Zvieratá sú obdivuhodné tvory. Žijú úplne inak ako ľudia, správajú sa úplne inak ako ľudia a veľa vecí robia inak ako ľudia.
V prírode môžeme pozorovať živočíchy, ktoré sa pohybujú po zemi, vo vode, vo vzduchu, pod zemou aj po stromoch. Niektoré zvieratá dokážu liezť po kmeňoch, šplhať po konároch, skákať medzi stromami alebo sa ukryť vo výškach pred nebezpečenstvom. Medzi najznámejšie lezúce zvieratá slovenských lesov patria veverička, kuna lesná a medveď hnedý.
Veverička obyčajná - malé zvieratko, ktoré výborne lezie
Veveričky sú krásne zvieratká. Žijú v lese a na stromoch. Na zemi sa objavia iba v prípade hladania potravy.

Veverica obyčajná (sciurus vulgaris) u nás žije vo všetkých lesoch. Je sfarbená buď do hrdzavo červená, alebo do hnedočierna.
Veverička vie výborne skákať po stromoch alebo po konároch. Je to menší druh živočícha žijúceho v lese. Na konci uškách ma strapčeky a silné labky. Veveričky môžu byť hnedé, slabo červené alebo čierne. Slabo červené veveričky majú na brušku biely hrubý pásik a okolo papuľky tiež.
Veverička je veľmi plachý tvor voči ľudom, takže keď sa k nej rozbehnete, veverička to zapozoruje a hneď vylezie na strom. Veveričku môžete postrehnúť na stromoch. Môže sa stať že veverička bude stáť na bránke alebo na vašej záhradke.
Veveričku nemožno chytiť a tak isto ani ju nemožno chovať. Veverička je typický lesný živočích, ktorého nenájdete v žiadnom zverimaxe. Je to nepraktické chovať veveričku v zverimaxe a tak isto aj doma.
Ako sa veverička pohybuje a čím sa živí
Veverička si zoberie do predných labiek napr. žaluď, a svojimi ostrými zúbkami ho ohlodáva. Živia sa žaluďami alebo šiškami.
Zbiera semená ihličnatých a listnatých stromov, bobule, huby, článkonožce, vajcia, mláďatá vtáčikov. Shopnosť lúskať orechy a šišky je vrodená, ale cvičením sa zdokonaľuje.
Stavia guľaté hniezda z vetvičiek, trávy a machu, obýva aj dutiny stromov a staré hniezda.
Hniezdo s dvoma otvormi si robí z konárov, vystiela ho machom, trávou a srsťou.
Počas tuhej zimy veverice čerpajú zo svojich letných a jesenných potravinových zásob, alebo spia v hniezde.
Mláďatá veveričky
Ročne máva 1 - 2 vrhy s 2 - 5 holými, slepými mláďatami. Oči otvárajú po 4 týždňoch a živia sa materským mliekom 9 až 12 týždňov.
Kuna lesná - obratná lezkyňa v korunách stromov
Kuna lesná (martes martes) je zviera, ktoré sa po stromoch pohybuje mimoriadne obratne.

Srsť na celom tele má lesklú, tmavohnedú. Kuna lesná mimoriadne obratne lezie po stromoch a v korunách stromov robí až 4 m dlhé skoky medzi konármi.
Po kmeňoch behá aj kolmo dolu hlavou, a to rovnako rýchlo ako po zemi.
Vďaka silným končatinám, pazúrikom a pružnému telu dokáže kuna využívať kmene aj konáre ako prirodzené cesty. V korunách stromov môže rýchlo uniknúť pred nebezpečenstvom a zároveň tam hľadá potravu alebo bezpečný úkryt.
Medveď hnedý - veľké zviera, ktoré dokáže liezť na strom
Medveď hnedý je najznámejšie zviera, ktoré obýva slovenské lesy. Žije prevažne vo Vysokých, v Nízkych a Západných Tatrách, vo Veľkej aj v Malej Fatre, v Kremnických vrchoch a Slovenskom rudohorí.

Medveď je veľké zviera, hnedej farby a ostrými pazúrmi. Týmito pazúrmi môže liezť aj po stromoch. Medveď je väčšinou na zemi ale vie v pohode vyliezť na strom keď mu hrozí nebezpečenstvo.
Medveď môže merať približne 2 metre a vážiť 250 kíl. Dospelý samec môže vážiť 200 - 300 (350) kg, samice sú asi o tretinu menšie.
Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km štvorcových.
Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov.
Potrava medveďa hnedého
Živí sa väčšinou malinami, čučoriedkami, lieskovými orechmi ale i obyčajnou potravou. Veľkou pochúťkou preň sú larvy v mraveniskách aj včelí med.
Hoci patrí medzi šelmy, medveď nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravcom, pričom 80-90% jeho potravy tvorí rastlinná zložka.
Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedia potrava pestrejšia. Medveď má rád vodu a loví v nej všelijaké ryby ktoré uchopí do papule.
Medveď a zimný spánok
Medvede sa do brlohu na zimný spánok ukladajú v novembri až decembri. Zimujú na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach.
Medvede vychádzajú z brlohu vo Februári až Apríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality.
V januári vrhne medvedica v brlohu 1 až 3, výnimočne 4 až 5 mláďat.
Bezpečné pozorovanie medveďa
Medvede žijú vo veľkých lesoch a tam majú rodinu a tak isto tam majú aj potravu a rôzne iné veci potrebné pre ich život. Medveďa môžu prilákať aj odpadky.
Medvedica vie zaútočiť dosť agresívne keď čaká mláďatká. Medveď sa môže brániť, ak človek vstúpi na jeho teritórium.
Nikdy netrekujte sami, skupina je aj v tomto prípade omnoho bezpečnejšia. Kemp starostlivo poupratujte, odpadky zabaľte do nepriedušných vrecúšok.
Ďalšie lesné zvieratá a ich spôsob pohybu
Jež tmavý
Jež tmavý (erinaceus europaeus) patrí medzi 17 druhov ježov z celého sveta. V záhrade je užitočný, pretože pomáha bojovať proti škodcom.
Hoci vyzerá mierumilovne a roztomilo, v skutočnosti to je nekompromisný lovec.
Ježkovia sú priateľské a zvedavé. Sú tichí a sú ideálnymi domácimi miláčikmi pre trpezlivých pokojných ľudí. Cez deň radšej spia a aktívne sú za súmraku a večer.
Vo voľnej prírode sú ježkovia veľmi aktívni. Šplhajú, hrabú, plávajú a často v noci prejdú dlhé kilometre.
Krt podzemný
Krt podzemný sa vyskytuje na väčšine nášho územia všade tam, kde sú suché a mäkké pôdy.
Aj keď je stále v zemi, jeho hustý, kožuch je vždy čistý, lesklý a jemný. Dĺžka jeho podzemných chodieb dosahuje aj 500 metrov.
Keďže je takmer slepý, orientuje sa pomocou hmatu, ktorí má ukrytý v rypáčiku.
Diviak lesný
Diviak lesný je druh z rodu Sus. Domovom diviaka je takmer celé územie Slovenska.
Diviak obľubuje vlhšie lestnaté, alebo zmiešané lesy s priľahlou poľnohospodárskou pôdou. Diviaky žijú v rodinných čriedach.
Takáto črieda sa skladá z viacerých vodiacich diviačic, ktoré sú vzájomné spríbuznené, ich diviačat a lanštiakov, teda potomstva staršieho ako jeden rok.
Rád sa pohybuje v okolí vlhkých lesov, kde má dostatok potravy - larvy hmyzu, pandravy, slimáky, plody stromov aj sladkasté a šťavnaté korienky rastlín a kríkov.
V jeseni sa s obľubou rýpe v zemi a hľadá poľnohospodárske plodiny, najmä zemiaky. Môžeme naň naraziť aj v zime.
Zo zmyslov majú výborne vyvinutý sluch a čuch, zrak je slabší. Čuch mu slúži aj na vyhľadávanie potravy; býva prevažne rastlinná, a to trávy a byliny, na poliach obilniny, lúšteniny i okopaniny a pochúťkou sú žalude a bukvice.
Zo zeme vyrývajú korienky, cibule a hľuzy rastlín, no konzumujú aj larvy hmyzu, dažďovky, slimáky a drobné hlodavce, ako aj myši a hraboše.
Líška hrdzavá
Líška hrdzavá alebo staršie líška obyčajná je druh cicavca z čeľade psovité. Obýva celú Holarktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 93,5 % územia.
Líšku môžeme uvidieť na celom území Slovenska. Páči sa jej na okrajoch hôr, často v okolí miest aj dedín, nemá však rada rozsiahle nížiny ani vysoké skalnaté vrchy.
Líška žije všade v Európe. U nás je to najpočetnejšia šelma. Stavbou tela sa podobá menšiemu psovi, je však stíhlejšia.
Líška sa pohybuje v teréne zväčša klusom. Zadné tlapky kladie do stôp predných, a tak stopa líšky vytvára jednu čiaru. Líška žije samotársky v poodzemných brlohoch.
Aj keď sa o líškach hovorí, že sú prefíkané a zákerné, nie je to tak - sú iba veľmi bystré a vynaliezavé. Taktiež sú plaché a opatrné.
Keď ich niečo vyruší v blízkosti nory, nájdu si iný domov. Majú až 12 hlasových prejavov - môžeme ich počuť štekať, pišťať, fňukať či dokonca kašlať.
Stopy líšky sú podobné stopám menšieho psa. Líšku môžeme taktiež spozorovať v lese.
Vlk dravý
Vlk dravý je druh cicavca z čeľade psovitých. Žije vo Vysokých, v Nízkych a Západných Tatrách, vo Veľkej a v Malej Fatre, na severovýchode Slovenska a v blízkosti poľských hraníc.
Vlk je jedno z najrozumnejších zvierat našich lesov. Vlk je veľmi podobný psovi. Akurát len žije v lese a je to divožijúci tvor.
Vlk je v skutočnosti veľmi plachý a človeka sa bojí. Vlk za potravou prebehne aj 50 kilometrov, a keď sa mu nepodarí nič uloviť, vydrží hladný aj dva týždne.
Vlky sa dorozumievajú zavýjaním. Navzájom sa počujú až na vzdialenosť 8 kilometrov. Aj vlci sa v zime potulujú po lese.
Jeleň lesný a srnec lesný
Jeleň lesný je veľký párnokopytník z čeľade jeleňovitých. Jeleň má svoj domov na celom území okrem rozsiahlych nížin.
Jeleň žije v rozľahlých presvetlených lesoch, ale obýva skoro všetky európske biotopy. Je to najväčší živočíšny druh žijúci v dunajských luhoch.
Najvzácnejšou ozdobou sú jeho veľké parohy, ktoré tvoria akúsi pootvorenú korunu na jeho hlave. Parohy mu v období ruje slúžia aj ako zbraň pri zápasoch o družku.
Od jari do jesene sa pasie na lesných poliach, ale v zime ho treba dokrmovať.
Srnec lesný (capreolus capreolus) je najmenším predstaviteľom jeleňovskej zveri. Srnčej zveri najlepšie vyhovujú listnaté a zmiešané lesy s lúčkami, rúbaňami a priľahlou poľnohospodárskou pôdou, kde rada zájde na pašu.
V potrave je veľmi prieberčivá a vyhľadáva len vysoko výživné rastliny.
Sova
Sova je typ vtákov, ktorých pri lete vôbec nepočuť. Žije v lese na stromoch a málokedy ju uvidíte.
Telo ma pokryté perím a má silné nohy. Na hlave má akokeby uši a veľké vypulené oči.
Je to nočný druh. Let má ľahký. Ozýva sa hlasitým "kúiit, kjuvik".
Stály vták. Žije v miešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh.
Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov.
V marci znáša 4-5 bielych vajec. Vyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1100 m.
Ktoré zvieratá môžeme zahliadnuť v lese aj v zime?
Nie všetky lesné zvieratá sa ukladajú na zimný spánok. Niektoré zostávajú aktívne počas celej zimy a pri prechádzke môžeme nájsť ich stopy alebo ich priamo zahliadnuť.
| Zvieratko | Čo robí v zime | Čo si môžeme všimnúť |
|---|---|---|
| Medveď hnedý | Ukladá sa na zimný spánok. | Najmä stopy a brloh, nie bežné stretnutie. |
| Diviak lesný | Aj v zime hľadá potravu. | Rýpanie v pôde, stopy a čriedu. |
| Vlk dravý | Potuluje sa po lese. | Stopy, zavýjanie a pohyb vo svorke. |
| Líška hrdzavá | Zostáva aktívna. | Stopy podobné stopám menšieho psa. |
| Jeleň lesný | V zime potrebuje dokrmovanie. | Stopy, odpočívadlá a pohyb v lesoch. |
| Veverička obyčajná | Čerpá zo zásob alebo spí v hniezde. | Na stromoch, pri hniezde alebo pri hľadaní potravy. |
| Zajac poľný | Pri veľkom snehu sa zahrabe do snehu. | Stopy na lúkach a poliach pri lesíkoch. |
Zvieratá, ktoré žijú pod zemou, na stromoch alebo pri lese
Každé zviera má svoj vlastný spôsob pohybu a miesto, kde sa cíti bezpečne. Kým veverička a kuna využívajú najmä stromy, krt sa pohybuje v podzemných chodbách, sova v korunách stromov a zajac na lúkach a poliach.
Zajac poľný
Základným životným prostredním zajaca je poľnohospodárska pôda. Domovom zajaca poľného sú lúky a polia pri menších lesíkoch.
Obýva väčšinu nášho územia, kde je dostatok šťavnatej trávy, bylín a poľnohospodárskych plodín.
Zajac sa považuje za viac-menej samotárske zviera, ktoré žije večerným až nočným životom. No v čase rozmnožovania je veľmi aktívny aj počas dňa.
Väčšinu dňa odpočíva v ležovisku v podobe plytkej jamky. Zajačica má mladé 3 až 4 krát do roka.
Je výborný bežec - pri behu dosahuje rýchlosť až 70 kilometrov za hodinu. Očami vidí súčasne dopredu, do strán aj dozadu. jeho srsť vôbec nezapácha.
Keď napadne veľa snehu, zahrabe sa doň a vydrží tak aj niekoľko dní.
Lesné zvieratá nepatria do domácnosti
Lesné zvieratká žijú v lese. Nijaké lesné zvieratká sa nedajú chovať doma.
Podľa mňa by sa napr. srnka mala nechať v lese. Srnky žijú v lese, ale zriedkavo ich uvidíte.
Samec od srnky je srnec. Mláďatko srnky má po narodení na chrbátiku biele škvrny. Po čase dospievania im zmiznú a začne sa podobať na svoju mamu.
Srnka má kopytá a je svetlo hnedej farby. Srnec obecný je relativne plachý a pri ohrození sa často ozýva zvukom podobný psiemu šteknutiu.
Veveričku nemožno chytiť a tak isto ani ju nemožno chovať. Veverička je typický lesný živočích, ktorého nenájdete v žiadnom zverimaxe.
Ak chceme mať doma zvieratko, treba vybrať druh, ktorému vyhovuje život v ľudskej starostlivosti. Výber hlodavca alebo malého cicavca nie je ľahká úloha.
Tieto malé zvieratká sú od vás úplne závislé a potrebujú každodennú starostlivosť.
Domáce zvieratká, ktoré dokážu šplhať alebo liezť
Niektoré domáce zvieratá tiež rady šplhajú, hrabú alebo sa pohybujú vo výškach. Ich potreby však nemožno zamieňať s potrebami lesných zvierat.
Pieskomily
Pieskomily sú veľmi priateľské, zvedavé, aktívne a zábavné zvieratá, ktoré rady šplhajú, hrabú a hryzú.
Ich priemerný vek je 2 až 4 roky. Sú výbornými domácimi miláčikmi pre staršie deti a tínedžerov. Ľahko sa s nimi manipuluje.
Potkany
Potkany sú spoločenské a darí sa im v pároch alebo skupinách rovnakého pohlavia.
Potkany si vyžadujú väčšiu klietku a viac pozornosti ako menšie hlodavce, sú veľmi inteligentné a dokážu sa naučiť aj zopár trikov.
Potkany sú stádové zvieratá, ktoré potrebujú spoločnosť, preto by sa mali chovať aspoň v pároch. Milujú lezenie, preto by ste si mali kúpiť viacposchodovú klietku, ktorá im umožní splniť ich špecifické potreby.
Minimálna dĺžka základne klietky pre dvoch potkanov je 80 cm.
Činčily
Tieto spoločenské zvieratá žijú prirodzene vo veľkých skupinách. Je pre nich vhodnejšie chovať ich minimálne v páre, samotárska činčila si vyžaduje veľa pozornosti a pri jej nedostatku môže dôjsť k stereotypnému správaniu.
Činčily sú aktívnejšie za úsvitu a za súmraku, preto ich môžete vidieť počas dňa spať. Sú to aktívne zvieratá, ktoré môžu skákať až do výšky 1,5 metra.
Vhodná je pre nich vysoká viacúrovňová klietka, ktorá im poskytne viac príležitostí na skákanie a šplhanie.
Sú to jedny z najdlhovekejších hlodavcov, doma žijú v priemere 15 rokov. Činčily sú o niečo náročnejšie, pretože sa rýchlo dostávajú do stresu, a preto im treba zabezpečiť dobré, pokojné životné podmienky.
Fretky
Fretky sú veľmi inteligentné a spoločenské zvieratá. Hoci sa zdajú byť nenáročné, často si vyžadujú rovnakú starostlivosť ako mačka alebo pes.
Sú to veľmi zvedavé malé tvory. Keďže sú to spoločenské zvieratá, ak sa chystáte osvojiť si fretku, zvážte prijatie páru, aby neboli osamelé.
Keď však nespia, sú to veľmi aktívne a hravé domáce zvieratá.
Ježkovia
Ježkovia sú priateľské a zvedavé. Sú tichí a sú ideálnymi domácimi miláčikmi pre trpezlivých pokojných ľudí.
Vo voľnej prírode sú ježkovia veľmi aktívni. Šplhajú, hrabú, plávajú a často v noci prejdú dlhé kilometre.
Ako pozorovať lezúce zvieratá v prírode
- Veveričku pozorujte najmä na stromoch, konároch a pri dutinách.
- Kunu lesnú môžete spoznať podľa pohybu po kmeni a skokov medzi konármi.
- Medveďa nevyhľadávajte a nepribližujte sa k jeho brlohu.
- Nekŕmte voľne žijúce zvieratá a nenechávajte v lese odpadky.
- Pri pozorovaní zostaňte pokojní a zviera neprenasledujte.
- V zime si všímajte stopy v snehu, poškodenú kôru, šišky, orechy a zvyšky potravy.
74-minútový únik do prírody so zvukmi lesných vtákov a veveričkami červenými (4K HDR)
Veverička, kuna aj medveď patria medzi zvieratá, ktoré dokážu liezť. Každé z nich však využíva šplhanie iným spôsobom: veverička skáče po konároch, kuna sa obratne pohybuje po kmeňoch a medveď dokáže pomocou silných pazúrov vyliezť na strom.