Ako správne pripustiť králika

Pripúšťanie králikov patrí medzi najdôležitejšie úkony v chove, pretože jeho priebeh výrazne ovplyvňuje zdravie samice, počet a kvalitu mláďat aj celý ďalší chovateľský rok. Úspešné párenie však nezačína samotným vložením samice do klietky k samcovi. Dôležitá je príprava, správny výber zvierat, vhodný vek, zdravotný stav, pozorovanie ruje a bezpečný dohľad počas párenia.

Králik domáci je zvieraťom, ktoré má, podobne ako jeho divokí predkovia, schopnosť veľmi rýchlo sa rozmnožovať. Pohlavne dospieva už v 3 - 4 mesiacoch veku, aj keď chovateľská dospelosť nastáva až v ôsmom mesiaci veku. Práve preto treba samcov a samice oddeliť dostatočne zavčasu, aby nedošlo k nechcenému páreniu mladých zvierat.

Kedy je králik vhodný na pripustenie

Pri určovaní vhodného veku treba rozlišovať medzi pohlavnou dospelosťou a chovateľskou dospelosťou. Králiky sa môžu rozmnožovať už od troch až štyroch mesiacov veku a veľmi ľahko a rýchlo môže dôjsť k nechcenému množeniu mladých zvierat. Telesne však ešte nemusia byť dostatočne vyvinuté na bezpečnú plemenitbu.

Do plemenitby zaraďujeme iba dospelé králiky s požadovanou hmotnosťou podľa jednotlivých plemien. Zdrobnené plemená pripárujeme od 6 mesiacov, malé od 7 mesiacov, stredné od 8-9 mesiacov a veľké nad 9 mesiacov. Samce sa používajú do plemenitby o mesiac staršie ako samice.

Optimálnym vekom pre väčšie plemená králikov na prvé pripúšťanie je na 17. - 20. týždeň veku, kedy samice dosiahnu aspoň 80% hmotnosti dospelého jedinca. Pri prvom pripustení však treba zohľadniť aj plemeno, telesnú stavbu, hmotnosť a celkový zdravotný stav zvieraťa.

Všeobecne platí, že čím menšie plemeno králika, tým skôr pohlavne dospieva. Najskôr dospievajú samice miniatúrnych plemien, už v 6. mesiaci. Malé plemená v 7.

Samica aj samec by mali byť samozrejme zdraví a pripravení na párenie, čiže mali by mať najmenej 6-7 mesiacov. Odporúča sa, aby samica bola prvýkrát pripustená samcom "stredného veku" (približne 2 roky) a aby bol samec rovnako veľký alebo menší ako samica. Tým zabránite možným komplikáciám pri pôrode príliš veľkých mláďat.

Výber vhodného chovného páru

Udržiavanie a neustále zvyšovanie úrovne chovu s i vyžaduje cieľavedome vyberať do chovu iba najlepšie plemenné králiky. Na plemenitbu králiky vyberáme podľa zovňajšku- štandardu plemena, podľa pôvodu a podľa úžitkovosti.

Pomôckou pri výbere podľa pôvodu je rodokmeň v ktorom sú uvedení predkovia oboch pohlaví troch generácií, ich úžitkovosť a bodové ohodnotenie získané na výstavách. Pri výbere podľa štandardu sa zameriame , aby králik spĺňal čo najviac požiadaviek štandardu uvedeného vo vzorníku pre posudzovanie králikov.

Jedná sa najmä o dobré osvalené telo s dobré priliehajúcou kožou, kvalitnou srsťou a dobre vyvinutým pohlavným výrazom. Ukazovateľom úžitkovosti je dobrý zdravotný stav, reprodukčné schopnosti a množstvo a kvalita odchovaného potomstva.

Na kvalitu potomstva má bezprostredný vplyv rodičovský pár. Pri výbere samcov musíme byť náročnejší pretože sa v chove uplatňujú výraznejšie ako samice. Zvýšenú pozornosť venujeme požiadavkám plemenného a úžitkového typu.

Všímame si najmä vývin pohlavných orgánov u samcov a charakter druhotných pohlavných znakov. Pri samiciach si všímame počet a rozmiestnenie mliečnych bradavíc (4+4 alebo 5+5).

Najkvalitnejšie plemenné zvieratá bývajú zo zimných a jarných vrhov. Plemenné králiky zo zimných vrhov sa odporúča páriť s králikmi z jarných vrhov. Mladé zvieratá zaradené do plemenitby treba vyskúšať so staršími už v chove osvedčenými.

Na jedného samca môžeme počítať 8-10 samíc. Nie je správne plemenné zvieratá často meniť, pretože je to na úkor ekonomiky chovu.

Zdravotná kontrola samca

Pred realizáciou vlastného pripúšťania je zásadná prehliadka vonkajších pohlavných orgánov. Túto by mal chovateľ realizovať už pri kúpe nových králikov.

Pri samcoch sú vyvinuté dva miešky. Miešky by mali byť schopné reagovať na výraznejšie zmeny okolitej teploty pritiahnutím či uvoľnením od tela. Zvlášť pri vybraných veľkých plemenách či starších samcoch však môže ľahšie dochádzať k trvalému povoleniu štruktúr mieškov, a tak k odreninám a zápalom kože, niekedy i hnisavým.

Ďalšou zvláštnosťou samcov je možnosť retrakcie (spätného zatiahnutia) semenníkov do brušnej dutiny. Samce tak môžu robiť najmä v strese. Častou chybou začiatočníka je, že keď pri prehliadke samca vidí iba „prázdny“ miešok, myslí si, že samec nemá semenník.

Väčšinou postačí iba pár minút pokoja a králik spustí semenník späť do mieška. V prípade, že nie je vyvinutý miešok, je síce tiež predpoklad, že konkrétny semenník je vyvinutý, avšak nemôže zostúpiť, pretože miešok nie je vyvinutý.

Tento stav (tzv. kryptorchizmus) je závažnou reprodukčnou morfologickou anomáliou a môže byť jednostranný, výnimočne i obojstranný. Pri obojstrannej forme je samec neplodný a často navonok vykazuje samičie znaky, najmä jemnejšiu telesnú stavbu. Pri jednostrannej forme je síce plodný (cez druhé - zostúpené semenníky), avšak predáva túto chybu na ďalšie generácie.

Zdravotná kontrola samice

Samica aj samec musia byť pred pripustením zdraví. Chorého, zoslabnutého alebo výrazne chudého králika do plemenitby nezaraďujeme.

Chorého králika spoznáte najmä podľa toho, že sa správa inak ako zvyčajne - je apatický, menej žerie alebo sa izoluje od ostatných. Každé náhle zníženie príjmu potravy či odmietanie vody je varovný signál, pretože králikovo trávenie sa môže zastaviť už v priebehu niekoľkých hodín.

Medzi typické príznaky ochorenia patria aj zmeny v srsti (matná, rozstrapkaná), slzenie alebo výtok z nosa, zrýchlené dýchanie či kýchanie. Králik môže mať zlepený zadok v dôsledku hnačky, prípadne nafúknuté bruško pri tráviacich ťažkostiach.

Problémom sú aj zmeny v pohybe - krívanie, neochota skákať alebo zvláštna tuhosť tela. Všímajte si tiež zmeny v truse - hnačka, veľmi malé bobky alebo ich úplná absencia sú nebezpečné a vyžadujú rýchlu reakciu.

Králik, ktorý často leží v rohu, skrýva sa, škrípe zubami alebo nervózne prešľapuje, môže trpieť bolesťou. Pri podozrení na ochorenie treba pripustenie odložiť a zdravotný stav konzultovať s veterinárnym lekárom.

Kedy je samica pripravená na párenie

Samice králika, majú nepravidelnú ruju, ktorá sa opakuje vždy asi po troch týždňoch a to hlavne od januára do septembra. Rujový cyklus samíc sa opakuje v nepravidelných intervaloch.

Ruje u samice králika nastáva niekoľkokrát za rok a trvá 2 až 5 dní. Treba tiež dodať, že ruje je sezónnou záležitosťou. Najčastejšie sa u samíc vyskytuje od konca zimy do konca leta.

V podmienkach drobného domáceho chovu sú tieto cykly najviac zreteľné v predjarnom a jarnom období, vtedy je i najvyššia úroveň zabrezávania. Ideálne je pripustiť samice na jar.

Samica je pripravená na párenie, ak má príznaky ruje. Medzi ne patrí hlavne nepokojnosť, otieranie brady o zariadenie v klietke, trhanie si chlpov z hrude a brucha a prehrabávanie podstielky.

Samica je pripravená na párenie, ak má príznaky ruje. Medzi ne patrí hlavne nepokojnosť, otieranie brady o zariadenie v klietke, trhanie si chlpov z hrude a brucha a prehrabávanie podstielky. Pohlavné orgány sú silne prekrvené a zväčšené.

Pre úspešné pripustenie samcom je potrebné sledovať zmeny na jej vonkajších pohlavných orgánoch, ktoré zdúria a začervenajú, a tiež jej správanie, ktoré môže byť nepokojné, agresívne.

Králiky prejavujú záujem o párenie zdvihnutím chvosta. Ak je samec samičke nesympatický, uteká pred ním a môže byť aj agresívna. V takom prípade k páreniu nedôjde.

Samice majú tzv. provokovanú ovuláciu, kedy k nej dochádza až niekoľko hodín po koite. Významnú rolu v tom hrajú mechanoreceptory v stene pošvy a tiež vonkajšie prostredie.

Zaujímavosťou je, že u králičice je ovulácia provokovaná samotným aktom (nie je spontánna) a nasleduje 9 - 12 hodín po párení. Obyčajne sa uvoľňuje 5 - 8 vajíčok.

Príprava na pripustenie

Zimné či predjarné obdobie je v domácom chove králikov venované najmä prípravám a vlastnej realizácii pripúšťania. Možno to označiť za dôležitý moment, ktorého priebeh výrazne ovplyvňuje nasledujúci „králikársky rok“ chovateľa.

Každý chovateľ králikov sa postupne učí vlastnú techniku priparovania králikov s tým, že existuje množstvo individuálnych tipov a rád. Základom však zostávajú zdravé zvieratá, vhodný vek, správne umiestnenie samice a dohľad nad párením.

Pred pripustením skontrolujte vonkajšie pohlavné orgány samca aj samice. Zvieratá musia mať dostatočnú kondíciu a nesmú vykazovať príznaky infekcie, parazitov ani tráviacich ťažkostí.

Vhodné je samicu pred pripustením preliečiť proti kokcidióze (info v Starostlivosť a choroby).

Nie je vhodné páriť príbuzných králikov (riziko genetických vád). Tiež nie je vhodné krížiť klasického králika s ušami hore s baranom, pretože tak vznikajú králiky s dlhými vzpriamenými alebo polospadnutými ušami.

Ak chcete chovať králiky, nie je nutné mať doma aj samca. Na druhej strane je to vhodné, pretože ak si sami zaistíme samca, budeme vedieť, že nie je príbuzný so samicami. Pomôže to aj pri párení.

Nemusíme so samicou cestovať, stačí ak ju preložíme z jej klietky k samcovi. Tento postup je dôležitý. Samica si vtedy nebráni teritórium a samec si zasa nové teritórium neznačkuje.

Prečo sa samica dáva k samcovi

Samicu vždy prinášame k samcovi, nie naopak. Táto zásada má dva dôvody: samica by mohla brať samca vo svojom teritóriu ako votrelca, a to by mohlo narušiť jej pocit bezpečnosti pre hniezdenie a po druhé, samec by mohol začať skúmať nové prostredie a nevenoval by pozornosť samici.

Pri pripárovaní dávame samicu vždy do klietky k samcovi. Samicu vždy prinášame k samcovi, nie naopak. Samica si vtedy nebráni svoje teritórium a samec sa nerozptyľuje skúmaním cudzieho prostredia.

Samica môže samca v najhoršom prípade napadnúť, ak ju vložíte do jej vlastnej klietky. Ak pred samcom uteká, vydáva fŕkavý zvuk alebo je agresívna, párenie nenúťte a skúste ho zopakovať neskôr.

Samotné párenie králikov

Po vložení samice do klietky k samcovi nechajte zvieratá chvíľu pokojne reagovať na seba. Samec, ak je zdravý, je na rozdiel od samice ochotný páriť sa kedykoľvek.

Samica je pripravená na párenie, ak má príznaky ruje. Králiky prejavujú záujem o párenie zdvihnutím chvosta.

Párenie, pokiaľ je samica ochotná sa páriť trvá krátko 1-3 minúty. Samotný "akt" trvá väčšinou niekoľko sekúnd až minút.

Na oplodnenie stačí jeden skok. Po skončení sa samec zo samice zvalí nabok.

Počas párenie zvieratá nenechávame bez dozoru. Samicu zoberieme s klietky hneď po spárení a párenie poznačíme do evidencie o plemenitbe.

Samec môže oplodniť dve samice ráno a dve samice večer dva dni po sebe. Takto za dva dni môžeme mať oplodnených až 8 samíc.

Niekedy sa po piatich až siedmich dňoch zvykne párenie zopakovať. Ak samica toto druhé párenie odmieta, je jasné, že prvé bolo úspešné.

Praktický postup

1. Vyberte zdravého a vhodne vyvinutého samca a samicu.
2. Skontrolujte vonkajšie pohlavné orgány oboch zvierat.
3. Overte, že zvieratá nie sú v príbuzenskom vzťahu.
4. Samicu preneste do klietky k samcovi.
5. Sledujte priebeh párenia a zvieratá nenechávajte bez dozoru.
6. Po úspešnom skoku samicu vyberte z klietky.
7. Zapíšte dátum pripustenia do evidencie o plemenitbe.
8. Po 5 až 7 dňoch môžete vykonať kontrolné pripustenie.

Ako zistiť, či je samica kotná

Kotnosť - gravidita králičice trvá v priemere 31 dní. Gravidita králičice trvá od 28 do 35 dní (priemerne 31 dní). Pri menšom počte mláďat trvá dlhšie ako 31 dní.

Gravidita u králikov trvá priemerne 28 - 31 dní čo im umožňuje veľmi rýchle množenie až premnoženie vo voľnej prírode.

Graviditu zistime tzv. kontrolným párením na 5.-7. deň. Pokiaľ samica dupoce a kňučí mala by byť kotná, však nie to vždy spoľahlivé.

To, či samica ostala gravidná, si môžete overiť kontrolným pripustením o 5 až 7 dní. Ak samica pred samcom uteká a vydáva fŕkavý zvuk, možno počítať s tým, že pripustenie bolo úspešné.

Kotnosť môžeme spoľahlivo zistiť opatrným prehmataním brušnej dutiny okolo 15. dňa. Graviditu u samice králika možno poznať pohmatom, ale je to odborná záležitosť, ktorú vykonáva výhradne veterinárny lekár - pri nešetrnej manipulácii môžete poškodiť plody a spôsobiť tak závažné zdravotné komplikácie až potrat.

Ak si nie ste istí, graviditu nepotvrdzujte násilným prehmataním sami. Po porade s veterinárom určite áno. Veterinár pohmatom zistí, aké veľké sú plody a ich počet.

Nepravá kotnosť a dvojitá maternica

Občas sa vyskytne tzv. nepravá kotnosť, keď pri párení nenastalo oplodnenie vajíčok. Samica sa správa ako pred normálnym okotením, stavia si hniezdo avšak k vrhu nedôjde.

Nepravá kotnosť sa môže vyskytnúť aj pri skupinovom odchove samíc pri pohlavnom vzrušení. Takáto samica sa tiež správa ako kotná, na 18. deň sa príznaky stratia a samicu môžeme spáriť.

Pseudogravidita - nepravá gravidita. Pomerne častý jav, kedy sa pod vplyvom vylučovaných hormónov samica správa, akoby bola kotná, hoci v skutočnosti nie je. Stavia hniezdo, prípadne si trhá srsť a pripravuje hniezdo pre mláďatá.

Pri samici je niekoľko anatomických špecifík. Fenoménom je tzv. dvojitá maternica. Maternica u samice je dvojitá, čo umožňuje dvojité oplodnenie.

Často diskutovanou témou je možný výskyt tzv. superfetácie, tzn. súbežného vývoja plodov dvojakého veku. K tomu môže dôjsť, keď už gravidná samica znovu zabrezne - na druhý maternicový roh.

Je to reálne možné, ale vyskytuje sa to výnimočne. Králičica síce druhý vrh porodí, avšak úspešnosť odchovu je minimálna. Je to považované za formu určitej anomálie.

Starostlivosť o kotnú samicu

Kotnej samici vyčistime klietku, zbytočne ju nevyrušujeme, dobré ju kŕmime a dostatočne napájame. Počas gravidity je potrebné dbať na čistotu prostredia, v ktorom samica žije.

Počas gravidity treba samicu čo najmenej stresovať a nevystavovať ju zbytočnému rušeniu, zmenám v kŕmnych dávkach alebo hluku.

Králičicu by ste nemali počas gravidity dvíhať pod bruchom alebo ju vystavovať stresu, napr. zmenou klietky, prostredia, cestovaním.

Samice musia mať k dispozícii stále samozrejme pitnú vodu a dostatok sena. Pokiaľ sa očakáva viac mláďat vo vrhu, v druhej polovici gravidity môžeme kŕmnu dávku o trochu navýšiť.

Môžete jej občas prilepšovať maškrty, ktoré môžu podporiť imunitný systém či správne trávenie. Dávajte maškrty len tie, na ktoré je samica zvyknutá, nie je totiž vhodné v čase gravidity zaraďovať nové krmivo a ostatné doplnky.

Minimálne týždeň pre okotením dáme do klietky hniezdnu búdku alebo hniezdo, dostatok suchej podstielky a mierne zatemníme.

Vtedy už môžete králičici dať do klietky búdku na hniezdo, alebo kartónovú krabicu, v ktorej si pravdepodobne pripraví hniezdo. Mala by byť umiestnená v najtmavšom rohu klietky a pokiaľ možno, tak čo najďalej od miesta, kde chodí samica robiť potrebu.

Na stavbu hniezda je potrebné dať králičici dostatok sena. Keď si samica začne vytrhávať srsť a začne formovať hniezdo, pôrod prebehne už čoskoro, maximálne za pár dní.

Pred okotením samica urobí hniezdo z podstielky a z vlastnej srsti. Samica si sama pripravuje hniezdo tým, že si napríklad vyhrýza a vytrháva chlpy a pripravuje tak „perinku“ pre svoje holé mláďatá.

Pôrod králičice

Kotí sa najčastejšie v noci alebo nad ránom. Pôrod pri ramlici prebieha väčšinou v noci alebo skoro ráno a trvá 10 až 30 minút a našťastie nebývajú pri pôrode väčšie problémy.

Pri pôrode je dôležité zachovať pokoj a samicu nijako nerušiť. Chovateľ do procesu nezasahuje.

Samica vrhne mláďatá väčšinou v noci, pôrod trvá 10 - 30 minút. Po pôrode je veľmi dôležité, aby mala samica prístup k vode, ideálne sú napájačky pre králiky, kde sa samica napije toľko, koľko potrebuje, pričom nehrozí utopenie mláďat, ako v prípade misiek.

Samica ich po pôrode očistí, usporiada do hniezda a zakryje srsťou, aby im bolo teplo a bola v bezpečí. Potom sa od nich vzdiali a vracia sa k nim len na krátke dojčenie raz alebo dvakrát za deň.

Matka kojí mláďatá len raz denne. Prvých 14 dní mláďatá pijú len materské mlieko, rodia sa bez srsti, slepé a sú maximálna závislé na teple a mlieku od matky.

Mláďatá sa rodia holé, bez srsti a slepé, preto ich zbytočne nerušíme a samicu nestresujeme, ani ich nechytáme do rúk, aby ich samica neodvrhla kvôli cudziemu pachu.

Na mláďatá v žiadnom prípade nesiahajte a nerušte ich ani samicu, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Pach z vašich rúk by mohol zapríčiniť, že ich samica už nebude chcieť opečovávať a dôjde tak zbytočne k úhynu.

Kontrola hniezda po pôrode

Hneď po okotení za neprítomnosti samice prezrieme hniezdo. Keď je potrebné ho upravíme a odstránime prípadné mŕtve poranené, alebo nadpočetné mláďatá.

V hniezde nechávame najviac 8 mláďat. Vrh kontrolujeme každých 10 dní. Odporúča sa sledovať rast mláďat.

Pokiaľ bezprostredne funguje samica, tak nemusíte. Všetko si opečuje sama. Len pohľadom skontrolujte každý deň hniezdo, či v ňom neležia mŕtve mláďatá a odstráňte ich, aby v chove nedošlo k infekcii.

Vrh sa váži na 21. Chovateľ pre potrebu výberu samíc do ďalšieho chovu musí kontrolovať mliekovosť a jej hodnoty zaznamenávať.

Vývoj mláďat po narodení

Mláďatá začínajú vidieť na 10. deň, na 21. deň začínajú vyliezať z hniezda a samostatne žrať. Mláďatá začínajú otvárať oči okolo 10. dňa po pôrode a začnú vyliezať z hniezda okolo 14. dňa a prijímať pevnú potravu okolo 18. dňa.

Prvých 14 dní mláďatá pijú len materské mlieko. Od 21. dňa začína klesať množstvo mlieka u samice a mláďatá začínajú jesť aj tuhé krmivo.

Pri uliahnutí dosahujú pri mäsovým plemenách hmotnosť 65-70 gramov. V šiestom týždni pĺznuť a niektoré sa aj prefarbovať, napr. veľký svetlý strieborný.

Toto obdobie je kritické, častokrát u nich vypukne kokcidióza kvôli zníženej imunite. Keďže sa toto obdobie považuje za kritické kvôli častému výskyt u kokcidiózy v dôsledku zníženej imunity, nezabudnite na podávanie antikokcidík alebo kombinované krmivá s kokcidiostatikami.

Mláďatá s ktorými počítame do chovu prihlásime na registráciu. Treba si dať pozor a dostatočne zavčasu oddeliť samce od samíc.

Odstav mláďat

Mláďatá od matky odstavujeme v závislosti od pripárovacieho plánu vo veku 42-56 dní. Mláďatá od matky odstavujeme približne vo veku 42 - 56 dní.

Odstav spravidla robíme naraz, prípadne vybraté zvieratá na ďalší chov ponecháme dlhšie pri matke. Vo všeobecnosti je lepšie odobrať matku, čo nazývame odstav samice a králiky ponechať v pôvodnej klietke.

Z kŕmnej dávky samice vyradíme zelené krmivá, ktoré podporujú tvorbu mlieka. Odstaveným mláďatám podávame najkvalitnejšie krmivá.

Vytriedime ich podľa pohlavia a zabezpečíme im čisté a priestranné ustajnenie. Samce a samice treba oddeliť včas, pretože pohlavne dospievajú skôr, než dosiahnu vhodný vek na plánovanú plemenitbu.

Koľkokrát možno samicu pripustiť

Králiky sa množia… ako králiky. Preto sú vhodné pre chov na mäso. Samica môže mať za ideálnych podmienok mláďatá až osemkrát za rok, rozumné ale je, ak má len dva vrhy.

Samica králika môže mať za vhodných podmienok ročne 3 - 5 vrhov mláďat. V ideálnych podmienkach môžete od jednej samice králika ročne získať až do 50 mláďat, hoci, samozrejme, na výsledku sa podieľa viacero faktorov.

V plemenitbe sú samice najvýkonnejšie vo veku 3-4 rokov, môžeme ich však použiť aj do veku 6 rokov, samce používame 4-5 rokov.

Samice sa odporúča pripúšťať podľa plánu plemenitby a s ohľadom na ich kondíciu, zdravotný stav a schopnosť odchovávať mláďatá. Opakované alebo príliš časté pripúšťanie môže samicu vyčerpávať.

Pri prípadnom uhynutí mláďat počas kotenia môžeme samicu spáriť hneď na druhý alebo tretí deň po okotení.

Problémy po pôrode

Rozťahanie mláďat

Ide hlavne o tzv. rozťahanie králičat, teda o situácii, že králice mláďatá neuložia do hniezda. Toto nežiaduce správanie možno považovať za najčastejšiu anomáliu v popôrodnom správaní králica.

Väčšinou to súvisí aj s prípravou hniezda. U prvničiek je toto správanie častejšie.

Poranenie mláďat

Môže sa stať, že ramlica je omylom škrabne pazúrikom, ktorý má prerastený. Ich jemná koža poraneniu podľahne okamžite a môže byť do rany zanesená infekcia.

Kanibalizmus

Kanibalizmus - požieranie novonarodených králikov, časté najmä u prvorodičiek. Po pôrode samica požiera plodové obaly a oblizuje mláďatá, čo je prirodzený jav.

V dôsledku poruchy metabolizmu, najmä v prípadoch, keď je samica pred pôrodom kŕmená jednostranným krmivom, však môže mláďatá usmrtiť a zožrať.

Preto sa odporúča venovať zvýšenú pozornosť kŕmnej dávke gravidných samíc a vylúčiť akýkoľvek stres.

Nedostatok mlieka

Nedostatok mlieka u samice. Produkcia mlieka výrazne klesá zhruba tri týždne po pôrode.

Keď sa mláďatá slabšie vyvíjajú, upravíme samici kŕmnu dávku. Chovateľ pre potrebu výberu samíc do ďalšieho chovu musí kontrolovať mliekovosť a jej hodnoty zaznamenávať.

Podmienky potrebné na úspešné pripúšťanie

Králikáreň musí byť čistá, suchá a chránená pred prievanom. Králiky znesú bez problémov naše zimy. Čo im nesvedčí, je teplo a vlhko. Je to totiž ideálne prostredie na šírenie parazitov a chorôb.

Každú klietku v králikárni je nutné vybaviť niekoľkými zariadeniami, nevyhnutnými na chov. V prvom rade je to napájačka. Moderná niplová napájačka zaistí dostatok čistej vody a ochráni králiky pred chorobami.

Králik by mal mať neustále k dispozícii seno. Základom stravy by vždy malo byť kvalitné seno a čistá voda.

Pravidelný režim kŕmenia a čistenia je základom zdravého chovu. Králiky by mali mať neustály prístup k čerstvému senu, ktoré tvorí približne 70-80 % ich stravy.

Dvakrát denne - ráno a večer - im podávajte zrno, granule alebo zelené krmivo v menších dávkach, aby sa predišlo prekŕmeniu a zaťaženiu trávenia. Voda musí byť samozrejmosťou 24 hodín denne.

Rovnako dôležité je pravidelné čistenie králikárne. Podstielku je vhodné vymieňať 2-3× týždenne, pri väčších plemenách aj častejšie.

Raz týždenne odporúčame dôkladnejšie čistenie - odstránenie steliva, prepláchnutie roštov a dezinfekciu miest, kde sa hromadí vlhkosť.

Minimálne raz mesačne urobte hlboké čistenie, pri ktorom prejdete celú králikáreň, skontrolujete poškodenia, dezinfikujete rohy a doplníte suchú podstielku.

Najčastejšie zdravotné riziká

Najčastejšou trojicou chorôb sú mor králikov, myxomatóza a kokcidióza. Mor sa objavuje najmä na jar a na jeseň. Je to vysoko nákazlivá choroba, ktorá dokáže zlikvidovať celý chov v krátkom čase.

Myxomatóza sa prejavuje opuchmi viečok, tváre a uší, zápalom spojiviek a nechuťou žrať. Je takmer rovnako smrteľná ako mor.

Obe choroby nie je možné liečiť, ale veľmi ľahko im môžete predísť pravidelným vakcinovaním králikov.

Kokcidióza sa prejavuje hnačkami, slabosťou a stratou hmotnosti. Je spôsobená parazitmi a najlepšou prevenciou je hygiena chovu a používanie antikokcidík v krmive a vode.

Najná chylnejšie sú nádejné mladé zajace do veku asi 10 týždňov a staré kusy. Pri mláďatách treba venovať osobitnú pozornosť obdobiu, keď začínajú opúšťať hniezdo a prijímať pevnú potravu.

Najčastejšie chyby pri pripúšťaní

• Príliš skoré pripustenie mladej samice.
• Párenie chorých alebo nedostatočne vyvinutých zvierat.
• Párenie príbuzných králikov.
• Vloženie samca do klietky samice.
• Nechanie zvierat počas párenia bez dozoru.
• Príliš časté pripúšťanie samice bez ohľadu na jej kondíciu.
• Nedostatočná kontrola vonkajších pohlavných orgánov.
• Stresovanie samice počas gravidity.
• Nedostatok sena, vody alebo vhodnej podstielky.
• Neskoré oddelenie mladých samcov od samíc.

Začínajúci chovatelia králikov sa často dopúšťajú chýb, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie aj rast zvierat. Rovnako problémové je kupovanie zvierat z neoverených zdrojov, kde môže ísť o králiky so skrytými zdravotnými problémami.

Dôležité je vyvarovať sa aj nedostatočnej pozornosti. Králiky potrebujú pravidelnú kontrolu zdravotného stavu, sledovanie trusu, srsti a správania.

Evidencia pripúšťania a odchovu

Samicu zoberieme s klietky hneď po spárení a párenie poznačíme do evidencie o plemenitbe.

Do evidencie je vhodné zaznamenať dátum pripustenia, označenie samca a samice, výsledok kontrolného pripustenia, predpokladaný termín okotenia, počet narodených a odchovaných mláďat, ich hmotnosť a prípadné zdravotné problémy.

Mláďatá s ktorými počítame do chovu prihlásime na registráciu. Pri výbere samíc do ďalšieho chovu sledujeme najmä počet a rozmiestnenie mliečnych bradavíc, zdravotný stav, rast mláďat a mliekovosť matky.

Čo si premyslieť pred založením chovu

V prvom rade treba pripomenúť, že králiky sú veľmi plodné zvieratká, takže z jedného páriku môžete mať čoskoro hŕbu malých králičkov, preto je lepšie mať samčeka aj samičku oddelene.

Ďalej nie je vhodné páriť príbuzných králikov (riziko genetických vád). Tiež by ste si mali premyslieť, čo s mláďatkami, až budú pripravené na odstav, lebo sa môže stať, že sa ani nenazdáte, mláďatká vám vyrastú a nebudete ich mať komu dať.

Chov králikov patrí medzi najjednoduchšie a najdostupnejšie formy drobnochovu, ktorú zvládnu aj úplní začiatočníci. Králiky sú nenáročné na priestor, rýchlo si zvykajú na nové prostredie a pri správnej starostlivosti prinášajú kvalitné mäso aj radosť z chovu.

Najlepšie je zohnať králiky od známeho chovateľa. Okrem spoľahlivých zvierat môžete získať aj rady, ktoré sú pre začiatočníka vždy cenné.

Pre začínajúceho chovateľa sú najvhodnejšie malé a stredné plemená. Po získaní skúseností môžete prejsť na veľké a obrovské plemená.

tags: #ako #casato #pripustit #kralika