Srdcový šelest u psa je abnormálny zvuk, ktorý veterinárny lekár počuje pri auskultačnom vyšetrení hrudníka fonendoskopom. Sám osebe nie je diagnózou, ale príznakom možného ochorenia alebo iného stavu, ktorý mení prúdenie krvi v srdci a veľkých cievach.
Označenie „obojstranný šelest srdca“ môže súvisieť so šelestom počuteľným na oboch stranách hrudníka alebo s postihnutím štruktúr na pravej aj ľavej strane srdca. Presný význam však nemožno určiť iba podľa počúvania. Rozhodujúce sú vek, plemeno, klinické príznaky, miesto a intenzita šelestu a výsledky kardiologických vyšetrení.
Čo je srdcový šelest
Normálne sú počuteľné dva zreteľné zvuky, ktoré sa často opisujú ako „bú“ a „tup“. Pri vyšetrení srdca s fonendoskopom počujete asi toto: Bú-tup...bú-tup...bú-tup.
Šelest je zvuk navyše, ktorý môže niekedy až prekryť normálny zvuk srdca. Najčastejšie sa vyskytuje medzi „bú“ a „tup“ a dá sa popísať ako „šššš“ alebo „pfu“.
Srdcový šelest je zvuk, ktorý vzniká turbulentným tokom krvi cez srdce a veľké cievy. Srdcový šelest nie je diagnóza (ochorenie), je to príznak možného ochorenia.
Za normálnych okolností prúdi krv srdcom laminárne, teda hladko a bez rušenia. Ak sa prietok krvi zrýchli, ak sa niektorá chlopňa nedostatočne uzatvára alebo ak krv prechádza cez zúžené miesto, laminárne prúdenie sa naruší. Turbulencie potom veterinárny lekár počuje ako šelest.
Ako v pokojnej rieke, krv normálne prúdi cez srdce formou laminárneho prúdenia - čo znamená hladko a bez rušenia. A ako v rieke, zúženie alebo iné príčiny rýchlejšieho toku spôsobia narušenie laminárneho prúdenia.
Ako srdcom prúdi krv
Srdce má 4 oddiely - dve predsiene a dve komory (jedna predsieň a komora vpravo a rovnako i vľavo).
Krv vstupuje do srdca v pravej predsieni. Potom prechádza cez trikuspidálnu chlopňu do pravej komory, ktorá potom svojou kontrakciou vypudí krv cez pulmonálnu chlopňu do pľúc, aby sa tam okysličila.
Okysličená krv je následne privádzaná do ľavej predsiene. Odtiaľ putuje do ľavej komory cez mitrálnu chlopňu. Z ľavej komory je vypudená cez aortálnu chlopňu do celého tela.
V srdci sa nachádzajú 4 chlopne - mitrálna medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou, trikuspidálna medzi pravou predsieňou a pravou komorou, aortálna medzi ľavou komorou a aortou a pulmonálna medzi pravou komorou a pľúcnou tepnou.
Účelom chlopní je zabrániť spätnému toku krvi. Pokiaľ sa chlopne poškodia, či už dôjde k degenerácii vekom alebo následkom ochorenia, prestanú tesniť, krv začne prúdiť oboma smermi a vzniká tzv. turbulentné prúdenie.

Čo môže spôsobovať šelest u psa
Je veľa príčin, ktoré môžu spôsobiť turbulentné prúdenie.
- nedostatočnosť srdcovej chlopne, najmä mitrálnej;
- zúženie, čiže stenóza, vo vnútri srdca alebo na výstupe veľkých ciev;
- vrodený otvor medzi predsieňami alebo komorami;
- oslabenie a rozšírenie srdcového svalu;
- anémia, pri ktorej je krv príliš riedka;
- silné rozrušenie pacienta, keď srdce bije rýchlejšie a silnejšie;
- niektoré ochorenia, ktoré nevychádzajú priamo zo srdca.
Inou príčinou môže byť „diera“ v srdci medzi dvomi komorami alebo predsieňami, ktoré normálne nebývajú prepojené.
Ďalšou možnosťou je zúženie (stenóza) vo vnútri srdca, cez ktorú sa musí krv pretlačiť ako cez násadec hadice.
Šelest môže byť počuteľný aj pri príliš riedkej krvi (anémia), alebo aj pri silnom rozrušení pacienta, kedy srdce bije omnoho viac a silnejšie ako je normálne.
Obojstranný šelest a význam postihnutia pravej a ľavej strany srdca
Pravá a ľavá strana srdca majú odlišnú úlohu. Pravá strana prijíma krv z tela a posiela ju do pľúc. Ľavá strana prijíma okysličenú krv z pľúc a pumpuje ju do celého organizmu.
Ak sa šelest počuje na viacerých miestach hrudníka alebo sa u psa súčasne zistia zmeny na pravej aj ľavej strane srdca, môže ísť o komplexnejší problém. Samotné označenie „obojstranný šelest“ však nehovorí, aké ochorenie je prítomné ani aká je jeho závažnosť.
Dôležité je zistiť odkiaľ šelest pochádza, aký je rozsah poškodenia, aké sú zmeny na ostatných orgánoch a hlavne na srdci.
Echokardiografia umožní posúdiť veľkosť komôr a predsiení, ich vzájomné pomery, zmeny na chlopniach, zmerať rozsah poškodenia a množstvo krvi prúdiacej cez poškodené chlopne.
Najčastejšie ochorenia srdca u psov
Degeneratívne ochorenie mitrálnej chlopne
Najčastejším ochorením srdca u psov je vekom podmienená degenerácia mitrálnej chlopne, nazývaná aj myxomatózna degenerácia mitrálnej chlopne alebo MMVD.
Je považovaná za „získanú“, pretože nie je prítomná pri narodení. Hlavne u malých plemien sa stretávame s tzv. degeneratívnym ochorením mitrálnej chlopne (MMVD).
Ochorenie je typické pre malé až stredné plemená psov, ako sú kavalieri, čivavy, pudlové, kokeršpaniel, bradáči a pomeraniani a ďalšie.
Svoju úlohu tu zohráva najmä genetická predispozícia (vrodené a vývojové vady), nadváha a seniorský vek. S týmto typom srdcového ochorenia sa stretávame veľmi často, približne 30% geriatrických pacientov má preto charakteristický ľavostranný šelest.
Úlohou mitrálnej chlopne je umožniť krvi prúdiť z ľavej predsiene do ľavej komory, ale nedovoliť krvi prúdiť spätne z ľavej komory do ľavej predsiene.
Princípom progresie ochorenia je, že sa srdcové chlopne sa postupne stlsťujú a začínajú sa „nedovierať“, čo je pre ich funkciu úplne kľúčové.
Táto chlopňa však s pribúdajúcim vekom degeneruje a keď k tomu dôjde, umožňuje práve spätný tok krvi charakteristický turbulenciou, ktorú počujeme ako šelest.
Najčastejšie postihnutou chlopňou býva mitrálna a ochorenie vzniká degeneratívnymi zmenami vekom alebo následkom bakteriálneho ochorenia, napr. u psov s veľkým množstvom zubného kameňa dochádza k uvoľňovaniu baktérií do krvného obehu a najčastejším miestom ich uchytenia sú práve mitrálne chlopne.
Degeneratívne zmeny sa najčastejšie vyskytujú u kavalierov, ale môžu sa objaviť aj u ostatných plemien (jazvečík, čivava, yorkshire terier,).
Mierne chronické ochorenie chlopne, ktoré vedie k malým netesnostiam, obvykle psovi nerobí problém, avšak toto ochorenie je progresívne a nedostatočnosť chlopne sa časom bude zhoršovať.
Ak sa ochorenie stane ťažkým, je u psa riziko vzniku kongestívneho zlyhania srdca. Kongestívne srdcové zlyhanie znamená, že únik cez srdcovú chlopňu premáha srdce a tekutina ide zo srdca späť do pľúc (namiesto zo srdca dopredu do tela).
Dilatatívna kardiomyopatia
DCM je typická naopak pre veľké plemená psov - dobermani, vlkodavové, retrievery, boxeri, dogy.
U väčšiny plemien je príčina tohto ochorenia neznáma, tzv. DCM sa prejavuje zoslabením srdcových stien pri súčasnom zväčšení objemu srdcových dutín, pričom najskôr dochádza k postihnutiu ľavej časti srdca.
V dôsledku týchto zmien dochádza k zhoršeniu funkcie srdca, srdcový sval má zníženú sťažlivosť a zmenšuje sa srdcový výdaj.
Orgány sú zle prekrvené, tvoria sa systémové opuchy a opuchy pľúc, prejavujúce sa dýchavičnosťou a kašľaním.
Klinické príznaky sa začínajú objavovať medzi 1. - 3. rokom života. Tie naozaj ťažké prípady sú viditeľné už pri prvých vakcináciách u takto postihnutých šteniat a väčšinou majú títo jedinci len pár mesiacov života, ale samozrejme závisia od miery poškodenia.
Spojenie DCM s mitrálnym šelestom nemusí byť vždy rovnaké ako pri degeneratívnom ochorení mitrálnej chlopne. Svalovina srdca sa naťahuje a tenší, čo spôsobí zmenu tvaru srdca a následne opätovne nedomykavosť mitrálnej chlopne a vyššie spomínané následky.
Väčšinou sa však príde na toto ochorenie omnoho skôr, ako sa prejaví nedostatočnosť mitrálnej chlopne a teda aj objavenie sa šelestu.
Spočiatku sa DCM prejavuje zníženou toleranciou záťaže a celkovou slabosťou. Môžu sa objavovať krátkodobé mdloby a kolapsy.
Mutácia vykazuje autozomálne recesívny spôsob dedičnosti. To znamená, že sa prejaví iba u jedinca, ktorý zdedil mutovanú alelu od oboch svojich rodičov (recesívny homozygot).
Heterozygot je jedinec, ktorý získal mutovanú alelu len od jedného zo svojich rodičov, nevykazuje žiadne príznaky a je klinicky zdravý. Mutovanú alelu však môže ďalej prenášať na svoje potomstvo.
Je z toho také zrejmé, že pokiaľ sa u psa zistí DCM, je nutné takého jedinca, samozrejme vyradiť z chovu a dôkladne strážiť vývoj zdravotného stavu u jeho prípadných potomkov a informovať ďalších chovateľov ich vrhu.
Vrodené srdcové vady
Existujú aj vrodené srdcové vady, s ktorými sa zviera už narodí a prejavia sa krátko po narodení, alebo v prvých mesiacoch života.
Vrodený alebo kongenitálny šelest je taký, ktorý je prítomný od narodenia alebo takmer od narodenia. Vrodené šelesty sú spojené so srdcovými defektami, s ktorými sa už zviera narodilo.
Avšak niektoré vrodené šelesty môžu u šteniat a mačiat chýbať a zistia sa až neskôr.
V závislosti od typu prítomného ochorenia je možné niektoré vrodené ochorenia napraviť alebo vylepšiť pomocou chirurgického zákroku prípadne podávať doživotnú terapiu vo forme liekov.
Príznaky srdcového ochorenia u psa
Medzi príznaky srdcového ochorenia u psov patrí ťažké/zrýchlené dýchanie, kašeľ, slabosť, letargia, kedy sa pes nechce pohybovať, až kolapsové stavy.
- ťažké alebo zrýchlené dýchanie;
- kašeľ;
- znížená tolerancia záťaže;
- slabosť a letargia;
- neochota pohybovať sa;
- ťažkosti s ľahnutím;
- mdloby alebo synkopa;
- kolapsové stavy.
Zviera môže mať problém ľahnúť si, resp. tzv. synkopa - krátka strata vedomia kvôli nedostatočnému okysličeniu mozgu.
Na rozdiel od infekcií horných dýchacích ciest, kedy je kašeľ vlhký a produktívny (často aj s hlienom) je kašeľ pre kardiakov typický ako tzv. suchý záchvatovitý.
Medzi príznaky kongestívneho zlyhania srdca patrí kašeľ (najmä kašeľ v pokoji), rýchly dych (najmä v pokoji), ťažkosti s dýchaním, mdloby, slabosť, letargia alebo intolerancia záťaže.
Normálna kľudová dychová frekvencia u psov sa pohybuje medzi 15 a 30 nádychmi za minútu. Dychová frekvencia vyššia ako 35 dychov za minútu, keď je pes v pokoji alebo spí, by mala byť konzultovaná s veterinárnym lekárom.
Klinické príznaky srdcových ochorení sú teda rôznorodé a môžu sa vyskytnúť aj pri ochoreniach iných orgánových sústav.
Intenzita šelestu a šesťstupňová stupnica
Stupne sú použité veterinárnym lekárom na opísanie hlasitosti šelestu. Rozlišujeme šesť stupňov šelestu. Čím nižší stupeň, tým nižší/slabší šelest.
Šelesty sú odstupňované podľa ich intenzity, zvyčajne na stupnici 1-6. Šelest 1. stupňa je veľmi jemný alebo tichý, možno ho počuť iba prerušovane a zvyčajne sa začuje iba na jednom mieste na hrudi, zatiaľ čo šelest 6. stupňa je veľmi hlasný, počuť ho všade, kde je počuť srdcové ozvy a je dokonca možné ho cítiť, keď si človek položí ruku na hrudník v oblasti srdca.
| Stupeň | Charakteristika |
|---|---|
| 1. stupeň | Veľmi jemný alebo tichý šelest, ktorý možno počuť iba prerušovane. |
| 2. stupeň | Slabý šelest. |
| 3.-4. stupeň | Intenzívnejší šelest, ktorý si vyžaduje odborné posúdenie. |
| 5.-6. stupeň | Veľmi silný šelest, ktorý môže byť cítiť cez stenu hrudníka. |
Hlasitosť šelestu je len niekedy v priamej úmere so závažnosťou ochorenia, ktoré ho spôsobuje.
Ne vo všetkých prípadoch ale platí, že čím je šelest hlasitejší, tým je problém závažnejší.
Majte na pamäti, že stupňovanie je subjektívne, pretože je založené na tom ako sa daný šelest javí poslucháčovi/vyšetrujúcemu.
Takisto sa šelest ťažko posudzuje, ak je psík príliš vzrušený, pretože vtedy môžu dýchacie šelesty imitovať srdcové.
Obyčajne len skutočne trénovaný kardiológ vie odhaliť šelest prvého stupňa. Piaty a šiesty stupeň môže byť taký silný, že je ho cítiť cez stenu hrudníka (ako keby bola voda striekaná na kúsok látky).
Nevinný, vrodený a získaný šelest
Nevinný alebo fyziologický šelest
Niektoré srdcové šelesty sa nazývajú ako benígne (či nevinné alebo fyziologické). Je to vtedy, keď sa nenájde ochorenie srdca, ktoré by vysvetlilo šelest.
Tieto šelesty sú často počuteľné u šteniat a u mačiek akéhokoľvek veku. Nie sú bežné u dospelých psov.
Benígne šelesty sú väčšinou jemné a môžu byť intermitentné. Šelesty spojené s anémiou alebo vzrušením sa tiež zaraďujú k benígnym šelestom.
Šteňatá môžu mať srdcové šelesty nízkeho stupňa (zvuk spôsobený turbulentným prúdením krvi, ktorý možno počuť pomocou stetoskopu) nazývané „nevinné“ alebo fyziologické šelesty, ktoré nesúvisia s ochorením srdca.
V dostupných materiáloch sa uvádza, že nevinné šelesty u šteniat obvykle vymiznú do 8-12 týždňov veku, väčšinou medzi 12 až 15 týždňom veku, prípadne do 14 týždňov veku.
Intenzívnejšie šelesty srdca (stupeň 3-4 / 6 až 6/6) u nového šteňaťa alebo mačiatka a nevinné šelesty, ktoré pretrvávajú dlhšie ako 14 - 16 týždňov, by mal vyhodnotiť kardiológ.
Vrodený šelest
Vrodený alebo kongenitálny šelest je taký, ktorý je prítomný od narodenia alebo takmer od narodenia.
Vrodené šelesty sú spojené so srdcovými defektami, s ktorými sa už zviera narodilo. Niektoré vrodené vady sa prejavia krátko po narodení alebo v prvých mesiacoch života, iné sa môžu odhaliť neskôr.
Získaný šelest
Získaný šelest je šelest, ktorý zviera získa počas života. Môže byť benígny, ale častejšie (hlavne pri psoch) je spojený s ochorením srdca.
Diagnostika obojstranného šelestu
Odhalenie srdcového šelestu počas rutinného klinického vyšetrenia veterinárnym lekárom býva prvým príznakom srdcového ochorenia.
Srdcový šelest je len príznak a naznačuje, že so srdcom je problém, nie je to konečná diagnóza. Je to dôvod na komplexnejšie vyšetrenie, aby sa odhalila príčina a určila diagnóza.
Pravidelné veterinárne prehliadky sú kľúčovou súčasťou diagnostiky a liečby srdcových ochorení.
Presnú diagnózu nám pomôžu určiť vyšetrenia, pričom liečba sa nastaví až po zistení konkrétnej diagnózy.
Echokardiografia
Zlatým štandardom diagnostiky srdcových ochorení je echokardiografia (USG srdca/sono/ultrazvuk).
Echokardiogram, neboli ultrazvuk srdca, je nebolestivá neinvazívna metóda, ktorá umožňuje zobrazit vnitřní struktury srdce.
Echokardiografia priamo umožní posúdiť veľkosť komôr a predsiení, ich vzájomné pomery, zmeny na chlopniach, zmerať rozsah poškodenia a množstvo krvi prúdiacej cez poškodené chlopne.
RTG hrudníka
Doplnkovou metódou je aj RTG vyšetrenie hrudníka, no samé o sebe nie je najvhodnejšou diagnostickou metódou.
RTG hrudníka umožní posúdiť veľkosť srdca, zmeny v pľúcach a prieduškách, zmeny na cievach, prítomnosť tekutiny, nádorov a pod.
EKG, Holter monitoring a ďalšie vyšetrenia
Pomocou EKG posúdime zmeny srdcového rytmu, srdcovú frekvenciu a nepriamo napovie, ktorá časť srdca je postihnutá.
Tak ako pri mačkách aj pri psoch sa môže váš veterinárny lekár rozhodnúť spraviť rentgenový snímok hrudníka, echokardiografiu srdca, EKG, 24 hodinový Holter monitoring, alebo sa rozhodne poslať vás na tieto vyšetrenia ku odbornému lekárovi - kardiológovi.
Kardiologické vyšetrenie môže zahŕňať echokardiografické vyšetrenie, rentgen hrudníka, EKG a prípadne meranie tlaku.
Nemenej dôležité je vyšetrenie funkcie ostatných orgánov, najmä obličiek, pečene a elektrolytov- sodík, draslík a chlór.
V odôvodnených prípadoch sa vyšetrujú aj špecifické enzýmy pre srdce.

Čo robiť, ak veterinár zistí šelest
Prítomnosť šelestu nie je dôvodom k panike. Mnoho psov a mačiek žije so šelestom mnoho rokov a nepotrebujú žiadnu liečbu.
Jediný spôsob ako si byť istý, je spolupracovať s vašim veterinárnym lekárom alebo kardiológom na zistení príčiny a závažnosti srdcového šelestu.
Po odhalení šelestu pri počúvaní hrudníka by malo nasledovať kardiologické vyšetrenie.
V mnohých prípadoch bude veterinárny lekár schopný určiť príčinu už pri auskultačnom vyšetrení (posluch). Niekedy nebude považovať za potrebné žiadne ďalšie vyšetrenia.
Aby sme si boli istí, je najlepšie potvrdiť príčinu šelestu ako aj závažnosť stavu spôsobujúceho šelest.
Podrobné kardiologické vyšetrenie vám dá najlepšiu predstavu o tom, čo očakávať v budúcnosti - prognózu vášho miláčika.
Ak je váš miláčik využívaný v chove, šelest môže poukazovať na dedičné ochorenie prenosné na potomkov.
Ak ide o šteňa
Práve u mladých zvierat sa môžu vyskytnúť vyššie spomínané nevinné srdcové šelesty (stupeň 1/6 až 2-3 / 6), ktoré nemajú žiadny vplyv na zdravie.
Kardiológ by mal vyhodnotiť intenzívnejšie šelesty srdca (stupeň 3-4 / 6 až 6/6) u nového šteňaťa alebo mačiatka a inocentné šelesty, ktoré pretrvávajú dlhšie ako 14 - 16 týždňov.
Ak ide o staršieho psa malého plemena
Srdcové šelesty u týchto psov môžu znamenať poškodenie mitrálnálnej chlopňe.
Mierne chronické ochorenie chlopne obvykle psovi nespôsobuje výrazné problémy, ale ochorenie je progresívne a nedostatočnosť chlopne sa časom môže zhoršovať.
Ak ide o stredne starého alebo staršieho psa veľkého plemena
V tejto váhovej kategógii je degeneratívne ochorenie chlopní menej častou záležitosťou, ale srdcové šelesty u týchto psov môžu naznačovať, že majú ochorenie nazývané dilatatívna kardiomyopatia, pri ktorej dochádza k oslabeniu samotného svalu a zníženiu kontraktility srdca.
Ako sa srdcový šelest lieči
Šelest sa sám o sebe nelieči. Príčina šelestu sa môže alebo nemusí liečiť - čo závisí na druhu, závažnosti ochorenia a na iných okolnostiach (vek, kvalita života, cena liečby, atď.).
Konkrétne na šelest neexistuje žiadny liek, takisto neexistuje ani žiadny univerzálny liek na srdce.
Skôr než samotný šelest sa zameriavame na liečbu jeho príčiny. Tá môže spočívať v užívaní liekov, v zmene diéty a v úprave pohybu.
Podľa zaradenia pacienta do jednej z kategórií sa volí terapia, ktorá môže pozostávať napr. len z úpravy diety na dietu vhodnú pre kardiakov, prestať krmiť od stola (je tam veľa soli) plus doplnenie niektorých látok (L karnitín, Q 10, omega 3-6 mastné kyseliny) až po kombinácie viacerých liekov s výrazným obmedzením aktivity.
Ochorenie je možné výrazne spomaliť pomocou vhodnej liečby.
Srdce je životne dôležitý orgán všetkých živočíchov i ľudí a je tak preto nevyhnutné ho udržiavať čo najviac a najdlhšie v maximálnej kondícii.
Kontroly, pohyb a každodenné sledovanie
Dôležité sú pravidelné kontroly na zisťovanie postupu ochorenia.
Časový interval závisí od závažnosti a môže kolísať medzi 3 až 12 mesiacmi, vo vážnych prípadoch 1 x mesačne, resp. pri každej zmene stavu.
Pravidelne podstupujte preventívne vyšetrenia, najmä ak je v príbuzenstve psa kardiak alebo ak patrí k plemenu, pri ktorom sa často vyskytujú srdcové ochorenia.
Ak máte podozrenie na zhoršenie stavu, sledujte najmä dýchanie psa v pokoji alebo počas spánku, kašeľ, únavu, toleranciu záťaže, slabosť a prípadné kolapsy.
Pri výraznom sťažení dýchania, opakovaných kolapsoch alebo náhlom zhoršení stavu je potrebné bezodkladne kontaktovať veterinárneho lekára.
Prognóza závisí od stavu, ale pri správne zvolenej terapii a včasnom diagnostikovaní môžu žiť naďalej plnohodnotný život bez výrazných obmedzení.
Ako vykonať klinické vyšetrenie vášho psa | Veterinárna ukážka
tags: #obojstranny #selest #srdca #u #psov