Ako sa liahnu korytnačky: od párenia a znášky až po prvé dni mláďat

Suchozemské korytnačky sa v našich podmienkach vedia v zajatí úspešne rozmnožovať. Pri umelom chove musíme teda zabezpečiť vajíčkam vhodné podmienky na vývoj.

V zajatí sa suchozemské korytnačky pária a znášajú vajcia. Posledný bod, ktorý je dôležité spomenúť, korytnačky nie sú spoločenské tvory a teda pri tomto druhe zvieraťa nedochádza k vytvoreniu stálych dlhoročných partnerov.

Kedy korytnačky dospievajú a pária sa

Väčšina korytnačiek sú pohlavne dospelé od 5. roku života. Obdobie práenia je väčšinou od konca apríla do začiatku júna, závisí to od dĺžky dňa a množstva slnečného žiarenia.

U európskych druhov korytnačiek (zelenkastá, stepná, širokoštítová a žltohnedá) nastáva obdobie párenia hneď po odzimovaní na jar. Sotva sa korytnačky prebudia a zohrejú v prvých jarných lúčoch, začínajú zdraví dospelí samci dvoriť samiciam.

Pokiaľ máte dvoch samcov, možno ste si všimli, že sa v určitej časti roku prejavujú oveľa čulejšie, niekedy sa vzájomne drgajú. Ak k nim v tomto čase pridáte dospelú samičku, budete môcť pozorovať pytačky i súboje.

Samce sa budú nahlas ozývať a vzájomne sa zrážať panciermi. Snažia sa jeden druhého prevrátiť a zvíťazí ten zo súperov, ktorý zostane na všetkých štyroch.

Pri stepných korytnačkách je toto správanie agresívnejšie a samice môžu utrpieť aj krvavé poranenia na predných nohách a taktiež si samci navzájom môžu škaredo ublížiť. Málokedy sa ale stáva že by bolo zviera výrazne poranené a väčšinou sa zaobídeme len s použitím dezinfekcie pri pohryznutí.

Pretože u korytnačiek je oplodnenie vnútorné, nasleduje po víťaznom súboji párenie. Korytnačka vylieza a je prichytená na zväčša guľaté predmety a môže pritom vydávať sipavé zvuky.

Keď samička zvolí a je ochotná k páreniu, zatiahne hlavu do panciera kvôli kúsancom od samca a privolí aby samec na ňu vyliezol, nastaví chvostík a umožní samcovi spáriť sa s ňou.

Párenie sprevádzajú veľmi zvláštne piskľavé zvuky ktoré samec vydáva s dokorán otvorenou tlamou.

Samičky korytnačiek majú úžasnú schopnosť podržať si v sebe spermie niekoľko mesiacov až rokov a oplodniť vajíčka až keď ona sama uzná za vhodné, preto je možné že oplodnenú znášku dá aj samička ktorá sa toho roku so samcom nepárila.

Ako samica kladie vajíčka

Po určitom čase (6 - 8 týždňov) samička vyhľadá miesto, kde je kyprá pôda, vyhĺbi si jamku zadnými nohami a znesie do nej vajíčka.

Zhruba tri týždne po párení teda okolo apríla až mája prichádzajú vo vonkajších výbehoch prvé znášky. Samica je výrazne nekľudná a celé dni behá po výbehu, čuchá k zemi, môže aj žrať zeminu aj má pocit nedostatku minerálov a občas vyhrabe tzv. „skúšobnú“ jamku.

Toto správanie trvá zvyčajne týždeň a keď sa už rozhodne pre vhodné miesto na znášku začne systematicky striedavo hrabať zadnými nohami.

Vajíčka sú biele, guľaté alebo oválne a majú pevnú škrupinu. Európske druhy korytnačiek znášajú vajíčka v počte 2 - 12 kusov podľa veľkosti každého druhu.

Samička po znesení vajíčka zahrnie a povrch veľmi jednoducho utľapká: postaví sa nad jamku a niekoľkokrát "dosadne" plnou váhou na zem. Potom odíde.

Pri prvých náznakoch pytačiek pripravíme samičke dostatočne vysokú vrstvu rašeliny s pieskom, do ktorej bude môcť vajíčka zahrabať.

Čo urobiť so znáškou

V zajatí sa suchozemské korytnačky pária a znášajú vajcia. nemajú možnosť vajíčka zahrabať. Vajíčka je potrebné z jamky vybrať a premiestniť do inkubátoru.

Na každé vajíčko ceruzkou zaznačíme dátum znášky.

Vajíčka sa nemajú otáčať, preto je dôležité zachovať ich pôvodnú polohu. Na zistenie, či sú vajíčka oplodnené sa využíva presvietenie vajíčka svetlom pred lampou. neoplodnené vajíčka odstraňujeme.

O ďalšie sa musí postarať slniečko, prípadne pri odchove uloženie vajec do inkubátora so stálou teplotou a vlhkosťou.

Ako pripraviť inkubátor

Znášku premiestnime do zvláštnej "liahne". Hlavná súčasť inkubátora je dobrý a spoľahlivý termostat z čo najväčšou presnosťou.

Liaheň umiestnime na stabilne miesto. Doma vyrobenú liaheň môžete vetrať napr. počítačovým ventilátorom pripojeným na vlhkomer.

Prvou možnosťou je zakúpiť hotový inkubátor. Druhou možnosťou je vyrobiť si vlastnú liaheň. Štvrtá možnosť - zohnať si starý nemocničný inkubátor ale tie su strašne drahé. Na dobrej liahní nešetrite.

Pre jednoduchú domácu liaheň možno použiť nádobu z plastov, ktorú asi do polovice naplníme vodou. Do nej vložíme plytšiu plastovú nádobu, ktorej dno hustejšie predierkujeme.

Vajíčka umiestnime do inkubátora. do polovice zahrabeme. ako substrát možno použiť vhodný materiál pre vajíčka.

Na udržanie vlhkosti môžeme použiť vodný kúpeľ. prevaríme vodu, ktorá však nemá prečnievať nad škridlu. Veko uzavrieme sklom tak, aby vznikla štrbina na vetranie.

Do inkubátora vytvoríme vyvŕtaný otvor pre teplomer. Vhodný je teplomer s ukazovateľom ktorý môžete nastaviť na maximálnu a minimálnu hodnotu.

Podľa potreby možno dať 5 W ohrievač. Doma vyrobenú liaheň môžete vetrať napr. počítačovým ventilátorom pripojeným na vlhkomer.

Voda nesmie prísť do priameho kontaktu s vajíčkami. Vajca nikdy neroste vodou.

Teplota, vlhkosť a dĺžka inkubácie

Najvhodnejšia teplota na vývoj zárodkov je 23- 29 stupňov. Starostlivo ju kontrolujeme ponoreným teplomerom a podľa potreby upravíme.

Vajíčka vyžadujú vlhkosť okolo 75 - 80%. Dôležitá je aj primeraná vlhkosť.

Dĺžka inkubácie závisí najmä od druhu a od teploty. Podľa teploty trvá inkubácia (čas vývoja zárodkov vo vajíčku) napr. rýchlejšie.

Pri nižších teplotách sú mláďatá silnejšie a väčšie.

Teplota pre vajíčka afrických a tropických druhov musí byť minimálne 26oC a max. stálu teplotu z odchýlkou maximálne 1oC.

Európske druhy korytnačiek je potrebné inkubovať pri teplote 30 - 31 °C a vlhkosti až 100%. Africké druhy korytnačiek (leopardia, ostrohatá, skalná) nezimujú a no aj ich obdobie párenia je na jar. Znášajú uprostred leta až do začiatku jesene a mláďatá sa liahnu koncom jesene až začiatkom zimy pri 31 - 32 °C po cca 3 mesiacoch inkubácie.

Konkrétne nastavenie inkubátora sa preto musí prispôsobiť druhu. Rozdiely v teplote a vlhkosti môžu ovplyvniť dĺžku vývoja, prežívanie zárodkov aj pomer pohlavia.

Vplyv inkubačnej teploty na pohlavie

Pri korytnačkách môže byť teplota počas inkubácie faktor, ktorý ovplyvní pohlavie korytnačky a dĺžku inkubácie.

Teploty neovplyvňujú vývoj, ale môžu mať zásadný vplyv na pomer pohlavia.

Výsledky inkubačnej teploty od +25°C do +34°C ukázali, že neexistuje žiadny významný vzťah medzi týmito parametrami a dĺžkou inkubácie.

Pri inkubácii vo vyššej teplote tomu zodpovedala teplota +27,5°C, teplotou, produkujúcu 50 % samcov.

Pri teplotách +24°C a +35°C (u 20 vajec) dosiahla 100 %. preto určenie dĺžky inkubácie za týchto teplôt je diskutabilné.

Nemôžeme presne určiť tvar krivky v grafu č.1 pre teploty pod +27°C.

Pri inkubačnej teplote od +24°C do +34°C malo kolísanie teploty za následok silný vzrast úmrtnosti zárodkov.

Pri dôkladnom výbere miesta k znáške bola inkubačná teplota skoro konštantná a zodpovedala približne 57 dňom.

Je jasné, že embryonálny vývoj je v tomto rozpätí teplôt skoro konštantný. Úmrtnosť zárodkov dosahuje skoro 100 % pri teplote +24°C.

Embryonálny vývoj je medzi +23°C a +24°C. Pri pravidelne klesajúcich teplotách pod minimálnu teplotu embryonálneho vývoja je inkubácia obtiažna.

Pri kolísajúcich teplotách je preto obtiažne presne určiť dĺžku inkubácie.

Ďalšie parametre, ako napr. veľkosť a vzrast vajec, ich poradie v znáške a vlhkosť v priebehu inkubácie, môžu tiež ovplyvniť výsledky.

Otázka, ako presne kolísanie teploty ovplyvnilo pomer pohlavia, je stále otvorenou otázkou.

Príklad sledovania korytnačky zelenkastej

PRÍKLAD č.1. korytnačiek. tortoise, Testudo hermanni boettgeri.

Vajíčka T. samíc chovaných vo vonkajších výbehoch v Holandsku boli od mája do júla, najčastejšie medzi 10 a 12 hodinou, premiestnené do inkubátora.

Vajíčka z jednej znášky boli rozmiestnené do všetkých inkubátorov, aby sa zohľadnili rozdiely prostredia.

Vajíčka boli inkubované pri teplote. možnosť regulovať teplotu s presnosťou na 0,2 °C. vyhrievacích káblov.

Do analyzovaných dát boli zahrnuté vajíčka, z ktorých sa vyvinulo mláďaťo približne jeden deň. Vajíčka, ktoré sa nevyliahli ani dva týždne po očakávanom termíne liahnutia, neboli zahrnuté do analyzovaných dát.

Na určenie pohlavia boli mláďatá chované do tej doby, aby sa podarilo bezpečne určiť pohlavie. Pri karapaxe 10 cm to bolo vo veku 3 - 4 roky.

Obvykle to bol tvar chvostu a análnych štítkov. V niektorých prípadoch bolo pohlavie presne určené až po 8 - 10 rokoch.

V tejto štúdii bolo oplodnených vajíčok a z toho 312 korytnačiek sa úspešne vyliahlo.

Vajíčka boli vážené s presnosťou 0,5 g. Úbytok hmotnosti počas inkubačnej doby predstavoval približne 30 - 40 %.

Ako dlho trvá liahnutie

Malé korytnačky čaká hneď od začiatku poriadna drina. Musia sa nielen vyďobať z vajíčka a rozbiť pevnú škrupinu, ale musia sa tiež vyhrabať na povrch a čeliť všetkým nástrahám, ktoré na nich striehnu.

Doba liahnutia trvá 1 - 3 dni.

Počas liahnutia vajíčka neotvárame násilím a mláďatá nevyťahujeme. Pri prirodzenom liahnutí si korytnačka postupne vytvára otvor v škrupine a sama sa dostáva von.

liahnutie suchozemskej korytnačky z vajíčka

Starostlivosť po vyliahnutí

V inkubátore sa po vyliahnutí malé korytnačky môžu nechať do doby, kým sa im žĺtkový vak na spodnej časti panciera celý nevstrebe. To môže trvať týždeň.

Prvé dni je nutné ich nechať v inkubátore pri rovnakých teplotných podmienkach ako počas inkubácie nakoľko majú žĺtkový vak ktorý sa musí zatiahnuť do bruška.

Mláďatá v prvých dňoch získavajú potrebné živiny zo zásob uložených v žĺtkovom vaku. V tomto čase korytnačka ešte nemusí prijímať stravu, pretože všetky živiny získava práve zo žĺtkového vaku.

Po vyliahnutí mláďatá premiestnime do elemeniek t.j. do celoskleneného akvária.

Na dno dáme pijavý papier a do rohu misku s vodou. Asi 3/4 elementky zakryjeme sklom.

Novonarodené korytnačky sú malé, majú jasné farby a mäkký pancier, ktorý sa ľahko môže poraniť.

Často trvá aj niekoľko dní kým začnú príjmať potravu.

Mláďatá do veku jedného roka odporúčame kŕmiť 2 - 3 krát denne pestrou potravou bohatou na vitamíny a vápnik.

O mláďatá sa musíte starať. Musia dostávať veľmi pestrú stravu a od samého začiatku aj vitamíny a minerálne látky.

Starostlivosť je dôležitá najmä v prvých týždňoch života.

Liahnutie morských korytnačiek v prírode

Pri morské korytnačky prebieha vývoj inak ako pri suchozemských druhoch chovaných v zajatí.

Zakynthos je známy nielen svojimi nádhernými plážami, ale aj ako jedno z najvýznamnejších hniezdisk morskej korytnačky Caretta caretta v Stredomorí.

Hniezdna sezóna korytnačiek Caretta caretta na Zakynthose prebieha každoročne od júna do augusta, pričom samotné liahnutie mláďat sa začína zhruba o 50 - 60 dní neskôr, teda od júla do začiatku októbra.

  • Koniec mája až august: samice v noci priplávajú na pláže klásť vajíčka.
  • Júl až október: z vajíčok sa začínajú liahnuť mláďatá a vydávajú sa na cestu do mora.

Vajíčka sú zahrabané v piesku, zvyčajne približne 40 cm pod povrchom. Každá samica nakladie počas sezóny viacero hniezd, každé s 80-120 vajíčkami.

Karety vždy kladú vajcia na rovnakom mieste, kde sa samy narodili. Preto je veľmi dôležité zachovávať na týchto miestach podmienky vhodné pre prežitie hniezd.

Vajíčka kladú od júna do augusta. Samice sú veľmi starostlivé, kontrolujú vzdialenosť od mora, teplotu a kvalitu piesku, aby vybrali to najvhodnejšie miesto.

Keď sú si isté, že sú na správnom mieste, vyhĺbia približne päťdesiat centimetrovú jamu, do ktorej nakladú vajíčka.

Ich prvá cesta vedie do mora. Orientujú sa podľa mesiaca a obzoru, no dnes to už nemajú také jednoduché.

Korytnačky dokáže pomýliť svetlo na pláži alebo svetlo prichádzajúce z reštaurácií a barov.

Ako chrániť morské korytnačky počas liahnutia

Hniezda sú počas sezóny označené ochrannými kovovými klietkami alebo drevenými trojnožkami, aby boli chránené pred turistami, vozidlami a prirodzenými predátormi.

Vidieť ich môžete najmä skoro ráno, keď sú ešte pláže tichšie a menej frekventované.

Na označené hniezda nesiahajte, nepresúvajte ochranné rámy a nenarúšajte piesok v ich blízkosti.

Ak sa zúčastníte ranných výprav s ekológmi alebo sprievodcami, môžete vidieť aj mláďatá, ktoré smerujú do mora.

V období, keď sa liahnu malé korytnačky, si turisti môžu privstať a prísť na pláž pomáhať pri liahnutí alebo pozorovať z bezpečnej vzdialenosti ich prvú cestu do mora.

Na pláži:

  • Nechávajte si ležadlá mimo označených zón.
  • V noci nevstupujte na pláže so známymi hniezdami.
  • Nepoužívajte baterky alebo blesk, ak by ste náhodou stretli mláďatá - svetlo ich dezorientuje.

Hniezdne pláže na Zakynthose

Záliv Laganas na juhozápadnom pobreží ostrova Zakyntos je považovaný za najväčšie hniezdisko týchto korytnačiek v Stredozemnom mori.

Na ich ochranu bolo toto územie vyhlásené za Národný morský park (National Marine Park).

  1. Pláž Gerakas. Jedna z najdôležitejších hniezdnych pláží. Prístup je povolený len počas dňa (zvyčajne od východu do západu slnka). Návštevníci sa musia pohybovať len vo vyznačených zónach.
  2. Pláž Dafni. Nachádza sa v chránenej oblasti bez veľkých hotelových komplexov. Pokojné prostredie umožňuje nerušené hniezdenie. Prístupná autom, no posledná časť cesty je nespevnená.
  3. Pláž Kalamaki. Veľká piesočnatá pláž, často s viacerými hniezdami. Korytnačky tu kladú vajcia blízko línií s ležadlami - preto sú niektoré zóny mimo prevádzky. Večer a v noci je vstup na pláž zakázaný kvôli ochrane korytnačiek.
  4. Pláž Sekania. Najväčšia koncentrácia hniezd na meter štvorcový na celom ostrove. Prístup verejnosti je prísne zakázaný - chránená prírodná rezervácia. Vstup majú len vedci a dobrovoľníci s povolením.
  5. Pláž Laganas. Veľmi populárna turistická oblasť. Napriek veľkému ruchu sa na nej stále objavujú hniezda. Miestne úrady pravidelne monitorujú situáciu a chránia hniezdiská pred poškodením.

Pozorovanie korytnačiek na mori

Ak chcete vidieť korytnačky vo voľnej prírode, máte niekoľko možností.

Organizované výlety loďou z prístavov v Laganas, Keri alebo Agios Sostis vás zavedú na miesto, kde ich môžete vidieť pri hladine alebo plávajúc v plytkých vodách.

Korytnačky vidno najčastejšie ráno a neskoro popoludní, keď sa vyhrievajú na hladine.

Dôležité je vybrať si ekologicky zodpovednú spoločnosť, ktorá dodržiava pravidlá a rešpektuje pohodu zvierat - napríklad nezachádza príliš blízko, nevydáva hlasný hluk a nezdržuje sa pri korytnačke príliš dlho.

Na mori:

  • Rešpektujte odstupy - aspoň 10 metrov od korytnačky.
  • Nikdy sa ich nedotýkajte, ani ich nenakŕmte.
  • Vyberajte výlety s certifikátom alebo odporúčaním Národného morského parku.

Mláďatá morských korytnačiek sa vyliahnu a kráčajú k oceánu | Dodo

Liahnutie morských korytnačiek na iných miestach

Severný Cyprus je domovom dvoch druhov morských korytnačiek - karety obyčajnej (Caretta caretta) a korytnačky zelenej (Chelonia mydas).

Alagadi Beach (Korytnačia pláž) - Najznámejšia pláž na pozorovanie korytnačiek. Najlepší čas na sledovanie korytnačiek je od júna do septembra, keď prichádzajú na pláže naklásť vajíčka a neskôr sa liahnu mláďatá.

Mnoho korytnačiek sa momentálne liahne aj na dlhých indických plážach. V Indii bežne sledujú kladenie vajec a liahnutie korytnačiek masy ľudí.

Pláže v brazílskom štáte Pernambuco neďaleko mestečka Paulista ostali prázdne. Kvôli šíriacej sa pandémii koronavírusu štát zaviedol mimoriadne opatrenia a miestni ľudia musia ostať doma.

Prázdne pláže sa aj vďaka tomu stali bezpečným miestom pre ohrozené morské korytnačky, ktoré sa v týchto dňoch liahnu.

Na tamojších plážach zo svojich hniezd priamo do Atlantického oceána merajú cestu mláďatá karety pravej.

Dá sa povedať, že ich liahnutie zostalo pre koronavírus takmer bez povšimnutia. Pozorovali ho len vedci a pracovníci tamojšej vlády, ktorí zdokumentovali liahnutie vajíčok a následný odchod korytnačiek späť do Atlantického oceánu.

tags: #ako #sa #liahnu #korytnacky