Aljašský malamut a ostatné zvieratá: povaha, lovecký inštinkt a bezpečné spolužitie

Aljašský malamut je mohutný severský pes známy silou, vytrvalosťou, inteligenciou a priateľským vzťahom k ľuďom. Voči ostatným zvieratám sa však môže správať úplne inak než voči človeku, pretože má pomerne silne vyvinutý poľovný inštinkt, samostatného ducha a sklony k dominantnému chovaniu.

Pri rozhodovaní, či sa malamut hodí do domácnosti s ďalšími psami, mačkami alebo drobnými domácimi zvieratami, nestačí posudzovať jeho dobrácky vzhľad. Dôležitú úlohu zohrávajú socializácia, výchova, konkrétna povaha psa, skúsenosti majiteľa, vek zvierat a spôsob, akým sa zoznamujú.

Aký je aljašský malamut

Aljašský malamut - plemeno psa zo skupiny špicov.

Aljašský malamut je najväčší a najsilnejší z ťažných psov a tomu tiež zodpovedá jeho vzhľad: Malamut má kompaktnú telesnú stavbu s hlbokým hrudníkom a silnými ramenami, ktoré mu umožňujú ťahať ťažké bremená.

Má mocné telo s mohutným hrudníkom, vysoko nasadeným chvostom a charakteristicky šikmými očami.

Ideálna výška psa v kohútiku 64 - 71 cm, suky 58 - 66 cm.

Aljašský malamut je naozaj mohutný pes: Samci dosahujú výšku asi 63cm v kohútiku, feny 58cm. Vážia 34 až 38 kilogramov.

Mohutný, husto osrstený pes, špicovitého typu, s malými ,vztýčenými, trojuholníkovými ušami.

Uši sú skôr malé a trojuholníkové, oči majú mandľový tvar a sú väčšinou hnedé - ale nikdy nie modré.

Oči sú hnedé, dobráckeho výrazu.

Chvost nosí malamut vo vzpriamenej polohe a je mierne zahnutý pozdĺž chrbáta.

Má hrubé, silné končatiny a a ponad chrbát zahnutý chvost, ktorý je v pokojnom stave zvesený.

Srsť, ktorá ho chráni pred chladom, sa skladá z olejovej podsady a krycej srsti, ktorá je v oblasti ramien a krku o niečo dlhšia.

Má hustú vlnistú podsadu s hrubou tvrdou krycou srsťou, ktorá sa ježí, je bielej, svetlosivej až čiernej farby, na dolnej časti tela a na labách zlatej až tmavohnedej, na čele vždy bielej farby.

Farba srsti je obvykle svetlo šedá až čierna s bielymi znakmi.

Hlava malamuta je obvykle zdobená typickou kresbou pripomínajúcu masku alebo kapucňu.

V ideálnom prípade má pes symetrickú kresbu podľa štandardu.

Povolené sú tiež jednoliate biele exempláre.

Prečo sa malamut správa k ľuďom a zvieratám rozdielne

Malamut je dobrácky, oddaný, pokojný a vyrovnaný pes.

K ľuďom sa chová priateľsky a nebýva vždy nutne viazaný na jednu osobu a pána, čo vyplýva z jeho pôvodného poslania saňového psa, kedy najdôležitejšie bolo dokázať prežiť v drsných podmienkach so svojou svorkou, ktorej bol človek neoddeliteľnou súčasťou.

Aljašský malamut je mimoriadne priateľský pes.

Táto vlastnosť je pre toto plemeno dokonca legendárna.

V minulosti tieto psy sprevádzali človeka pri love, preprave a dokonca pomáhali pri starostlivosti o deti!

Napriek svojej veľkosti je to veľmi živý pes.

Vlastnosť, za ktorú je tak obľúbený je absencia agresie voči ľuďom.

Preto sa osvedčí ako rodinný pes - dokonca aj pri malých deťoch.

Navonok je malamut nesmierne sympatickým stvorením, má však nezávislého ducha a sklony k dominantnému chovaniu.

Aljašský malamut bol odjakživa zvyknutý na život vo svorke, zároveň ale má pomerne vyvinutý zmysel pre samostatné rozhodovanie, kedy sa rád riadi svojím inštinktom.

Ako svorkový pes tiež vyznáva jasnú hierarchiu, je preto príhodné, aby vedel, kto je doma pán.

Len veľmi nerád a s ťažkosťami sa podriaďuje.

Aljašský malamut je nezávislý a tvrdohlavý pes, výcvik tohto plemena je veľmi ťažký.

Táto kombinácia môže pri stretnutí s inými zvieratami spôsobiť problémy, najmä ak malamut začne vnímať druhého psa ako konkurenta alebo ak sa v ňom aktivuje lovecký inštinkt.

Malamut a iné psy

Spolužitie malamuta s iným psom je možné, ale nemožno ho považovať za automaticky bezproblémové.

Rozsiahla socializácia už u chovateľa sa dôrazne odporúča, aby pes mimo iné bezproblémovo zvládal kontakt s ostatnými psami na každodenných výletoch.

Aljašský malamut môže žiť v spoločnosti iných psov, najmä ak je na ne zvyknutý od šteňacieho veku a ak majiteľ dokáže nastaviť jasné pravidlá. Dôležitá je tiež povaha oboch zvierat, ich pohlavie, vek, veľkosť a skúsenosti s kontaktom s inými psami.

Je však potrebné mať na pamäti, že sa môže chovať voči iným zvieratám úplne inak- tu sa môže ukázať, že aljašský malamut je menej priateľský, pokiaľ ide o súťaž o vedenie v stáde.

Pri živote vo svorke môže malamut vyžadovať jasnú hierarchiu a môže skúšať svoje postavenie voči ďalším psom.

Tieto psy nie sú kvôli svojmu sklonu dominovať vhodné na výcvik ako strážne psy a často nemôžu pobehovať voľne bez vodítka, pretože je u nich lovecký inštinkt naozaj príliš veľký.

Rozsiahla socializácia však neznamená, že malamut bude automaticky tolerovať každého psa v každej situácii. Socializácia pomáha zvládať kontakty, no nenahrádza dohľad, poslušnosť a bezpečné vedenie.

Čo pomáha pri spoločnom chove psov

• Začať so socializáciou už v šteňacom veku.

• Navštevovať psiu školu.

• Naučiť malamuta základnej poslušnosti, ktorá je nevyhnutná hlavne kvôli jeho sile.

• Prvé stretnutia organizovať pokojne a pod kontrolou.

• Nenechávať psy bez dozoru, ak medzi nimi vzniká napätie.

• Rešpektovať potrebu každého psa mať vlastný priestor, misku a miesto na odpočinok.

Výcvik by mal byť robený dôsledne, ale jemne a s láskou - tvrdosť nie je u týchto citlivých psov na mieste.

Malamut a mačky

Keďže má pomerne silne vyvinutý poľovný inštinkt, ostatné domáce zvieratá pred ním nebývajú v bezpečí.

To sa týka aj mačiek, hoci konkrétny malamut môže mačku žijúcu v domácnosti rešpektovať, najmä ak s ňou vyrastá od mladého veku.

Spoločný život malamuta a mačky preto závisí od konkrétnej povahy psa, kvality socializácie a od toho, či má mačka možnosť bezpečne uniknúť a odpočívať mimo dosahu psa.

Nikdy však nemožno spoľahlivo predpokladať, že mačka bude v bezpečí iba preto, že malamut doma pôsobí pokojne.

Inštinkt lovca sa môže aktivovať aj počas prechádzok, takže dávajte pozor, aby malamut neprenasledoval divoké zvieratá.

Rovnaký mechanizmus sa môže prejaviť pri mačke, králikovi, morčati alebo inom menšom zvierati, ktoré sa rýchlo pohybuje.

Ako zoznámiť malamuta s mačkou

1. Prvé stretnutie uskutočnite v pokojnom prostredí.

2. Psa majte pod kontrolou a nedovoľte mu mačku prenasledovať.

3. Mačke zabezpečte únikové miesto a priestor, kam pes nemá prístup.

4. Kontakt predlžujte postupne a sledujte správanie oboch zvierat.

5. Bezpečnosť overujte dlhodobo, nie iba počas prvých dní.

Ak malamut mačku fixuje pohľadom, napína sa, prudko sa rozbieha alebo sa ju opakovane pokúša naháňať, spoločný pohyb bez kontroly nie je bezpečný.

Malamut a drobné domáce zvieratá

Pri králikoch, morčatách, škrečkoch, fretkách, vtákoch a ďalších drobných zvieratách treba byť mimoriadne opatrný.

Poľovný inštinkt malamuta môže byť silnejší než jeho naučené správanie, najmä ak sa malé zviera začne rýchlo pohybovať alebo utekať.

Ostatné domáce zvieratá pred ním nebývajú v bezpečí.

Drobné zvieratá by preto mali byť umiestnené v pevne zabezpečených priestoroch a malamut by k nim nemal mať voľný prístup.

Aj pokojný a priateľský malamut môže malé zviera nechtiac zraniť svojou silou alebo prudkou hrou.

Priame skúšanie, či si pes na zviera „zvykne“, nie je vhodný spôsob socializácie.

Výchova malamuta vo vzťahu k ostatným zvieratám

Tento štvornohý spoločník potrebuje od samého začiatku jasne dané pravidlá, aby nezačal pochybovať o hierarchii - pretože to môže byť u psa takejto mohutnej postavy veľmi nepríjemné.

Pri výchove aljašského malamuta potrebujete skúsenosti a trpezlivosť.

Suverénne mu musíte ukázať, že vy ste legitímne dvojnohým vodcom svorky - inak sa bude snažiť zaujať toto miesto, pretože toto plemeno má sklon dominovať.

Ak ste získali jeho náklonnosť a uznanie, bude s Vami ochotne spolupracovať.

Ten zas musí vedieť, že z malamuta nikdy nebude "cvičená opička".

Iba slušne vychovaný psačí jedinec.

Teda ak sa s dôslednou výchovou začne ihneď od šteňacích rokov.

Pri kontakte s inými zvieratami je dôležité, aby malamut ovládal privolanie, chôdzu na vodítku, zastavenie, odvrátenie pozornosti a pokojné čakanie.

Tvrdosť nie je u týchto citlivých psov na mieste.

Účinná výchova stojí na dôslednosti, trpezlivosti, jasných hraniciach a vhodnej motivácii.

Význam pohybu a zamestnania

Je to mimoriadne bystrý a inteligentný pes, ktorý neznáša nudu.

Od majiteľa si vyžaduje každodennú dávku stimulácie - fyzickej alebo psychickej, inak si nájde niečo na prácu.

Pokiaľ sa nudí a nie je mu venovaná dostatočná pozornosť, odchádza za potulkami na vlastnú päsť.

Majte na pamäti, že len fyzicky vyčerpaný malamut môže byť dobre vychovaný - inak bude tento ťažný pes hľadať iné cesty vybitia si energie, čo sa asi u väčšiny majiteľov nestretne s pochopením.

Malamut potrebuje nutne pracovné využitie, ideálne v športových saňových záprahoch, v ktorých exceluje predovšetkým vytrvalosťou a silou.

Veľký vytrvalostný športovec zo severu nie je síce tak rýchly, ale je veľmi silný, čo môžete špecifickým spôsobom podporovať.

Vďačný bude, ak sa s ním budete venovať vytrvalostným športom alebo činnostiam, kde môže niečo niekam ťahať.

Okrem zaradenia do psieho záprahu ocení canicross, bikejöring, skijoring, pulling a pod.

V oblastiach, kde nebýva veľa snehu, je stále obľúbenejší Weight Pulling.

Pes ťahá voz s váhou prispôsobenej jeho telesnej hmotnosti.

Rovnako ako všetky náročné športové disciplíny by sa Weight Pulling mal trénovať len s dospelými jedincami vo veku od 15 mesiacov.

Dospelý pes by nemal byť nikdy preťažovaný, aby nestratil motiváciu a bol zdravý.

Pravidelne ťahať sane alebo voz môže pomôcť využiť prirodzené schopnosti malamuta, no nenahrádza kontrolu jeho správania pri iných zvieratách.

Prečo nie je vhodné nechávať malamuta voľne pobehovať

Často nemôžu pobehovať voľne bez vodítka, pretože je u nich lovecký inštinkt naozaj príliš veľký.

Napriek tomu milujú dlhé prechádzky.

Počas prechádzky môže malamut zaregistrovať mačku, zajaca, srnku alebo iné zviera a bez varovania sa rozbehnúť za ním.

Jeho sila môže byť problémom aj pre skúseného majiteľa, ak pes nie je naučený na pokojné vedenie a ak sa používa nevhodné vybavenie.

Bezpečné oplotenie je preto pri chove malamuta mimoriadne dôležité.

Môže byť chovaný na bezpečnom oplotenom mieste s prístreškom spoločne so svorkou.

Vzťah malamuta k rodine a deťom

Aljašský malamut je mimoriadne priateľský pes.

V minulosti tieto psy sprevádzali človeka pri love, preprave a dokonca pomáhali pri starostlivosti o deti!

Preto sa osvedčí ako rodinný pes - dokonca aj pri malých deťoch.

Je však potrebné mať na pamäti, že veľkosť a sila psa môžu byť pri hre rizikom aj bez agresivity.

Kontakt detí so psom by preto mal byť pod dohľadom dospelého.

Malamut potrebuje veľa ľudského kontaktu.

História plemena a jej vplyv na správanie

Najstarší saňový pes, mocnejší ako sibírsky husky.

Najstaršie saňové plemeno špicovitého typu, mohutný malamut, utiahol i ten najťažší náklad saní a mnohé bremená nosil i na svojom chrbte.

Meno “aljašský malamut” označuje severský pôvod tohto psa: nosí ho na počesť svojich pôvodných chovateľov Mahlemut Inuit (Inuiti).

Tento kočovný národ Eskimákov zo severozápadnej Aljašky potreboval silného, robustného a spoľahlivého ťažného psa.

Aljašský malamut tak vznikol zámerným výberom.

Jeho predkovia sú severské typy špicov, s ktorými má spoločné príbuzenstvo s ťažnými psami: K tým patria aj ďalšie klasické plemená ťažných psov: rýchlejší a ľahší sibírsky husky a v tej dobe v tejto oblasti málo rozšírený samojed a pes grónsky.

Psy nielen pomáhali lovcom a rybárom ako ťažné zvieratá, ale tiež ako lovci a niekedy ako strážne psy.

Pomáhali Eskimákom prežiť v krutých podmienkach arktickej zimy, nosili na svojich chrbtoch brašne s potravinami a ťahali sane plné kožušín a s vybavením domácnosti.

Neboli to psy chované pre svoju rýchlosť, ale predovšetkým pre svoju silu a vytrvalosť.

Aljašský malamut bol odjakživa zvyknutý na život vo svorke, zároveň ale má pomerne vyvinutý zmysel pre samostatné rozhodovanie, kedy sa rád riadi svojím inštinktom.

Práve svorkové a pracovné dedičstvo pomáha vysvetliť jeho potrebu jasných vzťahov, pohybu a úloh, ale aj jeho samostatnosť pri rozhodovaní.

Zdravie, teplo a pohybové obmedzenia

Malamut je vo všeobecnosti pes s dobrým zdravotným stavom.

Relevantné sú napríklad zdravotné dokumenty o dysplázii bedrového kĺbu, ktorá sa u psov tejto veľkosti vyskytuje pomerne často.

Rovnako ako väčšine veľkých plemien aj malamutovi hrozí dysplázia kĺbov - bedrový kĺb a lakeť.

Medzi najčastejšie choroby patrí svalová dystrofia alebo dystrofia rohovky.

Pomerne časté sú aj všetky očné choroby.

Okrem iného môže byť toto plemeno náchylné k malému vzrastu a reaktívnej dermatóze - ochorenie kože spôsobené zhoršeným vstrebávaním zinku v čreve.

Prejavuje sa začervenaním, lupami a vypadávaním srsti.

Vhodná liečba je obvykle podávanie zinočnatých solí - čiastočne v kombinácii s diétou so zníženým obsahom vápnika.

Aljašský malamut neznáša dobre teplo vďaka svojej konštitúcii a teplej srsti, ktorá je dokonale prispôsobená studeným podmienkam v pôvodnej vlasti.

Vyvarujte sa záťaži už pri teplote nad 15 stupňov a uistite sa, že môže Váš polárny miláčik v lete odpočívať na chladnom mieste.

Je samozrejmé, že tento pes nie je vhodný na chov v krajinách s teplým podnebím, pretože by v teple trpel.

Pri dobrom zdraví sa môže malamut dožiť približne 12 rokov.

Výživa pri chove s ostatnými zvieratami

Samozrejme, že aljašský malamut tiež potrebuje vhodnú stravu - a to veľa mäsa!

Zvoľte krmivo pre psy s najvyšším možným obsahom mäsa, aby ste pokryli potrebu bielkovín Vašeho štvornohého spoločníka.

Obilie nemá vo vysoko kvalitnom krmive čo robiť.

To platí bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre suché alebo mokré krmivo.

Preto je dôležité, aby mal malamut vlastné miesto na kŕmenie a aby sa k jeho miske nedostávali iné zvieratá.

Rovnako, ako všetky veľké psy, aj aljašský malamut potrebuje po jedle zažívaciu prestávku, inak hrozí riziko život ohrozujúcej torzie žalúdka.

Kŕmte ho teda vždy až po pohybových aktivitách a potom mu doprajte odpočinok.

Dospelým aljašškým malamutom stačia dve porcie denne, šteňatám v rastovej fáze podávajte až štyri porcie denne.

Nezabudnite prispôsobiť množstvo jedla aktuálnej energetickej potrebe a dbajte na štíhlu postavu psa.

Uistite sa, že má pes vždy k dispozícii dostatok vody - nezabúdajte na vodu ani pri dlhších výletoch.

Starostlivosť o srsť a hygienu

Srsť malamuta je na povrchu hrubá a tvrdá, zatiaľ čo podsada je hustá, vlnistá a dobre psa chráni pred chladom.

Malamut silno pĺzne a to najmä v našich, preň príliš teplých, podmienkach.

Starostlivosť o srsť malamuta je jednoduchá.

Má ale mohutnú srsť a preto odporúčame pravidelné kefovanie.

Pomôžte mu, zbaviť sa nadbytočných chlpov.

Hlavne na jar a na jeseň pri výmene srsti stráca tento ťažný pes podsadu v pravidelných chumáčoch.

Výnimkou je obdobie pĺznutia - ktoré sa vyskytuje raz ročne a trvá asi mesiac, počas tejto doby stojí je dobré malamuta česať každý deň pomocou kefy, ktorá umožňuje česať podsadu, napr.

Ak sa srsť ušpiní, obvykle postačí suché kefovanie.

Na umývanie šampónom môžete rovno zabudnúť, srsť má samočistiacu schopnosť.

Len v prípade núdze by ste mali psa vykúpať - v takom prípade použite šampón.

Pravidelne kontrolujte uši a v prípade potreby ich očistite špeciálnym prípravkom na čistenie psích uší.

Pravidelne kontrolujte dĺžku pazúrov a v prípade potreby ich skráťte špeciálnymi kliešťami.

Niektorí majitelia psov čistia svojim miláčikom chrup pomocou špeciálnej kefky na zuby a zubnej pasty.

Na tento každodenný rituál by ste mali psa navyknúť už od šteňacieho veku.

Čistenie zubov je považované za najefektívnejší spôsob ako zabrániť tvorbe zubného kameňa a následným problémom.

Je aljašský malamut vhodný do domácnosti s ďalšími zvieratami?

Odpoveď závisí od konkrétnych podmienok, no pri mačkách a drobných zvieratách treba počítať s vyšším rizikom než pri iných plemenách.

Pri psoch je spolužitie reálnejšie, ak je malamut dobre socializovaný, vychovaný a pravidelne zamestnaný.

Silný pes zo severu kladie na svojich majiteľov vysoké nároky: je to pes pre skúsených majiteľov, ktorí si poradia s jeho sklonom dominovať a naučia ho základnej poslušnosti, ktorá je nevyhnutná hlavne kvôli jeho sile.

Je dôležité vziať tento aspekt do úvahy pred kúpou aljašského malamuta, a mnohí to bohužiaľ podceňujú.

To isté platí pre potreby športového vyžitia sa.

Toto plemeno z ďalekých končín Aljašky nie je vhodné pre chov v meste a v byte - malamut potrebuje priestor a prírodu.

Môže byť chovaný na bezpečnom oplotenom mieste s prístreškom spoločne so svorkou.

Je tiež možné chovať ho ako rodinného psa - v oboch prípadoch potrebuje veľa ľudského kontaktu.

Predtým než si aljašského malamuta zadovážite, zvážte realisticky svoje časové a finančné možnosti: ťažný pes vyžaduje každý deň dlhé výlety do prírody - veľa času tiež zaberie maznanie a starostlivosť.

Výber malamuta a zodpovedný chov

Najlepší základ môže dať aljašskému malamutovi len chovateľ s know-how a zodpovednosťou voči svojim štvornohým zverencom.

Zakúpte šteňa výhradne od renomovaného chovateľa, ktorý je členom združenia a ktorý môže predložiť príslušné dokumenty o zdraví materských zvierat.

Pri výbere Malamuta by mali záujemcovia venovať pozornosť renomovaným chovateľom, ktorí kladú dôraz na zdravie a správanie svojich chovancov.

Chovateľ by mal byť v každom prípade členom chovateľského klubu a predávať šteňatá len s dokladom o pôvode z jedného z pridružených klubov FCI.

Až potom si môžete byť istí, že obdržíte čistokrvného aljašského malamuta, ktorého rodičia boli vybraní na chov z hľadiska typu, charakteru a zdravia.

Nikdy nekupujte šteňatá pochybného pôvodu - ani zo súcitu.

Kto kupuje takéto šteňatá, podporuje „čierne“ chovy.

Ak hľadáte dospelého aljašského malamuta, môžete sa poobzerať po útulkoch - možno aj kríženec si získa Vaše srdce.

Rozhodnite sa pre psa, ktorý dobre zapadá do Vašich životných podmienok a Vašich skúseností so psom.

V prípade potreby sa obráťte na kluby severských psov, ktoré Vám pomôžu vhodného psa nájsť.

Najlepšie je, dohodnúť sa na stretnutí, kde sa so psom môžete v kľude zoznámiť, spoznať ho a zistiť, či budete tvoriť skvelý tím.

tags: #malamut #ostatne #zvierata