenie tekutiny v brušnej dutine, ktoré býva spojené s pravostranným srdcovým zlyhávaním.

Príčinou zväčšeného brucha však môže byť aj zväčšenie sleziny, pečene, prípadne hormonálne ochorenia alebo nedostatok niektorých látok, väčšinou bielkovín ALB, GLOB, TP.

V prípade ochorenia srdca sa najčastejšie jedná o to, že srdce nedokáže efektívne pumpovať krv, čo vedie k hromadeniu tekutín v tkanivách a telových dutinách.

Pes môže mať zväčšené, napnuté brucho, môže byť apatický, mať zníženú chuť do jedla a ťažšie dýchať.

Vyšetrenie a liečba ascitu

Ako najrýchlejší a najdostupnejší diagnostický prístroj používame väčšinou ultrazvuk, ktorý nám zobrazí distendovaný abdomen a voľnú tekutinu v brušnej dutine.

Diagnostika zahŕňa klinické vyšetrenie, ultrazvuk brucha, röntgen a často aj echokardiografiu.

Pre bližšiu diagnostiku je možné urobiť bezbolestnú punkciu obsahu, aby sa zistila príčina vzniku ascitu.

Ak je odsata krv, je viac ako jasné vnútorné krvácanie. Pokiaľ je odsata žltkastá väzká tekutina, je tu vysoké percento pre pozitívny nález FIP u mačiek a pokiaľ je tekutina skôr bezfarebná, môže sa jednať o závažnejšie ochorenie srdca, pečene či ďalších orgánov, pri ktorých je poškodená perfúzia tkanív.

Pre akútnu úľavu pacienta je vhodné vykonať abdominocentézu, čo je punkcia brušnej dutiny a odsatie voľnej tekutiny.

Väčšinou sa zvieratám okamžite viditeľne uľaví. Môže sa robiť opakovane, ak majitelia chcú iba konzervatívnu liečbu daného ochorenia.

Môžu byť nasadené lieky - diuretiká, ktoré spôsobujú zvýšené vylučovanie vody z tela von prostredníctvom moču. Vo väčšine prípadov v počiatočných štádiách sme schopní pacienta vďaka týmto liekom stabilizovať.

Samozrejmosťou sú lieky na zlepšenie funkcie príslušného orgánu, najčastejšie srdca, a prípadná diéta v rámci ďalších orgánov, ako sú pečeň a obličky.

Peritonitída alebo zápal pobrušnice

Zápal pobrušnice u psa môže byť tichým zabijakom. Peritonitída je akútny, život ohrozujúci zápal pobrušnice - tenkej membrány, ktorá obaľuje vnútorné orgány a vystiela brušnú dutinu.

Najčastejšie vzniká preniknutím baktérií alebo kontaminovaného obsahu z perforovaného čreva, močového mechúra, žalúdka alebo maternice.

Príčina nie je vždy na prvý pohľad zrejmá - o to dôležitejšie je sledovať zmeny správania, apatiu alebo bolestivosť pri dotyku brucha.

Peritonitída má často nenápadný začiatok - pes môže pôsobiť iba pokojnejšie alebo strácať chuť do jedla.

Diagnóza zápalu pobrušnice si vyžaduje okamžité klinické vyšetrenie, doplnené o krvné testy a ultrazvuk brucha.

Liečba spočíva v urgentnom chirurgickom zákroku, ktorého cieľom je odstránenie príčiny, napríklad perforovaného orgánu, a výplach brušnej dutiny.

Akútna pankreatitída

Akútna pankreatitída je náhly zápal podžalúdkovej žľazy, ktorý spôsobuje silnú bolesť a poruchu trávenia.

Pri tomto stave začne pankreas doslova „tráviť sám seba“, čo vedie k intenzívnemu zápalu v brušnej dutine aj celkovému rozvratu organizmu.

Medzi rizikové faktory patrí mastná, vyprážaná alebo nevhodná strava.

PríznakVýskyt
Letargia88 %
Nechutenstvo86 %
Vracanie83 %
Bolesť brucha59 %

Okrem klinického vyšetrenia je kľúčové vyšetrenie krvi, najmä špecifickej lipázy, sonografia a niekedy aj hospitalizácia.

Strava je po zápale pankreasu zásadná. Psa nikdy nekŕmte ľudským jedlom - najmä mastným, vyprážaným alebo koreneným.

Po prekonanej pankreatitíde je potrebné prejsť na veterinárnu diétu a dodržiavať ju dlhodobo - aj keď pes pôsobí zdravo.

Brušná kýla alebo pruh

Často sa prejavuje ako mäkký výčnelok pod kožou - v oblasti pupka, slabín alebo brucha.

Pruh vzniká, keď sa tukové alebo orgánové tkanivo pretlačí cez oslabené miesto v stene brušnej dutiny.

Slabinový, teda ingvinálny pruh, je výčnelok v oblasti slabín a častejší je u feniek.

Pruh sa diagnostikuje pri klinickom vyšetrení a často aj pomocou ultrazvuku alebo röntgenu.

Pruh nemusí byť na prvý pohľad nebezpečný - keď sa však skomplikuje, ide doslova o minúty. Sledujte akékoľvek zmeny - výčnelky, stratu chuti do jedla či nepokoj.

Zväčšená pečeň alebo slezina

Zväčšená pečeň alebo slezina u psa, odborne hepatomegália a splenomegália, býva často náhodným nálezom pri preventívnom vyšetrení alebo ultrazvuku brucha.

V iných prípadoch však môže zväčšenie signalizovať nádorové ochorenie, poruchu krvotvorby, zápal alebo autoimunitnú reakciu.

Veterinár vykoná klinické vyšetrenie, ultrazvuk brucha a krvné testy vrátane pečeňových enzýmov, hematológie a markerov zápalu.

Pri podozrení na nádor môže byť odporučená biopsia alebo ďalšie zobrazovacie metódy. Liečba závisí od príčiny.

Pes so zväčšenou pečeňou alebo slezinou môže spočiatku pôsobiť iba malátne alebo „inak než zvyčajne“. Ak má nafúknuté brucho, nechutenstvo alebo nezvyčajne reaguje na dotyk, nečakajte.

Chronické tráviace ochorenia

Nie všetko, čo sa v bruchu psa deje, má dramatický priebeh ako torzia alebo peritonitída.

Chronické brušné ťažkosti sa často prejavujú ako tráviaci diskomfort, úbytok hmotnosti, zmena správania alebo celková únava.

Chronické zápaly čriev a žalúdka u psa, najčastejšie známe pod názvom IBD, predstavujú dlhodobé zápalové ochorenie tráviacej sliznice.

Ak má pes dlhodobo hnačku, vracia alebo chudne napriek chuti do jedla, môže ísť o chronický problém s bruchom.

Medzi možné príčiny patrí alergia alebo intolerancia na zložky krmiva, stres či genetická predispozícia.

Diagnostika vyžaduje komplexné gastroenterologické vyšetrenie: krvné testy, sonografiu a často aj endoskopiu s odberom vzorky sliznice.

IBD u psa nemožno úplne vyliečiť, pri dôslednej disciplíne v kŕmení a pravidelných kontrolách však možno výrazne zmierniť ťažkosti.

Ako môže vyzerať bolesť brucha u šteniatka

Bolesť brucha u psa nie je vždy ľahké rozpoznať - psy často bolesť maskujú a navonok pôsobia iba pokojnejšie alebo menej aktívne.

  • letargia alebo zmenené správanie,
  • skrčená poloha,
  • nepokoj a časté menenie polohy,
  • odmietanie jedla,
  • kyslý zápach z papule,
  • zvýšená tvorba plynov alebo časté grganie,
  • nafúknuté, tvrdé alebo napnuté brucho,
  • dávivý reflex a zvýšená tvorba slín,
  • vracanie a hnačka,
  • bolestivá reakcia pri dotyku brucha.

Žiaľ, ak sa tvoj miláčik cíti „pod psa“, nedokáže ti povedať, čo presne ho trápi. Preto je veľmi dôležité, aby si ako gazda dával pozor na jeho reč tela a správanie.

Čo urobiť pri nafúknutom brušku

  1. Udržujte šteňa v pokoji a obmedzte jeho pohyb.
  2. Skontrolujte, či nevracia, nemá hnačku, nemá problém s dýchaním a či reaguje na okolie.
  3. Nečakajte, ak je bruško tvrdé, stav sa zhoršuje alebo sa pridajú ďalšie príznaky.
  4. Okamžite kontaktujte veterinára alebo veterinárnu pohotovosť.
  5. Veterinárovi povedzte vek a hmotnosť šteniatka, čas vzniku ťažkostí, posledné jedlo, prípadné vracanie a stolicu.
  6. Uveďte, či mohlo šteňa prehltnúť hračku, ponožku, kosť, plast alebo inú nevhodnú vec.

Ak sa pes správa normálne a má iba trochu zväčšené brucho, môžete ho chvíľu pozorovať. Ak však príznaky pretrvávajú alebo sa zhoršujú, vyhľadajte veterinára.

Veterinár najprv vykoná fyzikálne vyšetrenie a v prípade potreby urobí röntgen. Môže byť potrebné aj odobratie krvi a vyšetrenie stolice, prípadne ultrazvukové vyšetrenie.

Domáce opatrenia nenahrádzajú odborné vyšetrenie. Živočíšne uhlie, feniklový čaj, odčervovacie prípravky ani antiparazitárne prípravky nepodávajte bez konzultácie, pretože pri torzii, nepriechodnosti čriev alebo parvoviróze nemusia vyriešiť príčinu a môžu oddialiť potrebnú liečbu.

Prevencia tráviacich a brušných problémov

Mnohým brušným ťažkostiam u psa možno predísť alebo ich aspoň včas odhaliť. Prevencia sa začína všímavosťou doma a pokračuje pravidelnou veterinárnou starostlivosťou.

  • dodržiavajte vakcinačný a odčervovací plán,
  • dbajte na hygienu a bezpečné prostredie,
  • dávajte pozor na hračky, ponožky, kosti a odpadky,
  • kontrolujte, čo má šteňa k dispozícii,
  • nepodávajte mastné, vyprážané, korenené ani nevhodné ľudské jedlá,
  • vyhnite sa náhlej zmene krmiva,
  • pri podozrení na potravinovú alergiu dodržiavajte veterinárnu eliminačnú alebo hypoalergénnu diétu,
  • pri predisponovaných plemenách konzultujte preventívnu gastropexiu,
  • po jedle sledujte správanie psa a nekŕmte ho tesne pred fyzickou aktivitou ani po nej.

Bezpečné prostredie znamená dávať pozor na hračky, ponožky alebo odpadky. Naučte sa rozpoznať správanie „hltača“ a vždy kontrolujte, čo má pes k dispozícii.

Akútne aj chronické brušné ťažkosti u psov môžu mať vážne následky, pri včasnom rozpoznaní však často existuje riešenie.

Každý pes je iný a nie vždy prejaví bolesť spôsobom, aký by sme očakávali. Nepodceňujte signály, ako sú zmena správania, vracanie, hnačka, nechutenstvo alebo „podozrivé“ brucho. Sledujte, zapisujte si, pýtajte sa a konajte.

Upozornenie: Informácie uvedené v tomto článku majú iba informatívny charakter. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu, vyšetrenie ani liečbu veterinárnym lekárom. V prípade akútnych zdravotných problémov vášho psa odporúčame obrátiť sa na kvalifikovaného odborníka.

tags: #nafuknute #brusko #u #steniatka